Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/210/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618201124 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1618201124.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, Bratislava, IČO: 35 815 256, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: C. Y., U.. XX.XX.XXXX, R. L. XX, R., o zaplatenie sumy 495,25 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 28. februára 2019, č.k. 32C/195/2018-92, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 396,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 391,72 eur od 16.06.2017 do zaplatenia, zo sumy 1,20 eur od 27.01.2017 do zaplatenia, zo sumy 1,20 eur od 01.03.2017 do zaplatenia, zo sumy 1,20 eur od 25.03.2017 do zaplatenia a zo sumy 1,20 eur od 02.08.2017 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60,12 %. Konštatoval, že žalobca sa žalobou domáhal sumy 495,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5 eur od 27.01.2017 do zaplatenia, zo sumy 5 eur od 01.03.2017 do zaplatenia, zo sumy 5 eur od 25.03.2017 do zaplatenia, zo sumy 78,53 eur od 03.05.2017 do zaplatenia, zo sumy 391,72 eur od 16.06.2017 do zaplatenia a zo sumy 10 eur od 02.08.2017 do zaplatenia, na základe Zmluvy o dodávke plynu pre odberateľov kategórie domácnosť, uzavretej so žalovaným dňa 21.03.2012, z ktorej medzi žalobcom a žalovaným vznikol občianskoprávny záväzkový vzťah, žalobcovi povinnosť poskytnúť dodávky plynu a žalovanému povinnosť zaplatiť za poskytnuté odbery cenu stanovenú v cenníku platnom v čase uskutočnenia dodávky. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 3180160253 so splatnosťou 26.01.2017, na sumu 5 eur, faktúru č. 3120132795 so splatnosťou 28.02.2017, na sumu 5 eur, faktúra č. 3190168722 so splatnosťou 24.03.2017, na sumu 5 eur, faktúru č. 4900128873 so splatnosťou 02.05.2017, na sumu 78,53 eur, faktúru č. 7416956222 so splatnosťou 15.06.2017, na sumu 391,72 eur a faktúru č. 3160203918 so splatnosťou 01.08.2017, na sumu 10 eur, ktoré žalovaný neuhradil. Na základe vykonaného dokazovania a vzhľadom na procesnú pasivitu žalovaného mal súd prvej inštancie za nesporné, že medzi žalobcom ako dodávateľom plynu a žalovaným ako odberateľom plynu bola dňa 21.03.2012 uzavretá zmluva o dodávke plynu. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 7416956222 so splatnosťou 15.06.2017, ktorou si uňho uplatnil právo na zaplatenie sumy 391,72 eur ako dohodnutej ceny dodaného plynu. Keďže žalovaný predmetnú faktúru nezaplatil, uložil mu povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 391,72 eur spolu s úrokom z omeškania v zákonom stanovenej sadzbe 8 % ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti predmetnej faktúry. Čo sa týkalo žalobcom uplatnenej sumy 78,53 eur z faktúry č. 4900128873 zo dňa 18.04.2017 so splatnosťou 02.05.2017, ktorou žalovanému vyúčtoval 78,53 eur za zabezpečenie fyzického prerušenia / obmedzenia dodávky plynu, a to vrátane dopravy pre koncového odberateľa z titulu neoprávneného odberu, žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by mu reálne vznikli náklady v žalovanej výške spojené s prerušením dodávky plynu žalovanému, pretože súdu nepredložil faktúru vystavenú za tieto služby spoločnosťou SPP - distribúcia, a.s., ktorá samotné fyzické prerušenie realizovala, alebo iný doklad o úhrade odmeny za prerušenie dodávky plynu, ale len faktúru vystavenú žalobcom žalovanému. V tejto časti tak jeho žaloba pre neunesenie dôkazného bremena zaťažujúceho žalobcu ohľadom otázky skutočného vynaloženia tvrdených nákladov musela byť zamietnutá. Ohľadom požadovanej sumy 25 eur titulom nákladov za vystavenie a zaslanie štyroch upomienok (trikrát po 5 eur a raz 10 eur), na preukázanie ktorých predložil vystavené upomienky a podacie hárky preukazujúce ich zaslanie žalovanému, mal za preukázané, že za zaslanie upomienok mu vznikli náklady vo výške štyrikrát 1,20 eur za poštovné a zvyšok nákladov nepreukázaný nebol. Žalobcovi v tejto časti preto priznal právo na zaplatenie 4,80 eur s úrokom z omeškania z tej-ktorej vystavenej faktúry odo dňa nasledujúceho po splatnosti, a to v žalobcom uplatnenej výške úrokov z omeškania, nakoľko boli uplatnené v súlade s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a vo zvyšku jeho žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania, vzhľadom na pomerný úspech žalobcu 80,06 %, rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku („C.s.p.“) tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60,12 % (80,06 % - 19,94 %). 2. Proti tomuto rozsudku, do výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, aby bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené, alternatívne jeho zrušenia vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, z dôvodu, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, a to tým, že bez nariadenia pojednávania zamietol žalobu pre neunesenie dôkazného bremena. Mal tiež za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak žalovaný nespochybnil jeho tvrdenia a rovnako podľa názoru súdu sú tieto tvrdenia preukázané, keďže skutkové tvrdenia neboli sporné, potom súd v zmysle § 297 písm. b/ C.s.p. žalobe vyhovie bez nariadenia pojednávania. Avšak v prípade, ak skutkové tvrdenia sú sporné, resp. súd nemal určité skutočnosti za preukázané, potom nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie v zmysle § 297 písm. b/ C.s.p., teda bez nariadenia pojednávania. V danom prípade nebolo možné rozhodnúť zamietnutím žaloby bez toho, aby súd nenariadil vo veci pojednávanie, na ktorom je možné doplniť dokazovanie zo strany oboch strán sporu. V tejto súvislosti poukázal na § 171 ods. 1 a § 181 ods. 2 C.s.p. V danom prípade súd prvej inštancie nevyslovil predbežné právne posúdenie veci, neprezentoval stranami žiadnu skutočnosť ako spornú, čím nevytvoril zákonný priestor na doplnenie dôkazov. Na základe toho mu odňal možnosť konať pred súdom, pretože nemal možnosť získať vedomosť o vnímaní akejkoľvek rozhodujúcej skutočnosti zo strany súdu ako skutočnosti spornej, resp. nepreukázanej, a preto nemal dôvod na označenie ďalších dôkazov a v tomto smere aj z uvedeného dôvodu považoval za absurdné, aby súd bez nariadenia pojednávania zamietol žalobu pre neunesenie dôkazného bremena. V prípade, ak by súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom by prezentoval, ktoré skutočnosti považuje za nesporné a ktoré za sporné, respektíve nepreukázané, uplatnil by ďalšie prostriedky procesného útoku a uvedené sporné skutočnosti by vysvetlil. 3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. 4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej (zamietajúcej) časti a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. V preskúmavanej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 495,25 eur spolu s úrokmi z omeškania. Svoj žalobný nárok skutkovo odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným zmluvu o dodávke plynu pre odberateľov kategórie domácnosť, predmetom ktorej bola jeho povinnosť poskytnúť žalovanému dodávku zemného plynu a povinnosť žalovaného zaplatiť mu za poskytnuté odbery zemného plynu cenu stanovenú v cenníku a dodržiavať ostatné podmienky v zmysle zmluvy. Uviedol, že žalovanému vyúčtoval cenu za poskytnuté dodávky plynu v súlade s platným cenníkom a poukázal na rozpis položiek v pripojených faktúrach. Tvrdil, že žalovaný mu za poskytnuté služby nezaplatil. 6. Konanie sa začína doručením žaloby (§ 156 C.s.p.), ktorá je procesným úkonom, ktorým si žalobca uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva (§ 131 C.s.p.) a obracia sa tak na súd, aby o jeho veci autoritatívne rozhodol. Žaloba má okrem všeobecných náležitostí podania (§ 127 ods. 1 C.s.p.) obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 132 ods. 1 C.s.p. Existencia riadne podanej žaloby je základnou podmienkou pre začatie civilného sporového konania, a preto súd v prvom rade musí skúmať, či žaloba spĺňa zákonom stanovené náležitosti. Ak zistí, že žaloba nemá predpísané náležitosti, teda je neúplná, alebo síce má požadované náležitosti, ale tieto (niektoré z nich) sú uvedené nepresne, neurčito alebo nezrozumiteľne, teda je nesprávna, je povinný vyzvať stranu na jej doplnenie alebo opravu pod následkom odmietnutia podania (§ 129 ods. 1, 2 C.s.p.). 7. Základnou zložkou žaloby je tzv. žalobný nárok, ktorým žalobca stanovuje predmet konania a tým aj rozsah súdnej ochrany; žalobný nárok je vymedzený žalobným petitom a skutkovým odôvodnením žaloby. Posúdenie skutkových okolností podľa určitej právnej normy je povinnosťou súdu (iura novit curia), ktorý skúma, či platné právo umožňuje, aby na základe žalobcom tvrdeného skutkového stavu, mohlo byť nároku ním uplatňovanému vyhovené; žalobca nie je povinný uplatnený nárok kvalifikovať po právnej stránke. V civilnom sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, je súd viazaný žalobným nárokom tak, ako ho žalobca vymedzil v podanej žalobe, a teda nesmie stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než aké sú navrhované, musí žalobný petit svojím rozhodnutím úplne vyčerpať a nesmie ho prekročiť, s výnimkou prípadov stanovených v § 216 ods. 2 C.s.p. Z uvedeného vyplýva, že súd je limitovaný (viazaný) nielen žalobnou žiadosťou formulovanou v žalobnom petite ale aj skutkovými tvrdeniami strán sporu. Sporové konanie sa tak riadi zásadou formálnej pravdy. 8. Podanou žalobou žalobca zároveň vymedzuje rozhodujúce skutočnosti (relevantný skutkový dej), ktoré predstavujú údaje nutné k tomu, aby bolo zrejmé, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť, a preto sa žalobcovi ukladá uviesť v žalobe také skutočnosti, ktorými opíše skutok (skutkový dej), na ktorého základe uplatňuje v žalobnom petite svoj nárok, a to v takom rozsahu a kvalite, ktorá umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu a nezameniteľnosť s iným skutkom. Popisom relevantných skutkových okolností sa vymedzuje predmet konania po skutkovej stránke. Samotný žalobný petit musí logicky vychádzať z opisu rozhodujúcich skutočností v žalobe. Povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutkové okolnosti (relevantný skutkový dej) vyplýva z § 150 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého majú strany povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Povinnosť uviesť v žalobe pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností žalobcovi vyplýva z § 132 ods.1 C.s.p. 9. Možno preto uzavrieť, že v sporovom konaní stíha žalobcu zodpovednosť za voľbu žaloby, za jej obsah z hľadiska opisu rozhodujúcich skutočností a za formuláciu žalobného petitu, súd je povinný ho len poučiť v intenciách jeho procesných práv a povinností, nemôže (nesmie) však za žalobcu vykonať priamu vecnú formuláciu návrhu výroku rozsudku a vymedziť za neho relevantný skutkový dej, či poučiť ho o vhodnosti voľby tej ktorej žaloby v konkrétnom prípade. 10. V posudzovanej veci žalobca neuviedol v podanej žalobe všetky podstatné a rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých sa domáha zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom. Z podanej žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáha zaplatenia žalovanej pohľadávky 495,25 eur (len) ako ceny fakturovanej žalovanému za dodaný zemný plyn. Zo žaloby nevyplýva, že by sa žalobca domáhal v rámci žalovanej istiny aj zaplatenia odplaty za iné vecné plnenia, na akom skutkovom základe mu vznikol na ich zaplatenie nárok a z čoho vychádza opodstatnenosť ich výšky. Zo žaloby teda vôbec nevyplýva, že žalobca sa domáha (aj) zaplatenia poplatkov za vystavenie a zaslanie upomienok, či úhrady za prerušenie dodávky plynu, na základe akých skutočností mu tieto nároky mali vzniknúť a z čoho odvodzuje ich výšku. Žalobca nemôže opis rozhodujúcich skutočností nahradiť odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 C.s.p.), a preto sa nemôže v preskúmavanej veci odvolávať na k žalobe priložené faktúry, ktorými žalovanému účtoval cenu aj za iné plnenia ako za dodávku plynu. Pokiaľ tak v danej veci žalobca urobil, porušil svoju procesnú povinnosť uviesť v žalobe úplný a pravdivý opis rozhodujúcich skutočností. V danom prípade nejde o vadu žaloby, pretože v nej neabsentuje žiadna náležitosť. Žaloba obsahuje rozhodujúce skutočnosti do tej miery, že na jej podklade bolo možné v konaní pokračovať a súd nemal povinnosť zo žalobcom k žalobe pripojených dôkazov zisťovať, či žalobca vyčerpávajúco uviedol všetky relevantné skutočnosti na preukázanie v žalobnom petite uplatňovaného peňažného nároku. Konajúci súd len mohol žalobcu za účelom ozrejmenia nejasností vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení; avšak podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie nepochybil ak nepožiadal žalobcu o ďalšie skutkové tvrdenia na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností postupom podľa § 150 ods. 2 C.s.p. vzhľadom k tomu, že išlo o jednoduchý spor, v ktorom išlo o žalobu, ktorú podáva žalobca opakovane vo viacerých veciach (hromadná žaloba) a pre zanedbanie povinnosti v tomto prípade tak neprichádzalo do úvahy zmiernenie prísnych formálnych následkov s tým spojených. Procesným následkom porušenia procesnej povinnosti tvrdenia žalobcom je potom procesná sankcia v podobe straty sporu. 11. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy súd prvej inštancie rozhodol správne, keď zamietol žalobu v časti istiny 98,73 eur (78,53 eur + 20,20 eur) s príslušenstvom, keďže nešlo o cenu za službu opakovaných dodávok plynu, ako skutkovo žalobca svoj žalobný nárok v podanej žalobe, ktorou bol súd viazaný, vymedzil. Ďalej už súd prvej inštancie nad rámec žalobou vymedzeného predmetu konania konštatoval, že v prípade týchto nárokov žalobca nepreukázal právny titul, resp. ich opodstatnenosť. Súdu neprináležalo v danej veci aktívne prevziať iniciatívu a zisťovať z listinných dôkazov; pripojených žalobcom k žalobe; na základe akých (ďalších) skutočností sa žalobca domáha zaplatenia žalovanej pohľadávky a ustaľovať (ujasňovať) si tak predmet konania po skutkovej stránke. V kontradiktórnom procese je neprípustné, aby súd iniciatívne zisťoval z predložených dôkazov to, čo strana v konaní netvrdila, naopak jeho úlohou je zisťovať z predložených dôkazov, či strana nimi preukázala to, čo v konaní tvrdila. Správne je preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, v ktorej vo zvyšku žalobu zamietol, avšak nie pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom, ale pre absenciu vymedzenia podstatných rozhodujúcich skutočností. 12. V dôsledku uvedeného možno za správny považovať aj ďalší procesný postup súdu prvej inštancie, keď rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b/ C.s.p. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe skutkovo nevymedzil zaplatenia akých konkrétnych nárokov sa v žalobnom petite v zostávajúcej výške (98,73 eur) domáha, tak potom vo vzťahu k neexistujúcim skutkovým tvrdeniam si nemohol žalovaný kvalifikovane (účinne) splniť svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 151 ods. 1 C.s.p. a v žalobe neuvedené rozhodujúce skutkové tvrdenia sa nemohli považovať za nesporné. Právna domnienka nespornosti skutkových tvrdení žalobcu sa vzťahuje len na riadne v žalobe opísané skutkové okolnosti, ktoré si súd osvojí ako zistený skutkový stav a bude z nich pri rozhodovaní vychádzať (§ 215 C.s.p.), avšak pokiaľ skutkové tvrdenia v žalobe nie sú vôbec uvedené, nemôžu byť ani spornými. 13. V danej veci je preto zamietnutie žaloby vo zvyšnej časti následkom nesplnenia si žalobcom jeho procesnej povinnosti uviesť úplne a pravdivo rozhodujúce skutkové tvrdenia. V tomto smere súd prvej inštancie dokazovanie nevykonáva, pretože žalobu zamietne pre neunesenie bremena tvrdenia žalobcom a nie pre neunesenie dôkazného bremena. Nesplnenie povinnosti tvrdenia zo strany žalobcu má za následok zamietnutie jeho žaloby bez dokazovania; dokazovať nemožno skutkové tvrdenie, ktoré neexistuje. Úlohou dokazovania nie je zisťovať to, čo žalobca v žalobe netvrdil. Vzhľadom na to boli splnené podmienky pre rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b/ C.s.p., keď žalobcom neuvedené skutkové tvrdenia nemôžu byť spornými a nemôžu byť ani predmetom dokazovania na pojednávaní. 14. Nedôvodne preto žalobca namieta v odvolaní, že v danom prípade nebolo možné zamietnuť žalobu bez nariadenia pojednávania, na ktorom by bolo stranám umožnené doplniť dokazovanie. 15. Žalobcom uplatňované odvolacie dôvody tak neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietajúcej časti, a vo výroku o náhrade trov konania, potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého v odvolacom konaní úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa obsahu spisu žalovanému žiadne trovy nevznikli, je preto v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2018 sp. zn. 7Cdo 14/2018 uverejnené pod R 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018). 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).