Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/101/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1608203657 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1608203657.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzska republika, zapísaný v Obchodnom registri spoločností Paríž pod číslom zápisu: 542097902, na území Slovenskej republiky konajúci prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, Karadžičova ul. č. 2, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., IČO: 47 234 547, Ventúrska ul. č. 16, Bratislava, proti žalovanej: L. R., F.. XX. XX. XXXX, T. U. K.. Č.. XXX, W. R., o zaplatenie istiny 285, 60 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 12. júna 2018, č. k. 5C/762/2008 - 43, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu istinu 285, 60 eur s úrokom z omeškania vo výške 0, 08 % denne zo sumy 271, 65 eur od 16. 04. 2007 do zaplatenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, § 4 ods. 4, 5 zák. č. 258/2001 Z. z. (zákon o spotrebiteľských úveroch), § 48 ods. 1, 2, § 52, § 53 ods. 1, 2, § 54 ods. 1, 2, § 457 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že nakoľko žalobca nepredložil žiadny listinný dôkaz o tom, že žalovaná úver skutočne čerpala, žalobu zamietol, z dôvodu ktorého sa nezaoberal oprávnenosťou ostatných nárokov požadovaných v žalobe, ako súd (zrejme sú, pozn. odvolacieho súdu) úroky z omeškania, nakoľko nemal za preukázanie (zrejme preukázané) poskytnutie spotrebiteľského úveru a ani omeškanie, keďže žalobca nepreukázal doručenie predžalobnej výzvy žalovanej. Uviedol, že mal v konaní preukázané, že právny predchodca žalobcu so žalovanou uzavreli zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 21. 07. 2006, na základe ktorej mal žalobca poskytnúť žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 285, 60 eur (7. 884,- Sk), ktorý mala žalovaná splácať v 9 mesačných splátkach vo výške 29, 07 eur (876,- Sk), keď si žalobca zároveň uplatnil aj zmluvný úrok vo výške 0, 08 % denne od 16. 04. 2007 do zaplatenia s tým, že vzhľadom na okolnosti uzatvárania zmluvy túto posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko žalovaná pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Poukázal na skutočnosť, že vzhľadom na splnenie náležitostí spotrebiteľskej zmluvy v súlade s ust. § 4 ods. ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., považoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere za platne uzavretú, keď mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žaloba nebola dôvodná, nakoľko súčasťou súdneho spisu je len listina vydaná žalobcom a označená ako špecifikácia spotrebiteľského úveru /VAT/, v ktorej je uvedené, že žalovanej bol poskytnutý klasický spotrebiteľský úver evidovaný pod č. 42642800849001 vo výške 7. 884,- Sk, ktorý mala žalovaná uhradiť v 9 mesačných splátkach vo výške 876,- Sk a do dnešného dňa neuhradila ani časť dlhu s tým, že ďalej je v uvedenej písomnosti uvedené, že žalobca zaslal predžalobnú upomienku s účinnosťou k 15. 04. 2007, kedy sa stal dlh splatný v plnom rozsahu a odo dňa 16. 04. 2007 sa žalovanej účtujú úroky z omeškania vo výške 0, 08 % z dlžnej sumy denne až do úplného zaplatenia. Uviedol, že z formálnej stránky vyššie uvedenej listiny, na ktorej chýba adresa adresáta vyplýva, že táto listina nebola adresátovi zasielaná s tým, že z obsahu listiny zistil, že žalovanej bola zasielaná predžalobná upomienka, ktorú žalobca nepredložil. Výrok, ktorým rozhodol o trovách konania odôvodnil právne ust. 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. a vecne úspechom žalovanej v konaní, ktorej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ich náhradu nepožadovala a ani jej v konaní žiadne trovy nevznikli. 2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (od 01. 07. 2016, t. j. od účinnosti Civilného sporového poriadku, súd prvej inštancie, pozn. odvolacieho súdu). Namietol, že v konaní dostatočne preukázal oprávnenosť žalovaného nároku a v priebehu konania označil a založil do súdneho spisu všetky relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čím splnil nielen svoju dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z ust. § 132 ods. 1 a ust. § 187 C. s. p., ale aj povinnosť tvrdenia podľa § 150 C. s. p., keď Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 21. 07. 2006, predžalobné upomienky s potvrdením o doručení, potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov, z ktorého je zrejmý dátum a výška odfinancovaných peňažných prostriedkov z jeho strany, plán amortizácie - splátkový kalendár, z ktorého je zrejmá aká časť mesačnej splátky bola použitá na istinu a na poplatok za omeškanie, sú plnohodnotnými dôkazmi, ktoré podporujú jeho tvrdenia uvedené v žalobe. Uviedol, že návrhom zo dňa 09. 04. 2008 (žaloba od 01. 07. 2016, pozn. odvolacieho súdu) sa domáhal uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu istinu 285, 60 eur s 0, 08 % úrokom z omeškania denne zo sumy 271, 65 eur od 16. 04. 2007 do zaplatenia, keď podaním zo dňa 04. 07. 2012 vzal žalobu v časti úrokov z omeškania prevyšujúcej 9 % ročne zo sumy 271, 66 eur od 16. 04. 2007 do zaplatenia späť (§ 96 ods. 1 O. s. p.) s tým, že svoj nárok uplatnil titulom neuhradených záväzkov žalovanej z uzavretej Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 21. 07. 2006, na základe ktorej poskytol žalovanej viazaný spotrebiteľský úver vo výške 261, 70 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve s tým, že žalovaná sa zaviazala spotrebný úver vrátiť s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou 9 mesačných splátok vo výške 29, 08 eur so splatnosťou prvej splátky dňa 15. 08. 2006, avšak svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas si neplnila, keď neuhradila ani časť dlžnej sumy. Poukázal na skutočnosť, že dňa 15. 04. 2007 nastala zročnosť poslednej dohodnutej splátky, čím sa stal splatný celý dlh žalovanej, a preto ku dňu zúčtovania do právneho vymáhania, predstavoval dlh sumu 285, 60 eur. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa (súd prvej inštancie), že žalovanej nebola doručená predžalobná upomienka a nepreukázal, že skutočne úver čerpala, nakoľko na základe uzavretej Zmluvy žalovaná od predajcu prevzala tovar krytý spotrebiteľským úverom, čo potvrdila svojim podpisom na Zmluve a súčasne ho požiadala, aby dňa 31. 07. 2006 uhradil sumu 261, 70 eur zodpovedajúcu výške poskytovaného úveru na účet predajcu ako doplatok ceny za prevzatý tovar s tým, že na základe tejto žiadosti o financovanie, na účet predajcu uhradil požadované finančné prostriedky. Uviedol, že žalovaná pri uzatváraní úverovej zmluvy bez výhrad súhlasila so Všeobecnými úverovými podmienkami pre poskytnutie spotrebiteľského úveru a poukázal na bod V.-3, IV.-2.-2. a bod III.-6.1, bod V.-5 s tým, že predložil predžalobné upomienky spolu s potvrdením o doručení, ktoré žalovanej zaslal po splatnosti celého dlhu (dňa 15. 04. 2007), keď prvá predžalobná upomienka na zaplatenie dlžnej sumy 285, 60 eur bola žalovanej zaslaná dňa 23. 04. 2007, ktorá jej bola doručovaná na adresu H. K.. Č.. XX R. T., druhá predžalobná upomienka na zaplatenie dlžnej sumy bola žalovanej zaslaná dňa 23. 04. 2007, ktorá jej bola doručovaná na adresu U. K.. Č.. XXX R. W. R. a až následne pristúpil k vymáhaniu dlhu súdnou cestou. 3. Žalovaná, ktorej súd prvej inštancie doručoval odvolanie žalobcu spolu s výzvou na vyjadrenie k nemu, sa k odvolaniu nevyjadrila, keď sa zásielka súdu prvej inštancie z adresy U. K.. Č.. XXX, W. R., vrátila s poznámkou „adresát neznámy“. 4. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 380 C. s. p. a § 389 ods. l písm. c) C. s. p. (zákon č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, nakoľko súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 5. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 7. V posudzovanej veci začalo konanie podaním žaloby žalobcu na súd prvej inštancie ešte dňa 23. 04. 2008, a preto sa na konanie vzťahujú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. 8 Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že žalovaná skutočne spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzavretej medzi stranami sporu dňa 21. 07. 2006 čerpala a zároveň z dôvodu, že žalobca nepreukázal žiadnym listinným dôkazom omeškanie žalovanej, nakoľko nepreukázal, že žalovanej predžalobnú výzvu doručil. 9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca k žalobe, ktorú na súd prvej inštancie podal dňa 23. 04. 2008 a ktorou sa domáhal uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu istinu 8. 604,- Sk (285, 60 eur) s úrokom z omeškania vo výške 0, 08 % denne zo sumy 8. 184,- Sk (271, 66 eur) od 16. 04. 2007 do zaplatenia, predložil Žiadosť/Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzavretú dňa 21. 07. 2006 so žalovanou (na zmluve je jej podpis nečitateľný) a súd prvej inštancie, napriek tomu, že mal relevantné hlásenie z Obvodného oddelenia PZ, Gajary (viď č. l. 16 spisu), že žalovaná na adrese U. K.. Č.. XXX, W. R. viac ako tri roky nebýva (od roku 2005), ale Ž. R. H., R. Č.L. S., vykonal iba šetrenie prostredníctvom Sociálnej poisťovne, z ktorej sa však žiadne relevantné skutočnosti nedozvedel, keď žiadne ďalšie šetrenie, dokonca ani prostredníctvom Registra obyvateľov SR na zistenie pobytu žalovanej nevykonal a žalovanej uznesením zo dňa 14. februára 2012, č. k. 5C/762/2008 - 20 ustanovil na konanie opatrovníčku, aj napriek tomu, že nevyčerpal žiadne možnosti na zistenie, či jej pobyt je skutočne neznámy. 10. Ďalšieho závažného procesného pochybenia sa prvoinštančný súd dopustil tým, že o dispozitívnom úkone žalobcu vôbec nerozhodol, keď uniklo jeho pozornosti, že žalobca podaním zo dňa 04. 07. 2012 zobral žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania prevyšujúcich 9 % ročne zo sumy 271, 66 eur od 16. 04. 2004 do zaplatenia späť, a preto bolo povinnosťou súdu prvej inštancie konanie v tejto časti v súlade s ust. § 96 O. s. p. zastaviť. 11. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 297 C. s. p.), pričom rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 115 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30. 06. 2016) je možné za predpokladu, že skutkový stav potrebný pre rozhodnutie vo veci je zrejmý z obsahu listinných dôkazov priložených k žalobe, a súd preto už nemusí vykonávať ďalšie dokazovanie, a aj keď to z citovaného ustanovenia zákona expressis verbis priamo nevyplýva, súd môže rozhodnúť bez nariadenia pojednávania iba so súhlasom strán sporu, keď základom pre rozhodnutie súdu sú zhodné (nespochybnené) listinné dôkazy, pričom v prípade akýchkoľvek pochybností, takýto rozsudok nie je možné vydať. 12. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedený postup prvoinštančného súdu, ktorý napriek absencii listinných dôkazov zo strany žalobcu vec prejednal a napadnutým rozsudkom rozhodol dospel k záveru, že konanie postihol vadou, na ktorú bol odvolací súd povinný prihliadať ex offo, nakoľko ak súd prvej inštancie dospel na základe listinných dôkazov, ktoré žalobca k žalobe predložil ešte v roku 2008 k záveru, že čerpanie spotrebiteľského úveru žalovanou nepreukázal a ani jej omeškanie z dôvodu nepredloženia predžalobnej upomienky, bolo jeho povinnosťou vyzvať žalobcu na predloženie dôkazov (§ 43 ods. 1 O. s. p.) a zároveň mu doručiť spolu s predvolaním na pojednávanie poučenie pre účastníka konania (podľa § 120 ods. 4 O. s. p.), čím porušil právo žalobcu na spravodlivý proces, pretože tým, že neodstránil nedostatky žaloby (§ 43 ods. 1 O. s. p., resp. § 129 ods. 1 C. s. p.), odňal žalobcovi právo pred súdom konať, nakoľko iba takýto postup by bol v súlade s citovanými procesnými ustanoveniami. 13. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 C. s. p., v ktorom bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť dôvodnosť nároku žalobcu, rozhodnúť o čiastočnom späťvzatí žaloby a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý je nutné správne, dostatočne presvedčivo a logicky odôvodniť v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ust. § 220 ods. 2 C. s. p. 14. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov celého konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.). 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).