Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/118/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517215315 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1517215315.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanej: F. P., X.. XX.X.XXXX, L. Y. L., Y. XXX/X, o zaplatenie 3.688,77 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 12. februára 2018 č.k. 24Csp/175/2017-52 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 1.674,23 euro s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % od 21.7.2017 do zaplatenia, ktoré sumy súd žalovanej povoľuje splácať v mesačných splátkach vo výške 30 euro, splatných do 15. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie so zaplatením jednej splátky má za následok zročnosť celého zostávajúceho plnenia. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 60 %. o d ô v o d n e n i e : 1/Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.300 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5% zo sumy 1.300 eur od 21.7.2017 do zaplatenia, ktoré sumy súd povolil žalovanej splácať v mesačných splátkach vo výške 50 eur vždy do 15. dňa v mesiaci, začínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie so zaplatením jednej splátky má za následok zročnosť celého zostávajúceho plnenia. Konanie v časti istiny vo výške 514,54 eur a prislúchajúceho príslušenstva zastavil, vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol a napokon žalovanej nepriznal náhradu trov konania. 2/Žalobou zo dňa 28.8.2017 sa právny predchodca žalobcu domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3.688,77 eur, spolu s príslušenstvom - 5% ročným úrokom z omeškania zo žalovanej istiny od 21.7.2017 do zaplatenia titulom nedodržania dohodnutých podmienok, vyplývajúcich zo Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. číslo XXXXXXXX / ďalej Zmluva/, uzavretej s právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom dňa 3.2.2014. Žalobca na preukázanie tvrdených skutočností predložil Zmluvu, Všeobecné obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer finance holding, a.s. /ďalej VOP/, výpis z kreditnej platobnej karty žalovanej ku dňu 30.6.2017 (lehota splatnosti ku dňu 20.7.2017), oznámenie o okamžitej splatnosti úveru zo dňa 10.9.2014, cenník VÚB pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s., oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 21.9.2017. 3/V priebehu konania súd prvej inštancie uznesením zo dňa 31.10.2017, č.k. 24Csp 175/2017-35, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.11.2017, pripustil, aby do konania na miesto dovtedajšieho žalobcu Všeobecnej úverovej banky, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 vstúpila ako žalobca spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, (teraz Intrum Slovakia, s.r.o.), keď zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.6.2017 sa stal žalobca právnym nástupcom Všeobecnej úverovej banky, a.s. 4/Pred začatím pojednávania vo veci samej žalobca zobral čiastočne žalobu späť, a to v časti týkajúcej sa nároku istiny vo výške 514,54 eur a tejto prislúchajúceho príslušenstva, predstavujúcej poplatky a sankčný úrok. Súd prvej inštancie podľa § 145 ods. 2 CSP konanie v späťvzatej časti žalobného návrhu zastavil. 5/Vykonaným dokazovaním bolo ustálené, že žalovaná dňa 3.2.2014 vyplnila Žiadosť o aktiváciu bankomatky Quatro /ďalej Žiadosť/, v zmysle VOP v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., platných a účinných v čase podpisu Žiadosti, prijatím a schválením Žiadosti došlo k uzatvoreniu Zmluvy dňa 10.2.2014. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 1.500 eur, so zmluvným úrokom vo výške 22,80 % ročne, so štandardnou splátkou 50 eur mesačne. Žalovaná podľa výpisu z kartového účtu začala čerpať úverový rámec od 5.3.2014, plnenie žalovanej v prospech účtu predstavuje sumu 200 eur. V súlade s č. V, bod 35 písm. a/ VOP spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. vyhlásila okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny, spočívajúcej v opakovanom neplnení povinných splátok v stanovej výške, ktorú skutočnosť oznámila žalovanej listom zo dňa 10.9.2014 s tým, že povinnosť zaplatiť dlžobu mala žalovaná najneskôr do 10 dní odo dňa doručenia vyhlásenia. Žalovaná istina pozostávala z istiny vo výške 1.500 eur a štandardného úroku vo výške 1.674,23 eur, žalobca poplatky vo výške 171,13€ a sankčný úrok vo výške 343,41€ priznať nepožadoval (čiastočné späťvzatie žalobného návrhu). 6/Žalovaná do zápisnice súdu uviedla, že si zobrala od VÚB Qatrokartu s úverovým rámcom 1.500 eur, ktorý vyčerpala. Na úverových splátkach uhradila len 200 eur, zostatok sumy si uvedomuje, že musí žalobcovi zaplatiť. Namietala výšku úrokov z úveru - 22,8% ročne, ide o vysoký úrok a pre ňu ako spotrebiteľa je to neprijateľná zmluvná podmienka, v tejto časti žiadala žalobu zamietnuť. Poberá starobný dôchodok vo výške 334 eur mesačne, býva v nájomnom byte, má vážne zdravotné problémy (diabetes, astmu), nie je schopná pohľadávku zaplatiť naraz. Požiadala o možnosť splácať istinu s príslušenstvom v mesačných splátkach vo výške 50 eur, ktoré by ju ekonomicky neohrozili. 7/Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetná úverová zmluva obsahuje všetky potrebné náležitosti v zmysle na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanovení, účastníci zmluvného vzťahu sa predpísanou písomnou formou dohodli na predmete zmluvy, spôsobe úhrady, zmluva o úvere obsahuje potrebný údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, pri uzavretí zmluvy neboli obídené príslušné ustanovenia vnútroštátneho práva ani príslušné ustanovenia smernice č. 93/13/EHS. Vzhľadom na charakter revolvingového úveru, t.j. skutočnosť, že ani jedna zo zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy nemôže vedieť určiť, kedy a koľko bude čerpané, nie je možné presne stanoviť výšku poskytnutého úveru, preto sa pri tomto type úveru dohoduje len výška úverového rámca, čo znamená maximálny objem úveru, ktorý je klient oprávnený čerpať. Vzhľadom na charakter úveru nie je možné určiť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov priamo a jednoznačne v úverovej zmluve, pretože sa úver čerpá a dopĺňa na základe vôle klienta, a tým sa menia aj údaje relevantné pre výpočet RPMN. S uvedenou skutočnosťou počíta aj zákon č. 129/2010 Z.z., a to v § 3 ods. 6, podľa ktorého pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty alebo ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a/ úverovom limite, ak je stanovený; b/ ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená; c/ postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. 8/Z prehľadu kreditných a debetných transakcií žalovanej mal súd preukázané, že žalovaná dlhodobo využívala kreditnú kartu, avšak povinnosť splácať dohodnuté mesačné splátky porušila, dôsledkom čoho došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu a vyhláseniu okamžitej splatnosti poskytnutého úveru. Žalovaná jednoznačne nedodržala zmluvné podmienky dohodnuté úverovou zmluvou, uzavretou medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu, neplatila dohodnuté mesačné splátky riadne a včas, v zmysle dohodnutých VOP sa stal splatným celý úver, poskytnutý žalovanej zo strany právneho predchodcu žalobcu. Žalobca ako postupník predmetnej pohľadávky oprávnene požadoval zaviazať žalovanú na zaplatenie žalovanej pohľadávky, predstavujúcej nesplatenú úverovú istinu. 9/Povahou občianskoprávny vzťah uzavretý medzi procesnými stranami patrí medzi právny vzťah spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je aplikovateľné, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úpravy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenie § 53 OZ ex lege neplatné, nemôžu požívať právnu ochranu. Splnenie zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej žalobca zabezpečil úrokom z úveru vo výške 22,8 % ročne. Žalobcom uplatňovaný nárok na zaplatenie uvedeného úroku má podľa názoru súdu prvej inštancie povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 a 4 OZ, keďže v danom prípade išlo medzi účastníkmi konania jednoznačne o uzavretie spotrebiteľskej zmluvy, majúcej podobu formulárovej zmluvy s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich zmeny, bez možnosti žalovaného ovplyvniť znenie zmluvy, ak chce do zmluvného vzťahu vstúpiť. Ak je splnenie niektorej povinnosti zabezpečené v zmluve viacerými právnymi inštitútmi, je nevyhnutné v takej zmluve, ktorej obsah jedna strana nemá možnosť ovplyvniť, posúdiť primeranosť použitia viacnásobného zabezpečenia povinnosti, súd je k tomu v prípade spotrebiteľských zmlúv povolaný z úradnej povinnosti. Žalobcom požadovaný úrok z úveru predstavuje zmluvnú podmienku, zakladajúcu značný nepomer medzi právami a povinnosťami strán z hľadiska jej kauzy, t.j. ekonomického dôvodu vedúceho k zakotveniu do zmluvy, keďže predstavuje v číselnom porovnaní skoro viac ako pätinu z poskytnutého úverového rámca, nemôže podľa názoru súdu požívať ochranu a návrh, ktorým je v súdnom konaní uplatnený nárok z tohto práva vzniknutý, musí byť súdom zamietnutý. Výška úverových úrokov sa nejaví byť podľa názoru súdu v súlade s dobrými mravmi ako spôsobom uplatňovania práva, zodpovedajúcemu požiadavkám ustanovenia § 3 ods. 1 OZ, oprávnene možno odoprieť takému výkonu práva žalobcu právnu ochranu a aj z uvedeného dôvodu súd žalobný návrh v uplatňovanej časti príslušenstva pohľadávky zamietol. 10/O podmienkach platenia priznanej pohľadávky v splátkach súd rozhodol podľa § 232 ods. 4 CSP. 11/O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešnou procesnou stranou vo výške 35,24 %, žalovaná vo výške 64,76%, teda čistý procesný úspech žalovanej predstavuje 29,52%. Nakoľko žalovanej trovy v konaní nevznikli ani si žiadne trovy neuplatnila, súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal. 12/Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti a v časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov podal včas odvolanie žalobca namietajúc, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že dojednaná odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru vo forme zmluvne dojednaného úroku je neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi. Súd nevysvetlil, v čom videl rozpor dojednanej výšky úrokov v úverovej zmluve s dobrými mravmi. Súdna prax zaujala názor, že postup súdu podľa § 3 ods. 1 O.z. má miesto len vo výnimočných situáciách, napríklad v prípade šikanózneho výkonu práva, korektív dobrých mravov nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva strán vyplývajúce z právnych noriem. Výška dojednaných úrokov v úverovej zmluve 22,80 % je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa ustanovenia § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. platného a účinného od 1. 9. 2014. Napriek skutočnosti, že uvedené pravidlo maximálneho stropu výšky odplaty nebolo v čase dojednania úverovej zmluvy v platnosti, odvolateľ zastáva názor, že pokiaľ sám zákonodarca považuje odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi do výšky dvojnásobku priemernej RPMN za akceptujúcu, v takom prípade výška dojednaných úrokov v úverovej zmluve spĺňajúca kritéria pre maximálnu výšku odplaty nemôže byť označená za dojednanú v rozpore s dobrými mravmi. Dojednané úroky v zmluve nepresahujúce dvojnásobok priemernej výšky úrokov požadovaných bankami nespĺňajú požiadavku neprimeranosti, z uvedeného dôvodu dojednanú výšku úrokov z úveru nie je možné označiť za rozpornú s dobrými mravmi. Dojednaná odplata v zmluve nepresahuje dvojnásobok váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN pre kreditné karty zverejneného MF SR v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2013 so stavom ku dňu 31.12.2013 vo výške 26,62 %. Zároveň výška úrokovej sadzby 22,80 % nepresahuje dvojnásobok priemernej výšky úrokovej sadzby úverov v danom čase. Dojednaná odplata je tak primeraná, v súlade so zákonom (§ 53 ods. 6 O.z. účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy) a s dobrými mravmi. Odvolateľ preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 3.174,23 euro, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 21. 7. 2017 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní a súčasne aby žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. 13/Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila. 14/Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov ním vymedzených (379, 380 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že toto je sčasti dôvodné. 15/Súd prvej inštancie v odôvodnení zamietajúcej časti rozsudku konštatoval, že žalobcom požadovaný úrok z úveru predstavuje zmluvnú podmienku, zakladajúcu značný nepomer medzi právami a povinnosťami strán z hľadiska jej kauzy, t.j. ekonomického dôvodu vedúceho k zakotveniu do zmluvy, keďže predstavuje v číselnom porovnaní skoro viac ako pätinu z poskytnutého úverového rámca, nemôže preto podľa názoru súdu požívať ochranu a návrh, ktorým je v súdnom konaní uplatnený nárok z tohto práva vzniknutý, musí byť súdom zamietnutý. Výška úverových úrokov sa nejaví byť podľa názoru súdu prvej inštancie v súlade s dobrými mravmi. Odvolací súd ohľadom namietaného dohodnutého zmluvného úroku z úverovej zmluvy vo výške 22,80 % z poskytnutého úveru však dospel k záveru, že tento úrok je v súlade so zákonom a nie je v rozpore s dobrými mravmi. Súd poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (3.2.2014), v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Za podstatné zvýšenie treba považovať zvýšenie prevyšujúce 20 % (komentár ASPI § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 161/2011 Z.z. účinného do 31.05.2014). Nie výška úrokovej sadzby, ale výška odplaty vyjadrená pomocou RPMN je rozhodujúcim faktorom pre ustálenie celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom (§ 19 zákona č. 129/2010 Z. z.). Zo Súhrnnej informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk (za štvrtý štvrťrok 2013, č.l. 57 spisu) vyplýva, že ročná percentuálna miera nákladov pri spotrebiteľských úveroch od 1 do 5 rokov pri výške úveru od 1.500 eur do 6.500 eur bola vo výške 20,54 %, čiže zvýšenie o (maximálne prípustnú sadzbu) 20 % predstavuje 24,65 %. Žalobca neuplatňuje voči žalovanej žiadne iné poplatky, keď žalobu ohľadne poplatkov vo výške 171,13 eur a sankčný úrok vo výške 343,41 eur vzal späť. 16/Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd úrok vo výške 22,80 % ročne považoval za dohodnutý v súlade s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Odvolaciemu súdu potom neostalo než rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (týkajúcej sa vzhľadom na odvolacie dôvody výlučne zamietnutia zmluvne dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru vo forme zmluvne dojednaného úroku, teda sumy 1.674,23 eur s príslušenstvom) zmeniť v zmysle 388 CSP a žalovanej povinnosť jej zaplatenia uložiť spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % od 21.7.2017 do zaplatenia. Odvolací súd vzhľadom na (tvrdené a žalobcom nespochybňované) pomery žalovanej, zhodne s úpravou platenia priznanej pohľadávky v splátkach súdom prvej inštancie rozhodol, že odvolacím súdom priznanú sumu povolil žalovanej splácať v mesačných splátkach vo výške 30 euro, splatných do 15. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 232 ods. 4 CSP). 17/Podľa § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. 18/Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 19/Vzhľadom na spôsob rozhodnutia veci odvolacím súdom rozhodol tento o nároku na náhradu trov tak pred prvoinštančným, ako i pred odvolacím súdom. V danom prípade žalobca pôvodne uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 3.688,77 eur s príslušenstvom, žalobu vzal späť v časti týkajúcej sa sumy vo výške 514,54 eur a tejto sume prislúchajúceho príslušenstva. Ak súd konanie v časti zastavuje, pri posudzovaní úspechu zo zastavenej časti v konaní sa vychádza zo zodpovednosti za zavinenie strany sporu, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Preto ak žalobca vezme žalobu v časti späť, v zásade platí, že zastavenie konania zavinil a je preto povinný zo zastavenej časti konania hradiť trovy konania žalovanej strane. Zo zostávajúcej sumy predmetu konania (3.174,23 eur s prísl.) bola žalobcovi priznaná suma 2.974,23 eur s prísl. (1.300 eur s prísl. prvoinštančným a 1.674,23 eur s prísl. odvolacím súdom). Úspech strán konania odvolací súd vypočítal tak, že preskúmal percentuálny úspech žalobcu a žalovanej. Žalobca mal v konaní úspech v rozsahu cca 80 % (2.974,23 eur zo sumy 3.688,77 eur) a cca 20 % úspech mala žalovaná. Pomer úspechu v konaní súd zistil tak, že od percentuálneho úspechu úspešnejšej strany, žalobcu, odpočítal úspech menej úspešnej strany, žalovanej, pričom ustálil úspech žalobcu na cca 60 %, v ktorom rozsahu potom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. 20/Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté jednomyseľne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).