Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4CoZm/26/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516208396 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1516208396.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: C.. P. F.Č., O.. XX.XX.XXXX, V. Y. XX, XXX XX V., práv. zast. JUDr. Branislav Drgoňa, advokát, Jesenského 2, 811 02 Bratislava, proti žalovaným: v 1. rade: Š. G., O.. XX.XX.XXXX, V. R. V. XXXX/X, XXX XX V., v 2. rade: U. X., O.. XX.XX.XXXX, V. U. X, XXX XX V., práv. zast. advokátska kancelária MCGA legal, s.r.o., Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662, o zaplatenie 100.000,- eur s príslušenstvom, odmenou 333,33 eur zo zmenky a o zaplatenie 70.000, eur s príslušenstvom a o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/130/2016-86 zo dňa 12.06.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/130/2016-86 zo dňa 12.06.2018 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo na nehnuteľný majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného v 2. rade a jeho manželky v prospech žalobcu C.. P. F., na špecifikovaných nehnuteľnostiach, za účelom zabezpečenia žalobcovej pohľadávky vo výške 170.000,- eur a jej príslušenstva v konaní vedenom pod sp. zn. 1CbZm/130/2016. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.06.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zmenkovým platobným rozkazom spoločne a nerozdielne na zaplatenie zmenkovej sumy 100.000,- eur s úrokom 6 % z nej od 31.05.2016 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 333,33 eur a na náhradu trov konania. Súd uznesením č. 1CbZm/130/2016-84 zo dňa 12.06.2018 pripustil zmenu žaloby jej rozšírením v zmysle § 140 a 142 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 14.05.2018 podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žiadal nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ktorým súd zriadi záložné právo v prospech žalobcu na špecifikovaný nehnuteľný majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného v 2. rade a jeho manželky za účelom zabezpečenia pohľadávky vo výške 170.000,- eur a jej príslušenstva v konaní vedenom pod sp. zn. 1CbZm/130/2016. Súd vec právne posúdil podľa ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, § 329 ods. 2, § 343 ods. 1 a § 344 CSP. Podľa názoru súdu prvej inštancie boli splnené predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko žalobca podal návrh v súlade s dispozičnou zásadou, osvedčil dôvodnosť, ako aj trvanie nároku, ktorému sa má v konaní poskytnúť ochrana, a to predložením zmenky, ktorej je majiteľom a predložením potvrdenia zo dňa 22.01.2014, ktorým žalovaný v 2. rade potvrdzuje, že si od žalobcu požičal sumu 170.000,- eur. Z listu vlastníctva LV č. XXXX, mal súd preukázané, že nehnuteľný majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného v 2. rade a jeho manželky, ku ktorému má byť zriadené záložné právo predmetným zabezpečovacím opatrením, je spôsobilým predmetom záložného práva a je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného v 2. rade a jeho manželky v pomere 1/1. Mal za to, že bola splnená aj podmienka zabezpečenia peňažnej pohľadávky, nakoľko žalobca sa žalobou domáha, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie zmenkovej sumy 100.000,- eur s úrokom 6 % ročne z nej od 31.05.2016 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 333,33 eur a na náhradu trov konania a zároveň, aby súd zaviazal žalovaného v 2. rade na zaplatenie sumy 70.000,- eur s príslušenstvom z titulu časti nesplateného záväzku zo zmluvy o pôžičke, ktorá nie je zabezpečená zmenkou uplatnenou v tomto konaní. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca osvedčil aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie a to tým, že uviedol skutočnosti, z ktorých jednoznačne vyplýva, že žalovaný v 2. rade svoj vlastný majetok, postihnuteľný exekúciou má v úmysle previesť na iné osoby a zároveň predložil dôkazy - ponuky realitných kancelárií, ktoré jednoznačne preukazujú, že žalovaný v 2. rade má v úmysle scudzovať svoj majetok, nakoľko ho začal ponúkať na predaj. Mal za to, že obava žalobcu, že exekúcia bude ohrozená, teda vyplýva priamo z konania žalovaného v 2. rade. Súd zároveň zohľadnil zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov žalovaného v 2. rade, a to aj vo vzťahu k pohľadávke. Uviedol, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam žalovaného v 2. rade síce predstavuje výrazný zásah do jeho vlastníckeho práva, pokiaľ však žalovaný v 2. rade nemá v úmysle nehnuteľnosti scudzovať, resp. zaťažovať, tak zabezpečovacie opatrenie je vo vzťahu k nemu bez právneho významu, a pokiaľ takýto úmysel má, potom je jeho nariadenie dôvodné (Krajský súd v Košiciach, sp. zn. 3Co/337/2009). 3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v 2. rade. V prvom rade poukázal na to, že predaj nehnuteľnosti nepovažuje za ohrozujúci exekúciu pohľadávky žalobcu, keďže predmetná nehnuteľnosť nepredstavuje jeho jediný nehnuteľný majetok a jej predaj nie je účelový, s úmyslom ukrátiť žalobcu v prípade jeho úspechu v predmetnom spore. Zdôraznil, že spolu so svojou manželkou je bezpodielovým spoluvlastníkom aj ďalšej nehnuteľnosti - rodinného domu s hodnotou značne prevyšujúcou domnelú pohľadávku žalobcu - zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, evidovanom Okresným Ú. F., Katastrálny odbor pre katastrálne územie F., D. F., D. F.. Uviedol, že nie je pravdou, že sa cielene snaží zbaviť svojej nehnuteľnosti, aby ohrozil prípadnú exekúciu žalobcu. Dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu predať svoju nehnuteľnosť, majú pôvod v zdravotnom stave žalovaného v 2. rade, jeho manželky a v zdravotnom stave jeho staršieho syna, ako aj v záujme za kúpnu cenu, získanú predajom predmetnej nehnuteľnosti, kúpiť byt nachádzajúci sa v centre V. kvôli priaznivejšiemu prostrediu pre ich zdravotný stav, ako aj z dôvodu, že jeho deti navštevujú v centre V. školu. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalovaný v 2. rade zastáva názor, že predaj jednej z nehnuteľností v jeho vlastníctve, nie je oprávnené a dôvodné považovať za ohrozujúce exekúciu žalobcovej pohľadávky v prípade jeho úspešnosti v tomto spore a už vôbec nie sú prípustné tvrdenia žalobcu, ktoré naznačujú, že úmysel žalovaného v 2. rade pramení v snahe ohroziť exekúciu žalobcu, zbaviť sa podstatnej časti svojho majetku a stať sa insolventným. Na preukázanie bonity uviedol, že má vďaka obchodovaniu s devízami, čo predstavuje jeho hlavný zdroj príjmov, na obchodných účtoch alokované finančné prostriedky spolu vo výške 155.764,92 eur. Neexistuje preto dôvodné podozrenie, že predajom nehnuteľnosti ohrozí exekúciu žalobcovej pohľadávky. Mal za to, že informácia žalobcu o záujme žalovaného v 2. rade predať svoju nehnuteľnosť s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný v 2. rade má vo vlastníctve aj inú nehnuteľnosť a finančné prostriedky na účtoch v bankách, nie je relevantná pre vznik a trvanie dôvodnej obavy, že exekúcia bude ohrozená, a preto na základe skutkových tvrdení žalobcu došlo k nesprávnym, resp. neúplným skutkovým zisteniam. Záverom žalovaný v 2. rade uviedol, že nakoľko nie je naplnený jeden zo zákonných predpokladov na zriadenie záložného práva zabezpečovacím opatrením podľa ust. § 343 ods. 1 CSP, a to, že exekúcia je ohrozená navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil s poukazom na ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 4. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol správne a náležite svoje rozhodnutie aj zdôvodnil. Aj keď žalovaný v 2. rade popiera všetky tvrdenia žalobcu uvedené v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, z obsahu odvolania je zrejmé, že je pravdivým tvrdenie žalobcu, ako aj konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalovaný v 2. rade svoj vlastný majetok, postihnuteľný exekúciou (predmetné nehnuteľnosti, na ktoré súd zriadil záložné právo) má v úmysle previesť na iné osoby a začal ho ponúkať na predaj. Poukázal na to, že žalovaný v 2. rade nepreukázal, že predmetná nehnuteľnosť v F. je dostatočnou zárukou a v prípade úspechu žalobcu v tomto spore nebude exekúcia celej pohľadávky ohrozená. Uviedol, že žalovaný v 2. rade zámerne zamlčal a vo svojom odvolaní neuvádza skutočnosť, že na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie F. viazne záložné právo v prospech Č. D. V., R..F.., ktoré znižuje hodnotu tejto nehnuteľnosti, nakoľko je ňou zabezpečená pohľadávka záložného veriteľa, ktorá musí byť z tejto nehnuteľnosti prednostne uspokojená. V prípade, ak by žalobca po úspechu v tomto konaní chcel viesť exekúciu na tieto nehnuteľnosti, musel by získať súhlas záložného veriteľa. Žalobca s poukazom na ust. § 61q ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov konštatoval, že skutočnosť, že žalovaný v 2. rade vlastní inú nehnuteľnosť sama osebe neznamená, že prípadná exekúcia pohľadávky žalobcu nebude ohrozená. Žalobca totiž na túto nehnuteľnosť nebude môcť exekúciu viesť, nakoľko nie je záložným veriteľom. Vyjadril pochybnosti o tom, že zdravotné problémy spočívajúce v chronickej zápalovej chorobe dýchacích ciest - astma, alergie imunitného systému - sa zlepšia presťahovaním sa do prašnejšieho prostredia centra mesta z miesta bývania vidieckeho typu a ani dôvod sťahovania sa z rodinného domu do bytu v centre mesta pre blízkosť školy nevyznieva dôveryhodne, nakoľko miesto nehnuteľnosti (U. X) je od centra V. vzdialené cca 30 min MHD. Ďalej predloženie výpisu od brokera Cresco Capital Markets (UK) Ltd. ako dôkazu o bonite žalovaného v 2. rade hodnotil ako zavádzanie súdu, vzhľadom na skutočnosti, že je časovo neaktuálny z 28.2.2018, nie je možné zistiť v akej mene je účet vedený, či ide o peňažný účet, resp. v akých jednotkách je účet vedený, nie je dôkazom o tom, že na ňom kedykoľvek boli akékoľvek finančné prostriedky patriace žalovanému v 2. rade a zostatok na danom účte - Balance je 0,00. Mal za to, že žalovaný v 2. rade nepreukázal existenciu žiadneho svojho majetku, na ktorý by mohol žalobca v prípade svojho úspechu v tomto spore viesť priamu exekúciu, bez potreby získania súhlasu tretích osôb (záložných veriteľov), u ktorých možno dôvodne predpokladať odopretie takéhoto súhlasu. Zdôraznil, že žalovaný v 2. rade nepreukazoval a v konaní ani nepreukázal existenciu akéhokoľvek príjmu. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. 5. Žalovaný v 2. rade v odvolacej replike v podstate zopakoval tvrdenia uvedené v odvolaní. V prílohe zaslal vyjadrenie dvoch realitných kancelárií, ktorými odhadujú trhovú cenu druhej nehnuteľnosti v F. vo výške približne 235.000 - 250.000 eur, výpis z Č. účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX preukazujúci, že má nesplatený úver už len vo výške 85.919,53 eur a výpis z účtu z P. V. F., R..F.. preukazujúcim jeho bonitu. Na základe doložených dôkazov považoval za dostatočne preukázané, že predmetná nehnuteľnosť - rodinný dom s pozemkom - zapísaný na LV č. XXXX evidovaný Okresným Ú. F., ktorého je bezpodielovým spoluvlastníkom spolu so svojou manželkou, je dostatočnou zárukou, že v prípade úspechu žalobcu v tomto spore, nebude exekúcia celej pohľadávky ohrozená, nakoľko trhová cena predmetnej nehnuteľnosti značne prevyšuje domnelú pohľadávku žalobcu, a to i napriek záložnému právu k nehnuteľnostiam zriadenému v prospech Č. D. V., R..F... Záverom poukázal na skutočnosť, že predmetom sporu je 170.000,- eur, ktoré údajne, poskytol žalobca dňa 22.1.2015 žalovanému v 2. rade ako pôžičku. Uviedol, že ju považuje za vykonštruovanú, pričom samotnú existenciu pôžičky žalobca nepreukázal žiadnym relevantným spôsobom, napr. výpisom z účtu a ani sa k popretiu predmetnej pôžičky zo strany žalovaného v 2. rade nijakým spôsobom nevyjadril. 6. Žalobca v odvolacej duplike zaujal stanovisko k listinným dôkazom predloženým žalovaným v 2. rade. Poukázal na to, že z obsahu listov realitných kancelárií vyplýva, že svoj odhad trhovej ceny založili výlučne na porovnaní so svojimi databázami, resp. s ich praxou v danej lokalite. Takéto „stanovenie" trhovej ceny nehnuteľností však nemožno považovať za relevantné, keďže realitné kancelárie zjavne neposudzovali nehnuteľnosti obhliadkou na mieste samom, nepoznali stav domu a pozemku, jeho vybavenie, atď., ani nezohľadnili skutočnosť, že nehnuteľnosť je zaťažená záložným právom. Vzhľadom na existenciu záložného práva zriadeného na uvedených nehnuteľnostiach je navyše málo pravdepodobné, že by sa našiel kupec ochotný nehnuteľnosť kúpiť, nieto ešte za uvedenú odhadnutú cenu, alebo, že by sa takáto cena dosiahla pri výkone záložného práva. Mal za to, že predloženie výpisu z úverového účtu žalovaným v 2. rade bez ďalšieho nepreukazuje, že zostatok celého úveru zodpovedá žalovaným uvádzanej čiastke a v ničom nevyvracia žalobcom uvádzanú skutočnosť, že v prípade, ak by žalobca po úspechu v tomto konaní chcel viesť exekúciu na tieto nehnuteľnosti, musel by získať súhlas záložného veriteľa. Bol toho názoru, že skutočnosť, že prostredníctvom účtu žalovaného v 2. rade boli uskutočnené pohyby peňažných prostriedkov, ešte nepreukazuje, že išlo o peňažné prostriedky vo vlastníctve žalovaného v 2. rade a nie o peňažné prostriedky, ktoré mu zverila iná osoba, ktoré je/bol žalovaný v 2. rade povinný tretej osobe vyúčtovať. Práve naopak, vzhľadom na tvrdenú činnosť žalovaného v 2. rade sa možno odôvodnene domnievať, že išlo o prostriedky tretích osôb. Predložené dôkazy považoval za nedôveryhodné, nakoľko z nich nevyplýva pôvod a ani ďalší osud daných finančných prostriedkov. Ďalej vyslovil názor, že ak by aj žalovaný v 2. rade také prostriedky aj skutočne vlastnil (čo nebolo preukázané), z účtu spoločnosti Cresco Capital Markets (UK) Ltd. (so sídlom mimo územia SR) by bola ich exekúcia fakticky nemožná. Opätovne poukázal na to, že k záložnému právu v prospech E. M. sa žalovaný v 2. rade ani vo svojom ostatnom vyjadrení nijakým spôsobom nevyjadril. Toto záložné právo pritom vzniklo v čase trvania tohto sporu, čo je dôkazom toho, že žalovaný v 2. rade má ďalšie nové dlhy, ktoré mu vznikli po začatí predmetného konania. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný v 2. rade by v prípade pravdivosti jeho tvrdení o svojej finančnej situácii nemal mať problém zložiť do notárskej úschovy zábezpeku vo výške žalovanej sumy, ktorá by bola v prípade úspechu v konaní uvoľnená v prospech žalobcu, na čo ho žalobca v tomto podaní vyzval. V takom prípade by odpadla obava, že by exekúcia bola ohrozená a v zmysle ust. § 334 CSP by mohlo byť zabezpečovacie opatrenie zrušené. 7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadreniami sporových strán dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 8. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný v 2. rade neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým uznesením vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď s poukazom na ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, § 329 ods. 2, § 343 ods. 1 a § 344 CSP zisťoval existenciu základných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a rešpektujúc zásadu a požiadavku proporcionality dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na nehnuteľný majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného v 2. rade a jeho manželky je dôvodný. Odvolací súd sa stotožnil s jeho názorom, že žalobca osvedčil dôvodnosť, ako aj trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, zároveň osvedčil aj dôvodnosť obavy, že exekúcia bude zmarená, pričom zohľadnil zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov žalovaného v 2. rade, a to aj vo vzťahu k pohľadávke. Svoje rozhodnutie aj podrobne odôvodnil. 9. Odvolací súd zhodne s výkladom súdu prvej inštancie uvádza, že zabezpečovacie opatrenie je novým inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva, teda až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda žalobca zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva. Zo zákonnej formulácie možno substancovať základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorými sú podanie návrhu na jeho zriadenie, spôsobilý predmet záložného práva, zriadenie záložného práva, ktorý bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a existencia obavy z budúceho marenia exekúcie. Popri všeobecných náležitostiach podania musí návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spĺňať aj osobitné náležitosti, ktoré vyplývajú predovšetkým z § 343 ods. 1 CSP v spojení s § 344 a § 326 ods. 1 CSP. 10. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Osvedčenie akejkoľvek skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému v 2. rade. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému v 2. rade ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998). 11. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy, nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je existencia zákonného dôvodu, t.j. taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Súd starostlivo zváži, či je tu skutočne naliehavá potreba, keď miera osvedčenia sa riadi situáciou a najmä naliehavosťou riešenia, či právo je ohrozené do tej miery, že je potrebné takto rozhodnúť. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Ak rozhoduje súd o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáha žalobca obmedzenia dispozičných práv žalovaného s nehnuteľným majetkom a ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, posudzuje súd nielen ohrozenie úhrady dlžnej čiastky, ale aj primeranosť ujmy žalovaného, príp. tretích osôb, ktorá by im týmto obmedzením vznikla, a to aj z dôvodu dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením, nebola spôsobená ujma na základných právach žalovaného, príp. tretích osôb a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu, hoci len zriadením záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Vo veci samej vôbec nemusí dôjsť k úspešnému ukončeniu sporu zo strany žalobcu. Preto nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa zasahuje do vlastníckeho práva žalovaného, s cieľom zabezpečiť prípadný výkon rozhodnutia o priznaní pohľadávok, je mimoriadne. 12. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia súdom sa v podstate jedná o sudcovské záložné právo, ktoré má povahu procesného záložného práva, ktoré by malo v prípade plurality záložných práv garantovať záložnému veriteľovi relevantné poradie. K jeho výkonu však môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 15.06.2016 podal žalobca žalobu, ktorou sa domáha zaplatenia zmenkovej sumy 100.000,- eur s úrokom 6 % z nej od 31.05.2016 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 333,33 eur a na náhrady trov konania. Súd uznesením č. 1CbZm/130/2016-84 zo dňa 12.06.2018 pripustil zmenu žaloby jej rozšírením o 70.000,- eur z titulu pôžičky. Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 14.05.2018 podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žiadal nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ktorým súd zriadi záložné právo v prospech žalobcu na špecifikovaný nehnuteľný majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného v 2. rade a jeho manželky za účelom zabezpečenia pohľadávky vo výške 170.000,- eur a jej príslušenstva. 13. Odvolací súd zastáva názor, že predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenie nároku žalobcu uplatňovanou žalobou, je daný. Ako už bolo vyššie uvedené, v prípade rozhodovania o nariadení zabezpečovacieho opatrenia postačuje, aby boli osvedčené skutočnosti o existencii nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana. Podmienka zabezpečenia peňažnej pohľadávky bola taktiež splnená, nakoľko žalobca sa žalobou domáha, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie zmenkovej sumy 100.000,- eur s úrokom 6 % ročne z nej od 31.05.2016 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 333,33 eur a na náhradu trov konania a zároveň zaviazal žalovaného v 2. rade na zaplatenie sumy 70.000,- eur s príslušenstvom, z titulu časti nesplateného peňažného záväzku zo zmluvy o pôžičke, ktorá nie je zabezpečená zmenkou uplatnenou v tomto konaní. Pokiaľ ide o osvedčenie pohľadávky žalobcu, odvolací súd má za to, že žalobca svoje tvrdenia o existencii záväzkového vzťahu medzi ním a žalovaným v 2. rade preukázal listinnými dôkazmi, a to predložením zmenky a potvrdenia zo dňa 22.01.2014, ktorým žalovaný v 2. rade potvrdzuje, že si od žalobcu požičal sumu 170.000,- eur. Dňa 15.04.2016 vystavil žalovaný v 1. rade vlastnú zmenku s doložkou „Bez protestu“ na sumu 100.000 eur, splatnú 31.05.2016, ktorá obsahovala bezpodmienečný prísľub žalovaného v 1. rade zaplatiť žalovanému v 2. rade uvedenú sumu. Žalovaný v 2. rade ako pôvodný oprávnený zo zmenky túto zmenku indosoval na žalobcu v súlade s ust. § 11 a nasl. zák. č. 191/1950 Zb. Zmenkový zákon. V súvislosti s tvrdením žalovaného v 2. rade, že žalobca samotnú existenciu pôžičky nepreukázal žiadnym relevantným spôsobom, napr. výpisom z účtu, ani sa k popretiu predmetnej pôžičky zo strany žalovaného v 2. rade nijakým spôsobom nevyjadril a považuje ju za vykonštruovanú, odvolací súd odkazuje na vyššie uvedené listinné dôkazy, ktoré žalobca predložil za účelom preukázania uplatneného nároku a ktoré dostatočným spôsobom preukazujú dôvodnosť nároku. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení žalovaného v 2. rade je na žalovanom v 2. rade, a nie na žalobcovi. Dokazovanie v tejto veci sa bude viesť až v konaní vo veci samej a nie v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že záväzok zo zmenky je nesporový záväzok a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky, čo žalobca urobil. Predložením zmenky, ktorá má všetky náležitosti predpísané v ust. čl. I. § 75 Zmenkového zákona, žalobca svoj nárok zo zmenky preukazuje. Odvolací súd ďalej uvádza, že nebolo sporné, že nehnuteľný majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného v 2. rade a jeho manželky, ku ktorému má byť zriadené záložné právo predmetným zabezpečovacím opatrením, je spôsobilým predmetom záložného práva. 14. Pred vydaním zabezpečovacieho opatrenia súd ďalej skúma, či žalobca osvedčil potrebu nevyhnutnej ochrany jej práv a právom chránených záujmov a preukázanie obavy z ohrozenia exekúcie. Musia byť teda osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver nielen o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana, ale i osvedčenie, že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Dôvodom pre zriadenia zabezpečovacieho opatrenia je obava, že exekúcia bude ohrozená. Obavu zo zmarenia exekúcie, žalobca odôvodňoval tým, že z verejne dostupných zdrojov, a to z ponuky realitných kancelárií zverejnených na internete zistil, že žalovaný v 2. rade začal uvedené nehnuteľnosti ponúkať na predaj, čím sa snaží zbaviť nehnuteľných vecí, ktoré by v prípade úspechu žalobcu v tomto konaní mohli slúžiť na uspokojenie jeho pohľadávky. Žalobca uviedol, že jeho obava je o to naliehavejšia, že žalovaný v 2. rade žalobcovi opakovane tvrdil, že nie je schopný z vlastných prostriedkov uhradiť žalobcove nároky, a aj z tohto dôvodu indosoval zmenku vystavenú žalovaným v 1. rade na žalobcu. Žalobca sa domnieval, že uvedené nehnuteľnosti predstavujú podľa všetkého podstatný majetok žalovaného v 2. rade, ktorý by mohol byť prípadne exekvovateľný. Odvolací súd dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že na predmetnej nehnuteľnosti sú ďalšie záložné práva, zriadené v prospech X. Ú. V., R..F.. a v čase po podaní žaloby v prospech fyzickej osoby - E. M., pričom zriadením zabezpečovacieho opatrenia súdom sa v podstate jedná o sudcovské záložné právo, ktoré má povahu procesného záložného práva, ktoré by malo v prípade plurality záložných práv garantovať záložnému veriteľovi relevantné poradie. K jeho výkonu, ako bolo už uvedené vyššie, však môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná. 15. Žalovaný v 2. rade nespochybnil svoj úmysel predať predmetnú nehnuteľnosť a ako dôvody uviedol svoj zdravotný stav, svojej manželky, ako aj staršieho syna, ako aj záujem za kúpnu cenu získanú predajom predmetnej nehnuteľnosti, kúpiť byt nachádzajúci sa v centre V. kvôli priaznivejšiemu prostrediu pre ich zdravotný stav, ako aj z dôvodu, že jeho deti navštevujú v centre V. školu. Odvolací súd má za to, že dôvody, ktoré ho vedú aj s manželkou nehnuteľnosť predať, nie sú relevantnými dôvodmi, ktoré by mali viesť k inému rozhodnutiu, ako dospel súd prvej inštancie. Žalovaný v 2. rade hodnovernými dôkazmi nepreukázal svoje tvrdenia ohľadom hodnoty ďalšej nehnuteľnosti, ktorú vlastní s manželkou, ani tvrdenie, že predmetná nehnuteľnosť v F. by bola dostatočnou zárukou, že v prípade úspechu žalobcu exekúcia nebude ohrozená. V tejto súvislosti odvolací súd zhodne so žalobcom poukazuje na tú skutočnosť, že aj na túto nehnuteľnosť bolo zriadené záložné právo, a to v prospech Č.W. D. V., R..F.., ktoré znižuje hodnotu tejto nehnuteľnosti, nakoľko je ňou zabezpečená pohľadávka záložného veriteľa, ktorá musí byť z tejto nehnuteľnosti prednostne uspokojená, pričom v prípade úspechu v tomto konaní, ak by žalobca chcel viesť exekúciu na tieto nehnuteľnosti, musel by získať súhlas záložného veriteľa. Odvolací súd totožne s názorom žalobcu uvádza, že skutočnosť, že žalovaný v 2. rade vlastní inú nehnuteľnosť sama osebe neznamená, že prípadná exekúcia pohľadávky žalobcu nebude ohrozená, nakoľko žalobca na túto nehnuteľnosť nebude môcť exekúciu viesť, keďže nie je záložným veriteľom. Odvolací súd má za to, že žalovaný v 2. rade ani dodatočne predloženými dôkazmi nepreukázal také svoje majetkové pomery, ktoré by predstavovali dostatočnú záruku, že v prípade úspechu žalobcu exekúcia nebude ohrozená. Súd prvej inštancie tak dospel k správnemu záveru, že žalobca osvedčil aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie, tým, že uviedol skutočnosti, z ktorých jednoznačne vyplýva, že žalovaný v 2. rade svoj vlastný majetok, postihnuteľný exekúciou má v úmysle previesť na iné osoby a obava žalobcu, že exekúcia bude ohrozená, teda vyplýva priamo z konania žalovaného v 2. rade. 16. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov, primeranosť ujmy žalovaných, príp. tretích osôb, ktorá by im týmto obmedzením vznikla, a to aj z dôvodu dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach žalovaného, príp. tretích osôb a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu. Podľa odvolacieho súdu účelom, ktorý žalobca podaným návrhom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia sleduje, je zachovanie jeho možnosti domáhať sa uspokojenia jeho pohľadávky voči žalovaným, speňažením majetku žalovaného v 2. rade pre prípad, že nebudú mať k dispozícií prostriedky na úhradu pohľadávky žalobcu. Taký účel je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ktorým súd na dotknutých nehnuteľnostiach žalovaného, príp. súčinných osôb zriadi sudcovské záložné právo, ku ktorého výkonu môže následne žalobca pristúpiť, ak jeho pohľadávka nebude dobrovoľne uhradená. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia bude pozícia žalobcu dokonca výhodnejšia, ako by bola pri nariadení neodkladného opatrenia, pretože v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 61q Exekučného poriadku žalobca nebude závislý na získaní súhlasu iných záložných veriteľov. Zabezpečovacie opatrenie ako inštitút procesného práva teda plní predovšetkým úlohu rýchleho a pružného riešenia situácie, ktorá neznesie odklad. 17. V posudzovanom prípade tak prevážil záujem žalobcu dosiahnuť rýchlu a účinnú vymožiteľnosť svojej pohľadávky v prípade úspechu v spore vo veci samej, ktorý sa tu dostáva do kolízie s majetkovými právami žalovaného v 2. rade. Žalobcovi je potrebné za daných okolností garantovať vymožiteľnosť peňažného nároku, ktorého sa zákonnými prostriedkami úspešne domôže v sporovom konaní. Za daného stavu z hľadiska zabezpečenia právnej istoty žalobcu je potrebné zamedziť zhoršovaniu jeho právneho postavenia v základnom spore prevodom vlastníckeho práva žalovaným v 2. rade, prípadne zaťažovaním ich ďalšími právami tretích osôb, ktoré by prípadnú realizáciu výkonu práva žalobcu, v prípade úspechu vo veci samej, obmedzovali a sťažovali. Jedným z atribútov právneho štátu je efektívna vymožiteľnosť práva, a je preto povinnosťou štátnych orgánov zabezpečiť účelnú právnu ochranu pred reálnou hrozbou zmarenia realizácie vykonateľných rozhodnutí takými právnymi prostriedkami, ktoré zákon oprávneným osobám na takúto ochranu priznáva, a teda aj formou zabezpečovacieho opatrenia. Obmedzením nakladania s majetkom nedôjde k neprimeranému zásahu do výkonu vlastníckych práv žalovaného v 2. rade, naďalej mu zostáva neobmedzená možnosť výkonu podstatnej časti obsahu vlastníckeho práva, a to nehnuteľnosti užívať; ide o obmedzenie v miere nevyhnutne potrebnej a zodpovedajúcej predmetu sporu. V danom prípade teda odvolací súd považoval za opodstatnené uprednostniť záujem žalobcu na zabezpečení efektívnej právnej ochrany jeho ohrozených práv už v základnom súdnom konaní, pred plnohodnotnou realizáciou majetkových práv žalovaného v 2. rade, prihliadajúc k tomu, že aj právo vlastniť majetok je možné obmedziť dočasnou úpravou pomerov, t.j. dočasným zákazom dispozície s ním; a to najmä vtedy, ak by tento výkon práv bol v rozpore s inými rovnako chránenými právami (nárokmi). 18. Odvolací súd upriamuje pozornosť žalovaného v 2. rade, že žalobca v odvolacej duplike uviedol, že žalovaný v 2. rade by v prípade pravdivosti tvrdení o svojej finančnej situácii, nemal mať problém zložiť do notárskej úschovy zábezpeku vo výške žalovanej sumy, ktorá by bola v prípade úspechu v konaní uvoľnená v prospech žalobcu, na čo ho súčasne v tomto podaní aj vyzval. V takom prípade by odpadla obava, že by exekúcia bola ohrozená a v zmysle ust. § 334 CSP by mohlo byť zabezpečovacie opatrenie na návrh žalobcu zrušené. 19. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností na základe obsahu spisu dospel preto odvolací súd k záveru, zhodnému so súdom prvej inštancie, že žalobca osvedčil splnenie všetkých zákonných predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, dostatočne preukázal v danom štádiu konania základné predpoklady opodstatňujúce nariadením zabezpečovacieho opatrenia dočasne obmedziť výkon práv žalovaného v 2. rade k jeho majetku, vzhľadom na bezprostredne hroziace konkrétne nebezpečenstvo reálnej obavy z budúceho výkonu rozhodnutia na zaplatenie peňažnej pohľadávky uplatnenej v základnom konaní vo veci samej, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel, podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 20. Odvolací súd k rozhodnutiu súdu prvej inštancie záverom dodáva, že pokiaľ ide o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tretej osobe, manželke žalovaného v 2. rade, ustanovenie § 325 ods. 2 CSP predpokladá uloženie povinnosti alebo obmedzenia strane, ide vždy o stranu konania o návrhu na nariadenie neodkladného (príp. zabezpečovacieho) opatrenia, ktorou bude v prevažnej väčšine prípadov žalovaný vo veci samej, resp. osoba, proti ktorej má v budúcnosti žaloba smerovať. Nemožno však vylúčiť ani nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe, ako to pôvodne predpokladalo ustanovenie § 76 ods. 2 OSP. Uloženie povinnosti alebo obmedzenia tretej osoby má vždy povahu súčinnosti, ktorá je nevyhnutná vo vzťahu k predmetu konania vo veci samej. Nejde o bezprostredné plnenie povinnosti voči žalobcovi, s ktorým tretia osoba nie je v relevantnom právnom vzťahu (ktorému má byť poskytnutá procesná ochrana). Procesná pozícia tretej osoby ako súčinného subjektu je zdôraznená aj v súvislosti s prípadnou procesnou obranou žalovaného. Ak bolo neodkladné opatrenie voči tretej osobe nariadené po začatí konania, má žalovaný vždy právo napadnúť ho odvolaním a nesie plnú procesnú zodpovednosť za efektívne využitie tohto opravného prostriedku. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie, ktoré ukladá povinnosť alebo obmedzenie tretej osobe, je túto osobu nevyhnutné považovať za stranu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (viď komentár Civilného sporového poriadku vydaný Doc. JUDr. Marekom Števčekom PhD. a kolektívom v roku 2016 v nakladateľstve C.H. Beck, strana 1094 a 1095). 21. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).