Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1To/33/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517010551 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Molnár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1517010551.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Richarda Molnára a sudcov JUDr. Ivety Zelenayovej a JUDr. Magdalény Blažovej, v trestnej veci obžalovaného D. L., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1T/73/2017 zo dňa 15.01.2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. apríla 2018 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. súd obžalovanému D. L., nar. XX.XX.XXXX v R., bytom R.-D., t.č. vo výkone trestu v inej trestnej veci u k l a d á podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 15.01.2018 sp. zn. 1T/73/2017 bol obžalovaný D. L. uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že napriek tomu, že dňa 01.03.2017 v Bratislave na D. ul. X-XX na Okresnom súde Bratislava V mu bola doručená do vlastných rúk výzva, ktorú aj osobne prevzal, a nastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 01.03.2017, právoplatný dňa 01.03.2017, sp. zn. 0T/43/2017, pričom nariadený výkon trestu odňatia slobody bol povinný nastúpiť najneskôr do dňa 29.03.2017, pričom bez vážneho dôvodu sa nástupu výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody vyhýbal až do dňa 24.05.2017, kedy bol hliadkou polície obmedzený na slobode a dodaný do výkonu trestu. Za uvedený prečin bol obžalovanému podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol obžalovaný na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný D. L. v zákonom stanovej lehote dňa 20.01.2018 č.l. 119. K odvolaniu obžalovaného sa Okresná prokuratúra Bratislava V nevyjadrila. V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu C.. C. H. namietal výšku uloženého trestu, pričom odvolaciemu súdu navrhol, aby v zmysle § 44 Tr. zák. upustil od uloženia ďalšieho trestu, vzhľadom na už predchádzajúci uložený trest, ktorý mu bol uložený skorším rozsudkom v trvaní 11 mesiacov a k uloženému trestu i ďalší trest uložený prvostupňovým súdom neprimerane prísny. Obhajca obžalovaného sa na verejnom zasadnutí pridržal písomného odvolania a navrhol zrušiť rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o treste a postupom podľa § 44 Tr. zák. upustil u obžalovaného od uloženia ďalšieho trestu, vzhľadom na predchádzajúce odsúdenie. Prokurátorka Krajskej prokuratúry v Bratislave na verejnom zasadnutí uviedla, že rozsudok prvostupňového súdu považuje za zákonný a správny a navrhla odvolanie obžalovaného postupom podľa § 319 Tr. por. zamietnuť. Obžalovaný D. L. sa na verejnom zasadnutí pripojil k návrhu svojho obhajcu, s tým, že trestnú činnosť priznal, oľutoval a preto chcel, aby bolo vyhovené jeho návrhu. Poznamenal, že predtým aj pracoval. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolanie obžalovaného D. L. je čiastočne dôvodné. Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaného uvedeným ustanovením, je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmanie správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku. Výnimkou z uvedenej zásady je to, že odvolací súd musí prihliadať aj na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali, (po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku, t.j. dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. Takéto chyby však v posudzovanom prípade zistené neboli. Vzhľadom k podanému odvolaniu obžalovaného a z toho vyplývajúceho rozsahu prieskumnej povinnosti, odvolací súd nepreskúmal výrok o vine, vrátane právneho posúdenia skutku, ako ani konanie, ktoré tomuto výroku prvostupňového rozsudku predchádzalo, nakoľko z obsahu spisu bolo zistené, že súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní konanom 15.01.2018 v súlade podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného D. L. v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. (t.j. vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe). Predseda senátu uznesením podľa § 257 ods. 7 Tr. por. vyhlásenie obžalovaného prijal a zároveň podľa § 257 ods. 8 Tr. por. vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku, sa nevykoná, súd vykoná len dôkazy súvisiace len s výrokom o treste. Vychádzajúc z tejto situácie odvolací súd preskúmaval len výrok o treste vo vzťahu k obžalovanému a zistil, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu dostatočne neprihliadol na všetky zásady významné pri ukladaní trestov a na účel trestu tak, ako vyplývajú z ustanovení § 34, § 36, §37, 38 Tr. zák., čo malo za následok, že uložený trest je neprimerane prísny. Trest plní funkciu ochrany spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu) a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Zmyslom a účelom trestu v najvšeobecnejšom zmysle je ochrana spoločnosti pred kriminalitou. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Prvostupňový súd sa týmito ustanoveniami pri ukladaní trestu obžalovanému dôsledne neriadil. Predseda senátu na hlavnom pojednávaní podľa § 269 Tr. por. prečítal listinné dôkazy a to odpis registra trestov, správy o priestupkoch. Konštatoval, že obžalovaný bol doposiaľ trikrát priestupkovo postihnutý a doposiaľ bo sedemkrát súdne trestaný. Pri úvahe druhu a výmere trestu zohľadnil vyššie uvedené skutočnosti a v zmysle § 34 Tr. zák. desaťmesačný trest odňatia slobody splní svoj účel z hľadiska generálnej a individuálnej prevencie. Pri rovnováhe poľahčujúcich a priťažujúcich okolností mu bol ukladaný trest odňatia slobody s trestnou sadzbou do 2 rokov pri strede trestnej sadzby a to represívny, nakoľko iný trest do úvahy neprichádzal. Odvolací súd je toho názoru, že osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. Pri hodnotení osoby konkrétneho páchateľa treba posúdiť negatívny alebo pozitívny význam jeho osoby, pre hodnotenie nebezpečnosti činu pre spoločnosť, ktorá vyplýva z jeho správania sa v spoločnosti. Nemôže však ísť len o registráciu osobných údajov páchateľa, bez hlbšieho rozboru jeho osobnosti vo vzťahu k ďalším kritériám, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska určovania druhu trestu a jeho výmery. V rámci hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy, najmä z hľadiska určenia prognóz jeho budúceho vývoja správania, na základe objasnenia jeho osobných vlastností a ich spojitosti so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Páchateľom, ktorý sa opakovane dopúšťajú ďalšej trestnej činnosti krátko po odpykaní predchádzajúceho trestu treba ukladať tresty nepodmienečné s využitím rozmedzia zákonom stanovenej trestnej sadzby. V posudzovanom prípade v súvislosti s výrokom o treste je potrebné uviesť, že u obžalovaného bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť a jedna priťažujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zák. a § 37 písm. m/ Tr. zák., teda trest bol ukladaný v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. v základnej trestnej sadzbe v trvaní do 2 rokov. Tieto okolnosti boli správne posúdené, vzhľadom na dôkazy vyplývajúce priamo zo spisu. Z aktuálneho odpisu registra trestov ako aj zo skutkovej vety je zrejmé, že prvostupňový súd ukladal obžalovanému správne nepodmienečný trest odňatia slobody, vzhľadom na odsúdenie Okresným súdom Bratislava V v konaní 0T/43/2017 právoplatného 01.03.2017, kde mu bol uložený represívny trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace a na výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Aj keď prvostupňový súd ukladal správne represívny trest obžalovanému, vzhľadom na predchádzajúce odsúdenia, v rámci proporcionality obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov neprimerane prísny, pričom bol právoplatne odsúdený vyššie citovaným rozsudkom na trest odňatia slobody 4 mesiace pre majetkovú trestnú činnosť. Nakoľko tento trest nenastúpil v stanovenej lehote bol uznaný za vinného pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia Okresným súdom Bratislava V sp. zn. 1T/73/2017 zo dňa 15.01.2018, ktorý trest v trvaní 10 mesiacov prevyšuje pôvodne uložený trest dvaapolkrát, ktorý nenastúpil. Odvolací krajský súd preto s prihliadnutím na vyhlásenie obžalovaného na hlavnom pojednávaní čo do viny doznanie a oľutovanie trestnej činnosti pri zachovaní proporcionality k predchádzajúcemu odsúdeniu zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a sám obžalovanému uložil za použitia § 348 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace a súčasne obžalovaného v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody a takýto trest aj vykonal. Vzhľadom na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného preto nevyhovel jeho odvolacím námietkam, ktoré sa týkali postupu § 44 Tr. zák. neupustil od uloženia ďalšieho trestu, vzhľadom na predchádzajúce odsúdenia, ale rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku tým spôsobom, že mu znížil trest odňatia slobody v rámci proporcionality predchádzajúceho trestu, tak ako je už vyššie uvedené. Na základe vyššie uvedených úvah a na základe odvolania obžalovaného, odvolací súd rozhodol spôsobom vyplývajúcim z výrokovej časti tohto rozsudku, pričom v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. mal krajský súd dostatok podkladov pre vlastné rozhodnutie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.