Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/45/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516204299 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1516204299.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: X.. P. V. & V.., O., K. W. č. XX, IČO: 36 863 904, zastúpený JUDr. Tomáš Plank, advokát, Bratislava, Námestie Slobody č. 10, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Petržalka, Bratislava, Kutlíkova č. 17, IČO: 00 603 201, o zaplatenie 549,98 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 18. októbra 2017, č.k. 49 C 102/2016-376, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 18. októbra 2017, č.k. 49 C 102/2016-376, p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V. uznesením zo dňa 18.10.2017, č.k. 49 C 102/2016-376, zastavil konanie a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 251, § 252, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. a vecne tým, že žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 5.4.2016 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 549,98 € s príslušenstvom, a to titulom odmeny za poskytnuté právne služby v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 24 C 508/2015. Žalobca vzal žalobu späť s odôvodnením, že žalovaný po podaní žaloby uhradil žalovanú sumu, na zaplatení úrokov z omeškania netrval. Nárok na náhradu trov konania žalobca zdôvodnil tým, že žaloba bola podaná dôvodne. Žalovaný súhlasil so späťvzatím žaloby a žiadal, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu z dôvodu, že v čase podania žaloby žalobcovi nárok na vyplatenie odmeny ešte nevznikol, keďže medzi stranami sporu došlo konkludentne k uzavretiu zmluvy, ktorej obsahom je dohoda, že žalobca má nárok na vyplatenie tarifnej odmeny len v prípade, že trovy právneho zastúpenia budú v exekučnom konaní vymožené. Zdôraznil, že žaloba bola podaná predčasne, keďže žalovaný sa do omeškania nedostal, čo žalobca nepriamo potvrdil tým, že netrval na žalobe v časti príslušenstva. Súd prvej inštancie rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania odôvodnil tým, že žalovaný procesne zavinil, že konanie bolo zastavené, keď žalovanú istinu zaplatil po začatí konania. 2. Proti tomuto uzneseniu, jeho výroku o náhrade trov konania, podal včas odvolanie žalovaný, vychádzajúc z obsahu odvolania namietal nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.) dôvodiac, že v čase podania žaloby žalobcovi nárok na vyplatenie odmeny ešte nevznikol, keďže medzi stranami sporu došlo konkludentne k uzavretiu zmluvy, ktorej obsahom je dohoda, že žalobca má nárok na vyplatenie tarifnej odmeny len v prípade, že trovy právneho zastúpenia budú v exekučnom konaní vymožené. Žalobca podal žalobu predčasne, keď trovy právneho zastúpenia ešte neboli v exekučnom konaní vymožené a žalobcovi tak ešte nevznikol nárok na ich vyplatenie. Žalovaný uhradil žalobcovi žalovanú istinu z dôvodu, že po podaní žalobného návrhu boli trovy konania vymožené. Žalovaný v odvolaní poukázal na to, že z dôvodu späťvzatia žaloby nedošlo k vykonaniu dokazovania ako aj na to, že v obdobnej veci totožný súd rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania priznal žalovanému. Podľa odvolateľa priznanie trov žalobcovi nie je dôvodné. Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie vo výroku o trovách konania zmenil a nárok na náhradu trov konania priznal žalovanému. 3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uznesenie súdu prvej inštancie považuje za vecne a právne správne. Podľa žalobcu je zrejmé, že z procesnoprávneho hľadiska zastavenie konania zavinil žalovaný. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného o predčasnosti žaloby, keďže žalobca preukázal, že jeho nárok na právnu odmenu nebol podmienený vymožením trov od dlžníka. Poukázal na to, že v iných takmer totožných veciach bol voči žalovanému úspešný v plnom rozsahu. 4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobu už nevyjadril. 5. Odvolací súd, s poukazom na § 470 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) účinného od 1.7.2016, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a preto uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné. 7. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t.j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách predmetného konania vychádzal z ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že trovy konania je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli, pričom pojem „procesné zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zavinenie je potrebné posudzovať vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu a dôsledkom je vznik trov protistrany. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. 8. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 5.4.2016 domáhal uloženia povinnosti žalovanému, aby zaplatil žalobcovi 549,98 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo žalovanej sumy od 1.3.2016 do zaplatenia, ako aj trovy konania. Dňa 6.9.2017 žalobca doručil súdu späťvzatie žaloby s odôvodnením, že žalovaný po podaní žaloby uhradil žalovanú istinu a žalobca netrvá na zaplatení príslušenstva. 9. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že zastavenie konania procesne zavinil žalovaný, uhradením žalovanej pohľadávky po podaní žaloby, je preto povinný nahradiť žalobcovi trovy, ktoré mu v súvislosti s predmetným konaním vznikli. V dôsledku späťvzatia žaloby z dôvodu uhradenia žalovanej pohľadávky žalovaným po podaní žaloby nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu vo veci so zistením, či žaloba bol podaná dôvodne. „Nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, preto otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 3 Sžo 225/2010, sp.zn. 7 MCdo 1/2014). Preto na odvolacie námietky žalovaného, týkajúce sa dôvodnosti žaloby, odvolací súd nemohol prihliadnuť. 10. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaní napadnutom rozsahu v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p ako vecne správne potvrdil. 11. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 12. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 13. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 14. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).