Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2To/29/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517010488 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Kosová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1517010488.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Marcely Kosovej a členov senátu JUDr. Michala Valenta a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obžalovaného mladistvého F. D., stíhaného pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaniach obžalovaného a matky obžalovaného N. I. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 1T/63/2017 zo dňa 15.11.2017, na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 24.5.2018 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. e) Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný mladistvý F. D., nar. X.X.XXXX v L., I. kráľovstvo, trvale bytom G., G. XX, uznáva vinným, že v období mesiaca december 2015 v presne nezistenom čase na N. ulici XX v G. dvakrát vykonal s poškodenou maloletou L.Š., nar. XX.X.XXXX, s jej súhlasom súlož, teda vykonal súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov, čím spáchal zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona. Za to sa odsudzuje: Podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 117 ods. 1, § 36 písm. b), písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 1 a § 118 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 119 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp..zn. 1T/63/2017 zo dňa 15.11.2017 bol obžalovaný mladistvý F. D. uznaný vinným zo spáchania zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona („Tr.zák.“) na skutkovom základe, že v období od septembra 2015 do konca decembra 2015 v presne nezistenom čase na presne neustálených miestach v G., medziiným na N. XX v G., opakovane vykonal s poškodenou maloletou L.Š., nar. XX.X.XXXX, s jej súhlasom súlož. Za to bol obžalovanému podľa § 201 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3, § 117 ods. 1 Tr.zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, ktorého výkon bol podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 119 ods. 1 Tr.zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky. Proti rozsudku podali odvolania v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku („Tr.por.“) - obžalovaný prostredníctvom obhajcu Mgr. Igora N. písomným podaním doručeným na prvostupňový súd dňa 29.11.2017, - matka obžalovaného N. I. písomným podaním doručeným na prvostupňový súd dňa 27.11.2017. Obžalovaný prostredníctvom obhajcu odôvodnil podané odvolanie nasledovným spôsobom: „Obžalovaný od začiatku popiera, že by sa dopustil skutku, ktorý sa mu kládol za vinu. V celej veci neexistuje žiadny taký dôkaz, ktorý by jednoznačne a nezameniteľné dokazoval, že obž. F. D. bol tou osobou, ktorá by sa dopustila sexuálneho zneužívania a mala pohlavný styk s poškodenou, ktorá mala v tom čase 14 rokov. Sú to iba dôkazy, ktoré svedkyne vedeli len reprodukovať, keďže informácie mali len od poškodenej X. I.. Domnievam sa, že súd od začiatku jednostranne posudzoval celú vec, a preto takisto odôvodnenie je vyhodnotené jednostranne proti obžalovanému. Súd tak isto nepostrehol, že svedkyňa X. G. pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní najskôr uviedla, že všetky informácie o styku obžalovaného s poškodenou má len od poškodenej, na nasledujúcu otázku uviedla, že jej to dokonca mal povedať aj obžalovaný a nakoniec sa znova vrátila k tomu, že všetky informácie má od poškodenej. Podľa môjho názoru takáto výpoveď nemôže byť vyhodnotená ako jednoznačná a pravdivá, ktorá je hodnotená ako priamy dôkaz. Táto výpoveď je jednoznačne zmätočná a nepravdivá. Nie je možné na ňu poukazovať ako na priamy dôkaz. Okresný súd sa vo svojom odôvodnení v najrozsiahlejšej časti odvoláva na znalecké posudky, tieto sú však len v rovine pravdepodobnosti. Žiadny priamy dôkaz neexistuje, a preto nemožno jednoznačne posúdiť vinu obžalovaného. Chýba ten dôkaz, ktorý by mohol nezameniteľne určiť, že obžalovaný sa dopustil skutku. Odvolávať sa na to, že je to nepríjemné pre poškodenú a v čase, kedy došlo k prerušeniu jej tehotenstva, nikto neodobral vzorku, lebo nebolo trestné stíhanie, neobstojí a nie je možné len na základe tvrdenia poškodenej jednoznačne určiť, či mali alebo nemali s obžalovaným pohlavný styk. Aj podľa znaleckého posudku ide u poškodenej o osobnosť z psychologického hľadiska s problematickým duševným vývinom. To, že sa obžalovaný s poškodenou rozišiel, tak isto vo veci môže zohrať veľkú úlohu. Stáva sa, že poškodené si chcú idealizovať vzťah, ktorý dávno skončil a sú schopné tomu aj všetko podriadiť. Dokonca ani sťažnosť matky, ktorú písala v strese v 3 dňovej lehote bez toho, aby o veci vedela všetky okolnosti, nie je ten dôkaz, ktorý je pre toto konanie potrebný. Obžalovaný celý čas tvrdí, že je nevinný a na svojich tvrdeniach ostáva aj po vynesení rozsudku Okresného súdu Bratislava V, v ktorom bol uznaný vinným zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr.zák, a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s odkladom na 2 roky. Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V zrušil a v zmysle § 322 ods. 3 Tr.por. sám rozhodol a obžalovaného lana D. spod obžaloby oslobodil, alternatívne v zmysle § 321 Tr.por. vec zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci.“ Matka obžalovaného N. I. odôvodnila podané odvolanie nasledovným spôsobom: „S rozsudkom nesúhlasím, keďže F. D. je nevinný. Chcem sa dodatočne vyjadriť k sťažnosti, ktorú som podala na začiatku celého pojednávania proti uzneseniu o vznesení obvinenia. To, čo som napísala, som písala bez žiadnych konkrétnych informácií, v strese z udalostí, ktoré sa diali, len v mojom domnení, že asi F. a X. spolu niečo mali. F. so mnou v začiatkoch vôbec nekomunikoval, nerozprávali sme sa, nedostala som od neho žiadne informácie, žiadne vysvetlenie, nič, čo by viedlo náš spoločný rozhovor v danej situácii. Ja ako matka som sa len domnievala, že spolu naozaj niečo mali (sexuálny styk). Písala som v sťažnosti, že to neurobil, že by chcel poškodiť, ublížiť zámerne, ale to bola čisto len moja úvaha, myslenie, že je to pravda, z čoho bol obvinený. S odstupom času sa F. k mojej osobe otvoril, rozprával sa so mnou a povedal mi, že s X. I. nemal sexuálny styk, že si to vymyslela, aby mu takto poškodila. To, čo som napísala, som písala v nátlaku emócií, bez informácií k danému obvineniu na môjho syna. Nič, čo som si myslela, nebola pravda.“ K podaným odvolaniam sa vyjadrili - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava písomným podaním doručeným na prvostupňový súd dňa 5.12.2017, v ktorom odporučil napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, - Okresná prokuratúra Bratislava V písomným podaním doručeným na prvostupňový súd dňa 5.12.2017, v ktorom navrhla odvolanie v zmysle § 319 Tr.por. zamietnuť ako nedôvodné, pričom bolo poukázané na to, že obžalovaný je z predmetného skutku jednoznačne usvedčovaný výpoveďou poškodenej X. I. s tým, že ide o priamy usvedčujúci dôkaz, vierohodnosť jej výpovede bola predmetom hodnotenia znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí K.. F. Q., ktorý konštatoval, že je schopná správne vnímať a reprodukovať udalosti, nezistila sa u nej tendencia ku konfabuláciám, a to aj vo vzťahu k danému skutku; naopak vo vzťahu k osobe obžalovaného tento znalec uviedol, že sa mu javí pravdepodobnejšie, že vnímanú skutočnosť vedome a cielene skresľuje, aby sa vyhol negatívnym dôsledkom svojho konania; tvrdenie poškodenej je pritom preukazované i dôkazmi nepriamymi, z ktorých nemožno opomenúť výpoveď svedkyne X. G., ktorá sa jednak vyjadrila k jej vedomosti o pohlavnom styku medzi poškodenou a obžalovaným, ako i k vedomosti obžalovaného o veku poškodenej, pričom spochybňovanie jej výpovede obhajobou nie je na mieste, keďže sa svedkyňa jednoznačne vyjadrila o genéze vzťahu medzi ňou a obžalovaným i medzi obžalovaným a poškodenou; pokiaľ ide o obhajobou prezentovanú hypotézu o idealizovaní si vzťahu poškodenej s obžalovaným po ich rozchode, nemožno ju vyhodnotiť inak ako špekulatívnu, nemajúcu oporu v žiadnom z vykonaných dôkazov; vyjadrenie obhajoby o nepotrebnosti dôkazu spočívajúceho v sťažnosti matky obžalovaného proti uzneseniu o vznesení obvinenia, je výlučne subjektívnym názorom obhajoby a predmetná sťažnosť je riadnou súčasťou vyšetrovacieho spisu, pričom nie je zrejmá jediná okolnosť, na základe ktorej by nebolo možné jej obsah oboznámiť na hlavnom pojednávaní, obzvlášť ak z nej vyplývajú skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Spis bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaniach dňa 19.3.2018. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátorka uviedla, že sa v plnej miere pridržiava stanoviska okresnej prokuratúry zaslaného k odvolaniam. Zástupkyňa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny SR na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že trvá na svojom stanovisku zaslanom okresnému súdu. Matka obžalovaného N. I. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že navrhuje, aby krajský súd jej syna oslobodil spod obžaloby, pretože on s ňou pohlavný styk nemal. Obhajca na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že v celom rozsahu sa pridržiava písomných dôvodov odvolania a navrhuje, aby odvolací súd postupoval v zmysle záverečného návrhu v odvolaní. Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že súhlasí s tým, čo uviedol obhajca a chce byť oslobodený. Podľa § 317 ods. 1 Tr.por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 321 ods. 1 Tr.por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Podľa § 94 ods. 1 Tr.zák. osoba, ktorá v čase spáchania trestného činu dovŕšila štrnásty rok a neprekročila osemnásty rok svojho veku, sa považuje za mladistvú. Podľa § 97 ods. 1 Tr.zák. účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia. Podľa § 97 ods. 3 Tr.zák. pri ukladaní trestu, ochranného opatrenia alebo výchovného opatrenia treba prihliadať na osobnosť mladistvého, jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, na jeho osobné, rodinné a sociálne pomery, pričom musia byť primerané povahe a závažnosti spáchaného činu a majú viesť k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby predchádzali protiprávnym činom. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr.zák. súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Podľa § 117 ods. 1 Tr.zák. trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone sa u mladistvých znižujú na polovicu; horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať sedem rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky. Podľa § 39 ods. 1 Tr.zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Podľa § 118 ods. 1 Tr.zák. ak súd zistí splnenie podmienok § 39 ods. 1 alebo 2 na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, nie je u mladistvého viazaný obmedzeniami podľa § 39 ods. 3. Podľa § 201 ods. 1 Tr.zák. kto vykoná súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov alebo kto takú osobu iným spôsobom sexuálne zneužije, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov. Odvolací súd na základe podaných odvolaní najprv posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.por., pričom také skutočnosti nezistil. Zo spisového materiálu a z vyjadrení strán na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súde vyplýva, že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaniami podanými obžalovaným a jeho matkou, a to aj voči výroku o vine, čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku v celom rozsahu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Odvolací súd pritom zistil, že odvolania sú vecne nedôvodné, avšak na ich podklade musel byť rozsudok prvostupňového súdu zrušený v celom rozsahu z dôvodov, že formulácia skutkovej vety napadnutého rozsudku nezodpovedala vykonanému dokazovaniu na prvostupňovom súde a že u obžalovaného boli nesprávne určené poľahčujúce okolnosti a zároveň mu bol uložený neprimeraný trest. Ku konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že procesné strany boli riadne predvolané resp. upovedomené o termíne hlavného pojednávania a bola im doručená obžaloba a výzva na vykonanie dôkazov. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.9.2017 a 15.11.2017 po prednesení obžaloby prokurátorom vyhlásil obžalovaný k obžalobe, že je nevinný a následne bol vypočutý, ďalej boli vypočutí poškodená X. I., svedkovia X. I. a X. G. a znalec K.. F. Q., so súhlasom strán bol prečítaný znalecký posudok a výsluch znalca z odvetvia psychiatrie a boli prečítané listinné dôkazy, strany nemali návrh na doplnenie dokazovania a po záverečných rečiach a poslednom slove bol vyhlásený rozsudok v znení uvedenom na začiatku tohto odôvodnenia. Odvolací súd po posúdení prejednávanej veci uvádza nasledujúce skutočnosti. I. K výroku, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania trestnej činnosti Odvolací súd má v súlade s napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu za to, že vykonaným dokazovaním bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa skutok stal a že ho spáchal obžalovaný mladistvý F. D., ktorého konanie zároveň napĺňa všetky znaky zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr.zák. Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku v stručnosti uviedol, ktoré skutočnosti mal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje zistenia opiera, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, akými právnymi úvahami sa spravoval pri posudzovaní dokázaných skutočností a ako sa vyrovnal s obhajobnými tvrdeniami. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na skutkové zistenia a z nich odvodené právne závery prvostupňového súdu uvedené v napadnutom rozsudku, pričom ich však dopĺňa a modifikuje nasledovnými skutočnosťami. Z vykonaných dôkazov je podľa odvolacieho súdu bezpochyby preukázané, že obžalovaný úmyselným konaním (formou priameho úmyslu, keďže chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť zákonom chránený záujem) v období mesiaca december 2015 v presne nezistenom čase na N. ulici XX v G. (v byte, v ktorom bývala maloletá) dvakrát vykonal s poškodenou maloletou X. I. (narodenou v roku 2001) s jej súhlasom súlož. Uvedené vyplýva v prvom rade z výpovede samotnej maloletej X. I., ktorá na hlavnom pojednávaní jednoznačne uviedla, že mala s obžalovaným dvakrát dobrovoľný pohlavný styk v decembri 2015 u nich doma a v dôsledku toho aj otehotnela. Táto svedkyňa tiež uviedla, že obžalovaný mal vedomosť o jej veku, spolu oslavovali jej 14. narodeniny a obžalovaný aj vedel, že chodí do 8. ročníka základnej školy, pričom s nikým iným sa nestretávala. Výpoveď tejto svedkyne je potvrdzovaná výpoveďou jej matky X. I., ktorá uviedla, že sa od dcéry dozvedela, že mala pohlavný styk s obžalovaným, keď zistila, že je tehotná. Dcéra jej povedala, že mala pohlavný styk s obžalovaný koncom decembra u nich doma a iný sexuálny vzťah nemala. Obžalovaný určite vedel o veku dcéry, pretože sa stretávali, fungovali spolu na facebooku a poznali sa. Rovnako skutočnosť, že maloletá zostala tehotná s obžalovaným, vyplýva z výpovede svedkyne X. G., ktorej to povedala maloletá X. I. a svedkyňa tiež uviedla, že obžalovaný vedel, kde chodí maloletá do školy a mal vedomosť o jej veku, všetci to v partii, s ktorou sa spoločne stretávali, vedeli. Ďalej treba poukázať na lekársku správu zo dňa 8.2.2016, z ktorej vyplýva záver - piaty týždeň gravidity maloletej X. I.. Zároveň treba podporne poukázať aj na hlavnom pojednávaní ako listinný dôkaz prečítanú sťažnosť matky obžalovaného N. I. zo dňa 3.3.2016 proti uzneseniu o vznesení obvinenia, v ktorej uviedla, že syn F. D. jej povedal, že mali s maloletou X. I. sexuálny styk, ale si dával pozor. Týmito vykonanými dôkazmi bola vyvrátená aj obrana a obhajobné tvrdenia obžalovaného, že s maloletou X. I. nemal pohlavný styk a nevedel, koľko mala rokov. Skutočnosť, že maloletá X. I. vypovedala pravdu a naopak obžalovaný vo výpovedi klamal, podporne vyplýva aj zo znaleckého dokazovania, keďže - zo znaleckého posudku z odboru psychológia K.. F. Q. ohľadom maloletej X. I. vyplýva, že táto je schopná správne vnímať, interpretovať a reprodukovať udalosti, nezistila sa u nej tendencia ku konfabuláciám (nepravdivému dopĺňaniu pamäťových medzier) a to platí aj vo vzťahu ku skutku, kde znalec považuje za vysoko pravdepodobné a psychologicky zrozumiteľné, že maloletá bola schopná okolnosti správne vnímať a interpretovať a v súlade s týmto o nich vypovedá, pričom znalec nezistil ani doktrinálny vplyv inej osoby, ktorý by negatívne pôsobil na výpoveď maloletej v zmysle skresľovania, zatajovania údajov a pod., - zo znaleckého posudku z odboru psychológia K.. F. Q. ohľadom obžalovaného F. D. vyplýva, že tento je schopný tiež realitu správne vnímať, interpretovať a reprodukovať a nezistila sa u neho tendencia ku konfabuláciám, pričom v rámci okolností ohľadom toho, či mal s maloletou pohlavný styk, existujú len dve možnosti, a to buď hovorí pravdu, t.j. okolnosti popisuje v súlade s tým, ako ich vnímal, alebo klame, t.j. vnímanú skutočnosť skresľuje vedome a cielene, aby sa vyhol negatívnym dôsledkom svojho konania, pričom znalec uviedol (aj vo výpovedi na hlavnom pojednávaní), že na základe povahových charakteristík obžalovaného sa javí byť pravdepodobnejšia druhá možnosť, a teda, že obžalovaný skresľuje prežitú skutočnosť a klame vedome a cielene. Odvolací súd uvádza, že je nepochybné, že maloletá X. I. musela mať v rozhodnom čase pohlavný styk, keďže zostala gravidná, pričom zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by maloletá mala mať pohlavný styk s niekým iným ako s obžalovaným a ani len náznak takého podozrenia nevyplýva ani z ostatných skutočností tvoriacich spisový materiál a dokonca ani samotný obžalovaný v celom konaní neoznačil žiadnu inú osobu, s ktorou by sa mala maloletá pohlavne stýkať (obžalovaný uvádzal iba to, že s ňou pohlavný styk nemal). Výpoveď samotnej maloletej X. I. nie je osamoteným priamym dôkazom, ale je podporená viacerými ďalšími vyššie uvedenými nepriamymi dôkazmi, ktoré tvoria takú ucelenú a logicky vzájomne obsahovo korešpondujúcu reťaz dôkazov, z ktorej je možné odvodiť nespochybniteľný a jednoznačný záver, že skutok uvedený vo výroku tohto rozsudku sa stal a spáchal ho obžalovaný. Odvolací súd však zistil pochybenie v skutkových zisteniach prvostupňového súdu v tom, že podľa vymedzenia skutku v napadnutom rozsudku mal obžalovaný vykonať s maloletou súlož opakovane v období od septembra 2015 do konca decembra 2015 na presne neustálených miestach v G., medziiným na N. XX v G.. Uvedené zistenie prvostupňového súdu je však nepresné a nemá v určitej časti oporu vo vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní a samotná maloletá X. I. uviedla, že pohlavný styk s obžalovaným mali iba dvakrát v decembri 2015 u nej doma (t. j. na N. XX v G.). Prvostupňový súd teda skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní neúplne resp. nepresne premietol do výroku rozsudku ohľadom vymedzenia skutku, čo bolo dôvodom zrušenia rozsudku prvostupňového súdu podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr.por., a preto musel odvolací súd vymedzenie skutku (skutkovú vetu) upraviť tak, že k súloži došlo v období mesiaca december 2015 dvakrát na N. XX v G.. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že v zmysle zásady bezprostrednosti podľa § 2 ods. 19 Tr.por., ktorá je rozvedená aj v § 278 ods. 2 Tr.por., súd môže pri svojom rozhodnutí vychádzať iba z dôkazov, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. II. K výroku o treste Pre ukladanie trestu platia v prípade mladistvého zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 97. Účelom trestu u mladistvého je podľa § 97 ods. 1 Tr.zák. predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia. Podľa § 97 ods. 3 Tr.zák. pri ukladaní trestu treba prihliadať na osobnosť mladistvého, jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, na jeho osobné, rodinné a sociálne pomery, pričom musia byť primerané povahe a závažnosti spáchaného činu a majú viesť k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby predchádzali protiprávnym činom. Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov. Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a ods. 6 Tr.zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy trestov možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody. Trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr.zák. je úmyselným trestným činom, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov (zákonom ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody v § 201 ods. 1 Tr.zák. je 3 roky až 10 rokov), t. j. ide o zločin (§ 11 ods. 1 Tr.zák.), a to bez ohľadu na skutočnosť, že trestné sadzby odňatia slobody sa u mladistvých v zmysle § 117 ods. 1 Tr.zák. znižujú na polovicu. Teda v prípade spáchania uvedeného trestného činu zákonodarca ustanovil s poukazom na už uvádzané ustanovenie § 34 ods. 6 Tr.zák., že súd musí povinne ukladať trest odňatia slobody, či už vo forme podmienečného odkladu jeho výkonu alebo ako nepodmienečný. V osobe obžalovaného ide o osobu, ktorá nebola doteraz súdne trestaná ani priestupkovo postihnutá, podľa údajov v spise je študentom strednej školy, z hľadiska rodinných pomerov je osobou slobodnou a bezdetnou. Trestný čin pritom spáchal ako mladistvý, vo veku 16 rokov. Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť a zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr.zák. (obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život), pričom uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov so skúšobnou dobou 2 roky. Odvolací súd musí konštatovať, že pri takto uloženom treste obžalovanému došlo zo strany prvostupňového súdu napadnutým rozsudkom jednak k porušeniu ustanovenia Trestného zákona, jednak je uložený trest neprimeraný, čo zakladalo dôvody zrušenia rozsudku prvostupňového súdu podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Tr.por. Z pohľadu zisťovania poľahčujúcich a priťažujúcich okolností odvolací súd uvádza, že prvostupňový súd správne u obžalovaného nezistil žiadne priťažujúce okolnosti. Rovnako bolo v súlade so zákonom priznanie poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr.zák., teda že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, keďže tento doteraz nebol súdne trestaný ani priestupkovo postihnutý. Obžalovanému však mala byť správne priznaná aj poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. b) Tr.zák., teda že spáchal trestný čin v dôsledku nedostatku vedomostí alebo skúseností a toto pochybenie napravil odvolací súd týmto rozhodnutím a obžalovanému priznal aj túto poľahčujúcu okolnosť. Za túto poľahčujúcu okolnosť treba považovať tú skutočnosť, že páchateľ trestného činu nevedel dostatočne posúdiť svoje konanie a jeho závažnosť vzhľadom na charakter a povahu spáchaného trestného činu vo vzťahu k jeho vedomostiam alebo životným skúsenostiam. Odvolací súd vo vzťahu k prejednávanej veci poukazuje, že obžalovaný sa dopustil trestného činu vo veku 16 rokov a podľa znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie neboli u obžalovaného pri skutku ešte dostatočne vyzreté vôľové a rozumové schopnosti a nevedel v potrebnej miere zvážiť dôsledky svojho konania. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že prvostupňový súd relevantným spôsobom nezobral do úvahy pri rozhodovaní znalecký posudok z odvetvia psychiatrie znalca S.. F. M., K.., S., ktorým bol vyšetrený duševný stav obžalovaného, resp. výpoveď tohto znalca z prípravného konania zo dňa 23.1.2017, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná. Podľa tohto znaleckého posudku obžalovaný netrpí ani v čase skutku netrpel duševnou chorobou, pričom však z hľadiska ovládacích a rozpoznávacích schopnosti obžalovaný v čase spáchania skutku ešte nedisponoval takou rozumovou a vôľovou kapacitou, aby dokázal v plnej miere zvážiť dôsledky svojho konania a patrične sa aj ovládať. Vzhľadom na osobnostnú štruktúru s nedostatočným vyzretím hodnotových a vôľových štruktúr treba hodnotiť obžalovaného vôľový a rozumový potenciál v danej situácii a čase ako podstatne znížený, teda ovládacie a rozpoznávacie schopnosti boli u obžalovaného znížené v podstatnej, forenzne významnej miere. Pobyt obžalovaného na slobode však nie je z psychiatrického a sexuologického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný a nebolo navrhnuté ochranné opatrenie, keďže obžalovaný disponuje dostatočným vnútorným potenciálom, aby sa z danej udalosti poučil a obdobné konanie neopakoval. Odvolací súd uvádza, že na účely mimoriadneho zníženia trestu podľa vyššie citovaného ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.zák. sa okolnosťami prípadu rozumejú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu vrátane možnosti nápravy obžalovaného. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť jednak okolnosťami, ktoré sú znakom skutkovej podstaty dotknutého trestného činu, pokiaľ ich význam resp. intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov, jednak okolnosťami, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Za okolnosti prípadu odôvodňujúce postup podľa tohto ustanovenia možno považovať aj stav, keď páchateľ spáchal trestný čin za situácie podstatného zníženia ovládacích alebo rozpoznávacích schopnosti (primerane k tomu R 50/1970, R 111/1999). Okolnosti prípadu (ako aj pomery páchateľa) môžu odôvodniť aplikáciu § 39 ods. 1 Tr.zák. len za predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť trestom kratšieho trvania. Premietnutie uvedeného do prejednávanej veci spočíva v tom, že obžalovaný sa skutku dopustil vo veku 16 rokov s tým, že vykonal súlož so svojou 14 ročnou rovesníčkou s jej súhlasom, s ktorou mal vtedy vzťah, „chodili spolu“, pričom zo znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie vyplýva, že vzhľadom na svoju osobnostnú nezrelosť, vôľovú a rozumovú nevyzretosť súvisiacu s jeho vekom boli ovládacie a rozpoznávacie schopnosti znížené u obžalovaného v čase skutku v podstatnej miere. Tieto skutočnosti mal prvostupňový súd vyhodnotiť ako také okolnosti prípadu, ktoré vzhľadom na osobu obžalovaného a možnosti jeho nápravy odôvodňujú mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 1 Tr.zák. pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, keďže uloženie trestu v rámci zákonnej sadzby by bolo neprimerane prísne. V tejto súvislosti tvrdenie prvostupňového súdu v napadnutom rozsudku (posledný odsek odôvodnenia), že neboli splnené zákonné podmienky na použitie § 39 ods. 1 Tr.zák., je nesprávne, keďže tá skutočnosť, že znalec nenavrhol uloženie ochranného liečenia obžalovanému (v opačnom prípade by bolo možné postupovať podľa § 39 ods. 2 písm. c/ Tr.zák.), nevylučuje možnosť zistenia takých okolností prípadu (resp. pomerov páchateľa), ktoré zakladajú možnosť postupu podľa § 39 ods. 1 Tr.zák. Podľa odvolacieho súdu sú splnené všetky zákonné podmienky na uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom v § 201 ods. 1 Tr.zák. po znížení trestných sadzieb na polovicu podľa § 117 ods. 1 Tr.zák. (obžalovaný sa považuje za mladistvého), keďže vzhľadom na okolnosti prípadu (podstatné zníženie ovládacích a rozpoznávacích schopností u obžalovaného v čase skutku) by použitie trestnej sadzby ustanovenej zákonom (18 mesiacov až 5 rokov, t.j. na polovicu znížená trestná sadza 3 roky až 10 rokov ustanovená v § 201 ods. 1 Tr.zák.) bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, a teda možno obžalovanému uložiť trest pod dolnú hranicu trestu ustanovenú Trestným zákonom. V prípade mladistvého nie je súd pri ukladaní trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby pri použití § 39 ods. 1 alebo 2 Tr.zák. viazaný obmedzeniami uvedenými v § 39 ods. 3 Tr.zák. (§ 118 ods. 1 Tr.zák.). Odvolací súd je v súlade s napadnutým rozsudkom z pohľadu druhu trestu toho názoru, že vzhľadom na osobu obžalovaného mladistvého s prihliadnutím na jeho doterajší život a na okolnosti prípadu, na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného nie je nevyhnutný výkon trestu odňatia slobody a postačuje uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, pričom ako už bolo uvedené vyššie, vzhľadom na hornú hranicu trestnej sadzby ustanovenú v § 201 ods. 1 Tr.zák. musel byť obžalovanému ukladaný trest odňatia slobody. Z pohľady výmery trestu odvolací súd obžalovanému mladistvému uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s určením skúšobnej doby 1 rok (túto je možné u mladistvého určiť podľa § 119 ods. 1 Tr.zák. na 1 rok až 3 roky), teda znížený o jeden rok pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenú zákonom. V tejto súvislosti treba uviesť, že na jednej strane maloletá osoba zostala po skutku gravidná, na druhej strane zo znaleckého posudku z odboru psychológie ohľadom X. I. nevyplýva, že by predmetná udalosť mala na jej psychický stav a vývoj podstatný a zásadný vplyv. Určená skúšobná doba je dostatočná na posúdenie, či išlo u obžalovaného o exces v jeho konaní a či si dodatočne uvedomuje, resp. si už uvedomil, že zákon chráni vývin maloletých mladších ako 15 rokov pred predčasným pohlavným životom, a to bez ohľadu na to, či dotknutá osoba s pohlavným stykom súhlasí a bez ohľadu na to, či sú dotknuté osoby vo vzťahu. Trestný zákon každé úmyselné konanie spočívajúce v pohlavnom styku (súloži) s osobou mladšou ako 15 rokov vyhlasuje za trestné s predpokladaným uložením trestu odňatia slobody na 3 roky až 10 rokov. Súd obžalovaného upozorňuje, aby počas skúšobnej doby viedol riadny život a nedopúšťal sa žiadnej protiprávnej činnosti; v opačnom prípade podľa Trestného zákona súd rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že sa vykoná uložený trest odňatia slobody, ktorý bol podmienečne odložený. Odvolací súd je toho názoru, že takto uložený trest je zákonný, primeraný a spravodlivý a v celom rozsahu zodpovedá účelu trestu ustanoveného Trestným zákonom. K tým relevantným odvolacím námietkam, ku ktorým sa nevyjadril už vyššie a ktoré vyhodnotil za nedôvodné, odvolací súd uvádza nasledujúce skutočnosti. Pokiaľ obžalovaný uvádza, že dôkazná situácia vyplýva iba zo sprostredkovaných dôkazov, tak uvedené tvrdenie nie je pravdivé. Na hlavnom pojednávaní maloletá X. I. jednoznačne ako priama svedkyňa uviedla skutočnosti podstatné pre posúdenie prejednávanej veci. Vzhľadom na charakter skutku je logické, že žiadny iný priamy svedok nebol prítomný pri skutku. Tvrdenie obžalovaného v odvolaní, že súd mal jednostranne posudzovať vec a že takto je vyhodnotené aj odôvodnenie napadnutého rozsudku, je subjektívnym tvrdením obhajoby a odvolací súd sa s ním nestotožnil. Z vykonaného dokazovania bolo bezpochyby preukázané, že sa stal skutok a že ho spáchal obžalovaný a pokiaľ výsledok konania nie je v súlade s prianím niektorej procesnej strany, to neznamená, že súd vec posudzoval jednostranne. Svedectvo X. G. nebolo posudzované ako priamy dôkaz (ako nesprávne uvádza odvolateľ a aj prvostupňový súd v napadnutom rozsudku), ale ako jeden z nepriamych dôkazov (o tom, že obžalovaný a maloletá mali pohlavný styk, sa svedkyňa dozvedela od inej osoby a priamo to nevidela), ktoré však logicky dopĺňali priame svedectvo maloletej X. I. a spolu vytvárali potrebnú ucelenú reťaz dôkazov. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením obhajoby, že by výpoveď tejto svedkyne bola zmätočná a nepravdivá. Pokiaľ sa táto svedkyňa vyjadrovala k vzťahu obžalovaného a X. I. ohľadom toho, od koho sa dozvedela určité skutočnosti, tak obhajoba nepostrehla, že táto svedkyňa sa vyjadrovala k rôznym konkrétnym skutočnostiam. Najprv sa svedkyňa vyjadrovala o tehotenstve (to sa dozvedela od X. I.), potom sa vyjadrovala k tomu, či obžalovaný s X. I. mali pomer, kde sa najprv vyjadrila, že si nepamätá, či jej to povedal aj obžalovaný, pričom však pripustila takú možnosť („netvrdím, že mi to nepovedal“) a následne sa vo výpovedi vyjadrila, že vie od oboch, že obžalovaný s X. I. „sexovali“. Skutočnosť, že došlo k umelému prerušeniu tehotenstva maloletej a v tejto súvislosti nebola odobratá vzorka z plodu, ktorú by bolo možné podrobiť skúmaniu, je objektívna skutočnosť a vyplýva aj zo spisu (č.l. 119), pričom aj bez takého skúmania je vina obžalovaného nepochybne preukázaná, a to bez rozumných pochybností. Pokiaľ obhajoba poukazuje, že podľa znaleckého posudku z odboru psychológie má byť maloletá X. I. z psychologického hľadiska osobnosťou s problematickým duševným vývinom a veľkú úlohu vo veci môže zohrať to, že sa obžalovaný s ňou rozišiel, tak odvolací súd k tomu uvádza, že znalec výslovne k jej osobe uviedol, že z psychologického hľadiska ide o „problematický osobnostný vývin“ spočívajúci v tom, že jej osobnosť je veľmi krehká a ľahko zraniteľná, pričom však určujúca a podstatná z pohľadu posudzovaného skutku je tá skutočnosť, že znalec sa v tom istom znaleckom posudku vyjadroval aj k jej schopnosti pravdivo vnímať a reprodukovať prežité udalosti a znalec jednoznačne uviedol, že vo vzťahu k prejednávanému skutku považuje za vysoko pravdepodobné a psychologicky zrozumiteľné, že bolo schopná okolnosti správne vnímať a interpretovať a v súlade s týmto o nich aj vypovedá, pričom znalec maloletú skúmal a znalecký posudok vypracoval v čase po rozchode obžalovaného s maloletou, takže aj uvedenú skutočnosť pri znaleckom skúmaní posudzoval, čo vyplýva aj z obsahu znaleckého posudku. K odvolacej námietke ohľadom sťažnosti matky obžalovanému N. I. podanej proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ktorú mala písať bez toho, aby o veci vedela všetky okolnosti, resp. dokonca bez toho, že by obžalovaný o udalosti s matkou komunikoval a išlo o jej domnienky, odvolací súd uvádza, že v samotnej sťažnosti je výslovne napísané, že obžalovaný mal matke povedať, že mal sexuálny styk s X. I., ale že si dával pozor. Teda v sťažnosti matka obžalovaného nepísala svoje domnienky, ale z jej obsahu vyplýva, že uvádzala to, čo jej syn, teda obžalovaný výslovne povedal. Pokiaľ teraz tvrdí matka obžalovaného niečo iné, tak nie je rozumný dôvod tomu uveriť. Táto sťažnosť je pritom len jeden z nepriamych dôkazov a bez ohľadu na tento dôkaz je vina obžalovaného dostatočným spôsobom preukázaná ostatnými v konaní vykonanými dôkazmi. Odvolací súd zhrnutím uvádza, že na základe podaných odvolaní, ktoré boli síce vecne nedôvodné, musel byť rozsudok prvostupňového súdu zrušený odvolacím súdom v celom rozsahu, pričom bola upravená skutková veta rozsudku tak, aby zodpovedala vykonanému dokazovaniu, pričom zároveň bola obžalovanému priznaná ďalšia poľahčujúca okolnosť a uložený miernejší trest s použitím ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu. Odvolací súd rozhodol vo veci sám rozsudkom podľa § 322 ods. 3 Tr.por., keďže nové rozhodnutie bolo možné urobiť na podklade skutkového stavu dostatočne zisteného v napadnutom rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.