Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/25/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517216464 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1517216464.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Z. C., G. V. XX.XX.XXXX, V. P.: M. - Q. C., K. I. X, K., zastúpená advokátkou: JUDr. Libuša Dočkalová, so sídlom Lachova 32, Bratislava, otec - B. C., K. W. Č.. XX, K., zastúpený advokátkou: JUDr. Laura Bíróová, so sídlom Klincová 37/B, Bratislava, v konaní o návrhu matky a z úradnej povinnosti o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 24. novembra 2017, č. k. 22P/189/2017 - 6, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 24. novembra 2017, č. k. 22P/189/2017 - 6, p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 24.11.2017, č. k. 22P/189/2017 - 6, návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súd prvej inštancie z úradnej povinnosti nariadil neodkladné opatrenie, na základe ktorého sa do právoplatného rozhodnutia vo veci samej vedenej pod sp. zn. 17P 379/2014 striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov o maloletú Z. C., G.. XX.XX.XXXX, nariadená rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 22P 11/2013-156 zo dňa 13.12.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 20CoP 18/2014-187 zo dňa 12.03.2014 bude realizovať tak, že osobnú starostlivosť o maloletú bude zabezpečovať matka od pondelka nepárneho kalendárneho týždňa v roku od 17.00 hod do pondelka nasledujúceho párneho kalendárneho týždňa v roku do 17.00 hod a otec od pondelka párneho kalendárneho týždňa v roku od 17.00 hod do pondelka nasledujúceho nepárneho týždňa v roku do 17.00 hod. Súd prvej inštancie určil, že po dobru trvania nariadeného neodkladného opatrenia stráca účinnosť rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 22P 11/2013-156 zo dňa 13.12.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 20CoP 18/2014-187 zo dňa 12.03.2014 v časti frekvencie striedavej osobnej starostlivosti rodičov; ostatné časti citovaného rozhodnutia ostávajú týmto uznesením nedotknuté. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že matka maloletej Veroniky podaním doručeným súdu dňa 25.10.2017, doplneným dňa 06.11.2017 a 08.11.2017 podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd maloletú Z. zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 250,- € mesačne k rukám matky počnúc právoplatnosťou výroku rozhodnutia, ktorým žiadala súčasne zrušiť všetky nadväzujúce výroky v rozsudku sp.znč.k. 22P11/2013-156 zo dňa 13.12.2013. 3. Návrh bol odôvodnený tým, že vo veci samej na základe návrhu matky zo dňa 14.11.2014 prebieha konanie o zmenu zverenia maloletej, ktorá je rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. 22P 11/2013-156 zo dňa 13.12.2013 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 20CoP 18/2014-187 zo dňa 12.03.2014 zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, keď má za to, že takýto model starostlivosti je nevyhovujúci predovšetkým z dôvodu nefungujúcej komunikácie medzi rodičmi primerane okolnostiam rozpadu manželstva, neschopnosti otca spolupracovať s matkou pri výchove dieťaťa a neschopnosťou rodičov prijímať kompromisy pri výchove v dôsledku neochoty otca rešpektovať názor matky a dieťaťa. Má tiež výhrady voči spôsobu komunikácie otca s maloletou, maloletá má podľa matky pred otcom strach a zábrany vysloviť svoj názor, pomočuje sa, čo signalizuje problémy psychosomatického charakteru. Vo veci bolo vykonané znalecké dokazovanie a dňa 04.10.2017 bol vykonaný pohovor s maloletou, kde striktne odmietala striedanie do starostlivosti otca. Po jeho príchode s ním dokonca odmietla odísť, čo mu osobne povedala priamo do očí a uviedla, že k nemu už vôbec nechce chodiť a chce zostať u mamy. Svoj nezáujem o zmenu domáceho prostredia signalizovala matke už od piatku 20.10.2017 s tým, že sa otca bojí, avšak svoj strach bližšie nekonkretizovala. Matka má vážne obavy, aby jej zmena realizovaná proti jej vôli neuškodila. Dlhšiu dobu matka registrovala, že maloletá má so striedaním problém, že pred odchodom k otcovi prežíva napätie a plače. Otec neprelomil odpor dieťaťa ani presviedčaním a po hodine spolu so svojou partnerkou nakoniec odišiel z bydliska matky, na čo sa maloletej viditeľne uľavilo, že s otcom nemusela odísť. Matka rešpektuje názor dieťaťa, ktoré odmieta striedanie starostlivosti otca. Má za to, že nastala nová situácia, ktorá svedčí o tom, že doterajšia forma starostlivosti nie je v záujme maloletej, pričom správanie maloletej nasvedčuje tomu, že by pokračovanie v nej mohlo ovplyvniť jej psychický a fyzický rozvoj, nakoľko sa realizuje proti jej vôli, v dôsledku čoho je vystavená stresovým situáciám, v ktorý je nútená konfrontovať sa s otcom. K návrhu matka dodatočne pripojila kópiu zápisnice z výsluchu maloletej v konaní sp.zn. 17P 379/2014, na ktorú sa odvolávala v odôvodnení svojho návrhu a potvrdenia o svojom príjme. 4. Súd prvej inštancie v rámci skutočného stavu zistil, že rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. 22P 11/2013-156 zo dňa 13.12.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 20CoP 18/2014-187 zo dňa 12.03.2014 bola maloletá Veronika zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú vždy v nepárny kalendárny týždeň od pondelka od 17.00 hod. do stredy do 17.00 hod. a od piatka od 17.00 hod. do nasledujúceho pondelka do 17.00 hod. a párny kalendárny týždeň vždy od stredy od 17.00 hod. do piatka do 17.00 hod. a od 01.07. od 09.00 hod. do 15.07. do 17.00 hod.; otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú vždy v párny kalendárny týždeň od pondelka od 17.00 hod. do stredy do 17.00 hod. a od piatka od 17.00 hod. do nasledujúceho pondelka do 17.00 hod. a nepárny kalendárny týždeň vždy od stredy od 17.00 hod. do piatka do 17.00 hod a od 01.08. od 09.00 hod. do 15.08. do 17.00 hod. Rodič, ktorý sa ujíma osobnej starostlivosti maloletú prevezme v stanovenom čase v mieste bydliska odovzdávajúceho rodiča. Každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloletú do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jej základnými osobnými vecami a riadne ju na osobnú starostlivosť druhého rodiča pripraviť. Zastupovanie maloletej správa jej majetku je ponechaná na oboch rodičov. Otcovi bola určená vyživovacia povinnosť v sume 80,- € mesačne, ktoré výživné je splatné vopred vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky maloletej. 5. V základnom konaní vedenom pod sp. zn. 17P 379/2014 bol dňa 07.02.2017 vypracovaný znalecký posudok znalcom z odboru Psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých M.. M. K., zo záverov ktorého vyplynulo, že znalec neodporučil zmenu zverenia maloletej zo striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov do osobnej starostlivosti matky, ale pokračovanie aktuálneho modelu zverenia do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, avšak odporučil prispôsobenie frekvencie striedania maloletej v rámci striedavej osobnej starostlivosti z režimu krátkeho a dlhého týždňa na striedanie v týždňových intervaloch, ktoré bude lepšie vyhovovať školskému režimu maloletého dieťaťa, ktoré je častým sťahovaním príliš zaťažované. Vzhľadom na určité obavy maloletej z takéhoto rozšírenia pobytu u každého z rodičov by bolo vhodné, keby v prípade potreby rodičia umožnili stretnutie maloletej s druhým rodičom v strede týždňa. Znalec konštatoval, že maloletá Veronika má k obidvom rodičom vytvorenú citovo a emočne sýtenú stabilnú vzťahovú väzbu, rovnako sú pre ňu okrem rodičov dôležití aj ďalší príbuzní. V rámci subjektívneho vnímania a prežívania vzťahov k obidvom rodičom prevažuje pozitívne hodnotenie obidvoch rodičov a s naznačenou miernou preferenciou otca a naznačenými ambivalenciami vo vzťahu k matke, zvlášť v kontexte rozdielnych predstáv oboch rodičov o optimálnom modely rodičovskej starostlivosti, kedy sa maloletá otvorene nestotožňovala s návrhom matky na zmenu striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov na osobnú starostlivosť matky, naopak zdôrazňovala svoju túžbu pokračovať v striedavej osobnej starostlivosti. 6. Maloletá Z. pri pohovore v konaní pred konajúcou sudkyňou dňa 04.10.2016 o.i. uviedla, že to chce mať tak, že chce byť trochu viac u maminy a u tatina trošku menej, ale určite to nie je tak, že by chcela byť iba s jedným z nich, tak to nevie ani povedať, lebo ich ľúbi oboch rovnako. Na otázku, prečo si to rozmyslela a oproti tomu, čo hovorila u uja znalca to chce teraz trošku inak uviedla, že u maminy má dobrých susedov a kamarátku L., s ktorou sú si teraz blízke a často sa hrajú a vadí jej, že často keď sa začnú výborne hrať, príde mamina, že má ísť k ocinovi. Vtedy zostane smutná. Od maminy to má tiež bližšie do školy - na pár krokov. U tatina musí vstávať ešte po tme, u maminy aj o hodinu neskôr. Tiež jej veľmi vadí cestovanie autom - buď jej je zima, alebo teplo, vadí jej tiež klíma, čo tatinovi aj hovorila. Aj u tatina má kamarátov, sú to staršie deti, ale chodí k nim cez cestu, čo je dosť nebezpečné, lebo tam chodí veľa áut. Tatino má bábätko A., s ktorou sa majú veľmi radi a A. sa ťahá hlavne za Z.. Dobrý vzťah aj s tatinovou partnerkou C.. O tom, že pôjde na súd sa rozprávala s obomi rodičmi a obaja jej povedali, že môže povedať, ako to cíti v srdiečku. Ona zvykne hovoriť veci tak, ako ich cíti a neklame, a to ani v škole. Chodí do X.R. triedy, najradšej v škole má veľké prestávky a potom telocvik. Chodí na tanec a plávanie. Teraz ale dlho nebude ani cvičiť, ani plávať, lebo si včera na modrených tancoch zlomila nohu. Vie, že teraz sa o ňu C. u tatina postará a to veľmi dobre, ani ju nebude chcieť pustiť zo sedačky, aby si nenamáhala nohu. Priateľa má aj mamina. Nepáči sa jej, keď hovorí škaredo na tatina a jeho rodinu, nechce to počúvať, je jej to nepríjemné. Aj mu povedala, aby prestal tak škaredo na jej tatina rozprávať. Povedal tiež, že otec je ten, čo sa stará, na čo mu ona povedala, že ale jej tatino sa stará. Tatino a jeho C. nikdy nič škaredé na maminu nepovedali. Ani ju nespomínajú, ani sa na ňu nepýtajú. Mamina sa ale pýta, vyšetruje, čo bolo u tatina a hovorí, že sa u neho o ňu určite dobre nestarajú a dávajú ju vraj chorú do školy, čo ale nie je pravda. Mamina jej niekedy, keď neposlúchala aj dala po zadku, ale tatino ju nikdy neudrel. Ani Z.. Keď neposlúcha, tatino ju iba prísnejšie hrubším hlasom, ale stále pokojne upozorní, aby to nerobila, lebo si môže ublížiť. Keď sa blížilo pojednávanie bola ale aj mamina milšia a rozmyslela si aj, keď jej chcela dať z prekárania po zadku, lebo sa bála, že to tam Z. povie. Keď bola maličká, mamina nechcela, aby bola s tatinom. To si pamätá. Ona sa ale vždy ťahala za tatinom, aj si dupla, že sa ním ide a že si ho nedá! Chcela by, aby sa o ňu starali ďalej obaja, ale aby bola o pár dní viac u maminy, ale aj s tatinom by chcela byť. Určite by ľutovala, ak by povedala, že chce byť iba s jedným. Cez prázdniny si rodičia vyskúšali striedať ju po dvoch týždňoch, čo ale nebolo dobré. Tiež to ale nie je dobré tak, ako je to teraz, lebo stále sa balí a len čo niečo začne, už ide k druhému z rodičov. Chcela by byť s tatinom napríklad víkend po týždni s maminou a potom po ďalšom týždni celý týždeň a po celom týždni zase na víkend. Mohlo by to byť tak, že by bola od pondelka do piatku s maminou, od piatku do pondelka s tatinom, od pondelka do piatku s maminou, od piatku do ďalšieho piatku s tatinom, od piatku do nasledujúceho piatku s maminou a potom zase na víkend od piatku do pondelka s tatinom. Na poznámku sudkyne, že by to bolo 28 dní a teda presne 4 týždne, čo by sa možno dalo, aby si ju rodičia striedali takto v pravidelných 4 týždňových cykloch uviedla, že by sa jej to páčilo, lebo by bola veľa so A. a veľa s maminou, s ktorou by chcela byť predsa len trošku viac. 7. Dňa 02.11.2017 bolo súdu prvej inštancie do základného konania doručené na vedomie podanie právnej zástupkyne otca zo dňa 26.10.2017, ktorým vyzýva matku na dodržiavanie režimu striedavej osobnej starostlivosti v zmysle právoplatného a vykonateľného rozsudku po tom, čo matka dňa 25.10.2017 v rozpore s ním neodovzdala otcovi v mieste svojho bydliska s upozornením, že má možnosť domáhať sa núteného výkonu rodičovských práv a povinností v súvislosti so striedavou osobnou starostlivosťou a s upozornením na znenie § 25 ods. 4 Zákona o rodine, podľa ktorého ak jeden z rodičov bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičov styk s maloletým dieťaťom upravený súdnym rozhodnutím, môže súd na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. 8. V danom prípade mal súd prvej inštancie za to, že vzhľadom na okolnosti opísané matkou je ešte pred meritórnym rozhodnutím potrebné neodkladne korigovať, resp. upraviť pomery účastníkov a to z úradnej povinnosti, keď návrh na neodkladné zverenie maloletej do výlučnej osobnej starostlivosti matky súd prvej inštancie vyhodnotil za aktuálnej situácie za neopodstatnený. Na zverenie formy osobnej starostlivosti o maloletú Z. zo striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, do výlučnej starostlivosti matky podmienky splnené neboli, keďže neboli splnené základné predpoklady naliehavosti takejto dočasnej úpravy právnych pomerov k maloletej. Výchova maloletej nie je bezprostredne ohrozená, matka nenamieta, že by sa o maloletú nevedel otec postarať, keď odhliadnuc od evidentne naďalej problémovej vzájomnej komunikácie rodičov striedavá osobná starostlivosť o maloletú fakticky bez závažnejších problémov fungovala po dobu niekoľkých rokov a ešte pri vyšetrení znalca maloletá jednoznačne vyjadrila záujem o jej zachovanie. Nemožno sa stotožniť ani s interpretáciou vyjadrenia maloletej pred súdom dňa 04.10.2017 zo strany matky, kedy sa maloletá rozhodne nepostavila proti striedavej starostlivosti. Z jej vyjadrenia je jednoznačná túžba po zmene a evidentná už znalcom konštatovaná záťaž, ktorú pre maloletú predstavuje časté striedanie pri periódach starostlivosti rodičov v móde dlhého a krátkeho týždňa. Taktiež je zrejmé, že diskomfort, v ktorom sa maloletá nachádza, a ktorý má vplyv na jej súčasný postoj, je pravdepodobne výsledkom pretrvávajúceho odmietavého postoja matky k striedavej starostlivosti, ktorý pred dieťaťom neskrýva v rozpore s odporúčaniami súdu v rozsudku vo veci samej neprípustne pred maloletou negatívne hodnotí otca, jeho spôsob života a kvalitu jeho starostlivosti o dieťa. Vzhľadom na dlhodobosť takéhoto stavu teda neexistuje potreba okamžitého zásahu vo forme vyňatia maloletej zo striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a jej výlučné zverenie matke. Hoci súčasná situácia nie je jednoznačne na prospech maloletej, neodkladná radikálna zmena výchovného prostredia a jej zverenie do osobnej starostlivosti matky, čím by došlo nielen k eliminácii kontaktu s otcom, s ktorým má maloletá vytvorenú pevnú a stabilnú citovú väzbu, bez ohľadu na jej aktuálne prejavy v dôsledku tlaku, ktorý aj pre dieťa predstavuje prebiehajúce súdne konanie a jeho prežívanie rodičmi, ale aj zamedzenie kontaktu s ďalšími blízkymi osoba, by pre dieťa predstavovala ohrozenie, ktoré by v konečnom dôsledku mohlo mať ešte závažnejšie negatívne následky na jeho psychosomatický rozvoj, než aktuálna situácia. Súd prvej inštancie mal teda za to, že v záujme vyváženého psychického a fyzického vývinu maloletej Veroniky nie je vhodná jej neprimeraná a nedôvodná izolácia od ktoréhokoľvek z rodičov, pričom vzhľadom na všetky okolnosti prípadu súd striedavú osobnú starostlivosť považuje naďalej za lepšie vyhovujúcejšiu potrebám dieťaťa, než zverenie maloletej Z. do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov. Odôvodňovať neodovzdanie dieťaťa druhému rodičovi tvrdením, že samotné dieťa toto (v danom prípade ojedinele) odmieta je z hľadiska aplikácie ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine (možnosť zakázať alebo obmedziť styk rodiča s dieťaťom) právne irelevantné. Matka na základe svojich rodičovských práv a povinností je totiž oprávnená, ale aj povinná prijať také výchovné opatrenie, aby k odovzdaniu dieťaťa došlo, bez ohľadu na to, aké sú jej subjektívne pocity alebo aktuálne subjektívne pocity maloletého dieťaťa. Je potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na vek maloletej (8 rokov) sa stále predpokladá aktívna účasť matky na jej výchove a na ovplyvňovaní jej reakcii, a teda je potrebné ovplyvniť reakcie dieťaťa spôsobom, aby bolo psychicky pripravené na odovzdanie otcovi, a to nielen bezprostredným pôsobením matky v krátkom časovom horizonte pred prevzatím dieťaťa otcom, ale aj výchovným pôsobením hlavne v čase, keď je výlučne s matkou. 9. Keďže však ako už bolo vyššie uvedené je evidentné, že aj v súlade s odporúčaniami znalca je v záujme upokojenia maloletej potrebné prispôsobiť tomuto cieľu frekvenciu striedania maloletej v rámci nastaveného režimu striedavej osobnej starostlivosti, súd prvej inštancie z úradnej povinnosti ešte pred rozhodnutím vo veci považoval skutočne za potrebné dočasne pristúpiť k zmene v rámci doterajšej formy striedavej osobnej starostlivosti a to z dlhého a krátkeho týždňa na pravidelné dlhšie intervaly. Hoci maloletá pred súdom prezentovala vôľu byť o niečo viac s mamou, toto odôvodňovala najmä priateľskými väzbami a blízkosťou školy, keď vnímala u otca nevýhodu predovšetkým v skoršom vstávaní do školy. Pri úvahách o optimálnej forme starostlivosti v období do termínu pojednávania vo veci, ktorý je nariadený na 18.01.2017, do ktorého obdobia spadajú v jeho podstatnej časti Vianočné, resp. zimné prázdniny, súd prvej inštancie dospel k záveru, že v najlepšom záujme dieťaťa s prihliadnutím na potrebu jej stabilizácie bude dočasne, vychádzajúc zo stavu v čase rozhodovania o neodkladnom opatrení, optimálne pristúpiť k týždňovým intervalom striedavej osobnej starostlivosti rodičov tak, by bola maloletá uspokojená vo svojej emočnej potrebe primeraného a rovnocenného kontaktu s obomi rodičmi a ostatnými príbuznými. Zredukovaním dní striedania si dieťaťa rodičmi bude maloletá vystavovaná menšiemu tlaku, ktorý pre ňu nepochybne predstavuje práve prístup matky, ktorý maloletá opísala pred súdom („spovedanie“, kritika otca tak zo strany matky, ako aj jej partnera) a súčasne bude mať maloletá dlhší časový priestor na vlastné preferované aktivity u toho ktorého z rodičov (možnosť hry s najlepšou priateľkou u matky a dostatočný kontakt s mladším súrodencom u otca). 10. Súd prvej inštancie dal rodičom opakovane do pozornosti stále platné odporúčania z odôvodnenia rozsudku č.k. 22P 11/2013-156 zo dňa 13.12.2013, pričom predovšetkým v kontexte poslednej vety ods. 26 tohto rozhodnutia upozorňuje rodičov, že aj pri odovzdávaní dieťaťa v rámci módu starostlivosti platia elementárne zásady, že každý z rodičov je vzájomne povinný viesť a vychovávať dieťa k úcte k druhému rodičovi, usmerňovať ho pozitívne vo vzťahu k druhému rodičovi a v rámci prípravy na odovzdanie dieťaťa druhému rodičovi vytvárať pre dieťa optimálne podmienky na realizáciu časti starostlivosti druhého rodiča. Je na osobnej zodpovednosti rodičov, aby pre spoločné dieťa vytvorili prostredie, v ktorom sa bude cítiť bezpečne, s istotou sa môže zdravo vyvíjať a najmä sa od každého z rodičov prirodzene učiť ako od dôveryhodných modelov všetkému, čo bude v živote potrebovať, pričom nezastupiteľnú úlohu má živote dieťaťa tak ženský, ako aj mužský vzor kľúčovo v osobách biologických rodičov. V záujme uvedeného súčasne apeluje na každého z rodičov, aby citlivo vnímali potreby maloletej a napriek tomu, že súd nepristúpil k autoritatívnej úprave styku s druhým rodičom v priebehu periódy starostlivosti tohto ktorého z nich, v prípade, že sa maloletá bude dožadovať stretnutia, resp. inej formy kontaktu s druhým rodičom, toto jej aj v súlade s odporúčaním znalca bezproblémovo umožnili v záujme dosiahnutia čo najväčšej psychickej pohody spoločnej dcéry, ktorá by mala byť pre nich určujúcim kritériom pri všetkých ich aktivitách, resp. pri snahe zdržať sa všetkého, čo maloletú neprimerane zaťažuje a stresuje, t.j. predovšetkým jej vystavovania konfrontáciám rodičov a ich vzájomne nepriateľskému postoju, čo vzhľadom na prirodzene pozitívny vzťah dieťaťa k obom rodičom vytvára v psychike maloletej chaos a môže viesť aj k nežiaducim psychosomatickým prejavom opísaným v návrhu matkou. 11. Napokon súd prvej inštancie dodal, že neodkladné opatrenie predstavuje predbežnú, t.j. provizórnu úpravu pomerov, pričom s prihliadnutím na ust. § 121 CMP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP má túto možnosť tak na návrh, ako aj z úradnej povinnosti pri zmene pomerov aj pred rozhodnutím vo veci samej zmeniť a prispôsobiť potrebám predovšetkým maloletého dieťaťa, ktoré bude mať za dostatočne osvedčené dokazovaním vo veci samej, kde je nariadený termín pojednávania na 18.01.2018. 12. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 CSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 13. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Matka v rámci odvolania uviedla, že sa nestotožňuje s vydaným neodkladným opatrením a nesúhlasí s nariadenou frekvenciou osobnej starostlivosti oboch rodičov. Návrh na zmenu pôvodnej frekvencie podala z dôvodu správania sa maloletej, ktorá odmietla odovzdanie do starostlivosti otca. Maloletá Z. nemala problém mu to povedať osobne priamo do očí, keď si pre ňu niekoľkokrát prišiel. V tomto smere konštatovanie súdu prvej inštancie v bode 26. odôvodnenia, podľa ktorého matka má pôsobiť na dieťa pred odovzdaním otcovi je jednostranné, a svedčí o tom, že matke priznáva rozhodujúcu úlohu pri výchove maloletej (vzhľadom na vek maloletej). Na druhej strane súd prvej inštancie nezohľadnil fakt, že matka si túto funkciu dlhodobo plní, a že za neochotou maloletej odísť k otcovi sa evidentne skrýva nový fenomén. Nemožno súhlasiť s názorom súdu, že za psychickú prípravu maloletej na odovzdanie otcovi je zodpovedná len matka. Otec pri bezporuchovom striedaní zohráva tiež dôležitú úlohu, aby maloletá mala záujem sa opäť vrátiť do jeho starostlivosti. Tento záujem maloletá prestala prejavovať, čo odôvodňovala tým, že sa ho bojí. Z toho možno usudzovať, že je nielen na matke, aby ovplyvňovala reakcie maloletej pred odovzdaním otcovi, ale aj na otcovi samotnom, aby počas svojho výkonu starostlivosti na maloletú aktívne pôsobil a vytváral podmienky na jej opätovný návrat od matky. Maloletá opätovne prejavila záujem o obnovenie do striedavej starostlivosti otca až po tom, čo otec kúpil šteniatko. Ide o veľmi silnú motiváciu, ktorá svedčí o tom, že sa maloletá rozhodla rešpektovať striedavú starostlivosť len v závislosti na nových podmienkach. Maloletá viackrát deklarovala, že model striedavej starostlivosti jej nevyhovuje, čo odôvodňovala vzdialenosťou bydliska otca od bydliska matky a sídla školy. Napriek tomu, že otec si stále uvádza adresu bydliska v K., fakticky býva v rodinnom dome v C., s čím sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. Maloletej miesto pobytu u otca nevyhovuje aj z hľadiska kontaktu so školou a kamarátkami ustavičné cestovanie do faktického bydliska otca, kde je izolované od prostredia, na ktoré je naviazaná. Súdny znalec v znaleckom posudku č. 21/2016 zo dňa 7.2.2017 konštatoval, že maloletá je zaťažovaná príliš častým sťahovaním. Predovšetkým je maloletá fixovaná na prítomnosť svojej matky, čo deklarovala aj pri svojom výsluchu dňa 4.10.2017, že chce byť viac u matky. Súd prvej inštancie nariadením týždennej frekvencie striedavej starostlivosti na názor dieťaťa evidentne neprihliadal. Matka odmieta úvahy súdu, že za diskomfortom maloletej je údajne jej odmietavý postoj k striedavej osobnej starostlivosti, ktorý údajne ani neskrýva pred maloletou. Záujem matky o zdieľanie zážitkov maloletej počas pobytu u otca v zmysle interpretácie maloletej súd prvej inštancie nevyhodnotil primerane situácii. Vzájomné prežívanie zážitkov je prirodzeným javom medzi matkou a maloletým dieťaťom, ako aj medzi všetkými blízkymi osobami. Matka má právo byť informovaná o tom, v akom prostredí, akým spôsobom a s kým trávi maloletá čas mimo jej osobnej starostlivosti, rozhodne nejde o žiadne „vyšetrovanie“, ale o prirodzený záujem. Spomienky maloletej do minulosti, „keď bola maličká" (pri výsluchu dňa 4.10.2017) si dieťa, pokiaľ to v ňom niekto neživí, nemôže pamätať a takýmto spôsobom interpretovať. Maloletá je však nastavená tak, že pred matkou zamlčala aj takú udalosť, že otec očakáva so svojou partnerkou dieťa. Matka si nevie vysvetliť, z akého dôvodu sa maloletá pri svojom výsluchu dňa 4.10.2017 vyjadrovala na jej adresu a jej priateľa kriticky, nakoľko nič z toho sa nezakladá na pravde. Matka sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o výhodách redukcie dní, odôvodnený tým, že maloletá bude vystavená menšiemu tlaku, ktorý pre ňu údajne predstavuje prístup matky. Maloletá si dobu strávenú u matky bez striedania užívala, bola spokojná, dodržiavala školský režim, dosahovala lepšie výsledky v učení a k otcovi sa nepýtala. Súd sa týždennou frekvenciou starostlivosti priklonil na stranu otca napriek tomu, že otec žiadny návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nepodal, maloletá prejavuje záujem byť s matkou viac, ako s otcom a podnetom na nariadenia neodkladného opatrenia bol odmietavý postoj maloletej k otcovi, ktorý otec prelomil až kúpou psa. Na základe vyššie uvedeného matka navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že jej návrhu vyhovie. 14. Otec sa vyjadril k odvolaniu matky a uviedol, že uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 24.11.2017 o nariadení neodkladného opatrenia považuje za vecne správne a navrhuje, aby ho odvolací súd potvrdil. Odvolanie matky považuje za tendenčné a účelové a skutočnosti v ňom uvádzané za vytrhnuté z kontextu, skreslené a zavádzajúce. Súd prvej inštancie správne konštatuje, že matka má pôsobiť na dieťa pred jeho odovzdaním otcovi. Z tohto konštatovania nie je možné vyvodzovať záver (ako to robí matka), že súd priznáva matke rozhodujúcu úlohu pri výchove dieťaťa. Týmto konštatovaním súd len zdôrazňuje, že je povinnosťou rodiča pôsobiť na dieťa pred jeho odovzdaním druhému rodičovi. Za ,jednostranné“ je možné takéto konštatovanie považovať len v tom smere, že otcovi túto povinnosť súd pripomínať nemusí (na rozdiel od matky), otcovi je táto povinnosť známa, plní ju a z jeho strany žiadne problémy pri odovzdávaní maloletej z osobnej starostlivosti otca do osobnej starostlivosti matky neboli a nie sú. Kúpa psa nie je novým fenoménom, ani fenoménom podmieňujúcim záujem maloletej o osobnú starostlivosť zo strany otca. K tejto skutočnosti sa podrobne vyjadril znalec na pojednávaní dňa 18.1.20187 na Okresnom súde Bratislava V, v konaní pod sp. zn. 17P 379/2014. Maloletá sa o osobe priateľa matky vyjadrovala kriticky už pred znalcom, ďalej pri svojom prvom výsluchu dňa 4.10.2017 i pri svojom druhom výsluchu dňa 13.12.2017. Dôvod prečo tak maloletá urobila je veľmi jednoduchý - lebo je to pravda. Matka zásadne neguje všetky výroky a vyjadrenia maloletej, ktoré sú kritické voči jej osobe a osobe jej priateľa tým najjednoduchším spôsobom - tým, že prehlási, že maloletá klame. Možné pochybenia vo výchove nepriznáva vôbec ani u seba, ani u svojho priateľa, ktorý tak, ako to vyplýva z výpovede maloletej, vstupuje do výchovy maloletej zásadne neprípustným spôsobom tak, že neguje a kritizuje výchovu a starostlivosť zo strany otca maloletej. Pri tejto príležitosti otec poukazuje na to, že priateľ matky, ako otec troch detí (každé od inej matky - viď. výpoveď matky maloletej u znalca, str. 8 ods. 5 znaleckého posudku z 7.2.2017) by mal primáme zamerať svoju pozornosť na výchovu svojich troch maloletých detí a starostlivosť o ne. Čo sa týka matkou vytýkaného nedostatku, že súd nariadil neodkladné opatrenie s týždňovou frekvenciou a tým sa priklonil k strane otca, hoci otec žiadny návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nepodal, otec zdôraznil, že ide o konanie, kde súd môže začať i bez návrhu (takže návrh otca potrebný nie je), otec navrhol týždňovú frekvenciu striedavej osobnej starostlivosti v základom konaní sp. zn. 17 P 379/2014 svojim písomným podaním zo dňa 16.5.2017 a znalec v znaleckom posudku v základnom konaní sp. zn. 17 P 379/2014 navrhol týždňovú frekvenciu striedavej osobnej starostlivosti. Záverom otec poukázal na zápisnicu z výsluchu maloletého dieťaťa v základnom konaní sp. zn. 17 P 379/2014 z 13.12.2017, kde maloletá vyjadruje svoj jednoznačný súhlas a spokojnosť so striedavou osobnou starostlivosťou v týždňových intervaloch. 15. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril. 16. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem,) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). 17. Podľa § 65 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. 18. Podľa § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. 19. Podľa § 67 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 20. Podľa § 367 ods. 3 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. 21. Podľa § 367 ods. 4 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad, že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne. 22. Podľa § 324 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 23. Podľa § 324 ods. 2 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 24. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 25. Podľa § 325 ods. 2 C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 26. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 27. Podľa § 327 C.s.p. ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. 28. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 29. Podľa § 328 ods. 2 C.s.p. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. 30. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 31. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 32. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že maloletá Z. má X rokov X mesiacov, pričom z opisu skutkového stavu je zrejmé, že na rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. 22P 11/2013-156 zo dňa 13.12.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 20CoP 18/2014-187 zo dňa 12.03.2014 bola maloletá Z. zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú vždy v nepárny kalendárny týždeň od pondelka od 17.00 hod. do stredy do 17.00 hod. a od piatka od 17.00 hod. do nasledujúceho pondelka do 17.00 hod. a párny kalendárny týždeň vždy od stredy od 17.00 hod. do piatka do 17.00 hod. a od 01.07. od 09.00 hod. do 15.07. do 17.00 hod.; otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú vždy v párny kalendárny týždeň od pondelka od 17.00 hod. do stredy do 17.00 hod. a od piatka od 17.00 hod. do nasledujúceho pondelka do 17.00 hod. a nepárny kalendárny týždeň vždy od stredy od 17.00 hod. do piatka do 17.00 hod a od 01.08. od 09.00 hod. do 15.08. do 17.00 hod. Rodič, ktorý sa ujíma osobnej starostlivosti maloletú prevezme v stanovenom čase v mieste bydliska odovzdávajúceho rodiča. Každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloletú do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jej základnými osobnými vecami a riadne ju na osobnú starostlivosť druhého rodiča pripraviť. Zastupovanie maloletej a správa jej majetku je ponechaná na oboch rodičov. Otcovi bola určená vyživovacia povinnosť v sume 80,- € mesačne, ktoré výživné je splatné vopred vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky maloletej. Z opisu skutočného stavu ďalej vyplýva, že v základnom konaní vedenom pod sp. zn. 17P 379/2014 bol dňa 07.02.2017 vypracovaný znalecký posudok znalcom z odboru Psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých M.. M. K., zo záverov ktorého vyplynulo, že znalec neodporučil zmenu zverenia maloletej zo striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov do osobnej starostlivosti matky, ale pokračovanie aktuálneho modelu zverenia do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, avšak odporučil prispôsobenie frekvencie striedania maloletej v rámci striedavej osobnej starostlivosti z režimu krátkeho a dlhého týždňa na striedanie v týždňových intervaloch, ktoré bude lepšie vyhovovať školskému režimu maloletého dieťaťa, ktoré je častým sťahovaním príliš zaťažované. 33. Je nepochybné, že účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. 34. Odvolací súd v predmetnej veci poukazuje na čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Treba zdôrazniť, že rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosť a nemožno ho k tomu nútiť. V Dohovore o právach dieťaťa v čl. 18 ods. 1 je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Pri rozhodovaní o úprave styku by súd preto nemal ignorovať ani záujmy dieťaťa, ale ani opodstatnené pracovné, či iné povinnosti rodičov. Rodičia maloletého dieťaťa by sa v záujme dieťaťa mali predovšetkým na úprave styku rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, dohodnúť. Až následne, ak takáto dohoda nie je možná, upraví styk rodiča s maloletým dieťaťom súd, pričom je povinný prihliadnuť predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. 35. Odvolací súd vzhľadom na vypracovaný znalecký posudok v predmetnej veci, ako aj s poukazom na výpoveď maloletej Z. ustálil, že momentálne dôvody na zmenu striedavej starostlivosti nie sú dané. Striedavá starostlivosť sa realizuje už niekoľko rokov t.j. približne štyri resp. päť rokov, pričom samotné vyjadrenie maloletej, že odmieta odísť s otcom, nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na zmenu nariadenej striedavej starostlivosti, a to hlavne prostredníctvom neodkladného opatrenia. Matka samotná v rámci svojho odvolania deklaruje, že maloletá už v súčasnosti (aj, keď po zakúpení šteniatka otcom) nemá problém s otcom sa stretnúť, inak povedané neodmieta ho. Je teda nepochybné, že nato, aby došlo k zmene zverenia maloletej Z. je potrebné vykonať podrobnejšie dokazovanie, a teda nie je možné uvedenú zmenu zverenia realizovať prostredníctvom neodkladného opatrenia, nakoľko neboli zistené také podmienky, ktoré vyžadujú bezodkladnosť takejto úpravy. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie správne korigoval striedavú starostlivosť oboch rodičov tak, že maloletá bude striedavo u oboch rodičov od pondelka do pondelka, v striedaní parného a nepárneho týždňa, nakoľko aj odvolací súd má zato, že týždňové intervaly sú výhodnejšie a prehľadnejšie aj pre samotné maloleté dieťa. Skutočnosti uvedené matkou v odvolaní budú predmetom dokazovania vo veci samej. V tejto súvislosti musí odvolací súd pripomenúť, že neodkladné opatrenie nie je rozhodnutie vo veci samej, pričom neodkladným opatrením sa v krátkom čase (bez realizácie dokazovania) upravujú vzájomné práva povinnosti na nevyhnutnú dobu. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP). 36. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).