Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Tos/119/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518010647 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Štift ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1518010647.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Štifta a sudcov JUDr. Zuzany Molnárovej a JUDr. Michala Valenta, v trestnej veci obvineného I. C., pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák., o sťažnosti obvineného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3T/72/2018 zo dňa 25. 10. 2018, na neverejnom zasadnutí konanom 08. novembra 2018, takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť obvineného I. C., nar. XX. XX. XXXX, z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Sťažnosťou napadnutým uznesením Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3T/72/2018 zo dňa 25. 10. 2018 bolo rozhodnuté podľa § 238 ods. 3 Tr. por., § 72 ods. 1 písm. e/ Tr. por. o ponechaní obvineného (ďalej ako obžalovaného) I. C. vo väzbe za súčasného nenahradenia väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka v zmysle § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Predseda senátu okresného súdu rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že vychádzajúc z aktuálnej dôkaznej situácie je obžalovaný I. C., t. č. dôvodne trestne stíhaný pre sexuálny zločin, pričom základným dôkazom je výpoveď svedkyne poškodenej C.. B. N. C., ktorá podrobne popísala priebeh skutku, oznámenie skutku polícií, následné spoznanie páchateľa na ulici a aj aktivity smerujúce v konečnom dôsledku k zadržaniu ňou označeného páchateľa. Poukázal, že keďže v spise nie je dokumentovaný žiaden iný priamy dôkaz, pre toto štádium konania je výpoveď svedkyne poškodenej nevyvrátená a teda zakladajúca aktuálnosť trestného stíhania obžalovaného. Predseda senátu súdu prvého stupňa zdôraznil, že nejde o rozhodnutie o vine či nevine obžalovaného, pretože to bude predmetom kontradiktórneho konania súdu v rámci ktorého bude braná do úvahy i obhajoba obžalovaného. Pokiaľ sa týka väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. bolo skonštatované, že obžalovaný nemá stále bydlisko, prespáva po ubytovniach, resp. baroch a diskotékach a tvrdenie, že bude bývať u rodičov nie je ničím verifikované a pre prípad uznania viny mu hrozí vysoký trest, čím zostáva nezmenená dôvodná obava, že by sa vyhýbal trestnému stíhaniu. K pretrvávaniu väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. predseda senátu prvostupňového súdu dôvodil, že obžalovaný bol v minulosti opakovane súdne trestaný a to pre trestný čin lúpeže na trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/, h/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku na trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov. Napokon bol odsúdený v rokoch 2001 a 2002 aj pre skutky síce právne kvalifikované ako trestné činy krádeží, ale v skutkovej vete a výsluchmi vyhranené aj ako priame násilie sexuálneho charakteru spáchané voči ženám na mostoch do G., takže vo vzťahu k aktuálnemu trestnému stíhaniu sa jedná o špeciálnu recidívu so zhodnými znakmi páchania trestného činu. Pokiaľ sa týka nahradenia väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka predseda senátu okresného súdu poukázal, že pre charakter trestného činu, pre ktorý je obžalovaný toho času trestne stíhaný, jeho predchádzajúce odsúdenia a nestálosť jeho pobytu, je dohľad probačného a mediačného úradníka neadekvátnou náhradou väzby obžalovaného. Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení obžalovaný sťažnosť priamo do zápisnice súdu, ktorú bližšie písomne neodôvodnil ani prostredníctvom svojho obhajcu, ktorý len odkázal na svoj záverečný návrh prezentovaný na predmetnom neverejnom zasadnutí s účasťou v rámci ktorého uviedol, že vzhľadom na osobu jeho klienta, ktorý tvrdí, že sa skutku nedopustil, navrhol jeho prepustenie na slobodu s tým, že sa dostaví na každé predvolanie súdu z adresy bydliska jeho rodičov. Krajský súd v Bratislave, ako súd sťažnostný, na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť obžalovaného I. C. nie je dôvodná. Sťažnostný súd po postupe nariadenom citovaným ustanovením z predloženého doposiaľ získaného spisového materiálu zistil, že uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1Tp/30/2018 zo dňa 13. 05. 2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Tpo/32/2018 zo dňa 23. 05. 2018 bol obžalovaný I. C. vzatý do väzby z dôvodu § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por. s tým, že väzba začala plynúť dňa 09. 05. 2018 o 13:30 hod. s miestom jej výkonu v ÚVV Bratislava za jej súčasného nenahradenia dohľadom probačného a mediačného úradníka v zmysle § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Uznesením sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 4Tp/22/2018 zo dňa 06. 06. 2018 v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislave sp. zn. 4Tpo/37/2018 zo dňa 25. 06. 2018 bola žiadosť obžalovaného I. C. o prepustenie z väzby podľa § 79 ods. 3 Tr. por. zamietnutá za jej súčasného nenahradenia dohľadom probačného a mediačného úradníka v zmysle § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. a napokon uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3Tp/78/2018 zo dňa 04. 10. 2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Tpo/60/2018 zo dňa 18. 10. 2018 bola žiadosť obžalovaného I. C. o prepustenie z väzby podľa § 79 ods. 3 Tr. por. zamietnutá a podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nenahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka. Dňa 12. 10. 2018 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V na Okresný súd Bratislava V obžalobu sp. zn. 3Pv/230/2018 zo dňa 11. 10. 2018 na obžalovaného I. C. pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že: „dňa 07. 05. 2018 v čase asi o 07:15 hod. v J. - G., na lávke na moste B.,približne 50 metrov od petržalského brehu, chytil zozadu za ramená poškodenú C.. B. N. C., ktorá ho obiehala, hodil ju o stenu, následne ju ľavým predlaktím v miestach medzi kľúčnou kosťou a krkom tlačil o stenu, aby sa nemohla hýbať, stál s ňou tvárou v tvár, potom jej pravou rukou vošiel medzi nohy a cez bežecké nohavice sa jej otvorenou dlaňou päťkrát šúchaním dotýkal pohlavného orgánu po celej dĺžke, pustil ju až keď začala kričať, ešte sa jej zaškeril do tváre a keď od nej odchádzal, tak su naprával nohavice, ktoré mal stiahnuté pod úrovňou zadku, pričom tohto konania sa dopustil napriek tomu, že bol v minulosti právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu O. Sobota sp. zn. 1T 149/05 zo dňa 30. 03. 2006 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3To 151/06 zo dňa 14. 06. 2006 za trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31. 12. 2005, ak aj rozsudkom krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 21T 2/2003 zo dňa 31. 05. 2006 v spojitosti s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1To 15/09 zo dňa 10. 03. 2010 za trestný čin vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. h/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31. 07. 2001.“ Podľa § 71 ods. 1 Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že a) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest, b) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie alebo c) bude pokračovať v trestnej činnosti dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil. Podľa § 80 ods. 1 Tr. por. ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) alebo c), môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak a) záujmové združenie občanov alebo dôveryhodná osoba ponúkne prevzatie záruky za ďalšie správanie obvineného a za to, že obvinený sa na vyzvanie dostaví k policajtovi, prokurátorovi alebo na súd a že vždy vopred oznámi policajtovi, prokurátorovi alebo súdu vzdialenie sa z miesta pobytu, a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje záruku vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočnú a prijme ju, b) obvinený dá písomný sľub, že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí trestnej činnosti a že splní povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia, a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje sľub vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočný a prijme ho, alebo c) s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným alebo odovzdaním dohľadu nad obvineným do iného členského štátu Európskej únie podľa osobitného predpisu. Podľa § 76 ods. 1 Tr. por. väzba v rámci základnej alebo predĺženej lehoty väzby v prípravnom konaní a väzba v konaní pred súdom môže trvať len nevyhnutný čas. Podľa § 76 ods. 2 Tr. por. základná lehota väzby v prípravnom konaní je sedem mesiacov; prokurátor je povinný prepustiť obvineného na slobodu najneskôr v posledný deň tejto lehoty, ak nepodá najmenej dvadsať pracovných dní pred jej uplynutím obžalobu, návrh na schválenie dohody o vine a treste alebo sudcovi pre prípravné konanie návrh na predĺženie tejto lehoty. Podľa § 238 ods. 1 Trestného poriadku podanú obžalobu, ako aj návrh na dohodu o vine a treste predseda senátu najskôr prezrie z toho hľadiska, či pre ďalšie konanie poskytujú spoľahlivý podklad, najmä preverí, či prípravné konanie, ktoré im predchádzalo, bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu a či ju treba preskúmať alebo predbežne prejednať. Podľa § 76 ods. 6 písm. b/ Tr. por. celková lehota väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom nesmie presiahnuť tridsaťšesť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre zločin. Podľa § 76 ods. 7 písm. b/ Tr. por. z lehoty uvedenej v odseku 6 pripadá na prípravné konanie najviac devätnásť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre zločin. Podľa § 238 ods. 3 Tr. por. ak je obvinený vo väzbe, rozhodne súd o väzbe prednostne a urýchlene a ak to okolnosti prípadu umožňujú, tak súčasne s rozhodnutím podľa § 239 ods. 1, § 241, § 244 alebo § 331 ods. 1, najneskôr však tak, aby postupom podľa § 76 ods. 3 alebo 4 došlo k právoplatnému rozhodnutiu o väzbe do uplynutia lehoty, ktorá by bola základnou alebo predĺženou lehotou väzby v prípravnom konaní. Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je dôvodná. Nadriadený súd po posúdení všetkých okolností prípadu dospel k záveru, že okresný súd postupoval správne, keď po podaní obžaloby na obžalovaného I. C. rozhodol o jeho ponechaní vo väzbe z nezmenených dôvodov za súčasného nenahradenia väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka, pričom svoje rozhodnutie riadne písomne odôvodnil v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona. Konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu netrpí žiadnymi procesnými vadami, ktoré by mali za následok nezákonnosť ďalšieho trvania väzby, a príslušné procesné ustanovenia o lehotách boli dodržané. Väzba obžalovaného začala plynúť dňa 09. 05. 2018, tzn. podľa citovaného ustanovenia § 76 ods. 2 Tr. por. koniec základnej sedemmesačnej lehoty pripadá na 09. 12. 2018 a obžaloba bola podaná dňa 12. 10. 2018, teda viac ako „najmenej dvadsať pracovných dní pred uplynutím základnej lehoty trvania väzby“. Predseda senátu okresného súdu nariadil neverejné zasadnutie s účasťou na 25. 10. 2018, teda možno konštatovať, že urýchlene a spolu s doručením termínu neverejného zasadnutia s účasťou riadne doručil obžalovanému obžalobu Okresnej prokuratúry Bratislava V sp. zn. 3Pv/230/2018 zo dňa 11. 10. 2018 a výzvu podľa § 240 Tr. por. a uvedené doručil i jeho obhajcovi krátkou cestou na neverejnom zasadnutí s účasťou a po skončení výsluchu nariadil v zmysle § 244 ods. 1 písm. k/ Tr. por. hlavné pojednávanie, ktorého termín určil na 22. 11. 2018. Pokiaľ sa týka samotných podmienok väzby sťažnostný súd uvádza, že pre väzobné stíhanie je potrebné kumulatívne naplniť formálne podmienky spočívajúce v zákonnosti vznesenia obvinenia, oznámení obvinenia obvinenému a možnosti obvineného sa k tomuto vyjadriť, a tiež materiálne podmienky spočívajúce v dôvodnosti podozrenia a v existencii jedného alebo viacerých dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ až c/ Tr. por. Zároveň nesmie byť väzobné stíhanie poznačené nečinnosťou či prieťahmi v konaní. Z vyšetrovacieho spisu je nepochybné, že obžalovanému bolo riadne doručené uznesenie o vznesení obvinenia, ku ktorému mal možnosť sa vyjadriť, rovnako tak bola obžalovanému a jeho obhajcovi doručená i samotná obžaloba a preto sťažnostný súd konštatuje splnenie všetkých formálnych podmienok väzobného stíhania. Sťažnostný súd sa s písomnými dôvodmi napadnutého uznesenia v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje bez potreby opakovania tam uvádzaných vecne správnych dôvodov. Nadriadený súd teda konštatuje, že doposiaľ vykonané dôkazy opodstatňujú trestné stíhanie obžalovaného aj po podaní obžaloby. Opodstatnenosť trestného stíhania sa vo všeobecnosti odvodzuje od dôvodnosti podozrenia, že určitá osoba spáchala trestný čin. Dôvodnosť podozrenia je daná vtedy, ak sú zadovážené také fakty, informácie a dôkazy, ktoré umožňujú urobiť logický úsudok o tom, že konkrétna osoba mala spáchať trestný čin, a to s prihliadnutím na všetky známe okolnosti prípadu. In concreto je možné poukázať najmä na výpoveď svedkyne - poškodenej C.. B. N. C., ktorá podrobne a bez zjavných nezrovnalostí presvedčivo popísala protiprávne konanie obžalovaného C., ktorého dokonca s časovým odstupom 2 dní, t. j. dňa 09. 05. 2018, aj opoznala náhodne prechádzajúc mestom s následným privolaním PZ kedy i došlo k zadržaniu obžalovaného, pričom jej výpovedné tvrdenia nie sú v tomto štádiu trestného konania devalvované žiadnymi priamymi či nepriamymi dôkazmi. Pokiaľ obžalovaný C. popiera pravdivosť jej výpovede a popiera spáchanie stíhanej trestnej činnosti, krajský súd uvádza, že k hlbšiemu hodnoteniu doposiaľ vykonaného dokazovania a k relevancii jednotlivých dôkazov, v terajšom štádiu konania pred súdom, súd nerozhoduje o vine či nevine obžalovaného tak, ako tomu je pri dokazovaní na hlavnom pojednávaní. Tak ako správne skonštatoval predseda senátu okresného súdu, na neverejnom zasadnutí s účasťou, predmetom ktorého bolo rozhodovanie o ďalšom trvaní väzby obžalovaného po podaní obžaloby v režime § 238 ods. 3 Tr. por., nemôže súd zadovážené dôkazy podrobiť kontradiktórnemu procesu skúmania tak, ako je tomu pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní. Krajský súd teda konštatuje, že nebol doposiaľ produkovaný taký dôkaz, ktorý by vyvrátil usvedčujúce dôkazy do takej miery, aby bolo možné konštatovať zjavnú neopodstatnenosť trestného stíhania obžalovaného C.. Správne súd prvého stupňa ustálil pretrvávanie dôvodov väzby u obvineného podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por., pričom krajský súd zhŕňa a dopĺňa, ako už formuloval vo svojom ostatnom uznesení sp. zn. 2Tpo/60/2018 zo dňa 18. 10. 2018, že existencia dôvodnej obavy z vyhýbania sa trestnému stíhaniu obžalovaným C. vyplýva z toho, že tomuto v prípade preukázania viny hrozí uloženie viacročného nepodmienečného trestu odňatia slobody, pričom zo spisu vyplýva, že obžalovaný nemá reálne stále bydlisko a podľa jeho vyjadrenia pri výpovedi mal prespávať na ubytovniach resp. ponocovať po baroch a diskotékach, keď nemal ubytovanie. Pokiaľ teraz v priebehu konania uvádza, že býva u rodičoch, ide o jeho nové tvrdenie, ktoré nie je podložené relevantnými skutočnosťami a sťažnostný súd nevidí žiadny rozumný dôvod, aby obžalovaný takú skutočnosť neuvádzal skôr, pokiaľ by bola pravdivá. Z uvedených konkrétnych skutočností vyplýva odôvodnený predpoklad, že obžalovaný by sa v prípade prepustenia z väzby na slobodu reálne mohol vyhýbať prebiehajúcemu trestnému stíhaniu, resp. hroziacemu trestu v prípade preukázania viny a že by bol nedostihnuteľný pre súd. Dôvodnú obavu z možného pokračovania v trestnej činnosti obžalovaným C. v zmysle väzobného dôvodu § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnostný súd zistil z charakteru stíhanej trestnej činnosti a osoby obžalovaného. Ako už bolo uvedené v ostatnom väzobnom rozhodnutí tunajšieho súdu obžalovaný je dôvodne podozrivý zo spáchania úmyselnej trestnej činnosti spočívajúcej v násilnom konaní so sexuálnym motívom, pričom v minulosti bol opakovane pre násilnú úmyselnú trestnú činnosť už odsúdený vrátane trestnej činnosti rovnakého druhu (trestné činy vraždy, lúpeže, znásilnenia), a to aj na viacročné nepodmienečné tresty odňatia slobody, pričom naposledy mal byť vo výkone trestu odňatia slobody do 11. 04. 2018, a teda skutok, z ktorého je obžalovaný, sa mal stať o necelý mesiac. Takže ani predošlé odsúdenia a opakované výkony nepodmienečných trestov odňatia slobody nepriniesli takú zmenu v správaní a konaní obžalovaného, aby nebol opätovne dôvodne podozrivý zo spáchania úmyselnej trestnej činnosti násilného charakteru smerujúceho proti ľudskej integrite. Sťažnostný sú pripomína, že podľa ustálenej súdnej praxe má súd pri hodnotení osoby obžalovaného prizerať na skutočnosť, že v minulosti spáchal trestný čin a z tejto skutočnosti vyvodiť príslušné závery, pokiaľ ide o sklony k páchaniu určitej trestnej činnosti (primerane k tomu R 6/1975). Z uvedených skutočností je podľa názoru krajského súdu zrejmé, že protiprávne konanie, pre ktoré bola na obžalovaného podaná obžaloba, nepredstavuje u tohto exces z riadneho spôsobu života bezúhonného občana, ale jedná sa zrejme o bežný model jeho správania. Vzhľadom k vyššie označeným odsúdeniam obžalovaného v minulosti možno podľa názoru krajského súdu usudzovať, že obžalovaný C. si absolútne neuvedomuje možné dôsledky svojho protiprávneho konania, ku svojej trestnej činnosti zaujíma nekritický postoj a ani už spomínané nepodmienečné odsúdenia z individuálno - preventívneho hľadiska nie je u tohto tým faktorom, ktorý by ho od páchania ďalšej trestnej činnosti zásadným spôsobom odrádzal, čo iba umocňuje obavu z toho, že by v prípade prepustenia z väzby na slobodu mohol aj naďalej pokračovať v trestnej činnosti násilného charakteru. Za týchto okolností je osoba obžalovaného C. a okolnosti prípadu takým faktorom, ktoré i naďalej odôvodňujú pretrvávanie väzobného dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por. Napokon správne rozhodol súd prvého stupňa aj o nenahradení väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka a to najmä s poukazom na vyššie rozvedený charakter trestnej činnosti a osobu obžalovaného. Podľa názoru sťažnostného súdu za danej situácie nemožno za žiadnych okolností dôvodne očakávať, že prípadne uložený dohľad by bol vôbec schopný zmysluplným spôsobom korigovať, resp. udržovať popísané správanie sa obžalovaného v zákonných mantineloch. Za hodné vytknutia však krajský súd považuje absenciu zákonných ustanovení deklarujúcich konkrétne dôvody väzby vo výroku sťažnosťou napadnutého uznesenia. Predseda senátu prvostupňového súdu sa obmedzil len na uvedenie ustanovenia § 238 ods. 3 Tr. por. za použitia nadbytočného ustanovenia § 72 ods. 1 písm. e/ Tr. por. ktoré bez ďalšieho svedčia „len o procese rozhodovania o väzbe a ponechaní v nej väzobne stíhanú osobu“ bez existencie špecifického väzobného dôvodu. Z výroku napadnutého rozhodnutia teda nie je zrejmé, ktorý väzobný dôvod u obžalovaného pretrváva. Vzhľadom však k obsahu odôvodnenia sa predseda senátu vecne správne vysporiadal s skonštatovaním existencie dôvodu tzv. preventívnej a pokračovacej väzby v odôvodnení napadnutého uznesenia, z ktorého sú bezpochyby zistiteľné uvedené dôvody väzby, nepovažoval sťažnostný súd za nevyhnutné zrušiť napadnutý výrok podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. Krajský súd ďalej vytýka prvostupňovému súdu, že nesprávne poučil obžalovaného, jeho obhajcu i prokurátora, že voči napadnutému uzneseniu môžu podať sťažnosť do troch pracovných dní od jeho oznámenia. V prípade rozhodnutia podľa § 76 ods. 3 Tr. por. (výslovne sa na toto ustanovenie odkazuje aj v § 238 ods. 3 Tr. por.), je možné podať sťažnosť len ihneď po vyhlásení uznesenia všetkými procesnými stranami (§ 83 ods. 2 Tr. por., k tomu R 10/2013). Uvedené pochybenie však nemalo vplyv na posúdenie včasnosti podania sťažnosti a nepredstavuje ani porušenie práva na obhajobu, keďže obžalovaný bol prítomný pri vyhlásení napadnutého uznesenia a sťažnosť bola obžalovaným podaná ihneď po jeho vyhlásení. Napokon prvostupňový súd opakovane v tejto prerokúvanej veci nerešpektoval zákonné ustanovenie § § 72 ods. 2 druhá veta Tr. por. podľa ktorého odôvodnenie rozhodnutia o väzbe má obsahovať aj uvedenie skutkových okolností, o ktoré sa výrok rozhodnutia o väzbe opiera. Skutkové okolnosti je nevyhnutné špecifikovať v odôvodnení rozhodnutia, aby bolo zrejmé aj v neskorších štádiách konania, na ktorý skutok alebo skutky sa rozhodnutie o väzbe vzťahuje. Toto opakované pochybenie prvostupňového súdu však napravil sťažnostný súd tým, že skutkové okolnosti vyplývajúce z podanej obžaloby výslovne uviedol v odôvodnení tohto uznesenia. Napriek vytýkaným nedostatkom je rozhodnutie prvostupňového súdu vecne správne a nejde o také chyby, ktoré by bolo potrebné korigovať v intenciách § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por., teda potrebou zrušenia napadnutého rozhodnutia. Sťažnostný súd skúmal aj otázku doterajšieho postupu súdu prvého stupňa z hľadiska rýchlosti konania a dodržania občianskych práv garantovaných ústavou, nadväzujúcich aj na článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na ustanovenie § 2 ods. 6 Tr. por., pričom nezistil žiadne pochybenia, resp. nečinnosť či prieťahy v konaní. Na základe vyššie uvedeného sa sťažnostný súd plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktoré je vecne správne a zákonné, preto sťažnosť obžalovaného ako nedôvodnú zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.