Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/55/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517010239 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1517010239.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šamka a sudcov JUDr. Karola Kováča a JUDr. Vladimíra Buchvalda, v trestnej veci proti obžalovanému Š. V. stíhaného pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/30/2017 zo dňa 18.07.2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 06.septembra 2018 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného Š. V., B.. XX.XX.XXXX zamieta. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/30/2017 zo dňa 18.07.2017 bol obžalovaný Š. V. uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. (celkovo išlo o tri čiastkové útoky), ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že 1./ po predchádzajúcej vzájomnej dohode s H. U. v dobe od 18.00 hod. dňa 10.12.2014 do 07.30 hod. dňa 11.12.2014 v Bratislave na H. ulici XX vykopali a odcudzili z neoplotenej predzáhradky spred rodinného domu okrasné dreviny a to Pinus Mugo Mops v hodnote 49,- eur, Juniperus Prince of Wales v hodnote 89,- eur, Chamaecyparis obtusa Yellov tip v hodnote 60,- eur, následne nezisteným spôsobom a predmetom odstrihli podporné drôty dreviny Picea Abies Inversa v hodnote 49,- eur a túto vykývali do uhlu 45 stupňov, čím poškodenému Ing. T. P., trvale bytom H. XXXX/XX, X., spôsobili škodu krádežou vo výške 198,- eur, 2./ po predchádzajúcej vzájomnej dohode s osobami L. W. a H. U., právoplatne odsúdenými v inom trestnom konaní, dňa 12.12.2014 v čase asi o 05.00 hod. vošli do garáže hrubej stavby rodinného domu na parcele číslo 1120/153 na K. D. P. X., odkiaľ odcudzili páčidlo o dĺžke 60 cm, kladivo s drevenou rúčkou, dve lopaty so špicatým hrotom a olejový elektrický radiátor, čím poškodenej Q. U., trvale bytom U. XXXX/X, X., spôsobili škodu krádežou vo výške 162,80 eur, 3./ po predchádzajúcej vzájomnej dohode s osobami L. W. a H. U., právoplatne odsúdenými v inom trestnom konaní, dňa 12.12.2014, v čase po 05.00 hod. z terasy bytového domu na K. XX v Bratislave, ktorý sa nachádza v oplotenom bytovom komplexe, odcudzili voľne stojaci drevený záhradný nábytok z tmavého lesklého dreva a to stôl a dve stoličky, detské odrážadlo v tvare motorky oranžovej farby a sadu Petangových gúľ značky Šport Piko Games Petanque, čím poškodenej N. X., O. X. K. XX, X., spôsobili škodu krádežou vo výške 198,- eur, -pričom dňa 26.10.2014 bol za drobnú krádež v predajni HM Tesco na Zlatých Pieskoch v Bratislave sankcionovaný blokovou pokutou nezaplatenou na mieste vo výške 10,- eur, číslo bloku 11023354, za spáchanie priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, -a skutky spáchal po tom, čo rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 5T 100/2009 zo dňa 17.01.2014, právoplatným toho istého dňa, bol odsúdený za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, ako aj za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona a prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona. Za to mu bol podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 42 ods. 1, § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol obžalovaný pre výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zároveň zrušil výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/59/2015 zo dňa 20.02.2015, právoplatného dňa 20.02.2015 ako aj všetky ďalšie výroky obsahovo na tento výrok nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenému T. P. škodu vo výške 198 s tým, že so zvyškom nároku na náhradu škody bol predmetný poškodený odkázaný na civilný proces. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný P. V.. Obžalovaný v písomných dôvodoch svojho odvolania namieta výrok o treste, ktorý považuje za neprimerane prísny. Poukazuje na to, že vzhľadom na predchádzajúce uložené nepodmienečné tresty prichádza do úvahy upustenie od uloženia súhrnného trestu v zmysle § 44 Tr. zák., nakoľko v plnom rozsahu splnili účel trestu a vykonané tresty boli pre nápravu obžalovaného dostačujúce. Zároveň poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v zmysle ktorého mu mala byť uznaná aj poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil obžalovanému trest miernejší. Prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť, pretože napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný. Obžalovaný uviedol, že vykonáva trest 18 mesiacov, pričom poukazuje na prieťahy v danej trestnej veci. Svoj skutok ľutuje a žiada upustiť od uloženia trestu. Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že podané odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Krajský súd konštatuje, že odvolanie obžalovaného bolo zamerané len do výroku o treste s tým, že výrok o vine ako aj výrok o náhrade škody nadobudol právoplatnosť už v konaní pred súdom prvého stupňa, ktorý prijal vyhlásenie obžalovaného o vine. Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine, nie je možné právne účinne napadnúť výrok o vine odvolaním. Obžalovaný Š.O. V. bol teda rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/30/2017 zo dňa 18.07.2017 uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. (celkovo išlo o tri čiastkové útoky) na skutkovom základe uvedenom v napadnutom rozsudku. Odvolací súd preskúmal výrok o treste, pričom dospel k záveru, že trest uložený obžalovanému za spáchanú trestnú činnosť bol súdom prvého stupňa ukladaný v súlade so zásadami ukladania trestov a súd prvého stupňa výrok o treste aj náležitým spôsobom odôvodnil. Trest uložený obžalovanému možno síce označiť za trest prísny, avšak je úmerný (zákonný a spravodlivý) vzhľadom na kriminálnu minulosť obvineného a skutočnosť, že obžalovanému bol ukladaný trest za spáchanie viacerých trestných činov. Pri rozhodovaní o tom aký druh trestu je potrebné obžalovanému uložiť za spáchanú trestnú činnosť, je nutné vychádzať z toho, že obžalovaný je recidivista, ktorý sa opakovane dopúšťa úmyselnej trestnej činnosti a ktorého nedokázal napraviť ani výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody. V tomto smere krajský súd pripomína, že obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 5T/100/2009 zo dňa 17.01.2014 uznaný vinným zo spáchania zločinu lúpeže, či prečinu krádeže a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov, pričom stíhané tri čiastkové útoky pokračovacieho prečinu krádeže spáchal iba niekoľko mesiacov potom ako vykonal vyššie uvedený trest odňatia slobody. Páchanie trestnej činnosti je spôsobom života obžalovaného, ktorý bol vo svojom mladom veku (v čase spáchania uvedených čiastkových útokov mal obžalovaný 24 rokov) už dvakrát súdne trestaný za spáchanie úmyselnej trestnej činnosti a opätovne preukázal, že ukladanie trestu nespojeného s výkonom odňatia slobody nemá na neho žiadny pozitívny vplyv a nedokáže ho viesť k tomu, aby sa prestal dopúšťať úmyselnej trestnej činnosti. Vzhľadom k uvedenému, ako aj s poukazom na to, že obžalovaný sa prakticky neustále dopúšťa úmyselnej trestnej činnosti, neprichádza do úvahy upustenie od uloženia súhrnného trestu v zmysle § 44 Tr. zák., ako to v odvolaní navrhuje obžalovaný, nakoľko je zrejmé, že nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý obžalovaný vykonal pred spáchaním posudzovaných troch čiastkových útokov zjavne neviedol k jeho náprave. Navyše, obžalovanému bol ukladaný súhrnný trest za celú jeho zbiehajúcu sa trestnú činnosť a to vo vzťahu k trestnému rozkazu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/159/2015 zo dňa 20.02.2015, ktorým bol obžalovanému uložený nepodmenečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. pritom súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. Vzhľadom k uvedenému bol súd prvého stupňa pri určovaní druhu trestu obmedzený tým, že musel ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody a z hľadiska výmery trestu tým, že ukladaný trest nemohol byť miernejší ako 8 mesiacov. Odvolací súd sa preto stotožňuje so súdom prvého stupňa, že z hľadiska druhu trestu bolo nutné uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko obžalovaný je recidivistom, ktorý opakovane ignoruje zákazy stanovené Trestným zákonom a z hľadiska ochrany spoločnosti je nevyhnutné opätovné pôsobenie na obžalovaného výkonom trestu odňatia slobody. Pokiaľ ide o konkrétnu výmeru ukladaného nepodmienečného trestu odňatia slobody tak súd prvého stupňa pri ukladaní súhrnného trestu správne vychádzal primárne zo závažnosti najprísnejšieho zo zbiehajúcich sa prečinov (§ 212 ods. 3 Tr. zák.), z ktorých bol obžalovaný uznaný vinným a ktorú určuje už zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom vo výmere 6 mesiacov až 3 roky. Súd prvého stupňa správne zistil priťažujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h) Tr. zák.) ako aj jednu poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že obžalovaný sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal (§ 36 písm. l) Tr. zák.). Súd prvého stupňa však pochybil, keď ustál obžalovanému aj priťažujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že obžalovaný už bol (pred spáchaním stíhanej trestnej činnosti) súdne trestaný (§ 37 písm. m) Tr. zák.). Obžalovaný bol síce súdne trestaný pred spáchaním žalovanej trestnej činnosti, avšak išlo o odsúdenie Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 5T/100/2009, ktoré bolo v posudzovanom prípade znakom kvalifikovanej skutkovej podstaty žalovaného prečinu (§ 212 ods. 3 písm. b) Tr. zák.) a preto v zmysle § 38 ods. 1 Tr. zák. nie je možné na túto okolnosť prihliadnuť aj ako na priťažujúcu okolnosť. Zvyšné predchádzajúce odsúdenia sú už zahladené a preto správne nemalo dôjsť k zvýšeniu dolnej hranice trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák. Toto pochybenie okresného súdu však nevyhodnotil krajský súd ako podstatné pochybenie, ktoré by malo byť kasačným dôvodom, pretože trest odňatia slobody ukladaný obžalovanému (vo výmere 18 mesiacov, t. j. pri dolnej hranici trestnej sadzby s poukazom k tomu, že trest ukladaný obžalovanému nemohol byť miernejší ako 8 mesiacov) je zákonný a úmerný skutočnosti, že obžalovaný sa dopustil troch čiastkových útokov jedného pokračovacieho trestného činu ako aj skutku, vo vzťahu ku ktorému bol ukladaný súhrnný trest. Odvolací súd teda vzhľadom na okolnosti prípadu (ukladanie súhrnného trestu za spáchanie viacerých trestných činov) ako aj na osobu obžalovaného (opätovné spáchanie úmyselného trestného činu) dospel k záveru, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, je spravodlivé a primerané na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred obžalovaným. Krajský súd sa síce stotožňuje s tvrdením obžalovaného, že v postupe súdu prvého stupňa došlo k určitým prieťahom v konaní a to hlavne v čase od vyhlásenia napadnutého rozsudku do predloženia veci odvolaciemu súdu (zapríčinené z časti aj tým, že sa súdu opakovane nepodarilo doručiť písomné vyhotovenie rozsudku obžalovanému), avšak nešlo o závažné subjektívne prieťahy spôsobené výlučne súdom, ktoré by už porušovali právo obžalovaného na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Pokiaľ obžalovaný v podanom odvolaní poukazoval aj na skutočnosť, že mu mala byť priznaná poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. n) Tr. zák. tak krajský súd poukazuje na závery zjednocujúceho stanoviska Najvyššieho súdu SR č. 44, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 5/2017 podľa ktorého súd po podaní obžaloby rozhoduje spor medzi obžalobou a obhajobou podľa pravidiel kontradiktórneho procesu - objasňovanie (v zmysle zistenia skutkového stavu veci) je doménou orgánov činných v trestnom konaní podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku. Preto samotné priznanie obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona. V zmysle záverov uvedeného zjednocujúceho stanoviska však môže súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine postupovať analogicky podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. (teda podľa ustanovenia týkajúceho sa mimoriadneho zníženia trestu pri dohode o vine a treste). Takýto postup súdu však nie je obligatórny, t. j. predmetné stanovisko nie je možné chápať tak, že súd musí povinne ukladať trest pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby vždy, keď obžalovaný urobí vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr. por. a už vôbec ho nie je možné chápať tak, že v prípade vyhlásenia viny zo strany obžalovaného musí byť ukladaný trest nespojený s výkonom trestu odňatia slobody. Rovnako tak predmetné stanovisko neznamená, že súd by mal pri ukladaní trestu rezignovať na zákonné kritériá určovania druhu a výmery trestu uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. Priznanie obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti nie je možné preceňovať a izolovane z neho vyvodzovať nutnosť mimoriadneho zníženia trestu pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu v každej jednotlivej trestnej veci. Uvedené vyplýva aj z toho, že pri určovaní druhu a výmery trestu je nutné vždy prihliadnuť aj na zavinenie obžalovaného, následok trestného činu, spôsob spáchania trestného činu (napríklad jeho pokračovací charakter) a podobne. Tieto ostatné zákonné kritériá uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. môžu vo svojom súhrne prevážiť nad priznaním sa obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti a spôsobiť nutnosť ukladať obžalovanému trest odňatia slobody v zákonom stanovej trestnej sadzbe, prípadne aj v jeho nepodmienečnej forme a to aj napriek tomu, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil vinu zo spáchania trestnej činnosti uvedenej v obžalobe. O takýto prípad išlo aj v posudzovanom prípade, keď obžalovanému bol ukladaný trest za spáchanie viacerých úmyselných trestných činov a v osobe obžalovaného išlo v čase spáchania čiastkových útokov o recidivistu. Súd prvého stupňa postupoval správne pri zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním žalovanej trestnej činnosti vo výkone trestu odňatia slobody za spáchanie úmyselného trestného činu. Okresný súd v súlade so zákonom ukladal obžalovanému súhrnný trest, pretože obžalovaný sa stíhanej trestnej činnosti dopustil skôr ako mu bol doručený trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/59/2015 zo dňa 20.02.2015. Vzhľadom k uvedenému súd prvého stupňa správne zrušil výrok o treste uvedený v tomto trestnom rozkaze a obžalovanému za celú zbiehajúcu sa trestnú činosť uložil jeden súhrnný trest. Stavu veci a zákonu zodpovedá aj výrok súdu prvého stupňa, ktorým zaviazal obžalovaného nahradiť spôsobenú škodu. Napokon, tento výrok ani nebol napadnutý odvolaním zo strany obžalovaného, či inej oprávnenej osoby. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.