Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/138/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1609204082 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1609204082.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: NAUTILUS, spol. s.r.o., Hrobákova 21, 851 05 Bratislava, IČO: 35 693 142, zast.: JUDr. Milan Škultéty, advokát, Hlaváčikova 43, 841 05 Bratislava proti žalovanému: Obec Malé Leváre, 908 74 Malé Leváre č. 177, IČO: 00 309 711, zast.: JUDr. Peter Schmidl, advokát, Záhorácka 11/A, 901 01 Malacky o zaplatenie sumy 425.571,86 eura s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/157/2009-864 zo dňa 30.1.2017 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/157/2009-864 zo dňa 30.1.2017 v napadnutej zaväzujúcej časti a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konanie voči žalovanému vo výške 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 425.571,86 eura s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 425.571,86 eura od 1.11.2008 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 1.7.2009, doplnenou v časti príslušenstva podaním doručeným súdu dňa 10.3.2010, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 425.571,86 eura s príslušenstvom. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že na základe výsledkov verejnej súťaže vyhlásenej vo Vestníku verejného obstarávania č. 68 zo dňa 10.4.2007 uzatvoril so žalovaným dňa 3.7.2007 zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo vykonanie diela „Revitalizácia jazera a čistenie vôd v rekreačnej oblasti Rudava“, na základe ktorej mal žalobca v súlade s projektovou dokumentáciou, časovým harmonogramom a výkazom výmer vykonať uvedené dielo pozostávajúce zo šiestich objektov depónií A a B pre kaly a štyroch častí jazera, resp. štyroch vzájomne prepojených jazier postupom spočívajúcim vo vytvorení depónií A a B, odsatí dnových sedimentov, prehĺbení a úprave dna jazier, svahov, pláží a konečnej úprave depónií s kalmi. Žalobca od žalovaného v zmysle zmluvných podmienok dňa 10.7.2007 prevzal stavenisko a zahájil práce na dohodnutom diele. Žalobca zrealizoval práce a výkony v súlade s dohodnutými podmienkami v rozsahu špecifikovanom v súpisoch vykonaných prác a priebežne mesačne za výkony realizované v mesiacoch júl, august, september, október a november 2007, vystavil žalovanému nasledovné faktúry: č. 307073 na sumu 1.270.325 Sk / 42.167,06 eur splatnú 28.10.2007, č. 307079 na sumu 2.672.606,70 Sk / 88.714,29 eur splatnú 25.11.2007, č. 307090 na sumu 3.390.014,90 Sk / 112.527,88 eur splatnú 26.12.2007, č. 307101 na sumu 2.523.671,10 Sk / 83.770,53 eur splatnú 27.1.2008, č. 307116 na sumu 3.165.945 Sk / 105.090,12 eur splatnú 26.2.2008. Prílohou faktúr boli súpisy vykonaných prác v členení podľa jednotlivých položiek vyplývajúcich zo vzájomne odsúhlaseného výkazu výmer. Žalovaný tak ako to vyplýva z jednotlivých súpisov vykonaných prác a súhrnného protokolu o vykonaných prácach, práce a výkony riadne prevzal a svojim podpisom prevzatie potvrdil. Predmet zmluvy o dielo mal byť financovaný v rozsahu 5 % celkových nákladov z vlastných zdrojov žalovaného a 95 % celkových nákladov z Európskych štrukturálnych fondov prostredníctvom nenávratného finančného príspevku poskytnutého Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR. Na základe výsledkov kontroly priebehu verejného obstarávania vykonanej u žalovaného Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR a zistených nedostatkov spôsobených žalovaným, bolo poskytnutie nenávratného finančného príspevku žalovanému pozastavené, čo malo za následok zastavenie prác. Po vzájomnej dohode žalobca práce dňa 30.11.2007 ukončil a žalovanému predložil podrobný rozpis prác a výkonov uskutočnených ku dňu uzavretia písomnej Dohody o ukončení zmluvy o dielo dňa 19.12.2007. Žalovaný vystavené splatné faktúry neuhradil. 3. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že strany sporu uzatvorili na základe výsledku verejnej súťaže vyhlásenej žalovaným zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo vykonanie diela „Revitalizácia jazera a čistenie vôd v rekreačnej oblasti Rudava“ zo dňa 3.7.2007 za dohodnutú cenu 2.059.532,08 eura bez DPH. Cena bola dojednaná ako cena pevná podľa cenovej kalkulácie vypracovanej zhotoviteľom podľa PD a výkazu výmer. Splatnosť ceny za dielo bola dohodnutá priebežne, na základe zhotoviteľom vystavených faktúr. Ďalej z dokazovania vyplynulo, že žalobca za práce v mesiacoch júl, august, september, október a november 2007 vystavil žalovanému faktúry. Strany sporu ďalej dňa 19.12.2007 uzatvorili dohodu o ukončení zmluvy o dielo ku dňu podpisu dohody z dôvodov na strane žalovaného, a to neschopnosti žalovaného plniť záväzky zo zmluvy pre nedostatky zistené kontrolou MVaRR SR v procese verejného obstarávania, ktoré mali za následok neúčinnosť zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku a pozastavenie jeho poskytnutia. Tieto skutkové zistenia neboli stranami sporované. Strany v dohode výslovne deklarovali, že žalobca do času pozastavenia prác realizoval práce a výkony v celkovom objeme 13.022.562,70 Sk / 432.269,89 eura. 4. Prvoinštančný súd sa v konaním prioritne zaoberal platnosťou/neplatnosťou zmluvy o dielo zo dňa 3.7.2007 s poukazom na absenciu súhlasu obecného zastupiteľstva podľa § 11 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a podľa § 9 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. V tejto súvislosti dospel k záveru, že uzatvorená zmluva o dielo je absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože obecné zastupiteľstvo dotknutým uznesením č. 4 prijatým dňa 26.5.2006 neschválilo žiadny právny úkon týkajúci sa majetku obce, ani konkrétnu finančnú operáciu, jej prípravu a realizáciu nad 100.000 Sk. 5. V ďalšom konajúci súd posudzoval námietku premlčania vznesenú žalovaným. Žalovaný námietku premlčania voči nároku žalobcu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia odôvodnil tak, že pri práve na plnenie záväzku začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť, teda v prípade faktúr č. 307073 na sumu 42.167,06 eur so splatnosťou 28.10.2007 a faktúry č. 307079 na sumu 88.714,29 eur so splatnosťou 25.11.2007 je právo žalobcu podľa žalovaného premlčané. Žalovaný vzniesol námietku premlčania v nadväznosti na podanie žalobcu doručené súdu dňa 28.11.2011, v ktorom žalobca uviedol, že „pre prípad, že súd posúdi zmluvu o dielo zo dňa 3.7.2007 ako neplatný právny úkon, žiadal aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy 425.571,86 eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia“, čo žalovaný považoval za zmenu žaloby. Súd prvej inštancie mal za to, že podanie žalobcu doručené súdu dňa 28.11.2011 nie je možné považovať za zmenu žaloby podľa § 95 O.s.p. účinného do 30.6.2016 z toho dôvodu, že žalobca požadoval rovnaké plnenie na základe identicky tvrdeného skutkového stavu, ako ho uviedol v pôvodnej žalobe. Obsahom podania bola výlučne zmena právnej kvalifikácie uplatneného nároku z dôvodu vyslovenia predbežného právneho hodnotenia veci súdom. Ďalej uviedol, že súd je viazaný navrhovaným petitom, nie však tým, ako účastník sám svoj nárok právne posúdil, pričom o zmene právnej kvalifikácie nie je potrebné osobitne rozhodnúť, nakoľko táto nie je zmenou žaloby. Zdôraznil, že právna kvalifikácia nároku je vždy úlohou súdu a táto zásada sa prenáša aj do posudzovania námietky premlčania, ktorú súd skúma vo vzťahu k nároku uplatnenému žalobou a je bez významu, ako účastníci nárok kvalifikovali po právnej stránke a z akých právnych dôvodov bola námietka premlčania vznesená (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 21.8.2003, sp. zn. 29 Odo 162/2003, R 13/2005). 6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy v obchodno-záväzkových vzťahoch začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo. Ako vyplynulo z dokazovania, revitalizačné práce (ako plnenie z neplatnej zmluvy o dielo) bolo žalovaným poskytované a vyúčtované priebežne, o čom svedčia súpisy prác signované zhotoviteľom, štatutárnym zástupcom objednávateľa, starostom Milanom Perneckým a stavebným dozorom V. Š.. Odovzdanie tej-ktorej časti plnenia žalobcom žalovanému prvoinštančný súd považoval za okamih, keď došlo k plneniu vo vzťahu k tej-ktorej časti uplatneného nároku tak, ako táto bola aj následne vyúčtovaná jednotlivými faktúrami. S poukazom na jednotlivé súpisy vykonaných prác a uplatnenie nároku žalobu na súde vyhodnotil súd prvej inštancie námietku premlčania vznesenú žalovaným ako nedôvodnú. 7. Vzhľadom na záver o neplatnosti zmluvy o dielo mal konajúci súd za to, že žalobcovi vznikol nárok na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy, pričom tento nárok v obchodno- záväzkových vzťahoch predstavuje obvyklú cenu, ktorú by v danom mieste a čase musel vynaložiť obohatený (žalovaný) na nadobudnutie porovnateľného plnenia, ako žalobca poskytol žalovanému. Na základe vyhodnotenia vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca vykonal práce v rozsahu uplatneného nároku. Záver o tom, že práce, ktoré boli žalovanému žalobcom vyúčtované (a ich zaplatenie bez ohľadu na právne posúdenie nároku uplatneného v konaní) vyplýva zo všetkých vykonaných dôkazov pred súdom prvej inštancie. Prílohou vyúčtovania vykonaných prác jednotlivými faktúrami boli súpisy prác, tieto boli bez pripomienok signované zhotoviteľom, štatutárnym zástupcom objednávateľa, a stavebným dozorom, skutkové tvrdenie žalovaného, že práce neboli vykonané riadne a v uplatnenom rozsahu nevyplýva ani zo súhrnného protokolu o vykonaných prácach na diele Revitalizácia jazera a čistenie vôd v rekreačnej oblasti Rudava, Malé Leváre, realizovaných od 16.7.2007 do 30.11.2007, ani zo zisťovacích protokolov prác na diele, ktorých prílohou je za každé obdobie súpis vykonaných prác, všetky dokumenty sú opatrené aj pečiatkou žalovaného a podpisom jeho štatutára. Napokon nevykonanie prác v tvrdenom a vyúčtovanom rozsahu nevyplýva ani z dohody o ukončení zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 19.12.2007, keď strany v čl. I. bod 3 deklarovali, že zhotoviteľ do času pozastavenia prác realizoval v súlade so zmluvou práce a výkony v celkovom objeme 13.022.562,70 Sk / 432.269,89 eur. V tomto stave boli práce žalovaným bez vád aj prevzaté, pričom žalovaný netvrdil a ani nepreukazoval, že zistil a uplatnil akékoľvek vady plnenia u žalobcu, tieto skutkové tvrdenia prezentoval až v konaní pred súdom v rámci procesnej obrany. Procesnú obranu žalovaného, že práce neboli žalobcom vykonané riadne v súlade s projektom a účel projektu dosiahnutý nebol, nakoľko dno jazera nebolo prehĺbené a prúdenie vody na dne jazera sa neobnovilo, považoval prvoinštančný súd za nedôvodnú a nepreukázanú. Pokiaľ ide o protihodnotu plnenia s ohľadom na záver o neplatnosti zmluvy o dielo konajúci súd uviedol, že nárok na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy predstavuje obvyklú cenu, ktorú by v danom mieste a čase musel obohatený vynaložiť na nadobudnutie porovnateľného plnenia. Poukázal na záver odborného vyjadrenia č. 36 vypracovaného súdom ustanoveným znaleckým ústavom Technická univerzita v Košiciach zo dňa 16.4.2016, v zmysle ktorého v súdenej veci všeobecnú hodnotu skutočne vykonaných prác nie je možné stanoviť podľa platnej metodiky USI z dôvodu, že ide v danom prípade o špecifické práce. Nakoľko však zo žiadneho listinného dôkazu produkovaného žalovaným v rámci procesnej obrany nevyplývalo, že by cena prác tak, ako bola stanovená v procese verejného obstarávania a napokon dohodnutá stranami, nezodpovedala cene porovnateľných prác, súd prvej inštancie mal takto zistenú hodnotu plnenia poskytnutého žalobcom žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia za preukázanú a žalobe v časti istiny vyhovel. Prvoinštančný súd žalobu v časti zaplatenia príslušenstva od 1.1.2008 do 31.10.2008 ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. 8. Proti tomuto rozsudku, proti jeho zaväzujúcej časti, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. V úvode odvolania konštatoval, že pokiaľ v predmetnej veci súd prejudikoval neplatnosť základnej zmluvy o dielo od počiatku, je zrejmé, že z tejto zmluvy pre žiadnu zo strán nemohli ďalej byť uplatňované žiadne práva ani povinnosti. Obidve strany si boli povinné vrátiť dovtedajšie plnenie „in natura“ a ak to nebolo možné, malo dôjsť k finančnému vyrovnaniu. Vzhľadom k uvedenému žalovaný namietal, že z dôvodu prejudikovania neplatnosti zmluvy o dielo, nemohli ako základe následnej žaloby slúžiť podklady, zmluvné ujednania, fakturácie, ktoré „sui generis“ boli obsahom spomínanej zmluvy alebo z jej ujednaní vychádzali. Podľa žalovaného mal žalobca preukázať, aké práce reálne vykonal, aká bola ich reálna hodnota a ako sa táto premietla do finančného vyjadrenia, ktoré by eventuálne po splnení ďalších podmienok bol povinný žalovaný z titulu neplatnosti základnej zmluvy vrátiť. Vytýkal súdu prvej inštancie, že tento v rozpore so súdnou praxou preniesol ťarchu dôkazného bremena na žalovaného, keď žalobcovi bez opodstatnenia a reálneho dokazovania uznal s presnosťou na stotiny desatinných miest množstvá práce a cien vychádzajúcich právo zo zmluvy, ktorú sám prehlásil na neplatnú ex tunc. Žalovaný tiež namietal, že pribratý znalecký ústav z Košíc žiadne dokazovanie nespravil, znalci na pojednávaní vypovedali rozporne a jeden z nich klamal. Podľa vyjadrenia jedného zo znalcov by sa úloha súdu dala splniť veľmi obtiažne, toto dokazovanie znalci nerealizovali, ale otrocky prevzali do svojho odborného vyjadrenia, nie znaleckého posudku. V ďalšom sa žalovaný nestotožnil ani so záverom prvoinštančného súdu, že bolo možné zmeniť právnu podstatu žaloby tak, ako to akceptoval konajúci súd v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný mal za to, že pri požiadavke náhrady škody bol nárok žalobcu premlčaný. Namietal, že hoci súd konštatoval, že k preberaniam diel a ich fakturácii došlo po častiach, bez bližšieho vysvetlenia akceptoval pre plynutie času konečný záverečný protokol. Vo vzťahu k výške bezdôvodného obohatenia žalovaný namietal, že žalobca musí preukázať, že práve následkom vynaloženia svojich nákladov preukázateľne zhodnotil majetok žalovaného. V danom prípade podľa názoru žalovaného takýto dôkaz predložený nebol. Po celú dobu žalobca preukazuje iba hodnotu svojich nákladov, ku ktorým priratúva pôvodne dohodnutú maržu. V uvedených súvislostiach poukázal žalovaný na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.11.2014, sp. zn. 13Cob/147/2014, na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.9.2015, sp. zn. III. ÚS 451/2015 a na rozsudok NS ČR zo dňa 8.7.2014, sp. zn. 32Cdo/1164/2013. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na nové konanie. 9. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 19.5.2017 uviedol, že nemožno prisvedčiť žalovanému, že súd preniesol dôkazné bremeno ohľadom bezdôvodného obohatenia na žalovaného. Bezdôvodné obohatenie žalovaného v posudzovanom prípade spočívalo vo výkonoch, ktoré nie je možné vydať, a preto musí byť poskytnutá peňažná náhrada. Podľa ustálenej súdnej praxe je potrebné za základ pre určenie peňažnej náhrady vychádzať z platných cenových predpisov tak, ako by ju vyúčtovala organizácia, ak by urobila konkrétne výkony (viď. R25/1986). Žalobca od počiatku konania celým radom objektívnych listinných dôkazov verifikovaných žalovaným a jeho stavebným dozorom nad akúkoľvek pochybnosť preukázal a potvrdil nielen rozsah vykonaných prác (výkonov) ale aj ich kvalitu a cenu, ktorá bola ustálená v súlade s cenovými predpismi. Skutkový stav vyplývajúci z týchto dôkazov bol následne potvrdený výsluchmi nestranných svedkov, ktorí boli v priebehu konania vypočutí. Takisto ustálenie ceny poskytnutých výkonov a jej súlad s cenovými predpismi boli potvrdené dvomi nezávislými znaleckými organizáciami, ktoré konštatovali nielen korektnosť ceny ale aj to, že túto cenu je potrebné považovať za cenu obvyklú, t.j. za cenu, ktorú by žalovanému vyúčtovala aj iná organizácia, ak by urobila rovnaké výkony. Za vecne správny považuje žalobca aj postup prvoinštančného súdu pri posudzovaní predmetu konania a námietky premlčania, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje a nepovažuje za potrebné ho komentovať. Súčasne podotkol, že predmetom konania nebola náhrada škody, ale plnenie z obchodno-právneho vzťahu, resp. alternatívne vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca ďalej uviedol, že po celú dobu trvania obchodného vzťahu so žalovaným konal v presvedčení, že zmluvný vzťah, ktorému predchádzala verejná súťaž vyhlásená vo vestníku verejného obstarávania, je platný a obojstranne korektný. Žalobca v dôvodnom očakávaní serióznosti nemal najmenší dôvod spochybňovať platnosť zmluvy, na základe ktorej poskytoval žalovanému po dobu piatich mesiacov, sedem dní v týždni technologicky náročné výkony spojené s prípravou (vybudovanie odkalových jám) a následnou revitalizáciou jazier. V tejto etape si žalobca dokonca prostriedky na realizáciu výkonov zabezpečoval sám prostredníctvom faktoringovej spoločnosti. Počas celej doby realizácie prác žalovaný, ani nikto z kompetentných (vrátane poslancov obecného zastupiteľstva) žalobcu neupozornili na to, že starosta obce prekročil svoje kompetencie, že zmluvu uzatvoril bez súhlasu obecného zastupiteľstva a že ich zmluvný vzťah neplatný. Žalovaný až po úplnom dokončení druhej etapy revitalizácie, v rámci predsporových rokovaní (v ktorých pôvodne uznal nárok žalobcu čo do dôvodov a výšky) uplatnil dňa 15.12.2008 na Okresnom súde Bratislava V žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o dielo, v ktorej začal namietať absentujúci súhlas obecného zastupiteľstva. Urobil tak až v čase, keď vedel, že jeho snahy o prefinancovanie tejto etapy projektu z eurofondov zostali bezúspešné. Žalobca vyjadril presvedčenie, že aj žalovaný (vrátane všetkých poslancov obecného zastupiteľstva) považoval po celú dobu zmluvný vzťah so žalobcom za platný a riadne odsúhlasený. Žiaľ povrchne a nepresne vedené zápisnice a uznesenia z rokovaní obecného zastupiteľstva umožnili žalovanému v rámci obrany formálne spochybniť platnosť zmluvného vzťahu, v ktorom im vznikol neodškriepiteľný záväzok. Ďalej uviedol, že rovnakou „právnou vadou“ trpí aj druhá zmluva týkajúca sa druhej etapy revitalizácie, ktorá bola v rozsahu 95 % uhradená bez akýchkoľvek výhrad z verejných zdrojov. V tomto prípade žalovaný už neplatnosť zmluvy nenamietal a ani ministerstvo financií, ktoré na čerpanie eurofondov dohliadalo, si absentujúci súhlas zastupiteľstva nevšimlo. Rovnakou „vadou“ trpia aj ostatné zmluvy, ktoré mal žalovaný uzatvorené napr. so stavebným dozorom a manažérom projektu, ktorý zabezpečoval jeho financovanie. S poukazom na uvedené skutočnosti je podľa názoru žalobcu evidentné, že eventuálnu protiprávnosť zmluvného vzťahu účastníkov zavinil výlučne žalovaný, ktorý po celú dobu konal v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Preto žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 10. Žalovaný v rámci svojej repliky zo dňa 6.6.2017 uviedol, že stanovisko žalobcu považuje za účelové, pričom zotrval na všetkých doposiaľ uvedených argumentoch a tvrdeniach. 11. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie bolo podané v rámci účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dňa 1.7.2016, a preto postupoval podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok s poukazom na § 470 ods. 1, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 12. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutej časti vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. 13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP. 14. Žalovaný svoje odvolacie dôvody koncentroval predovšetkým do námietky, že nárok žalobcu je premlčaný v dôsledku zmeny žaloby a ďalej do námietky, že žalobca nepreukázal výšku bezdôvodného obohatenia, keď nemal preukazovať, aké náklady vynaložil na zveľadenie majetku žalovaného, ale mal preukázať, o akú hodnotu zvýšil svojím konaním majetok žalovaného. 15. V prvom rade je nutné uviesť, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil zmluvu o dielo uzavretú dňa 3.7.2007 medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom, ktorá bola výsledkom užšej súťaže vyhlásenej v súlade s vtedy platným zákonom o verejnom obstarávaní, ako absolútne neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu absencie súhlasu obecného zastupiteľstva podľa § 11 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a podľa § 9 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Uvedený záver nebol stranami sporu rozporovaný. 16. Prvoinštančný súd sa ďalej zaoberal otázkou, či v danom konaní došlo k zmene žaloby, a to podaním žalobcu zo dňa 28.11.2011 (č.l. 109). Žalobca si žalobou doručenou súdu uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie žalovanej sumy z dôvodu, že pre žalovaného vykonal dotknuté činnosti v zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo. V podaní zo dňa 28.11.2011 žalobca uviedol, že „pre prípad, že po vykonanom dokazovaní dospeje konajúci súd k názoru, že zmluva o dielo uzavretá dňa 3.7.2007 je neplatná, dopĺňame petit nášho návrhu na zaplatenie istiny vo výške 425.571,86 eur s prísl. doručený súdu dňa 1.7.2009 a navrhujeme, aby súd zaviazal odporcu k peňažnej náhrade v prospech navrhovateľa vo výške 425.571,86 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12 % p.a. od 1.1.2008 do zaplatenia, titulom zodpovednosti odporcu za bezdôvodné obohatenie“. Odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že písomné podanie žalobcu zo dňa 28.11.2011 nie je možné považovať za zmenu žaloby podľa § 95 O.s.p. (účinného do 30.6.2016). Obsahom predmetného podania je iba zmena právnej kvalifikácie uplatneného nároku, a nie zmena skutkových tvrdení. Žalobca počas celého konania zotrval na skutkových tvrdeniach uvádzaných v žalobe, a síce že pre žalovaného vykonal činnosti v súvislosti s revitalizáciou jazera a čistením vôd v rekreačnej oblasti Rudava, pričom za tieto činnosti nedostal žiadne protiplnenie. Ani samotný žalovaný, ktorý zastáva názor, že v tomto prípade došlo k zmene žaloby, neuviedol, aké nové skutočnosti mal tvrdiť žalobca, v dôsledku ktorých by bolo možné podanie žalobcu zo dňa 28.11.2011 kvalifikovať ako návrh na zmenu žaloby. 17. Odvolací súd ďalej dopĺňa, že žalobca žalobou uplatnenou na súde dňa 1.7.2009 požadoval prisúdenie peňažného plnenia na základe uzatvorenej zmluvy o dielo, ktorá bola súdom vyhodnotená ako (absolútne) neplatná. Otázka absolútnej neplatnosti zmluvy je otázkou právnou a nie skutkovou, a preto v danej veci právne posúdenie zmluvy ako neplatnej nemohlo znamenať zmenu skutkového stavu vymedzeného žalobou. Nejde teda o zmenu žaloby, ale len o iný ako žalobcom uvedený právny dôvod požadovaného plnenia, ktorým súd nie je viazaný. Z konštantnej judikatúry okrem uvedeného vyplýva, že pokiaľ súd rozhoduje o nároku na plnenie na základe skutkových zistení, umožňujúcich podriadiť uplatnený nárok po právnej stránke pod inú hmotnoprávnu normu, ako ju uvádza žalobca, je povinnosťou súdu podľa príslušných ustanovení vec posúdiť a o nároku rozhodnúť, a to bez ohľadu na to, aký právny dôvod požadovaného plnenia uvádza žalobca. V danom prípade bol žalobou uplatnený nárok na peňažné plnenie, vychádzajúci zo skutkového tvrdenia o vykonaní diela na základe uzavretej zmluvy o dielo, za ktoré žalobca neobdržal protiplnenie - cenu diela. V prípade, že je podľa názoru súdu uvedená zmluva o dielo neplatná, nie je zmenou skutkového stavu vymedzeného v žalobe, ak súd posúdi nárok žalobcu na zaplatenie požadovanej čiastky podľa hmotnoprávnych noriem upracujúcich nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia (totožne rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 31.7.2003, sp. zn. 25 Cdo 1934/2001). Odvolací súd ďalej poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 58/99, publikovaný v periodiku Zo súdnej praxe 6/2000 pod č. 61, v zmysle ktorého „odvolávanie sa na to, že pri zmene právnej kvalifikácie mohol žalovaný uplatniť námietku premlčania, nie je v danej veci opodstatnené z dôvodu, že takáto námietka nemá vplyv ani pre zmene právnej kvalifikácie na plynutie premlčacej doby, lebo nárok na plnenie bol uplatnený aj v takomto prípade včas; zmena právnej kvalifikácie totiž nemá povahu zmeny žaloby podľa § 95 O.s.p.“. Na základe uvedeného možno konštatovať, že zmena právnej kvalifikácie, na rozdiel od zmeny návrhu podľa § 95 O.s.p., nie je dispozíciou strany sporu so žalobou. Zmena právnej kvalifikácie je vynútená tým, že na základe prípravy súdu na konanie, resp. na základe doterajších výsledkov konania (vykonaných dôkazov a skutočností, ktoré vyšli najavo v priebehu konania) súd posúdil uplatnený nárok po právnej stránke inak, ako ho posúdila sama sporová strana v žalobe. 18. K námietke žalovaného týkajúcej sa výšky bezdôvodného obohatenia odvolací súd uvádza, že vzhľadom na záver súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvy o dielo, vznikol žalobcovi nárok na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy. Občiansky zákonník priorizuje pri záväzkovom právnom vzťahu z bezdôvodného obohatenia formu naturálnej reštitúcie, t.j. obnovenia predošlého a narušeného stavu majetkovej rovnováhy subjektov právnych vzťahov. Iba výlučne v prípadoch objektívnej nemožnosti naturálnej reštitúcie ustanovuje in eventum zákon formu relutárnej náhrady. 19. Keďže žalobca realizoval pre žalovaného výkony, ktoré reálne nie je možné vrátiť, preto vznikla žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi finančný ekvivalent vykonaných prác. Pokiaľ ide o rozsah vykonaných činností, tento vyplýval zo súpisov vykonaných prác, ktoré tvorili prílohu jednotlivých faktúr a ktoré boli podpísané žalobcom ako zhotoviteľom, štatutárnym zástupcom objednávateľa, teda žalovaným a stavebným dozorom. Práce boli žalovaným bez vád riadne prevzaté. Žalovaný v konaní v rámci svojej procesnej obrany namietal, že práce neboli vykonané v dohodnutom objeme. Súd prvej inštancie vyhodnotil správne uvedenú námietku ako nedôvodnú, nakoľko žalovaný na preukázanie tohto tvrdenia neprodukoval žiadne dôkazy. Prvoinštančný súd považoval sumu uplatnenú predmetnou žalobou za cenu obvyklú, ktorú by v danom mieste a čase musel obohatený vynaložiť na nadobudnutie porovnateľného plnenia. V zmysle záveru Odborného vyjadrenia č. 36 vypracovaného znaleckým ústavnom Technická univerzita v Košiciach, všeobecnú cenu skutočne vykonaných prác nebolo možné stanoviť podľa platnej metodiky USI z dôvodu, že ide v danom prípade o špecifické práce. Žalovaný v konaní tiež nepredložil dôkazy, ktoré by osvedčovali, že cena prác tak, ako bola stanovená v rámci verejného obstarávania a napokon dohodnutá stranami, nezodpovedala cene porovnateľných prác. Správnosť záveru súdu prvej inštancie o vrátení peňažnej náhrady zodpovedajúcej ekonomickej protihodnote toho, čo nemožno vrátiť in nautra podporuje i rozhodnutie publikované v Civilnej zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 1/1979 (str. 17), v zmysle ktorého „... má dôjsť k navráteniu do predošlého stavu... ak táto reštitúcia nie je dobre možná, treba poskytnúť peňažnú náhradu, ktorá znamená ekonomickú protihodnotu toho, čo nemožno vrátiť in natura“ (obdobne pozri tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 29 Odo 805/2001). 20. Keďže žalovaný v podanom odvolaní neuviedol také relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť alebo vyvrátiť záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti podanej žaloby, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zaväzujúcej časti podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 22. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).