Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/119/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517214947 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1517214947.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Moniky Školníkovej, v právnej veci oprávneného (otca): L. I., O.R.. XX.X.XXXX, V. V. X, V., proti povinnej (matke): U. Y., O.. X.X.XXXX, V. Š. XX, V., o návrhu na výkon rozhodnutia o úprave styku s maloletým dieťaťom: F. M. Y., O.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V pod č. k. 1Em/6/2017-150 zo dňa 12.2.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava V, pod č. k. 1Em/6/2017-150 zo dňa 12.2.2018, p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V ako súd prvej inštancie, napadnutým uznesením nariadil výkon rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č. k. 20P/365/2013-41 zo dňa 6.12.2013, v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava, č. k. 11CoP/44/2014-133 zo dňa 21.2.2014 a to s odkazom na ustanovenia § 376 ods. 1, § 378, § 379 ods. 2, § 381, § 382 ods. 1, ods. 2, § 384 ods. 1, ods. 3 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 7.8.2017 sa otec (oprávnený) obrátil na súd prvej inštancie so žiadosťou o uplatnenie opatrení v občianskom súdnom konaní, smerujúcich k výkonu rozhodnutia č. k. 20P/365/2013-41 zo dňa 6.12.2013, v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava č. k. 11CoP/44/2014-133 zo dňa 21.2.2014, ktorým súd zmenil styk otca s maloletou. Ďalej súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol, že výzva na dobrovoľné plnenie podľa § 379 ods. 2 CMP bola povinnej doručená dňa 22.12.2017 do vlastných rúk prostredníctvom zamestnávateľa, o čom svedčí vlastnoručný podpis povinnej s tým, že v predmetnej výzve bola povinná poučená aj o následkoch nerešpektovania vykonateľného rozhodnutia. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že výzva súdu na dobrovoľné plnenie zostala bezvýsledná, pričom vzhľadom k tomu, že doterajšie opatrenia a úkony súdu boli bezvýsledné a povinná naďalej neplní vykonateľné rozhodnutie súdu, súd prvej inštancie pristúpil k nariadeniu výkonu rozhodnutia. 3. Proti tomuto uzneseniu podala povinná v zákonnej lehote odvolanie a navrhla, aby odvolací súd predmetné uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, aby nariadil súdu prvej inštancie povinnosť vytýčiť pojednávanie a vykonať dokazovanie za účelom náležitého zistenia skutočného stavu. Povinná svoje odvolanie odôvodnila tým, že napadnuté uznesenie je proti maloletému dieťaťu a ohrozuje ho na zdraví a na živote s tým, že povinná považuje napadnuté uznesenie za svojvoľné, nezákonné a tiež diskriminačné voči povinnej ako rovnocennému účastníkovi konania. Zo spisového materiálu je zjavné, že súd prvej inštancie pred zaslaním výzvy na dobrovoľné plnenie vôbec nezisťoval a neprejavil ani len najmenšiu snahu či vôľu zistiť, z akých dôvodov sa vykonateľné uznesenie nerealizuje. Povinná má za to, že toto výkonové konanie je zo strany súdu prvej inštancie vedené neúčelne, neefektívne, diskriminačne voči povinnej, pretože súd komunikuje iba jednostranne a to s otcom maloletej ako oprávneným (prijíma od neho písomné vyjadrenia a ústne vyjadrenia, z ktorých sú vyhotovené krátke úradné záznamy: zo dňa 22.11.2017, 29.11.2017, 6.12.2017, 13.12.2017, 20.12.2017, 10.1.2018), pričom povinnej ako rovnocennému účastníkovi konania tieto listinné dôkazy súd vôbec neposkytol a preto sa povinná nemohla s nimi ako dôkazmi včas oboznámiť a vyjadriť sa k nim, pričom súd prvej inštancie na základe týchto dôkazov rozhodol a vydal napadnuté uznesenie, čím podľa povinnej porušil jej ústavné právo zakotvené v čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Povinná v odvolaní poukázala na vyhlášku č. 207/2016 Z.z. a podotkla, že podala tri návrhy na nariadenie pojednávania a vykonanie dôkazov a to zo dňa 8.1.2018, zo dňa 28.1.2018 a zo dňa 18.3.2018, nakoľko sa v tejto veci chce v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky riadne vyjadriť pred súdom, avšak súd prvej inštancie podania povinnej ignoruje a vôbec sa nimi nezaoberá, čím odňal povinnej možnosť konať pred súdom. Podľa názoru povinnej súd prvej inštancie v tomto konaní porušil rovnosť účastníkov konania a neúplne zistil skutočný stav, pričom doposiaľ svojím svojvoľným postupom ani neprejavil vôľu skutočný stav náležite zistiť. Povinná v odvolaní poukázala na skutočnosť, že dňa 1.8.2014 výbor UNICEF ukončil poskytovanie odborných intervencií, ktoré sa realizovali v mieste ich pracoviska na základe uznesenia Krajského súdu Bratislava, č. k. 11CoP/44/2014-133 zo dňa 21.2.2014, pričom povinná považuje za trúfalé a drzé, že práve pracovníčky z organizácie UNICEF, ktoré ukončili spoluprácu dňa 1.8.2014, uviedli vo svojom vyjadrení na súd (mail zo dňa 18.1.2018), že ukončujú spoluprácu s rodinou, nakoľko povinná ako matka s ich organizáciou dlhodobo nespolupracuje. Navyše pri asistovaných stykoch nevhodne zasahovali voči dieťaťu, hoci v tom čase išlo len o 3- ročné dieťa. Boli neempatické voči dieťaťu a neakceptovali jeho situačné potreby ako napr. potrebu matkinej prítomnosti a fyzickej blízkosti - opakovane povinnú posielali preč a dieťa to počulo. Pred dieťaťom sa opakovane negatívne vyjadrovali o povinnej ako matke dieťaťa, bezdôvodne (ale účelovo) ju kritizovali a napomínali, že to a to robí povinná zle a že tým zle pôsobí na dieťa. Preto povinná nerozumie, prečo jej ako povinnému rodičovi sú ukladané sankcie a je jej kladené za vinu, že vykonateľné uznesenie sa nerealizuje, keď prekážky sú na strane akreditovaného subjektu. Dňa 27.3.2018 povinná od sociálneho pracovníka pána K. získala informáciu, že informatívny výsluch určený na deň 21.2.2018 sa mal (údajne) týkať organizácie UNICEF, avšak tohto informatívneho výsluchu sa povinná nemohla zúčastniť z dôvodu ochorenia s tým, že povinná svoju neúčasť ospravedlnila riadne a v dostatočnom časovom predstihu. Dňa 5.3.2018 bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť zo dňa 4.3.2018, v ktorej povinná súd požiadala, aby ju oboznámil s novými skutočnosťami, resp. dôkazmi, ktorých sa mal informatívny výsluch týkať a zaslal ich povinnej na adresu jej trvalého pobytu, aby sa povinná mohla s uvedenými skutočnosťami, resp. dôkazmi riadne a včas oboznámiť. Súd prvej inštancie predmetnú žiadosť povinnej odignoroval a doposiaľ ju nijakým spôsobom neinformoval. Povinná ďalej v odvolaní poukázala na spôsob uskutočňovania výkonových konaní na iných okresných súdoch nariaďovaním pojednávaní a tiež poukázala na zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Trenčíne ako súdu odvolacieho, ktoré vydal pod č. k. 6CoE/143/2013-397 zo dňa 15.10.2013. Podľa názoru povinnej postup okresného súdu, t.j. odmietnutie súdu nariadiť pojednávanie a vykonať matkou navrhnuté dôkazy, ktorých vykonania sa povinná domáhala písomným návrhom zo dňa 8.1.2018, 28.1.2018 a 18.3.2018, je diskriminačný a je v rozpore s CMP, Ústavou SR (čl. 46 ods. 1) i Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1) s poukazom na to, že okresný súd svoje odmietnutie ani náležite právne neodôvodnil. Zároveň povinná v odvolaní poukázala na existenciu ďalších dôležitých ospravedlniteľných dôvodov, pre ktoré nie je možné styk realizovať a to skutočnosť, že na OR PZ Bratislava V bolo vedené trestné konanie vo veci zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona pod ČVS: ORP-161/1-OVK-B5-2013, pričom povinná ako matka a zákonný zástupca maloletej F. M. Y., v uvedenom trestnom konaní poškodenej, týmto namieta mnohonásobné porušenie zákona v neprospech maloletej poškodenej, nakoľko v predmetnom trestnom konaní došlo k nezákonnému postupu zo strany vyšetrovateľky, pričom povinná má za to, že predmetné vyšetrovanie bolo bezpochyby zmarené zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Nevyšetrenie tak závažného zločinu zo strany štátnych orgánov malo za následok obzvlášť závažné a rozsiahle ujmy na strane maloletého dieťaťa a jeho blízkej rodiny. Je v rozpore so zákonom aj so zdravým rozumom skutočnosť, že otcovi maloletej poškodenej nebol ani len dočasne zakázaný styk s maloletou inštitútom predbežného opatrenia ani počas prebiehajúceho trestného konania, hoci takéto civilné konanie možno začať aj bez návrhu a súd je v takýchto prípadoch povinný konať z úradnej moci. Týmto Slovenská republika odmietla chrániť maloletú pred násilím a krutým zaobchádzaním, o čom svedčia mnohé listinné dôkazy a videozáznamy zachytávajúce fyzické a psychické prejavy a reakcie maloletej pri pokusoch otca o styk s maloletou, ktoré maloletá vníma ako ohrozujúce, nepríjemné a neželané, t.j. príčiny nie sú na strane matky (povinnej), ale sú na strane otca (oprávneného), pričom odmietavé reakcie maloletej sú dôsledkom nevhodného správania otca k maloletej v minulosti, vykazujúceho znaky trestného činu, ktorý nebol riadne vyšetrený. Reakcie dieťaťa na styk s otcom sú už vystupňované, extrémne a preto akýkoľvek pokus o styk ohrozuje zdravie i život maloletej (sklon k opakovaným zástavám dýchania, navyše dieťa trpí synkopami, ktoré sa prejavujú u maloletej v súvislosti s vypätými a extrémne stresovými situáciami). Na podnet otca, aby si vynútil styk s maloletou, boli povinnej v minulosti opakovane súdom uložené pokuty. Styk prebiehal problematicky, resp. nezrealizoval sa vôbec a to z dôvodu odmietavého postoja maloletej, čo zapríčinil otec svojím nevhodným správaním sa v minulosti voči svojej maloletej dcére. Akékoľvek psychoterapie v súvislosti s otcom, či styk maloletej s jej otcom predstavujú pre maloletú nesmiernu psychickú záťaž a pôsobia traumatizujúco a v tejto súvislosti povinná v odvolaní poukázala na správu zo dňa 5.3.2017 z psychologickej ambulancie Mgr. Denisy Maderovej (klinický a poradenský psychológ) a na správu zo šetrenia pomerov na strane matky a dieťaťa zo dňa 9.4.2018 za UPSVaR - Úsek sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Ďalej povinná v odvolaní uviedla, že inštitút nariadenia výkonu rozhodnutia nie je určený na to, aby sa stal nástrojom násilnej zmeny prejavov vôle maloletého dieťaťa a v tejto súvislosti poukázala na článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a s tým súvisiace rozhodnutia Európskeho súdu. V závere odvolania povinná uviedla, že s poukazom na vyššie uvedené má za to, že je nevyhnutné, aby okresný súd v tomto vykonávacom konaní nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie (tiež aby si zabezpečil trestný spis ČVS: ORP-161/1-OVK-B5-2013 a oboznámil sa s ním) za účelom zistenia, či nie sú dané zákonné dôvody na zastavenie výkonu rozhodnutia. 4. Oprávnený sa k odvolaniu povinnej nevyjadril, pričom rovnopis odvolania spolu s výzvou na predloženie vyjadrenia bol oprávnenému súdom prvej inštancie doručený dňa 21.5.2018. 5. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. 6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 7. Podľa § 370 ods. 1 CMP podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. 8. Podľa § 376 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. 9. Podľa § 376 ods. 2 CMP súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. 10. Podľa § 377 ods. 1 CMP proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné. 11. Podľa § 377 ods. 2 CMP odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti. 12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 13. Zo spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že predmetné konanie o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých začalo dňa 7.8.2017 podaním návrhu oprávneného (otca) na súdny výkon rozhodnutia o styku s maloletou F. M. Y. na súd prvej inštancie a to na podklade exekučného titulu, ktorým je uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.2.2014 pod č. k. 11CoP/44/2014-133, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 5.3.2014. Predmetným exekučným titulom Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd prvým výrokom zmenil uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 6.12.2013 č. k. 20P/365/2013-41 v časti výroku o predbežnom styku otca s maloletou tak, že do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 20P/370/2013 o návrhu matky na zmenu úpravy styku sa dočasne mení styk otca s maloletou upravený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č. k. 17P/217/2011-112 zo dňa 30.11.2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. 11CoP/43/2012-132 zo dňa 24.4.2012 tak, že otec (oprávnený) je v období 2 mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia predbežne oprávnený stretávať sa s maloletou každú pracovnú stredu od 15,15 hod. do 16,45 hod. v prítomnosti matky (povinnej) a po uplynutí tohto obdobia v neprítomnosti matky, vždy za asistencie psychológa Linky detskej istoty pri Slovenskom výbore UNICEF v priestoroch Linky detskej istoty pri Slovenskom výbore UNICEF, Fialkové údolie 5, Bratislava, s tým, že matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a včas ju odovzdať otcovi v priestoroch Linky detskej istoty pri Slovenskom výbore UNICEF, Fialkové údolie č. 5, Bratislava, kde si ju aj po ukončení styku prevezme a druhým výrokom odvolací súd vo zvyšku (v zamietajúcom výroku) rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, pričom z obsahu exekučného titulu je zrejmé, že odvolacím súdom potvrdený zamietajúci výrok zodpovedá rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh matky na predbežný zákaz styku otca s maloletou do konečného rozhodnutia o zmene úpravy styku otca s maloletou. 14. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia, s obsahom odvolania povinnej, ako aj s obsahom spisu súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje vecnú správnosť výroku napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý nariadil výkon rozhodnutia na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, pričom odvolací súd zdôrazňuje skutočnosť, že ani z obsahu spisu súdu prvej inštancie a ani zo žiadneho z podaní účastníkov konania nevyplýva, že by medzičasom došlo k právoplatnému skončeniu konania vo veci samej vedenému na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 20P/370/2013. Odvolací súd konštatuje, že žiaden z odvolacích dôvodov uvádzaných povinnou v predmetnom odvolaní nezodpovedá dikcii ustanovenia § 377 ods. 2 CMP, v zmysle ktorého možno odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti. Povinná v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali niektorému z odvolacích dôvodov v zmysle ustanovenia § 377 ods. 2 CMP, t.j. skutočnosti týkajúce sa nevykonateľnosti exekučného titulu alebo existencie okolností, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a spôsobili zánik uloženej povinnosti. Doposiaľ nedošlo k zmene alebo k zrušeniu exekučného titulu v dôsledku prípadnej novej úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, pričom odvolací súd konštatuje, že zo spisu nevyplýva existencia skutočností, ktoré by odôvodňovali nemožnosť realizácie styku oprávneného (otca) s maloletým dieťaťom v rozsahu a spôsobom stanoveným predmetným exekučným titulom. Zákon v ustanovení § 377 ods. 2 CMP špecifikuje len dva odvolacie dôvody, pričom predmetné zákonné ustanovenie predstavuje špeciálnu právnu úpravu vo vzťahu k právnej úprave obsiahnutej v § 62 CMP a § 365 CSP, čím nahrádza všeobecnú úpravu o odvolaní v Civilnom mimosporovom poriadku a Civilnom sporovom poriadku. 15. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že aj po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia je možné, aby súd výkon rozhodnutia neuskutočnil a to v prípade ak zistí, že povinný dobrovoľne plní, alebo že existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu (exekučnému titulu), pričom súd môže za účelom zistenia existencie dôvodov nepodrobovania sa exekučnému titulu nariadiť pojednávanie podľa § 379 ods. 1 veta prvá CMP. V prípade, ak súd až po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zistí, že existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu, prichádza do úvahy aplikácia ustanovení § 3 ods. 3, ods. 5 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých. V nadväznosti na vyššie uvedené však odvolací súd zdôrazňuje, že musí v každom prípade ísť o ospravedlniteľné dôvody objektívneho charakteru, t.j. nemôže ísť o dôvody založené na subjektívnych záujmoch niektorého z rodičov a jeho neochote akceptovať právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, ktoré je exekučným titulom. 16. Odvolací súd apeluje na oprávneného a povinnú ako rodičov maloletého dieťaťa, aby skutočne povýšili záujem maloletého dieťaťa na jeho zdravý psychický a fyzický vývoj nad svoje subjektívne záujmy a za tým účelom spravili maximum pre prekonanie vzájomných antipatií, nakoľko právom maloletého dieťaťa nesporne je jeho právo na budovanie zdravého vzťahu k obom rodičom, čo však vzhľadom na vek a možnosti maloletého dieťaťa je možné len za súčinnosti oboch rodičov a ich zrelého adekvátneho prístupu ku vzniknutej situácii. Je totiž potrebné si uvedomiť, že každé maloleté dieťa raz dospeje a bude hodnotiť konanie a správanie svojich rodičov v čase jeho detstva už dospelými očami a bude si uvedomovať dosah konania rodičov na jeho ďalší život. 17. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení dospel odvolací súd k jednoznačnému záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie o nariadení výkonu rozhodnutia s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil. 18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 19. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).