Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/3/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517010416 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1517010416.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a členov senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obžalovaného D. D., stíhaného pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 5T/54/2017-173 zo dňa 26.10.2017, na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 20. februára 2018 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného D. D., U.. XX.X.XXXX z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 5T/54/2017-173 zo dňa 26.10.2017 bol obžalovaný D. D. uznaný vinným zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona („Tr.zák.“) na skutkovom základe, že dňa 3.5.2016 v presne nezistenom čase v doobedňajších hodinách v R. - D. na ulici C. XX pri osobnom stretnutí s poškodenou F. D. žiadal od nej finančnú hotovosť vo výške 10.000,-€ za to, že bude svojim vplyvom pôsobiť na nezistenú príslušnú kompetentnú osobu z dôvodu vrátenia jej vodičského preukazu, ktorý jej bol zadržaný dňa 23.4.2016 z dôvodu vedenia motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, pričom právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 0T/102/2016 zo dňa 25.4.2016 jej bol okrem iného uložený trest spočívajúci v zákaze činnosti viesť motorové vozidlo po dobu 30 mesiacov, následne požadovanú finančnú hotovosť pri osobných stretnutiach s poškodenou, uskutočnených v Bratislave - Petržalke osobne prevzal dňa 3.5.2016 vo výške 2.000,-€, dňa 6.5.2016 vo výške 2.000,- €, dňa 18.5.2016 vo výške 4.000,-€ a dňa 19.5.2016 vo výške 2.000,-€, pričom už v čase vyžiadania tejto finančnej hotovosti vedel, že požiadavku o vybavenie vrátenia vodičského preukazu nie je schopný splniť, napriek tomu poškodenú opakovane utvrdzoval v tom, že zariadi vrátenie vodičského preukazu, pričom do dohodnutého termínu dňa 31.8.2016 predmetnú požiadavku nesplnil a na výzvu poškodenej o vrátenie poskytnutej finančnej hotovosti v plnej výške, dňa 6.9.2016 prevodom na účet poškodenej vrátil finančnú hotovosť vo výške 1.000,-€ a týmto svojim konaním tak spôsobil poškodenej F. D., nar. X.X.XXXX, trvalé bytom R., R. XX, škodu vo výške 9.000,-€. Za to bol obžalovanému podľa § 221 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr.zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, ktorého výkon bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr.zák. a § 50 ods. 1 Tr.zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Zároveň bola obžalovanému podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku („Tr.por.“) uložená povinnosť nahradiť poškodenej F. D. škodu vo výške 9.000,-€. Proti rozsudku v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Tr.por. podal odvolanie obžalovaný D. D. priamo do zápisnice po vyhlásení rozhodnutia na hlavnom pojednávaní, ktoré zdôvodnil prostredníctvom obhajcu JUDr. G. Q. písomným podaním doručeným na prvostupňový súd dňa 15.12.2017 nasledovným spôsobom: „Odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 26.10.2017 sp.zn. 3T 54/2017, smeruje proti všetkým jeho výrokom, ako aj proti konaniu, ktoré mu predchádzalo. Dňa 26.10.2017 som podal (zahlásil) priamo na hlavnom pojednávaní v tejto trestnej veci odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 3T 54/2017 zo dňa 26.10.2017. Odvolanie som podal proti výroku o vine, výroku o treste, ako aj výroku o náhrade škody. K dôvodom odvolania uvádzam nasledovné. Zdôrazňujem, že som nevinný a zotrvávam na svojej výpovedi, ktorú som uviedol pred vyšetrovateľom Policajného zboru Slovenskej republiky a tiež pred sudcom na súde 1.stupňa. V rozsudku súd 1.stupňa nesprávne a tendenčné vyhodnotil výpoveď údajne poškodenej F. D. a prispôsobil si ju tak, aby zapadala do celého kontextu skutku, hoci táto výpoveď je absolútne nelogická a v rozpore s ostatnými svedeckými výpoveďami. Súd tu „uveril“ extrémnej naivite poškodenej, ktorá sa údajne domnievala, že napriek rozsudku súdu, ktorým jej bol uložený zákaz činnosti vedenia motorového vozidla na 30 mesiacov, jej niekto môže „vybaviť“ vrátenie vodičského preukazu za dva mesiace. Pritom poškodená ani len netušila, akým spôsobom by sa tak malo stať, na akej inštitúcii a ani sa na to vôbec nedotazovala. Neučinila tak napriek tomu, že ju aj zákonný sudca pri ukladaní jej trestu náležite poučil o tom, že o vrátenie vodičského preukazu môže požiadať najskôr po uplynutí polovice uloženého trestu, teda až po 15 mesiacoch, a bola si tejto skutočností plne vedomá (uviedla tak aj vo svojej výpovedi pred súdom dňa 19.9.2017). Rovnako znie neuveriteľne, že poškodená dala bez akýchkoľvek informácií „na dobré slovo“ jej neznámej osobe 10.000,-€ za podpory celej rodiny (mama, sestra) a neskôr ju rodina (tentoraz otec) presvedčia, aby sa išla priznať k spáchaniu trestného činu. Zdôrazňujem zároveň, že výpoveď poškodenej vôbec nekorešponduje s výpoveďou svedkyne N., ktorá nás spolu zoznámila. Týmito rozpormi sa však samosudca vôbec nezaoberal, resp. ich ignoroval. Pritom práve táto svedkyňa v rozpore s tvrdeniami poškodenej uvádza iný kontext nášho zoznámenia - prekonzultovanie situácie, a súčasne popiera, že by mala vedomosť o „vybavovaní“ nejakých vecí z mojej strany (hoci práve takto to poškodená podsunula súdu). K osobe poškodenej F. D. navyše uvádzam, že ide o osobu odsúdenú za trestný čin a teda jej morálny kredit je nízky. Jej konanie je pritom výsledkom toho, že sa na moju osobu príliš naviazala. Podrobnosti som súdu ozrejmil na hlavnom pojednávaní. O požívaní alkoholických nápojov poškodenou svedčí aj skutočnosť, že práve toto bolo dôvodom na zadržanie jej vodičského preukazu. Rovnako nesprávne súd vyhodnotil aj ďalšie okolnosti, ktoré preukazujú pravosť mojej verzie. K samotnému podaniu trestného oznámenia poškodenou uvádzam, že poškodená si v čase podania trestného oznámenia trestnoprávneho postihu vedomá nebola. Práve naopak - bolo medializovaných viac prípadov korupcie, kde oznamovateľ postihnutý nebol, a boli použité právne inštitúty umožňujúce oznamovateľom a reálnym páchateľom korupcie získať beztrestnosť usvedčením „zaujímavej“ osoby. Zo samotného obsahu právoplatného rozhodnutia Špecializovaného trestného súdu v trestnej veci poškodenej za skutok nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 2 Trestného zákona (súvisiacej so skutkom, ktorý je kladený za vinu mne), v ktorej mala procesné postavenie obvinenej, resp. neskôr obžalovanej, a bola jej uložená za použitia mne neznámeho, v intenciách Trestného zákona nepochopiteľného postupu tamojšieho súdu „podmienka na podmienku“, možno dôvodne usudzovať na to, že poškodená pri rozhodnutí kriminalizovať ma podaním trestného oznámenia na moju osobu (hoci týmto postupom spôsobila trestné stíhanie aj sebe samej a súčasne hrozbu premeny jej skôr uloženého trestu, ako aj uloženie ďalšieho nepodmienečného trestu odňatia slobody), kalkulovala aj vo svojej trestnej veci s obdobným „dobrodením“ vo vzťahu k nej. Tento postup jej zjavne napadol práve po tom, čo zistila, kto je môj otec a najmä akú v minulosti zastával funkciu (štátneho tajomníka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky). Samotná poškodená jeho postavenie opakovane zdôrazňovala. Rovnako nesprávny je záver súdu o skutočnosti, že nebol dôvod v danom čase poskytnúť poškodenej pôžičku. Práve naopak, v čase, keď som žalovanej pôžičku poskytol, bola poškodená nezamestnaná a mala napožičiavané peniaze od viacerých ľudí, ktorí ich pýtali späť. Potvrdila to aj sama poškodená, keď vypovedala o „refinancovaní jednej pôžičky druhou“. Je aj evidentné z výpisov z účtu poškodenej, že v čase, keď som poškodenej vložil 1.000,-€ na účet, poslala splátku pôžičky vo výške 3.000,-€ inej osobe. V čase, keď som pôžičku poskytoval, som už poškodenú dlhší čas poznal (na rozdiel od jej verzie), a dal som jej pôžičku vo výške primeranej „našej známosti“; pôžičku som poslal cez účet (nie v hotovosti), aby som mal o tom dôkaz, keďže zmluva o pôžičke je reálny kontrakt a nešlo o tak vysokú sumu. Rovnako pokiaľ ide o samotnú škodu, poukazujem na to, že poškodená nezdokladovala údajnú prvú splátku vo výške 2.000,- €. Nakoniec, aj sama svedkyňa N. uvádza, že má vedomosť o sume 7.000 - 8.000,-€, ktorú poškodená niekomu uhradila. Vzhľadom na uvedené mám za to, že výpoveď poškodenej, o ktorú súd svoje rozhodnutie oprel, je plná rozporov a je nekonzistentná, na rozdiel od mojej výpovede, ktorá je logická a obsahuje odpoveď na všetky otázky. Navrhujem preto, aby odvolací súd na základe mnou podaného odvolania napadnutý rozsudok v celom rozsahu (vo výroku o vine, treste i náhrade škody) zrušil a sám vo veci rozhodol tak, že ma oslobodí spod obžaloby.“ Spis bol predložený tunajšiemu súdu na rozhodnutie o odvolaní dňa 9.1.2018. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátorka uviedla, že považuje rozsudok prvostupňového súdu za správny vo všetkých jeho výrokoch, súd sa vysporiadal so všetkými dôkazmi, ktoré boli vykonané pred súdom, tieto aj správne vyhodnotil, a preto navrhuje odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Splnomocnenec poškodenej na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že považuje rozhodnutie prvostupňového súdu za správne, zákonné a spravodlivé a navrhuje odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že sa pridržiava písomne podaného odvolania a navrhuje, aby súd v súlade so zásadou in dubio pro reo obžalovaného spod obžaloby oslobodil, pretože neexistuje žiadne priamy dôkaz usvedčujúci obžalovaného z protiprávneho konania a zároveň neexistuje ani ucelená sieť nepriamych dôkazov, ktoré by podporovali vyjadrenia poškodenej a vyvracali tvrdenia obžalovaného. K výpovedi sestry poškodenej chce uviesť toľko, že klient nikdy motorové vozidlo zn. G. R. nevlastnil ani neužíval a neexistuje žiadna spojitosť s klientom a takýmto vozidlom. Trvá na tom, že suma 1.000,-€, ktorú poslal klient na účet poškodenej, je pôžička, ktorú jej poskytol. Klient nie je idiot, aby takýmto spôsobom na účet poškodenej posielal peniaze tak, ako to tvrdí obžaloba. Ešte sa chce vyjadriť k rozhodovacej činnosti Špecializovaného trestného súdu a jeho postup vo veci, kde bola poškodená obžalovanou, považuje za neštandardný a myslí si, že je výsledkom aj iných pôsobení ako len sledovaním normatívnej úpravy obsiahnutej v Trestnom zákone. Bez ambície preskúmavať právoplatné rozhodnutie uvedeného súdu, tvrdí, že rozhodnutie o uložení podmienečného trestu odňatia slobody poškodenej, v spomínanej trestnej veci obžalovanej, bolo v rozpore s Trestným zákonom. Túto otázku chce uzavrieť konštatovaním, že z pohľadu rozhodnutia Špecializovaného trestného súdu poškodená vystavením svojej osoby trestnému stíhaniu nepodstupovala žiadne riziko v tom zmysle, že by bola vystavená reálnej hrozbe nástupu výkonu trestu odňatia slobody. Nepochybuje o pravdivosti vyjadrenia sestry poškodenej, že videla prichádzať pani poškodenú aj s peniazmi, ale pochybuje, že v tomto vozidle bol klient, ktorý mal od nej prevziať peniaze. Myslí si, že príčinou, prečo poškodená označila za páchateľa obžalovaného, bola skutočnosť, že tento ju odmietol ako ženu. A je jasné, že od skutočného páchateľa, ktorému peniaze odovzdala takýmto nekalým spôsobom, ich už nikdy nedostane naspäť. Ešte chce podotknúť, že celá vec je v dvoch rovinách, prečo bol klient označený za páchateľa, jednak je to pomsta zo strany poškodenej, ktorá bola klientom odmietnutá ako žena, môže ísť o prejav urazenej ješitnosti, a v rovine, že môže od klienta takýmto spôsobom získať finančný prospech tak, ako bolo súdom rozhodnuté. Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že sa v celej veci cíti nevinný a žiada, aby bol odvolacím súdom oslobodený. Nevie, prečo pani poškodená celú záležitosť riešila týmto spôsobom, pretože z jeho strany jej poskytol len právne rady k jej problému. Chce tiež pripomenúť, že nesúhlasí so spôsobom rozhodovania vo veci, v ktorej bola pani poškodená obžalovanou a v tomto sa pripája k prednesu obhajcu, ktorá skutočnosť je tiež argumentom, prečo bol obžalovaný uznaný za vinného a je používaná ako argument pre podporu pravdivosti výpovede poškodenej. Podľa § 317 ods. 1 Tr.por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z.%252346'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená. Podľa § 221 ods. 1 Tr.zák. kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Podľa § 221 ods. 2 Tr.zák. odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.%2523221'&ucin-k- dni='30.12.9999'> a spôsobí ním väčšiu škodu. Podľa § 125 ods. 1 Tr.zák. škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr.zák. súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Podľa § 50 ods. 1 Tr.zák. pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.por. Keďže skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil, podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým bolo podané odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo s tým, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by odvolací súd prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por., čo nezistil. Zo spisového materiálu a z vyjadrení strán na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súde vyplýva, že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním obžalovaného aj proti výroku o vine, čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku v celom rozsahu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Odvolací súd pritom zistil, že podané odvolanie je nedôvodné, čo vyplýva z nasledujúcich skutočností. Na D. D. bola Okresnou prokuratúrou Bratislava V dňa 14.6.2017 podaná obžaloba č.k. 2Pv 22/17/1105-4 na Okresný súd Bratislava V pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr.zák. na skutkovom základe v nej uvedenom, pričom vec bola prijatá pod sp.zn. 3T/54/2017. O podanej obžalobe rozhodol prvostupňový súd po dokazovaní vykonanom na hlavnom pojednávaní konanom - dňa 19.9.2017, kedy po prednesení obžaloby prokurátorom obžalovaný k obžalobe vyhlásil, že je nevinný a následne bol vypočutý, potom boli vypočutí poškodená F. D. a svedkyne Q. H. a B. N., - dňa 26.10.2017, kedy boli prečítané listinné dôkazy a po záverečných rečiach a poslednom slove bol vyhlásený rozsudok v znení uvedenom na začiatku tohto odôvodnenia. Odvolací súd po posúdení prejednávanej veci uvádza nasledujúce skutočnosti. I. K výroku, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania trestnej činnosti. Ku konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že obžalovanému, obhajcovi a splnomocnencovi poškodenej bola riadne doručená obžaloba a výzva na vykonanie dôkazov podľa § 240 ods. 3 Tr.por., pričom spolu s prokurátorom boli aj riadne predvolaní resp. upovedomení o termíne hlavného pojednávania, ktoré bolo vykonané v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku a prvostupňový súd v konaní a rozhodovaní rešpektoval zásadu náležitého zistenia skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 10 Tr.por. a zásadu voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Tr.por. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne, zrozumiteľne a dostatočne určitým spôsobom rozviedol, ktoré skutočnosti mal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a rovnako aj v otázke trestu a náhrady škody (hoci v prípade výrokov o treste a náhrade škody je napadnutý rozsudok odôvodnený veľmi stručne). Odvolací súd v súlade s napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu musí konštatovať, že vykonaným dokazovaním na prvostupňovom súde bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané spáchanie skutku obžalovaným, ktorého konanie zároveň napĺňa všetky znaky trestného činu uvedeného v napadnutom rozsudku (prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr.zák.), keďže obžalovaný v mieste, čase a spôsobom uvedeným v skutkovej vete napadnutého rozsudku úmyselným konaním (formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Tr.zák., keďže chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem ním chránený) sa na škodu poškodenej F. D. obohatil tým, že pod sľubom vybavenia vrátenia zadržaného vodičského preukazu si od poškodenej vyžiadal finančnú hotovosť 10 tis. eur, z ktorej jej potom, čo uvedený sľub nesplnil, vrátil sumu iba 1 tis. eur, čím jej spôsobil väčšiu škodu (v sume 9 tis. eur, t. j. podľa § 125 ods. 1 Tr.zák. škodu dosahujúcu najmenej 10-násobok sumy 266 eur) a odvolací súd v tomto smere poukazuje na správne zistené skutkové a z nich odvodené právne závery prvostupňového súdu uvedené v napadnutom rozsudku, na ktoré sa v plnom rozsahu odvoláva, pričom odvolací súd zdôrazňuje a dopĺňa ich nasledovnými skutočnosťami. Odvolací súd uvádza, že prvostupňový súd správne a v súlade s vykonaným dokazovaním uviedol, že usvedčujúca výpoveď poškodenej F. D. nie je osamoteným priamym dôkazom, ale je doplnená viacerými ďalšími dôkazmi získanými z dôkazných prostriedkov vykonaných na hlavnom pojednávaní v súlade so zákonom a v tejto súvislosti treba poukázať najmä - na výpoveď svedkyne Q. H., sestry poškodenej, od ktorej podľa jej výpovede si chcela poškodená pôvodne požičať sumu 10 tis. eur (teda sumu, ktorú požadoval obžalovaný za vybavenie veci) na vybavenie vodičského preukazu; svedkyňa tiež potvrdila, že matka odovzdala poškodenej za prítomnosti svedkyne sumu 2 tis. eur a svedkyňa tiež potvrdila, že poškodenú viezla na stretnutie s mužom, ktorému mala odovzdať poškodená tieto peniaze; svedkyňa potvrdila, že poškodená zohnala aj ďalšie peniaze a založila aj svojho koňa s tým, že poškodená mala celkovo odovzdať danému mužovi 10 tis. eur, z ktorých jej mal vrátiť len sumu 1 tis. eur na účet, pričom keď jej poškodená povedala, že tým mužom má byť obžalovaný, pomohla jej cez katastrálny portál zistiť údaje ohľadom otca obžalovaného, - na výpoveď svedkyne B. N., ktorá potvrdila, že poškodenú skontaktovala s obžalovaným a od poškodenej vie, že dala obžalovanému peniaze za vybavenie veci, pričom aj samotný obžalovaný mal svedkyni potvrdiť, že je s poškodenou v kontakte, svedkyňa tiež uviedla, že poškodená chcela predať svojho koňa a napokon uviedla, že jej poškodená opakovane uvádzala, že sa nevie s obžalovaným spojiť, - na účte poškodenej boli vykonané vklady a výbery ohľadom finančných čiastok zodpovedajúcich skutkovej vete napadnutého rozsudku s výnimkou prvej čiastky vo výške 2 tis. eur, ktorú odovzdala poškodenej jej matka, čo potvrdila svedkyňa Q. H., - obžalovaný vložil na účet poškodenej dňa 6.9.2016 sumu 1 tis. eur, čo potvrdzuje výpoveď poškodenej o tom, že obžalovaný jej mal vrátiť len túto sumu, - poškodená bola rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 21.3.2017, sp.zn. BB-3T/3/2017, právoplatným dňa 22.3.2017, odsúdená pre spáchanie prečinu nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 2 Tr.zák. na skutkovom základe v ňom uvedenom (ktorý je uvedený aj v napadnutom rozsudku) a ktorý zodpovedá v podstatných skutkových okolnostiach skutkovej vete napadnutého rozsudku, - odovzdanie peňazí zo strany poškodenej obžalovanému svedčí aj to, že poškodená mala obžalovanému poslať dňa 4.6.2017 sms správu ohľadom požiadavky na vrátenie ňou poskytnutých peňazí. Odvolacie námietky obžalovaného boli odvolacím súdom vyhodnotené za nedôvodné. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou obžalovaného, že prvostupňový súd nesprávne a tendenčne vyhodnotil výpoveď poškodenej F. D. a že si ju mal prispôsobiť, aby zapadalo do kontextu skutku. Prvostupňový súd vyhodnotil výpoveď poškodenej v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr.por. a správne poukázal na ďalšie dôkazy, ktoré svedčia pravdivosti výpovede poškodenej. To, že sa niektorá procesná strana s posúdením a vyhodnotením niektorého z vykonaných dôkazných prostriedkov nestotožňuje, resp. že si ho vykladá rozdielnym spôsobom, neznamená, že súd musí prijať tento jej rozdielny výklad. To, že mala byť poškodená extrémne naivná, je pravdou, ale vykonané dôkazy poukazujú, že táto jej naivita bola skutočným dôvodom poskytnutia finančných prostriedkov obžalovanému. Tu treba uviesť, že obžalovaný nebol pre poškodenú „neznámou osobou“ ako uvádza odvolateľ, keďže stretnutie s obžalovaným sprostredkovala poškodenej jej kamarátka resp. známa B. N. s tým, že obžalovaný jej pomôže v jej veci. Nie je pravdou, že výpoveď poškodenej je v rozpore s výpoveďou svedkyne B. N., naopak tieto výpovede sú zásadne zhodné vo viacerých skutočnostiach, ako to vyplýva z vyššie uvedeného a z napadnutého rozsudku, pričom táto svedkyňa výslovne na hlavnom pojednávaní uviedla, že poškodená jej hovorila, že mala problém s vodičákom a pýtala sa na niekoho, kto by jej mohol pomôcť a svedkyňa jej dala kontakt na obžalovaného s tým, že jej bude vedieť poradiť. Ohľadom poukazovania v odvolaní, že svedkyňa N. uviedla, že mala vedomosť o sume 7 až 8 tis. eur, ktorú mala poškodená niekomu uhradiť, treba uviesť, že aj táto časť výpovede svedkyne je v súlade s výpoveďou poškodenej, keďže poškodená na hlavnom pojednávaní výslovne uviedla, že potom, čo si požičala 2 tis. eur od mamy, sa pýtala práve svedkyne N., či jej nemôže požičať 8 tis. eur (t.j. chýbajúcich do sumy 10 tis. eur), na čo jej svedkyňa povedala, že takou sumou nedisponuje. Samotná skutočnosť, že poškodená je osobou už odsúdenou, neznamená, že vypovedala nepravdu a ostatné vykonané dôkazy (s výnimkou výpovede obžalovaného) poukazujú na pravdivosť jej výpovede. Odvolací súd pripomína, že poškodená bola odsúdená v prvom prípade za trestný čin, ktorý nie je takého druhu a závažnosti, aby bolo možné iba s poukazom na také odsúdenie, hodnotiť osobu poškodenej ako nevieryhodnú (prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr.zák.) a v druhom prípade za spáchanie prečinu nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 2 Tr.zák. práve v dôsledku toho, že podala na obžalovaného trestné oznámenie ohľadom prejednávanej veci. Nie je pravdou, že poškodená si nebola vedomá v čase podania trestného oznámenia hroziaceho trestnoprávneho postihu a práve opak vyplýva aj z obsahu samotnej zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 7.11.2016. To, akým spôsobom rozhodne v súvislosti s podaným trestným oznámením prokurátor a či využije niektorý z inštitútov upravených v Trestnom poriadku, na ktorých použitie nie je právny nárok, nemohla poškodená v čase podania trestného oznámenia vedieť a nakoniec o tom svedčí aj tá skutočnosť, že taký inštitút ani nemal byť použitý. Skutočnosť, že o podanej obžalobe v prípade nepriamej korupcie rozhodol Špecializovaný trestný súd tým spôsobom, že F. D. uznal vinnou a uložil jej podmienečný trest odňatia slobody, hoci jej už taký druh trestu bol uložený skôr v inej trestnej veci a ustanovenie § 49 ods. 2 Tr.zák. neumožňuje uložiť podmienečný trest odňatia slobody osobe, ktorá je odsúdená za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, neznamená, že poškodená mohla s takým postupom súdu vopred počítať, a to ani v súvislosti s obhajobou uvádzanou skutočnosťou, že obžalovaného otec mal v minulosti zastávať funkciu štátneho tajomníka na ministerstve, pričom však odvolací súd pripomína, že mu nie je známe, že by tento bol v čase skutku nejakým spôsobom politicky činný. Dôvody, že obžalovaným vložená sumu 1 tis. eur na účet poškodenej, nebola pôžička pre poškodenú, ale vrátenie časti peňazí poskytnutých poškodenou obžalovanému, výstižne a vecne správne rozviedol prvostupňový súd v napadnutom rozsudku na str. 6 a 7 a odvolací súd sa s jeho argumentmi plne stotožňuje bez toho, aby ich opakoval v tomto rozhodnutí, pričom táto skutočnosť (išlo o vrátenie časti peňazí poskytnutých poškodenou obžalovanému) je v súlade s celým priebehom skutku vyplývajúcim z vykonaného dokazovania a obžalovaného tvrdenie, že malo ísť o pôžičku pre poškodenú vo výške primeranej ich známosti, treba vyhodnotiť ako účelové tvrdenie vedené snahou vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Skutočnosť, že poškodená má byť závislou na alkohole, bola vyvrátená Dokladom o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti osobitne vo vzťahu k závislosti od alkoholu, inej návykovej látky alebo liečiva zo dňa 25.9.2017, z ktorého vyplýva, že podľa psychiatričky u poškodenej F. D. vyšetrením a laboratórnymi testami nebola preukázaná závislosť na alkohole a iných návykových látkach, a teda ide len o tvrdenie obhajoby, čo rovnako platí o tvrdení, že dôvodom konania poškodenej mala byť skutočnosť, že bola obžalovaným odmietnutá ako žena a tieto obhajobné vyjadrenia nemajú reálnu oporu vo vykonaných dôkazoch. Odvolacia námietka, že poškodená nezdokladovala prvú splátku vo výške 2 tis. eur, bola vyhodnotená za nedôvodnú, keďže požičanie sumy 2 tis. eur poškodenej jej matkou potvrdila svedkyňa Q. H. a odvolací súd nezistil, že by výpovede týchto osôb boli nepravdivé resp. také skutočnosti, aby ich výpovede boli vyhodnotené za nevieryhodné. Len samotná skutočnosť, že svedkyňa Q. H. vypovedala, že poškodená mala peniaze odovzdať obžalovanému v motorovom vozidle zn. G., pričom obžalovaný podľa vyjadrenia obhajoby nemá byť majiteľom ani držiteľom takého vozidla, nespochybňuje vykonané dokazovanie a z neho plynúce závery, keďže svedkyňa sa mohla v tejto okolnosti pomýliť a nejde o zásadnú skutočnosť. II. K výroku o treste. Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov. Základnými ustanoveniami, ktoré musí súd pri ukladaní trestu zohľadniť je účel trestu (§ 34 ods. 1 Tr.zák.) a vymedzenie okolností, na ktoré musí súd prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery (§ 34 ods. 4 Tr.zák.). Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život (prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradil od páchania trestných činov (prvok generálnej prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Tr.zák.). Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3 a ods. 4 Tr.zák.). Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov. Trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 2 Tr.zák. je úmyselným trestným činom, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov (zákonom ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody v § 221 ods. 2 Tr.zák. je 1 až 5 rokov), t. j. ide o prečin (§ 10 ods. 1 písm. b/ Tr.zák.). Teda v prípade spáchania uvedeného trestného činu zákonodarca ustanovil s poukazom na § 34 ods. 6 Tr.zák. (za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody), že súd nemusí povinne ukladať trest odňatia slobody (či už vo forme podmienečného odkladu jeho výkonu alebo ako nepodmienečný), ale môže uložiť iný druh trestu. Prvostupňový súd obžalovanému uložil podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so skúšobnou dobou 2 roky. Odvolací súd uvádza, že v odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd v súvislosti s uloženým trestom správne posúdil existenciu resp. neexistenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti a ich pomer. Pri nezistených priťažujúcich a poľahčujúcich okolností u obžalovaného (tomuto nemohla byť priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr.zák., teda že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, keďže obžalovaný bol pred spáchaním skutku už jednak odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu, hoci sa na neho v súčasnosti hľadí, akoby nebol odsúdený, jednak opakovane priestupkovo postihnutý za porušenie pravidiel cestnej premávky a vedením riadne života podľa § 36 písm. j/ Tr.zák. sa nerozumie len zisťovanie tej skutočnosti, či daná osoba bola alebo nebola súdne trestaná, ale rozumie sa ním dodržiavanie právneho poriadku ako celku a ďalších základných noriem spoločnosti, a preto nie je možné hovoriť ohľadom obžalovaného o vedení riadneho života pred spáchaním trestného činu) bol obžalovanému ukladaný trest odňatia slobody v trestnej sadzbe ustanovenej zákonom bez úpravy hornej alebo dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby t. j. vo rozmedzí 1 rok až 5 rokov. Uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu zodpovedá závažnosti spáchanému skutku (obžalovaný spôsobil škodu niekoľko tisíc eur) a osobe obžalovaného, resp. jeho postoju k spáchanej trestnej činnosti, pričom bola splnená zákonná podmienka, že vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Z pohľadu výmery uloženého trestu, je uložený trest odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby dostačujúci, pričom skúšobná doba v trvaní 2 roky bude postačovať na zistenie, či v konaní obžalovaného išlo o exces, alebo prevládnu v jeho konaní a správaní protiprávne prvky a bude nutné nariadiť výkon uloženého trestu odňatia slobody. Odvolací súd obžalovaného upozorňuje, aby počas skúšobnej doby viedol riadny život, v opačnom prípade podľa Trestného zákona súd rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že sa vykoná uložený trest odňatia slobody, ktorý bol podmienečne odložený. Prvostupňovým súdom uložený trest je v súlade so zákonom, vecne správny a zodpovedá účelu trestu, je primeraný a spravodlivý a odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by viedli k nutnosti jeho zmeny. III. K výroku o náhrade škody. V napadnutom rozsudku uložená povinnosť obžalovaného nahradiť škodu poškodenej F. D. v sume 9 tis. eur je v súlade so zákonom. K spôsobeniu škody došlo úmyselným protiprávnym konaním obžalovaného, bolo preukázané spôsobenie škody v predmetnej výške, medzi konaním obžalovaného a spôsobenou škodou je príčinná súvislosť a poškodená si náhradu škody uplatnila riadne a včas, t. j. čo do dôvodu a výšky a do skončenia vyšetrovania (výsluch poškodenej v prípravnom konaní). K výške náhrady škody odvolací súd uvádza, že poškodená obžalovanému odovzdala spolu sumu 10 tis. eur, pričom obžalovaný jej vrátil 1 tis. eur, takže rozdiel je 9 tis. eur a v tejto výške bol obžalovaný správne zaviazaný k náhrade škody. Obžalovaný bol odsúdený pre trestný čin, ktorým spôsobil inému majetkovú škodu a v takom prípade podľa § 287 ods. 1 Tr.por. má súd obžalovanému v rozsudku uložiť, aby ju poškodenému nahradil. Na základe uvedených skutočností odvolací súd vyhodnotil podané odvolanie ako nedôvodné a zamietol ho. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.