Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1To/4/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518010647 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Kosová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1518010647.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Marcely Kosovej a sudcov JUDr. Ivety Zelenayovej a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci obžalovaného I. C., pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného I. C. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3T/72/2018 zo dňa 22.11.2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. marca 2019 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného I. C., nar. XX.XX.XXXX v X. z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 3T/72/2018 zo dňa 22.11.2018 bol obžalovaný I. C. uznaný vinným zo zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že dňa 07. 05. 2018 v čase asi o 7.15 hod. v Bratislave - Petržalke, na lávke na moste Lafranconí, približne 50 metrov od petržalského brehu, chytil zozadu za ramená poškodenú C.. B. N. C., ktorá ho obiehala, hodil ju o stenu, následne ju ľavým predlaktím v miestach medzi kľúčnou kosťou a krkom tlačil o stenu, aby sa nemohla hýbať, stál s ňou tvárou v tvár, potom jej pravou rukou vošiel medzi nohy a cez bežecké nohavice sa jej otvorenou dlaňou päťkrát šúchaním dotýkal pohlavného orgánu po celej dĺžke, pustil ju až keď začala kričať, ešte sa jej zaškeril do tváre a keď od nej odchádzal, tak si naprával nohavice, ktoré mal stiahnuté pod úrovňou zadku, pričom tohto konania sa dopustil napriek tomu, že bol v minulosti právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 1T 149/05 zo dňa 30.03.2006 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3To 151/06 zo dňa 14.06.2006 za trestný čin Lúpeže podľa § 234 ods. I Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005, ako aj rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 21T 2/2003 zo dňa 31.05.2006 v spojitosti s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. lTo 15/09 zo dňa 10.03.2010 za trestný čin vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. h) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.07.2001, ktoré vykonal časovo kontinuálne za sebou dňa 11.04.2018, Okresný súd uložil obžalovanému podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 47 ods. 2 Tr. zák. a § 437 ods. 5 Tr. zák. trest odňatia slobody na doživotie. Podľa § 48 ods. 3 písm. a) Tr. zák. obžalovaného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil samostatným písomným podaním prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch odvolania obhajca uviedol, že jediným priamym usvedčujúcim dôkazom na základe ktorého bol uznaný vinným, je výpoveď samotnej poškodenej, a preto ak má byť usvedčujúcim dôkazom tento dôkaz ako jediný, je potrebné aby takýto dôkaz bol zákonný, pevný, stály, jednoznačný a nevyvrátiteľný a v kontexte s inými vo veci vykonanými nepriamymi dôkazmi, dôkazom zapadajúcim do pomyselnej reťaze dôkazov. Obžalovaný je toho názoru, že tento jediný priamy dôkaz takýmto nie je. Zdôraznil, že nie je páchateľom skutku, nenachádzal sa na mieste činu a tvrdí, že pokiaľ poškodená opísala po útoku osobu páchateľa, tento sa nezhoduje s opisom jeho osoby, najmä pokiaľ ide o vlasy a ich strih. Rovnako tak pokiaľ ide o opis tváre, úškrnu a chrupu ale takisto aj oblečenia. Vzhľadom k uvedenému je dôležitým detailom opoznanie páchateľa, ktoré však nebolo uskutočnené štandardným spôsobom a to rekogníciou, ale iba akýmisi fotografiami, ktoré poškodenej mali ukazovať policajti. Z tohto dôvodu tak namieta aj postup polície a zákonnosť ich postupu v súvislosti s jeho zadržaním, považuje za absolútne právne irelevantné opoznanie jeho osoby poškodenou na hlavnom pojednávaní. Ďalej uviedol, že obžalovaný nemôže súhlasiť s konštatovaním súdu, ktorý naznačuje v odôvodnení, že sa mu zdá podozrivé, že tvrdí, že sa mal nachádzať niekde inde, konkrétne medzi Banskou Bystricou a Bratislavou, pritom sa mal nachádzať na území Bratislavy. Túto skutočnosť už objasnil a vyplývala z toho, že krátko po prepustení z VTOS oslavoval a už ani nevie, kde som sa v ktorom momente nachádzal, v každom prípade je možné jeho vyjadrenie vysvetliť a vyhodnotiť aj využitím zákonom mu daných práv brániť sa spôsobom, ktorý uznám za vhodný, ktorý nemôže byť vyhodnotený v jeho neprospech. Pokiaľ súd spochybňuje jeho osobné stretnutia s pracovníkmi NAKA a poukazuje na vyjadrenie - prípis riaditeľa NAKA expozitúra východ, podotýka, že príslušníci NAKA ale i kriminalisti z nižších štruktúr polície pracujú veľa krát v utajení a takým spôsobom, že o ich činnosti a konaní do určitého momentu nemusí mať vedomosť ani ich nadriadený. Pokiaľ ide o nadhodnotenie vlastností poškodenej súdom ako ,,nadštandardne všímavého svedka vzhľadom k jej povolaniu“ konštatuje, že ide o hodnotenie jej osoby senátom, ktorý nemá potrebné odborné znalosti, a keďže osoba poškodenej nebola v naznačenom smere podrobená znaleckému skúmaniu, takýto záver súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Pokiaľ okresný súd naznačuje akúsi súvislosť medzi jeho predchádzajúcimi odsúdeniami so sexuálnym podtónom so skutkom, pre ktorý bol uznaný za vinného a vytvára tak dojem, že sa mal alebo mohol dopustiť aj tohto skutku, takúto úvahu je možné akceptovať iba v hypotetickej rovine a teda bez právneho významu. Naopak - bol som odsúdený aj za krádež, lúpež a lúpežnú vraždu, ktoré trestné činy sú spojené s protiprávnym odňatím vecí, pričom v tomto prípade poškodenej žiadna vec nebola odcudzená. Obžalovaný vytýkam okresnému súdu, že neakceptoval jeho návrh najmä pokiaľ ide o výsluchy policajtov, ktorí ho zadržali. Týmito výsluchmi sa mohli ozrejmiť okolnosti jeho zadržania, ale takisto psychické rozpoloženie poškodenej, jej reakcie a správanie, keď jej policajti ukazovali jeho fotografie namieste zadržania a podobne. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu, ktorú použil okresný súd v odsudzujúcom rozsudku, vzhľadom k tomu, že obžalovaný nie je páchateľom, a teda nevie, čo sa na mieste činu stalo, nevie sa ani vyjadriť k právnej kvalifikácii. Čo sa týka uloženého trestu, obhajoba uviedla, že i napriek tomu, že obžalovaný jednoznačne odmieta svoju vinu, z opatrnosti odvolaciemu súdu dáva do pozornosti § 47 Tr. zák. Ako vyplýva z ods. 2 tohto ustanovenia, trest, ktorý uložil okresný súd je možné aplikovať len v prípade kumulatívneho splnenia podmienok odseku 1 tohto ustanovenia. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania konštatuje, že nebol vykonaný taký dôkaz, o ktorý by bolo možné oprieť jednoznačný záver o potrebe uložiť mimoriadny trest odňatia slobody na doživotie, pretože z vyjadrenia znalca O.. C.. K. T., G.. či už z písomného posudku alebo verbálneho prejavu na hlavnom pojednávaní vyplýva, že nebola splnená minimálne podmienka vyplývajúca z § 47 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., teda že nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov. V tomto smere konštatuje, že menovaný znalec svojim vyjadrením naznačil presný opak záveru o potrebe ukladať doživotný trest, keď celkom jednoznačne naznačil, že „recidíva, ktorá sa týka sexuálnej, násilnej trestnej činnosti sa pravdepodobne zníži vo vysokom veku, keď pohlavný úd stratí svoj význam v motivačnom systéme, v čase sénia okolo roku 65 roku veku a viac. Prognóza je teda podľa znalca mierne optimistická, naznačujúca práve pri jeho súčasnom veku záver o treste pod hranicu dvadsať päť rokov. Okresný súd nadradil jeho predchádzajúce odsúdenia (z právneho hľadiska síce naznačujúce úvahy o mimoriadnom treste odňatia slobody na doživotie) nad zákonom upravené obligatórne podmienky § 47 ods. 1 - najmä písm. b/ Tr. zák. Vzhľadom k hore uvedenému je preto toho názoru, že vinu obžalovaného nie je možné založiť iba na jedinom nejednoznačnom a vyvrátiteľnom dôkaze - výpovedi poškodenej, a teda nie je možné ustáliť jednoznačný záver o jeho vine, a preto navrhol, aby Krajský súd v Bratislave zrušil napadnutý rozsudok z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, Tr. por. a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného uviedol, že jeho odvolanie smeruje tak do viny, trestu aj konania, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo. Konštatoval, že odôvodnenie odvolania bolo podrobne zreferované, na jeho dôvodoch trvajú a odkazujú na jeho písomné vypracovanie. Záverom navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Na verejnom zasadnutí prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné, prokuratúra sa stotožnila s napadnutým rozsudkom vo všetkých jeho výrokoch. Obžalovaný I. C. na verejnom zasadnutí uviedol, že odkazuje na všetky svoje podania a vyjadrenia a žiada, aby bol oslobodený. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania (306 ods. 1 Tr. por.) a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por., a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku konštatoval, že napriek tomu, že predmetom rozhodovania súdu je skutok od počiatku právne kvalifikovaný ako zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák., skutok sa mal stať 07.05.2018 a zápisnica o trestnom oznámení C.. B. N. C. je zo dňa 07.05.2018, vo veci bolo začaté trestné stíhanie až dňa 09.05.2018, zjavne po spísaní zápisnice C.. N. C. dňa 09.05.2018, z čoho vyplýva nie len nečinnosť polície, ale najmä zmarenie zabezpečenia prvotných dôkazov, čo by inak boli dôkazy zjednoznačňujúce obžalobu alebo obhajobu. Toto sa prejavilo i v opoznávaní páchateľa poškodenou podľa fotografie v teréne a nevykonanie rekognície, z čoho obhajoba vyvodzuje nezákonnosť celého prípravného konania. Najmä vinou týchto skutočností sa zúžil rozsah dôkazov prakticky na obhajobné tvrdenia obžalovaného a výpoveď svedkyne poškodenej C.. B. N. C.. Okresný súd ďalej správne uviedol, že presvedčivosť obhajobnej verzie je založená najmä na nemennosti výpovedí obvineného a podpore ich obsahu inými dôkazmi. U obžalovaného I. C. možno vychádzať z dvoch verzií obhajoby. Prvá verzia je postavená na tom, že v čase skutku cestoval z Banskej bystrice do Bratislavy, ktorú verziu použil tri dni po skutku, kladenom mu za vinu, čo pri jeho intelekte v pásme priemeru vyhodnotenom znalcom G.. T. znamená, že si nemohol nepamätať a nebyť si vedomý toho, kedy do Bratislavy skutočne pricestoval - časový rozsah troch dní nie je o zábudlivosti, ale o účelovosti. Keď sa táto verzia monitoringom pohybu ním používaného telefónu a nefunkčnosti kamier na železničných staniciach ukázala ako nepreukázaná, obžalovaný použil verziu spolupráce s príslušníkmi NAKA Košice ako vysvetlenie jeho pohybu v blízkosti miesta činu dňa 07.05.2018, ako aj jeho zadržania dňa 09.05.2018. Obhajobná verzia obžalovaného bola preverovaná cez riaditeľa expozitúry NAKA východ, ktorý túto verziu obhajoby obžalovaného vyvrátil. Zostáva teda výpoveď svedkyne poškodenej C.. B. N. C., ktorá vzhľadom pre absenciu iných priamych dôkazov musí byť (ako na to poukazuje aj obhajoba v dôvodoch odvolania) jednoznačná a nevyvrátiteľná, resp. v takom rozpore s obhajobou obžalovaného, aby sa z nej dal vyvodiť záver o rozumnej istote obsahu tvrdení v tejto výpovedi učinených. Okresný súd vyhodnocoval výpoveď poškodenej nie len z hľadiska jej obsahu, ale aj vonkajšie prejavy svedkyne počas výsluchu. Na hlavnom pojednávaní, svedkyňa pred súdom vypovedala podrobne a v súlade s jej výpoveďou v prípravnom konaní. Z jej výpovede vyplýva, že útok bol neočakávaný, intenzita tlaku ľavého predlaktia na kľúčnu kosť svedkyne, kedy sa obžalovaný navážil celou svojou váhou na svedkyňu, v tom momente nemohla uniknúť z toho tlaku, lebo zostala paralyzovaná, bola obmedzená na pohybe pevnou stenou konštrukcie mosta, z druhej strany silným tlakom páchateľa, bol prítomný moment prekvapenia, na mostovej lávke sa nikto iný nenachádzal. Svedkyňa reagovala výkrikom a vysvetlila, prečo sa nepokúšala aktívne brániť. Reakciou obžalovaného na jej výkrik bolo, že prestal vo svojom konaní, otočil sa a odchádzal. Počas útoku mu svedkyňa pozerala z bezprostrednej blízkosti do tváre. Znalec prítomný na hlavnom pojednávaní počas jej výsluchu následne konštatoval, že sa domnieva, že poškodená má tendenciu k racionalizácií, čiže vo všeobecnosti k presúvaniu emočnej záťaže na rozumovú úroveň, v dôsledku tejto vlastnosti je schopná napriek extrémnej emočnej záťaži, poskytnúť oveľa podrobnejší opis udalostí a osôb, akoby tomu bolo u bežnej populácie. Znalec uviedol, že výkrik poškodenej prispel k zmene v priebehu deja. Páchateľ sa snaží držať situáciu pod kontrolou, pokiaľ je v tejto narušený, je pravdepodobné, že upustí od konania. Poškodená opísala, že pri odchode páchateľa videla jeho zadok, ako si naťahuje nohavice a spredu ich zapína, čo nasvedčuje konštatovaniu znalca a tomu, že sexuálny útok voči nej mal mať pokračovanie. Pokiaľ ide o výpoveď poškodenej o jej opätovnom stretnutí s obžalovaným, opísala, kde ho videla a ako postupovala, urobila do mobilu fotografiu osoby o ktorej bola presvedčená, že je páchateľom a zavolala políciu, ktorá páchateľa zadržala na petržalskej strane mosta. Poprela verziu obžalovaného, že by policajt s ňou chodil a stretla tak obžalovaného. Svedkyňa fyzicky zadržaného zjavne nevidela, popísala, ako k nej do auta chodili policajti zisťovať detaily ku dňu skutku a ukazovali jej fotografiu osoby, pričom zakryli ostatné údaje, na čo svedkyňa policajtom potvrdila na základe fotografie stotožnenie páchateľa. Svedkyňa okrem detailného popisu jeho tváre uviedla, že mal špecifický úškrn a chybu v pravom (z jej pohľadu) hornom zuboradí, ako by ich mal pokazené alebo by mu chýbali. Na fotografií, ktorú z občianskeho preukazu I. C. svedkyni pri zadržaní I. C. policajti ukázali, je I. C.. Na fotografii mal I. C. zavreté ústa. Okresný súd sa následne vysporiadal s návrhom obhajoby, prečo nebolo potrebné vypočuť policajtov, ktorý obžalovaného zadržania a v kontexte vykonaných dôkazov to ani krajský súd nepovažoval za potrebné. Pokiaľ ide o nevykonanie rekognície osoby, toto je len jedným z dôkazov, takže jej nevykonanie nebráni vyhodnocovať iné dôkazy. Po predložení fotografie I. C. svedkyni sa vylúčila možnosť rekognície podľa fotografií, avšak, správne uviedol okresný súd, že policajti voči I. C. museli konať rýchlo, prakticky bez uceleného poznania skutku zo 07.05.2018 a vychádzali len z poznatkov na rýchlo zistených od poškodenej, predložili jej fotografiu z jeho občianskeho preukazu zakrytím osobných dát, nakoľko ak by táto vylúčila stotožnenie páchateľa, nebol by dôvod na jeho zadržanie a na ukázanie jeho osobných dát. Okresný súd zároveň uviedol, že si je vedomý nepoužiteľnosti tohto dôkazu, a preto prihliadol na iné skutočnosti. Okresný súd po zistení, že poškodená má fotografiu stále vo svojom mobile, urobil zväčšeninu fotografie, ku ktorej sa obžalovaný vyjadril, že si myslí, že je to on. Teda k tomu, že je osobou, kvôli ktorej poškodená 09.05.2018 volala políciu a kvôli ktorej ho neskôr zadržali na petržalskej strane mosta policajti. Na profile hlavy I. C. dňa 09.05.2018 je poznať vlasy, čo je rozpor s realitou hlavy obžalovaného z hlavného pojednávania i s jeho fotografiou z prípravného konania, teda je zrejmé, že za dva dni od skutku, nemohli narásť jeho vlasy do reálnej podoby z občianskeho preukazu čím neobstojí jeho obhajoba, že nemohol byť páchateľom skutku, lebo jeho vlasy úplne na krátko ostrihané, nespĺňajú popis páchateľa popisom poškodenej. Naopak táto fotografia potvrdzuje verziu tvrdenia poškodenej. Spáchanie skutku obžalovaným I. C. je aj podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne preukázané výpoveďou poškodenej C.. B. N. C., ktorá obsahom výpovedí, nemenným rozsahom podrobností s istotou potvrdila, že páchateľom skutku je obžalovaný I. C., pričom okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku rozviedol, čomu a prečo neuveril v tvrdeniach obžalovaného, čomu a prečo uveril v tvrdeniach poškodenej a ako sa vysporiadal s ostatnými dôkazmi. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obžalovaného, jeho konanie aj podľa názoru odvolacieho súdu napĺňa znaky skutkovej podstaty zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. Zo strany obžalovaného došlo k násiliu za účelom zamedzenia prípadného vážne mieneného odporu poškodenej na vytvorenie stavu bezbrannosti poškodenej, za účelom dosiahnutia sexuálnych praktík - v danom prípade odlišných od orálneho alebo análneho styku. Pri tomto trestnom čine má použitie násilia vytvoriť stav bezbrannosti obete, vo vzťahu ku ktorej tak páchateľ ľahšie môže použiť sexuálne praktiky. Konanie obžalovaného opísané v skutkovej vete napadnutého rozsudku vytvorilo situáciu, kedy poškodená od prekvapenia, strachu a intenzity tlačenia nebola po určitú dobu schopná aktívnej obrany. Inými sexuálnymi praktikami než análny a orálny styk, sú sexuálne aktivity smerujúce na uspokojovanie sexuálnych potrieb porovnateľne so súložou, análnym, orálnym stykom z hľadiska intenzity zásahu do sexuálnej sféry, vrátane manipulácie s pohlavnými orgánmi obete, tak ohmatávanie pŕs alebo pohlavných orgánov, čo v konkrétnom prípade bolo naplnené, pričom k upustenou od ďalšieho konania zo strany obžalovaného došlo až v momente, kedy poškodená vykríkla. Pokiaľ ide o osobu obžalovaného je potrebné uviesť nasledovné skutočnosti: - k jeho osobe boli vypracované dva znalecké posudky a to psychiatrický C.. O. C. a psychologickým O.. C.. K. T., G.. - psychiatrický posudok konštatuje, že obžalovaný netrpí poruchou rozpoznávacích a ovládacích schopností, je schopný chápať zmysel trestného konania a nevyžaduje medicínsku intervenciu v podobe liečenia. - psychológ konštatuje, že vo vzťahu k poznávacím funkciám neboli zistené žiadne zmeny, ktoré by boli významné pre schopnosť vnímať realitu, reprodukovať zažité. Nápadné je nevyužitie intelektového potenciálu, ktorý sa nachádza prekvapivo v pásme priemeru, čo nezodpovedá úrovni sociálnej adaptácie. Táto strata možností je v dôsledku osobnostných mechanizmov, pričom osobnosť vykazuje nízku mieru sociálnej prispôsobenosti s etapami, ktoré sú charakteristické antisociálnym konaním. K takejto disociálnosti prispieva na úrovni zníženej kontroly správania, nízka kapacita pre zvládanie stresu, špeciálne vo vzťahu k frustrácií, z neuspokojenia pohlavného pudu, pričom regulácia správania je znížená vo svojej kvalite emočnou nestabilitou a impulzivitou. Celkovú emočnú bilanciu zhoršuje negatívne vnímanie samého seba, vrátane špecifického prípadu, ako vnímania schopností sebauplatnenia ako sexuálneho partnera. Uvedená disociálnosť, zníženie kvality sociálnych zručností, znevýhodňuje obžalovaného v intersexuálnom priestore, na úrovni socio-sexuality a tým sťažuje prístup k adekvátnemu sexuálnemu partnerovi, čím sa zvyšuje riziko neadaptívneho správania vo vzťahu k intersexuálnej interakcií. Klinická analýza v oblasti psychológie sexuality bola podporená PPG vyšetrením, kde za významnú znalec považuje skutočnosť, že agresívne formy sexuálneho správania sú súčasťou spektra podnetov, ktoré vedú k vyvolaniu vzrušenia. Sexuálna orientácia obžalovaného je v zmysle kontinuálneho modelu medzi hranicami homo a hetero sexualita, prevažne heterosexuálna. Prípadný výskyt homosexuálnych aktivít považuje za tzv. náhradné správanie, pri nedostatku inej príležitosti. PPG vyšetrenie potvrdzuje toto konštatovanie. V priebehu PPG vyšetrenia boli prezentované podnety s obsahmi násilia, znehybňovania ženského sexuálneho objektu, pričom veľká časť populácie má na tieto podnety tzv. detumescenčnú odozvu, čo sa prejavuje náhlym poklesom v priebehu krivky, ku ktorému dochádza v dôsledku zaplavenia negatívnou emóciou, ktorá je vyvolaná uvedeným podnetom - k tomuto u obžalovaného nedošlo. Znalec prišiel teda k záveru, že potreba nadradenosti a kontroly je u obžalovaného významná pre vyvolanie vzrušenia a následného uspokojenia pohlavného pudu. Toto prístrojové zistenie nachádza oporu v klinickej analýze osobnosti, kde sa konštatuje, že obžalovaný má nízku mieru pozitivity sebaobrazu, cíti sa neistým v intesexuálnej interakcií, čo nie je príliš prínosné pre stav, v ktorom sa ľahko dosahuje vzrušenie, a teda potrebuje najprv ovládnuť situáciu a získať kontrolu nad potenciálnym objektom, uprednostní ovládnutie situácie spojené so zastrašením objektu, čím sa dostáva do zvýhodnenej polohy so zníženou možnosťou odporu. Primárnou motiváciu ku skutku je snaha o uspokojenie pohlavného pudu, respektíve o snahu k navodeniu situácie, ktorá by neskôr mohla slúžiť ako relevantná pre vyvolanie vzrušenia a následné uspokojenie pohlavného pudu v bezpečnom prostredí. Znalec zároveň uviedol, že osoba v postavení obvineného, alebo obžalovaného má právo vypovedať akokoľvek, avšak z psychologického hľadiska sa bez ohľadu na toto znižuje špecifická vierohodnosť výpovede (znalec posudzoval len výpovede, pri ktorých bol osobne prítomný). Z psychologického hľadiska je tu dôvod na konštatovanie zníženia špecifickej vierohodností výpovedí bez nároku na to, aby sa bolo možné vyjadriť, ktorá je pravdepodobnejšia, - súčasťou psychologického posudku a výpovede znalca na hlavnom pojednávaní bolo aj vyjadrenie k resocializácii obžalovaného a jej pravdepodobnosť, ktorá sa chápe ako bilancia pozitívnych a negatívnych resocializačných faktorov. Znalec konštatuje negatívnu pravdepodobnosť nápravy a reálnej pravdepodobnosti recidívy vo vzťahu k posudzovanému trestnému činu. Z pohľadu znalca sa táto recidíva týka sexuálnej násilnej trestnej činnosti. Pokiaľ obhajoba namieta, že znalec konštatoval u obžalovaného možné zníženie miery rizika, ktoré u neho nastane vekom, cca po šesťdesiatom piatom roku života, takéto niečo znalec vo vzťahu k obžalovanému neuviedol. Išlo o všeobecné konštatovanie vo vzťahu k mužskej populácii, keď uviedol, že je tu istá pravdepodobnosť zníženia rizika vo vysokom veku v čase, keď pohlavný úd stratí svoj význam v motivačnom systéme, okolo šesťdesiat päť rokov a viac. Ku konkrétnemu stavu pohlavného pudu v takomto veku u obžalovaného sa bude dať vyjadriť odborným vyšetrením v čase, keď to bude aktuálne. Ohľadne predchádzajúcich odsúdení obžalovaného je potrebné uviesť, že v minulosti bol viac krát súdne trestaný, a to - rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 4T/217/2000 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4To 77/2001 zo dňa 27.02.2001, bol uznaný vinným z trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. c) Tr. zák., - trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 1T/34/2002 zo dňa 24.02.2002 bol uznaný vinným z pokračovacieho trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c), ods. 3 písm. a) Tr. zák. a trestného činu obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods. 1 Tr. zák., - rozsudkom okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 1T/149/2005 zo dňa 30.03.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 3To/151/2006 zo dňa 14.06.2006, bol uznaný vinným z trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že 15.03.2005 asi o 09:00hod. v katastri obce Tisovec na turistickom chodníku vo vzdialenosti asi 1 km od Tisovca, smerom na osadu Krivá najskôr prenasledoval W.. K. G., neskôr keď sa uvedenou trasou vracala ju predbiehal, spýtal sa jej koľko je hodín a následne jej povedal, aby ho ..vyfajčila", na čo mu odpovedala, aby jej dal pokoj, po tomto ju vyzval, aby mu dala peniaze a vzápätí ju hranou ruky 3-krát udrel do zadnej časti krku, následkom čoho menovaná spadla na zem, tam jej z krku strhol retiazku zo žltého kovu a z ruky po vzájomnom naťahovaní a pri kladení jej odporu, jej vytrhol dámsku tašku, ktorej obsah vysypal na zem a zobral z nej koženú peňaženku čiernej farby s finančnou hotovosťou vo výške 420Sk, 80€, občiansky preukaz SE XXX XXX a bankomatovú kartu SLSP potom utiekol smerom na osadu Krivá, čím poškodenej W.. K. G. spôsobil odcudzením veci a finančnej hotovosti celkovú škodu vo výške 6766,40Sk a v dôsledku úderov jej spôsobil zranenia a to podvrtnutie krčnej chrbtice a 4-tého prsta ľavej ruky s dobou liečenia 4-5 dní. - rozsudkom krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 21T/2/2003 zo dňa 31.05.2006 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. lTo/15/2009 zo dňa 10.03.2010 bol bol uznaný vinným z trestného činu vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 od s. 2 k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. h) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že: dňa 14.07.2000 v odpoludňajších hodinách potom, čo na samote zvanej Morské oko v obci Ivanovce, obžalovaný P. G. a I. C. zistili, že M. C.. s ktorým sa tesne predtým zoznámili, býva v rodinnom dome číslo XXX sám, vytypovali si, že tento môže mať väčší obnos peňazí a cenností a po vzájomnej dohode obaja vošli do domu M. C. nezisteným spôsobom a prinesenou sekerou strednej veľkosti obaja obžalovaní zaútočili na M. C., ktorý sa v tom čase nachádzal v kuchyni tak, že ostrým ako aj tupou časťou sekery, ho opakovane udierali, najmä do oblasti hlavy, ale aj chrbta a dolných a horných končatín, pričom údery najmä na oblasť hlavy, ktoré boli vedené veľkou intenzitou, spôsobili poškodenému smrť atak mu spôsobili celkovo 35 tržnozmliaždených, sečných a bodných rán, pričom keď sa M. C. počas útoku sekerou bránil, obaja obžalovaný mu na zemi zviazali ruky a nohy kusmi nezistenej látky a následne ho prikryli perinou, pričom obaja obžalovaní, prehľadávali miestnosti domu a odcudzili potraviny a to údené mäso, mäsové výrobky, chlieb a dva poháre sterilizovaných uhoriek v celkovej hodnote asi 314Sk. Pokiaľ ide o rozhodnutie o treste, ktoré bol tiež napadnuté podaným odvolaním, krajský súd konštatuje, že okresný súd vychádzal správne z § 47 ods. 2 Tr. zák., podľa ktorého, ak súd odsudzuje páchateľa za dokonaný trestný čin aj sexuálneho násilia podľa § 200 Tr. zák., ktorý už bol za trestné činy (napr. z lúpeže podľa § 188 Tr. zák. a vraždy podľa § 145 Tr. zák., či úkladnej vraždy podľa § 144 Tr. zák.), dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody, uloží mu trest odňatia slobody na doživotie, ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 1 písm. a), písm. b) Tr. zák.. inak mu uloží trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov, ak tomu nebránia okolnosti hodné osobitného zreteľa. Ustanovenie § 47 ods. 2 Tr. zák. vymenúva trestné činy, Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov. Pokiaľ ide o námietku obžalovaného o neaplikovateľnosti ustanovenia § 47 ods. 2 Tr. zák. na jeho trestnú vec, keďže právna kvalifikácia trestných činov uvedených vo výrokovej časti rozsudku je v znení trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, táto situácia je vyriešená v spoločných, prechodných a záverečných ustanovenia, a to v § 437 ods. 5 Tr. zák., ktorý uvádza, že ustanovenie § 47 ods. 2 Tr. zák. sa vzťahuje aj na osobu, ktorá bola potrestaná za niektorý z trestných činov uvedených v § 43 ods. 1 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov - tu je uvedený tak trestný čin lúpeže podľa § 234 Tr. zák., ako aj trestný čin vraždy podľa § 219 Tr. zák., za ktoré bol obžalovaný I. C. odsúdený. Pokiaľ ide o splnenie podmienok § 47 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zák., na splnenie oboch podmienok nestačí len odborné znalecké dokazovanie, ale aj celý kontext vývoja osobnosti páchateľa a vyhodnotenie jeho kriminálnej minulosti (v danom prípade sú významné jeho predchádzajúce dve odsúdenia vyššie podrobne uvedené aj s plným znením skutkov), keďže obe podmienky musia byť naplnené vychádzajúc z hodnotenia minulosti páchateľa a rozumným predpokladom jeho správania sa do budúcnosti. V prípade rôznorodosti spáchaných trestných činov nepôjde spravidla o naplnenie ustanovenia § 47 ods. 1 písm. a), resp. písm. b) Tr. zák., iná situácia nastáva, ako je tomu tak i v konkrétnej posudzovanej veci, špeciálnej či druhovej recidívy. Predchádzajúce odsúdenia obžalovaného sú sprevádzané násilným charakterom. Ide predovšetkým o odsúdenie Okresného súdu Rimavská Sobota za lúpež so sexuálnym motívom a odsúdenie vo veci Krajského súdu Trenčín za vraždu, kde išlo usmrtenie spáchané obzvlášť surovým spôsobom v úmysle získať majetkový prospech. Tu treba ďalej zdôrazniť, že za posledných šestnásť rokov bol obžalovaný na slobode prakticky iba niekoľko mesiacov, väčšina skutkov bolo spáchaných na ženách, pričom predmetného skutku sa dopustil ani nie mesiac po prepustení z dlhodobého výkonu trestu odňatia slobody. Pokiaľ ide o vylúčenie, že by obžalovaného bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu dvadsať päť rokov, znalec O.. C.. K. T., G.. vo vzťahu ku konkrétnemu obžalovanému na základe vyšetrenia I. C. (podrobne uviedol všetky aplikované metódy vyšetrenia) dospel k záveru, že uvedený priebeh skutku napovedá u obžalovaného pre neovládnutú potrebu spojiť vyvolanie vzrušenia s agresívnou akciou voči sexuálnemu objektu, pričom snaha potlačiť jej prejav vôle a vyvolať strach prispelo k naplneniu aktuálnych sexuálnych potrieb páchateľa. Za pozitívny faktor znalec považuje intelekt bez závažného deficitu, za negatívne faktory mimo iného stupňovanie závažnosti deliktov, gradáciu v mode brutality vo vývoji páchanej trestnej činnosti. Znalec konštatuje negatívnu pravdepodobnosť nápravy, je reálna pravdepodobnosť recidívy vo vzťahu k trestnému činu. Prognóza reálnej pravdepodobnosti recidívy u obžalovaného je podľa záverov znalca vyjadrená k sexuálne motivovaným trestným činom. V minulosti bol obžalovaný odsúdený aj za majetkové trestné činy, ako aj najzávažnejší z trestných činov - vražda, ktorá sa vymyká z kontextu sexuálnej motivácie trestných činov spáchaných obžalovaným, čo preukazuje, že riziko páchania trestných činov u obžalovaného v budúcnosti nie je len v spektre trestných činov so sexuálnym motívom, ale i v spektre násilných trestných činov bez sexuálneho motívu, čím sú jednoznačne naplnené znaky aj ustanovenia § 47 ods. 1 písm. b) Tr. zák. Krajský súd teda ku konkrétnemu druhu a výmere uloženého trestu uzatvára, že uloženie trestu odňatia slobody na doživotie obžalovanému I. C. bolo zákonné. Správne okresný súd neaplikoval ustanovenia § 38 ods. Tr. zák., keďže postupoval podľa špeciálneho ustanovenia § 47 ods. 2 Tr. zák., § 47 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zák. Na výkon trestu okresný súd zaradil obžalovaného obligatórne v zmysle § 48 ods. 3 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia Na základe uvedených skutočností a úvah odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je zákonné, a preto odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.