Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/78/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516203746 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1516203746.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobkyne: K. G. N., M..N.., F.: XX XXX XXX, so sídlom E. XX, XXX XX Ž.F. proti žalovanej: F. I., J.. XX.XX.XXXX, G. N. X, XXX XX G., o zaplatenie sumy 2.899,21 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo 17. januára 2018 č. k. 42C/85/2016- 102, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti nároku - zmluvného úroku 16,90 % z nesplatenej istiny 2.899,21 eur od 10.4.2013 do zaplatenia, ako i vo výroku o trovách prvoinštančného konania, potvrdzuje. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti nároku - úroku z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatených úrokov 200,07 eur od 10.04.2013 do zaplatenia, m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatených úrokov 200,07 eur od 10.04.2013 do zaplatenia. Žiadnej zo sporových strán sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.532,45 eur, spolu s úrokom z úveru vo výške 200,07 eur, úrokom z omeškania vo výške 2,88 eur a úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.532,45 eur od 10.04.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 74%. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa poskytla žalovanej na základe úverovej zmluvy s názvom „Optim pôžička“ zo dňa 22.02.2012 úver vo výške 3.000 eur s úrokovou sadzbou vo výške 16,9 % ročne. Žalovaná sa zaviazala tento úver vrátiť žalobkyni v 120 pravidelných mesačných splátkach po 51,95 eur, s termínom splatnosti 13. dňa v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky nasledujúcej po kalendárnom mesiaci v ktorom bol úver poskytnutý. Ročná úroková sadzba bola dojednaná ako fixná vo výške 19,49 % ročne priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov platná ku dňu podpísania úverovej zmluvy je 18,77 %. Podľa potvrdenia k úverovému prípadu ako i výpisov z účtu žalobkyne registruje úhradu 467,55 eur od žalovanej. Z tejto sumy bolo 366,76 eur započítaných na úrok a 100,79 eur započítaných na istinu. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil, že žaloba je sčasti dôvodná. 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ,, Obchodný zákonník“), § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, § 53b ods. 1, § 54 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a),b), § 9 ods. 1, 2 písm. k), § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne iba v časti istiny 2.532,45 eur. Súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol z dôvodu nedodržania ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti zdôraznil, že hoci má zmluva o spotrebiteľskom úvere charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na jej formu, ktorú uzatvára spotrebiteľ a dodávateľ. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať nielen zmluvy uzatvárané podľa Občianskeho zákonníka, ale aj uzatvárané podľa Obchodného zákonníka a osobitných predpisov. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa je potrebné venovať osobitnú pozornosť zmluvám, pri ktorých spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ich obsah. Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu prednosť Občiansky zákonník, keďže aplikácia Obchodného zákonníka prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva. Inými slovami musí z hľadiska poradia aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv Obchodný zákonník celkom alebo sčasti ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, t.z. aplikácii Občianskeho zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Súd prvej inštancie uviedol, že Zmluva uzavretá dňa 22.02.2012 medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou na základe vyššie uvedeného sa neriadi režimom Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie zistil, že úverová zmluva zo dňa 22.02.2012 uzavretá medzi stranami sporu neobsahuje v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedená mesačná splátka sumou 51,95 eur a je tam uvedený počet splátok 120 bez uvedenia dátumu prvej a poslednej splátky ako aj konečnej splatnosti úveru. Zo zmluvy nevyplýva, aká je výška splátok istiny, aká je výška splátok úrokov a aká je výška splátok ďalších poplatkov. Žalobca totiž do úverovej zmluvy uviedol celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiť jednotlivé zložky. Z uvedeného nevyplýva výška jednotlivých zložiek mesačnej splátky a priemerný spotrebiteľ nemá možnosť si uvedenú výšku ani vypočítať. Spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemal vedomosť o tom z akých položiek, v akej výške pozostáva navýšenie úveru. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2, okrem iných aj písm. k), tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na konkrétne chýbajúce údaje v úverovej zmluve a vyššie uvádzané dôvody, súd prvej inštancie zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi stranami sporu považoval za platnú, avšak poskytnutý úver považoval podľa citovaného ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa poskytla žalovanej úver vo výške 3.000 eur, žalovaná uhradila sumu 467,55 eur, preto súd zaviazal žalovanú na zaplatenie iba sumy 2.532,45 eur a vo zvyšku žalobu zamietol. O príslušenstve pohľadávky rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. s tým, že o ich výške rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 4. Súd prvej inštancie zároveň dodal, že v časti zmluvného úroku vo výške 16,90 % ročne z nezaplatenej istiny 2.899,21 eur od 10.04.2013 až do zaplatenia súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Mal za to, že strany sporu si dojednali zmluvný úrok 16,90 % ročne ako fixný do doby splatnosti úveru. Žalobkyňa vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru dňa 09.04.2013. Uviedol, že pokiaľ ide o zmluvný úrok po dátume splatnosti, je nesporné, že úverový vzťah spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia poskytnutých prostriedkov má dlžník platiť úroky. Strany úveru si pritom nemusia dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje. V takom prípade vzniká právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov, pokiaľ si však strany úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby nevrátil, prichádzajú do úvahy za obdobie od splatnosti úveru úroky z omeškania. Súd prvej inštancie pritom vychádzal z uznesenia ÚS IV. 476/2012 z 18.09.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd SR odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami. Z týchto dôvodov súd nárok žalobkyne na zaplatenie úroku vo výške 16,90 % ročne zo sumy 2.899,21 eur od 10.04.2013 až do zaplatenia zamietol. 5. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa a napadla ním výrok, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu. Uviedla, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky banky ( VOP ) a teda niektoré z náležitostí, ktoré má obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere, sú v samotnom texte zmluvy a ďalšie súd vo VOP. Výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky. Banka bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady, vrátane rozpisu každej splátky s uvedeným amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Informáciu, že splácanie spotrebiteľského úveru prebieha formou mesačných anuitných splátok, a že rozdelenie splátok na istinu a úroky úveru obsahuje amortizačná tabuľka, banka klientovi poskytuje už v rámci poskytovania informácií pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. Anuita a anuitné splácanie je definované ako pravidelné plynutie pevne stanovených platieb počas určitej špecifikovanej doby. Anuitná splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká. Skladá sa zo splátky istiny a splátky úroku. Výška anuitnej splátky sa nemení. Plynule sa mení výška a pomer istiny a úroku. Z uvedeného vyplýva, že na začiatku úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky bude tvoriť úrok a naopak na konci bude najväčší podiel splátky predstavovať istina, čiže každou ďalšou splátkou sa splácaný úrok znižuje a splácaná istina sa zvyšuje. Výška, počet a termíny splátok poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a povinnosť ich úhrady zrejmá už v čase uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich výška sú uvedené v sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou VOP, a tým aj súčasťou zmluvy. Z povahy jednotlivých poplatkov vyplýva, že nie je možné vopred stanoviť počet, koľkokrát bude klient daný poplatok povinný zaplatiť, pretože uvedené bude závisieť od toho, koľkokrát danú službu banky využije. Zároveň termín splatnosti poplatku vyplýva zo zásad spoplatňovania, ktoré sú súčasťou sadzobníka, a ktoré stanovujú, kedy je ktorý poplatok splatný. Pokiaľ ide o prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia zmluva neuvádza, nakoľko na základe zmluvy o pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami. Každopádne, bod 2.5.5. OP určuje poradie uspokojovania pohľadávky nasledovne: všetky platby, ktoré banka v priebehu splácania úveru príjme od klienta na splatenie úveru, sa započítavajú na úhradu pohľadávok banky voči klientovi v nasledovnom poradí: dlžná a splatná istina, ako prvá v poradí, dlžné a splatné úroky, ako druhé v poradí, dlžné a splatné úroky z omeškania a zmluvné pokuty, ako tretie v poradí, dlžné a splatné odmeny, poplatky, výdavky a iné náklady banky ako štvrté v poradí, pričom konkrétnu pohľadávku v rámci príslušného poradia, na ktorú bude platba započítaná určí banka s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. V ďalšom žalobkyňa poukázala na to, že v prospech jej argumentácie svedčí aj rozsudok Európskeho súdneho dvora z 9. 11. 2016 vo veci C-42/15, E. U. N., M..N.. proti H. G. v zmysle ktorého zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice Rady 2008/48/ES musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Z toho potom vyplýva, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nemusia byť nevyhnutne uvedené v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Článok 10 ods. 2 písm. h), i) tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Povinnou náležitosťou úverovej zmluvy teda nie je podrobný rozpis výšky, počtu a termínov každej zo splátok na časť pripadajúcu na istinu, úroky a iné poplatky. Článok 10 ods. 2 písm. h) tejto smernice treba vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. V ďalšom žalobkyňa poukázala na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 15. 2. 2017 č. k. 12Co/149/2016-60, Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28. 2. 2017 č. k. 6Co/68/2017-46, zo dňa 28. 3. 2017 č. k. 6Co/84/2017-57 z odôvodnení ktorých vyplýva, že rovnaké závery súdu prvých inštancií v obdobných veciach neboli správne v určení, že úvery mali byť bezúročné a bez poplatkov. V danej veci teda z uzavretej zmluvy o úvere bolo zrozumiteľné a jasné, že splátka vo výške 51,95 eur pozostáva z poplatku za poistenie vo výške 0 eur, z úroku 16,9 % ročne aj je pochopiteľné, že zvyšok tvorí istina. K zamietnutiu úroku po zosplatnení žalobkyňa uviedla, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že zmluvný úrok ako odplata za poskytnuté peňažné prostriedky jej patrí len do vyhlásenia splatnosti dlhu. V tomto smere poukázala na § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 3, § 505 Obchodného zákonníka v zmysle ktorých, je dlžník povinný zaplatiť úroky len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. Uviedla, že povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru. Pri omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru a jednak na úrok z omeškania. Úprava úroku z omeškania, ako aj úroku z úveru je podporná, má dispozitívny charakter, a preto je rozhodujúce, ako sa strany dohodli v zmluve. Z ustanovenia § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka vyplýva, že povinnosť platenia úrokov sa spája s obdobím skutočnej držby požičaných peňažných prostriedkov. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že po zosplatnení úveru veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, nemá oporu v právnych predpisoch. Obchodný zákonník priznáva veriteľovi právo na dohodnutý úrok od poskytnutia peňažných prostriedkov, pričom stanovuje len moment vzniku tohto nároku, moment jeho zániku nestanovuje. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu dobu nároku veriteľa na dohodnutý úrok ohraničiť, nepochybne by tak učinil. Pokiaľ ide o úroky z omeškania tieto treba vnímať ako sankciu za omeškanie s plnením celého nároku veriteľa, teda požičanej istiny a aj zmluvných úrokov, nakoľko do omeškania sa dlžník dostane, ak neplní riadne a včas. 6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadrila. 7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je sčasti dôvodné. 8. V danej veci sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala proti žalovanej zaplatenia: 1/ sumy 2.899,21 eur titulom istiny úveru, 2/ sumy 200,07 eur titulom zmluvných úrokov (16,9 % ročne) z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru, 3/ sumy 2,88 eur titulom úroku z omeškania z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti, 4/ zmluvného úroku 16,90 % z nesplatenej istiny 2.899,21 eur od 10.4.2013 do zaplatenia, 5/ úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy (nesplatenej istiny) 2.899,21 eur od 10.4.2013 do zaplatenia 6/ úroku z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatených úrokov 200,07 eur od 10.04.2013 do zaplatenia a 7/ náhrady trov konania. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie priznal žalobkyni nároky pod bodmi 1/ (s tým, že žalovanú istinu ponížil o žalovanou uhradenú sumu 467,55 eur), 2/, 3/ a 5/, t.j. sumu 2.532,45 eur titulom istiny úveru, sumu 200,07 eur titulom zmluvných úrokov (16,9 % ročne) z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru, sumu 2,88 eur titulom úroku z omeškania z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti ako i úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy (nesplatenej istiny) 2.532,45 eur od 10.4.2013 (od zosplatnenia úveru) do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Súd prvej inštancie tak zamietol žalobu čo do uplatnenej istiny 467,55 eur (2.899,21 eur - 2.532,45 eur), čo do úroku 16,90 % z nesplatenej istiny 2.899,21 eur od 10.4.2013 do zaplatenia (nárok pod bodom 4), a čo do úroku z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatených úrokov 200,07 eur od 10.04.2013 do zaplatenia (nárok pod bodom 6). 9. Priznanie nárokov pod bodmi 1/, 2/, 3/, 5/ sa stalo právoplatným, keďže voči tomuto výroku napadnutého rozsudku nebolo odvolanie podané. V tomto smere odvolací súd dodáva, že z obsahu podaného odvolania nevyplýva ani to, že by žalobkyňa napadla odvolaním zamietajúci výrok, ktorým jej bola priznaná istina len vo výške 2.532,45 eur (teda rozdiel medzi žalobou uplatnenou istinou vo výške 2.899,21 eur a sumou uhradenou žalovanou vo výške 467,55 eur). Odvolanie žalobkyne proti zamietajúcemu výroku bolo odôvodňované iba tým, že poskytnutý spotrebiteľský úver nebolo možné považovať za bezúročný, nakoľko zmluva obsahovala i náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. a súčasne, že žalobkyňa má nárok na zmluvné úroky aj po zosplatnení úveru (až do vrátenia úveru). Napriek tomu, že žalobkyňa v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním nenapadla, odvolací súd uvádza, že nebolo sporné, že žalovaná uhradila žalobkyni titulom splácania úveru sumu 467,55 eur a preto správne súd prvej inštancie o túto sumu ponížil priznanú istinu. 10. Ako už bolo uvedené, žalobkyňou podané odvolanie sa týkalo zamietajúceho výroku napadnutého rozsudku iba v tých častiach, v ktorých súd prvej inštancie nepriznal žalobkyni zmluvný úrok 16,90 % z nesplatenej istiny 2.899,21 eur od 10.4.2013 do zaplatenia (nárok pod bodom 4), a úrok z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatených úrokov 200,07 eur od 10.04.2013 do zaplatenia (nárok pod bodom 6), a preto odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu napadnutý rozsudok iba v tejto časti. 11. Pokiaľ ide o nárok pod bodom 4/ tento odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie nepovažoval za dôvodný. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že vyhlásením predčasnej splatnosti úveru zo strany veriteľa v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka zmluva o spotrebiteľskom úvere zaniká. Zanikajú všetky práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zaniká tak aj povinnosť spotrebiteľa splácať veriteľovi poskytnutý spotrebiteľský úver v dohodnutých splátkach a platiť mu z poskytnutej istiny ďalšie (riadne, v zaniknutej zmluve dohodnuté) úroky. Zo zákona (§ 565 Občianskeho zákonníka) však spotrebiteľovi vzniká voči veriteľovi nová povinnosť - „zaplatiť celú pohľadávku“, teda povinnosť zaplatiť veriteľovi nesplatenú istinu a splatné úroky, výška ktorých sa ku dňu účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti zo strany veriteľa zafixuje. Zákon pritom otázku splatnosti zvyšku pohľadávky po strate výhody splátok osobitne nerieši. Je preto nevyhnutné aplikovať § 563 Občianskeho zákonníka a túto pohľadávku považovať za jednorazovo splatnú ako celok odo dňa nasledujúceho po žiadosti veriteľa, pokiaľ sa účastníci nedohodnú inak. V zmysle ust. § 563 Občianskeho zákonníka „Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.“. V zmysle ust. § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka „Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.“. Povinnosť spotrebiteľa zaplatiť veriteľovi „celú pohľadávku“ teda vzniká spotrebiteľovi deň nasledujúci po dni, kedy sa perfektný právny úkon veriteľa - vyhlásenie predčasnej splatnosti zo strany veriteľa - dostal do dispozície spotrebiteľa. Nakoľko zmluva zaniká práve týmto okamihom a práve týmto okamihom nastupuje nová povinnosť spotrebiteľa, práve k tomu okamihu sa zastavuje (zmluvne dohodnutá) povinnosť spotrebiteľa platiť (riadne, zmluvne dohodnuté) úroky a spotrebiteľ je povinný vrátiť veriteľovi popri nesplatenej istine len tie (riadne, v zaniknutej zmluve dohodnuté) úroky, ktoré boli splatné k predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V prípade, že spotrebiteľ túto svoju novú peňažnú povinnosť (vrátiť veriteľovi nesplatenú istinu a splatné úroky, výška ktorej bola ku dňu účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti zafixovaná) nesplní (riadne a) včas, dostáva sa do omeškania s plnením svojej novej peňažnej povinnosti voči veriteľovi (§ 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka - „Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.“). Občiansky zákonník pre tento prípad omeškania dlžníka stanovuje v ust. § 517 ods. 2 špecifické právo veriteľa, a to právo požadovať popri plnení (nezaplatená istina a úroky splatné ku dňu predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru) úroky z omeškania: „Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“. Vzhľadom na ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa záväzok spotrebiteľa vrátiť veriteľovi nesplatenú istinu a splatné úroky zmení [porovnaj systematické zaradenie ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v ôsmej časti (záväzkové právo) druhej hlave (bez nadpisu) treťom oddiele (Zmeny v obsahu záväzkov) Občianskeho zákonníka], a popri povinnosti vrátiť tieto peňažné prostriedky mu vzniká povinnosť platiť aj úroky z omeškania, avšak nie riadne úroky. Obdobne, úroková sadzba, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok (náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods. 2 písm. p) Zákona), sa bude aplikovať len v prípade omeškania spotrebiteľa so splácaním záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a len do vyhlásenia predčasnej splatnosti zo strany veriteľa, pričom požadovaná suma sa zafixuje k účinnosti tohto zosplatnenia, a pre prípad omeškania spotrebiteľa s vrátením takto zafixovanej sumy pristúpi k tomuto fixnému záväzku spotrebiteľa nová povinnosť - a to povinnosť platiť úroky z omeškania. V tomto smere odvolací súd poukazuje i na rozhodnutie Ústavného súdu SR (sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18.9.2012), podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania /§ R 59/1998, 4Obo 143/1998/. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Záverom teda možno konštatovať, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru zo strany veriteľa zmluva o spotrebiteľskom úvere zaniká. Zánikom zmluvy zanikajú práva a povinnosti zmluvných strán v nej uvedené. Spotrebiteľovi vzniká povinnosť vrátiť nesplatenú istinu a splatné úroky, ktorých výška sa ku dňu účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti zo strany veriteľa zafixuje. V prípade omeškania spotrebiteľa s vrátením týchto prostriedkov je spotrebiteľ povinný platiť výlučne úroky z omeškania, avšak nie riadne úroky. Žalobkyni teda po zosplatnení úveru už nevznikol nárok na ďalšie zmluvné úroky z nezaplatenej istiny až do úplného zaplatenia (nárok pod bodom 4). Odvolací súd zároveň dodáva, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že predmetný úver bol bezúročný a bez poplatkov, z dôvodu absencie náležitostí spotrebiteľskej zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd sa v tomto smere nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že z ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. vyplýva povinnosť uviesť v zmluve o spotrebiteľskom úvere informáciu o tom, koľko spotrebiteľ v rámci každej splátky zaplatí na istinu úveru, na úroky a prípadne na ďalšie poplatky. Takýto záver z tohto zákonného ustanovenia nemožno vyvodiť. Z ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení platnom ku dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy vyplýva, že takáto zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Je nepochybné, že predmetná úverová zmluva tieto údaje obsahuje. Inými slovami, žalobkyňa nebola povinná v predmetnej úverovej zmluve uvádzať, koľko žalovaný v rámci každej splátky zaplatí na istinu úveru a na úroky. Podľa názoru odvolacieho súdu ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. treba vykladať v súvislosti s písm. l/ tohto ustanovenia, podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. To je aj prípad predmetnej úverovej zmluvy, kde sa amortizuje istina a ide o úver na dobu určitú. To znamená, že tu neexistuje povinnosť uviesť v úverovej zmluve rozpis toho, aký podiel v rámci každej splátky pripadá na istinu a aký na úroky, prípadne na ďalšie poplatky, ale existuje právo spotrebiteľa vyžiadať si bezplatne výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá plní funkciu spomenutého rozpisu. Toto právo spotrebiteľa však musí byť explicitne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere ( § 9 ods. 2 písm. l/ zák. č. 129/2010 Z.z. ). V predmetnej úverovej zmluve ( č. l. 5 ) je toto právo spotrebiteľa - žalovanej zakotvené v ods. 5 bod 5.7. Vyššie uvedené však nič nemení na nedôvodnosti nároku pod bodom 4/ a teda, že po zosplatnení úveru žalobkyňa už nemá nárok na ďalšie zmluvné úroky z nezaplatenej istiny až do úplného zaplatenia istiny. 12. Pokiaľ ide o nárok pod bodom 6/ (úrok z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatených úrokov 200,07 eur od 10.04.2013 do zaplatenia) tu odvolací súd, vzhľadom na argumentáciu uvedenú v bode 11 tohto rozhodnutia, mal za to, že tento nárok dôvodný je. Ako už bolo uvedené, po zosplatnení úveru vzniká spotrebiteľovi povinnosť vrátiť nesplatenú istinu a splatné (zmluvné) úroky, ktorých výška sa ku dňu účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti zo strany veriteľa zafixuje. V prípade omeškania spotrebiteľa s vrátením týchto prostriedkov (teda zafixovanej istiny a zmluvných úrokov) je spotrebiteľ povinný platiť úroky z omeškania. Spotrebiteľ je tak povinný platiť úrok z omeškania nielen zo „zafixovanej“ istiny úveru ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, ale i zo „zafixovaných“ zmluvných úrokov, ktoré vznikli do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. V danej veci uvedené znamená, že žalovaná bola povinná platiť úrok z omeškania nielen z istiny vo výške 2.532,45 eur (zafixovaná istina ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru), ale i zo sumy 200,07 eur (predstavujúcej „zafixované“ zmluvné úroky ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru). 13. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, čo do nároku pod bodom 4/ (zmluvný úrok 16,90 % z nesplatenej istiny 2.899,21 eur od 10.4.2013 do zaplatenia) potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.. Vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol nárok žalobkyne na úrok z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatených úrokov 200,07 eur od 10.04.2013 do zaplatenia, odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že žalobe v tejto časti vyhovel. Výroky, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.532,45 eur, spolu s úrokom z úveru vo výške 200,07 eur, úrokom z omeškania vo výške 2,88 eur a úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.532,45 eur od 10.04.2013 do zaplatenia, a ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti istiny vo výške 467,55 eur, neboli napadnuté odvolaním a nadobudli právoplatnosť. 14. Odvolací súd súčasne poukazuje na to, že rozhodnutie odvolacieho súdu nevyžadovalo potrebu doplnenia príp. zopakovania dokazovania na pojednávaní, nakoľko súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu (t. j. potrebnom pre rozhodnutie) zistil skutkový stav veci. Podľa § 384 C.s.p., odvolací súd zopakuje dokazovanie v potrebnom rozsahu sám iba vtedy, ak má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V danej veci však odvolací súd nebol názoru, že by súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd pri svojom rozhodnutí tak vychádzal iba zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie. 15. Pokiaľ ide o trovy prvoinštanného konania odvolací súd poukazuje na to, že podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana sporu, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti druhej strane sporu, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana sporu nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá sporová strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešný a sčasti neúspešný. Vo všeobecnosti platí (§ 255 ods. 2 C.s.p.), že ak mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. V danej veci porovnaním (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo, možno dospieť k záveru, že ani žalobkyňa ani žalovaný nemali plný úspech vo veci, a teda každý z nich mal iba čiastočný úspech vo veci. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, ak na rozhodnutie o trovách konania aplikoval ust. §255 ods. 2 C.s.p.. Pre pomerné rozdelenie trov konania je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine bez príslušenstva, iba v prípadoch, ak príslušenstvo žalobca nevyčíslil vo svojej žalobe. Žalobkyňa teda bola v spore úspešná ohľadne súm 2.532,45 eur, 200,07 eur, a 2,88 eur, spolu 2.735,40 eur. Žalovaná bola v spore úspešná ohľadne sumy 467,55 eur. Žalobkyňa tak bola v spore úspešná vo výške 87 % a žalovaná vo výške 13%. Po odpočítaní 87% - 13% predstavuje istý úspech žalobkyne v spore 74%. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie aj v napadnutom výroku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania. 16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 2 C. s. p. tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko každá zo sporových strán bola v odvolacom konaní sčasti úspešná (žalobkyňa so svojim nárokom na úrok z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatených úrokov 200,07 eur od 10.04.2013 do zaplatenia, žalovaná v časti žalobou uplatneného nároku na zmluvný úrok 16,90 % z nesplatenej istiny 2.899,21 eur od 10.4.2013 do zaplatenia). 17. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).