Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/576/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1609206758 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1609206758.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Kataríny Javorčíkovej, v spore žalobcu: X. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. Dr. Š. N. XXX, I., zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Schmidlom, so sídlom Záhorácka 11/A, Malacky, proti žalovanému: B. A., s miestom podnikania M. S. XXXX/XX, B., Y.: XX XXX XXX, zastúpenému advokátom JUDr. Svetozárom Chabadom, so sídlom Palackého 20, Bratislava, o zaplatenie sumy 4.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 03.06.2015, č. k. 7C/306/2010-155, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 03.06.2015, č. k. 7C/306/2010-155, p o t v r d z u j e . Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom, posúdiac vec podľa § 652 ods. 1, § 420 ods. 1 a 3, § 421, § 441, § 442 ods. 1 a § 443 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), zamietol ako nedôvodný a nepreukázaný návrh, doručený súdu dňa 12.10.2009, ktorým sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4.000,- eur s príslušenstvom a náhrady trov konania z titulu náhrady škody. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP) tak, že v konaní plne úspešnému žalovanému priznal ich náhradu len vo výške 240,- eur titulom náhrady za zaplatený súdny poplatok za podaný odpor proti platobnému rozkazu. Náhradu trov právneho zastúpenia žalovanému nepriznal, lebo v zákonnej lehote podľa § 151 ods. 1 OSP trovy právneho zastúpenia nevyčíslil. 2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že na základe ústnej dohody so žalovaným dal k nemu do opravy dňa 26.08.2008 (v žalobe je uvedený nesprávny rok 2009 - poznámka odvolacieho súdu) svoje motorové vozidlo S. XXXD, A.: SE XXX AT, čo žalovaný písomne potvrdil prehlásením z 05.08.2009. Vozidlo žalobcu bolo odcudzené neznámou osobou z priestorov, v ktorých ho na pokyn žalovaného zaparkoval. Žalobca sa pokúsil o mimosúdne vyrovnanie s tým, že požadoval náhradu škody iba vo výške 4.000,- eur, hoci vozidlo malo v čase odcudzenia, aj podľa bežne dostupných katalógov a inzercie, hodnotu vyššiu. Žalovaný zmier odmietol s tým, že vozidlo bolo zaparkované v priestoroch, ktoré patria tretej osobe a tá údajne mala telefonicky vyzvať žalobcu, aby si vozidlo odviezol. Uvedené tvrdenie je nepravdivé, automobil bol zaparkovaný spolu s ďalšími vozidlami, ktoré mal žalovaný v oprave v areáli, ktorý je spojený s opravovňou žalovaného. Tento priestor žalovaný používal na zaparkovanie vozidiel prijatých od zákazníkov, a používa dodnes, je oplotený a uzamknutý. Žalobcovi nik nevolal, a ani nevie, kto je skutočným vlastníkom nehnuteľnosti, vozidlo zaparkoval na mieste určenom žalovaným. Prevzatím vozidla od zákazníka na opravu za túto vec zodpovedá žalovaný a z jeho areálu bolo evidentne vozidlo odcudzené. 3. Po vykonanom dokazovaní však dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrhu žalobcu nie je možné vyhovieť, lebo žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania, a nepreukázal, že by k poškodeniu (odcudzeniu vozidla) bolo došlo v čase, keď bolo vozidlo prevzaté žalovaným za účelom opravy. Žalobca nepreukázal, že by prišlo k vzniku zmluvného vzťahu so žalovaným, na základe ktorého by prevzal vozidlo do opravy; nepreukázal kedy a ako sa účastníci dohodli na rozsahu opravy a na cene opravy. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi účastníkmi neprišlo k dohode o oprave veci a žalobca bol po vykonanej ohliadke opakovane vyzývaný, aby si vozidlo odviezol. Tieto zistenia vyplynuli nielen z výpovede žalovaného, ale aj z výsluchu svedkov B. I. a U. H., majiteľa dvora, na ktorom stálo niekoľko mesiacov nepojazdné vozidlo žalobcu, a ktorého sám žalobca ubezpečil, že si vozidlo odvezie a uhradí parkovné. Podľa súdu tak žalovaný nezodpovedá za škodu, ktorá vznikla po čase, keď bol žalobca povinný vozidlo prevziať po tom, čo neprišlo k dohode o jeho oprave a bol v omeškaní s prevzatím vozidla, a ako vlastník veci potom zodpovedá za škodu, ktorá mu vznikla jeho zavinením spočívajúcim v omisívnom konaní. Keďže žalobca nepreukázal, či ku škode došlo v čase, kedy za vec zodpovedal žalovaný podľa § 421 ods. 1 OZ, potom žalobca ani nemohol preukázať príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody, a preto nie sú splnené podmienky pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu. Súd prvej inštancie dospel tiež k záveru, že žalobca nepreukázal ani uplatnenú výšku škody 4.000,- eur, ktorá podľa žalobcu predstavovala obvyklú cenu vozidla v čase jeho odcudzenia (v presne neustálenom čase od októbra 2008 do 25.11.2008). V tejto súvislosti poukázal súd prvej inštancie na zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania, podľa ktorých bolo vozidlo nepojazdné po nehode, ku ktorej došlo ešte dňa 06.05.2007. Po tejto nehode nebola na vozidle realizovaná oprava, preto mala vec znížené úžitkové vlastnosti, resp. nebola použiteľná na obvyklý účel, a po ukončení šetrenia poistnej udalosti bola uzavretá ako totálna škoda. Nie je preto možné vychádzať z obvyklej ceny použitých vozidiel bez vád. Predajná cena ojazdených vozidiel v roku 2011 v žiadnom prípade nepreukazuje cenu vozidla žalobcu v čase odcudzenia, a ani cenu nešpecifikovaných komponentov vozidla, ktoré mal žalobca podľa jeho tvrdenia v úmysle scudziť vo forme náhradných dielov. 4. Čo sa týka potvrdenia zo dňa 05.08.2009 o prevzatí veci za účelom opravy, súd prvej inštancie toto potvrdenie nepovažoval za dôveryhodné, nakoľko bolo vystavené dodatočne na žiadosť žalobcu pre „účely polície“, a nie pre účel prevzatia vozidla do opravy. Podľa súdu v čase vystavenia potvrdenia museli mať žalobca a žalovaný s ohľadom na okolnosti a právne postavenie vedomosť o tom, že k prevzatiu veci do opravy neprišlo, ale predstierali okolnosti, ktoré neboli v súlade so skutočným stavom veci. Preto súd vyhodnotil tento právny úkon žalovaného na žiadosť žalobcu ako simulovaný právny úkon, ktorý nie je spôsobilý vyvolať právne účinky, a navyše ako rozporný so zásadou dobrých mravov nepožíva právnu ochranu. 5. Rozsudok bol doručený žalobcovi prostredníctvom jeho advokáta dňa 02.07.2015, a žalovanému prostredníctvom jeho advokáta dňa 01.07.2015. 6. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnutý rozsudok považuje za vecne nesprávny. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd okrem iného k záveru, že medzi účastníkmi neprišlo k dohode o oprave veci. Podľa ustálenej judikatúry však možno priznať nárok zo zodpovednosti za škodu podľa § 421 OZ bez toho, aby došlo medzi nimi k uzavretiu zmluvy. Podľa súdu žalobca nepreukázal, či ku škode došlo v čase, keď za vec zodpovedal žalovaný. S týmto právnym názorom sa žalobca nestotožňuje. Žalobca, ktorý je tiež v právnom vzťahu v postavení spotrebiteľa, svoje vozidlo značky S. odovzdal žalovanému, ktorý je podnikateľom a zaoberá sa opravami motorových vozidiel. Z vykonaného dokazovania jednoznačné vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o oprave veci. Preto sa žalobca predmetnou žalobou o zaplatenie sumy 4.000,- eur domáha náhrady škody, ktorá mu vznikla na jeho osobnom motorovom vozidle. Žalobca svoje vozidlo odovzdal v roku 2008 žalovanému do úschovy za účelom vykonania jeho opravy, do priestorov, ktoré určil žalovaný a ktoré využíval pre svoju podnikateľskú činnosť. Túto skutočnosť žalovaný písomne žalobcovi potvrdil. Žalobca nesúhlasí s právnym názorom súdu, že v danom prípade išlo o simulovaný právny úkon. Pri tom, ako mu žalovaný vydával potvrdenie o prevzatí veci, upozornil ho, že si vzniknutú škodu bude uplatňovať najprv v trestnom konaní. Neskôr bol žalobca nútený sa domáhať svojho nároku súdnou cestou, keďže polícia jeho vec ako poškodeného neobjasnila, a trestné stíhanie bolo prerušené. Súd sa opieral o výpovede svedkov B. I. a U. H.. Skutočnosť, že žalovaný údajne vyzýval žalobcu na prevzatie vozidla, potvrdil iba svedok H., ktorý má však blízky vzťah k žalovanému, keďže mu prenajímal priestory na jeho podnikanie. Túto okolnosť súd pri hodnotení jeho svedeckej výpovede nijako nezohľadnil. Žalovaný prevzatím uvedeného vozidla za účelom opravy prevzal zodpovednosť za jeho stratu, ku ktorej nakoniec aj došlo jeho odcudzením doposiaľ nezistenou osobou. Skutočnosti, ktoré uviedol žalovaný na pojednávaniach a vo svojich ďalších vyjadreniach, je potrebné považovať za tendenčné a účelové. To, že by žalobcu vôbec nejakým spôsobom vyzýval, aby si vozidlo zobral späť, nijako vierohodne nepreukázal. V priebehu dokazovania vyšlo jednoznačne najavo, že žalovaný objektívne zodpovedá za odcudzenie , teda stratu predmetného motorového vozidla, nakoľko nekonal s odbornou starostlivosťou, pričom ako zodpovednostný subjekt (opravár vozidiel) konať mal. K prevzatiu veci dochádza na základe zmluvy, v danom prípade zmluvy o dielo. Zmluva o dielo je zakotvená v 4. hlave ôsmej časti OZ. Zmluva o oprave veci je osobitným typom zmluvy o dielo. Podľa ust. § 632 OZ je zhotoviteľ povinný vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Objednávateľ má na potvrdenie nárok, ktorý možno vymáhať na súde. Skutočnosť, že žalovaný vydal žalobcovi toto potvrdenie dodatočne, bola len riadnym uplatnením oprávneného nároku žalobcu ako objednávateľa. Aj nevydanie písomného potvrdenia zhotoviteľom, v danom prípade žalovaným, pri prevzatí veci do opravy, nespôsobuje neplatnosť zmluvy o dielo. Na základe uvedených dôvodov považuje žalobca napadnuté rozhodnutie za vecne neprávne a navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 7. Odvolanie žalobcu bolo doručené žalovanému prostredníctvom jeho advokáta dňa 10.09.2015, ktorý sa k nemu písomne nevyjadril. 8. Spis s odvolaním žalobcu bol predložený odvolaciemu súdu dňa 01.12.2015. 9. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 10. Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané pred 01.07.2016, t. j. za účinnosti OSP, Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupoval v zmysle vyššie citovaného ust. § 470 ods. 2 CSP. Viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi, dospel po preskúmaní odvolacích námietok žalobcu k záveru, že nie je dôvod napadnutý rozsudok zmeniť ani zrušiť, pretože súd prvej inštancie rozhodol vo veci vecne správne. Keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP svoj rozsudok vo veci verejne vyhlásil dňa 17.04.2018. 11. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, zistený z riadne vykonaného dokazovania. Výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, a aj podľa názoru odvolacieho súdu dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam, ktoré majú oporu v obsahu spisového materiálu. Dokazovanie vo veci teda vykonal súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu a zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 132 OSP (procesné ustanovenie platné do 30.06.2016). Dospel aj k správnym skutkovým a právnym záverom, že žalobca nepreukázal existenciu záväzkového (zmluvného vzťahu) so žalovaným, z ktorého odvodzoval uplatnený nárok. Žalovaný nemal voči žalobcovi žiaden zmluvný záväzok. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Svoj právny záver súd prvej inštancie aj dostatočným spôsobom odôvodnil a v súlade s § 157 ods. 2 OSP (platným do 30.06.2016) podal dostatočne zrozumiteľný výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozsudku, ktorým žalobu žalobcu zamietol. Aj o náhrade trov konania rozhodol súd aplikujúc správne zákonné ustanovenie (§ 142 ods. 1 OSP) vzhľadom na plný úspech žalovaného v spore. 12. V odvolaní žalobca neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu a jeho právneho posúdenia, alebo ktoré by mu neboli bývali známe. Z konania pred súdom prvej inštancie nevyplýva iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver, a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je vyčerpávajúce, a preto si nežiada ani obšírne doplniť dôvody na zdôraznenie jeho správnosti, nakoľko odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), Odvolací súd sa preto stotožňuje so všetkými zisteniami a závermi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvej inštancie k jeho rozhodnutiu vo veci. S uvedeným odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už len nasledovné: 13. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, zdôrazňuje, že predpokladmi vzniku tzv. osobitnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu podľa § 421 OZ (podľa ktorého, každý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byť predmetom jeho záväzku, zodpovedá za jej poškodenie, stratu alebo zničenie, ibaže by ku škode došlo aj inak), sú existencia záväzkového vzťahu medzi subjektom odovzdávajúcim predmet a subjektom, ktorý za jeho stratu, zničenie alebo poškodenie zodpovedá, pričom na základe uvedeného vzťahu je subjektu, ktorý odovzdáva vec, poskytované určité plnenie; samotné prevzatie veci subjektom, ktorý na základe záväzkového vzťahu poskytuje plnenie; škodová udalosť, ktorá spôsobila poškodenie alebo zničenie veci a ktorá nastala v čase, kedy bola vec prevzatá za účelom plnenia záväzku, až do okamihu, keď bola alebo mala byť vec vrátená; škoda na danej veci a príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a vznikom škody. Pre vznik zodpovednosti za škodu podľa § 421 OZ je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých uvedených predpokladov, pričom pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Dôkazné bremeno splnenia týchto predpokladov zaťažuje v konaní žalobcu ako poškodeného. 14. V sporovom konaní platí prejednacia zásada. Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov, ktoré ju preukazujú, je zásadne vecou účastníkov sporu. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch sporu a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu tvrdenia. Účastník má teda povinnosť tvrdenia (v čase konania pred súdom prvej inštancie podľa § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 OSP) a povinnosť dôkazu (§ 120 ods. 1 OSP). Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník sporu, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka sporu za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. 15. Dôkazmi predloženými žalobcom v konaní pred súdom prvej inštancie však nebola spoľahlivo preukázaná existencia záväzkového (zmluvného) vzťahu medzi stranami sporu, výška škody, a ani príčinná súvislosť medzi záväzkovým vzťahom a škodovou udalosťou. 16. Mylné je tvrdenie žalobcu v odvolaní, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o oprave veci. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobca bol opakovane vyzývaný, aby si vrak svojho nepojazdného vozidla odviezol, lebo žalovaný ho opravovať nebude. Zo svedeckej výpovede U. tiež vyplynulo, že on sám žalobcu k tomu vyzval, na čo ho žalobca ubezpečil, že si vozidlo z jeho dvora odvezie a vyrovná sa s ním za to, že tam auto stálo. Túto svedeckú výpoveď žalobca spochybnil až v odvolaní. Odvolací súd však nemal žiadne pochybnosti o hodnovernosti výpovede svedka, lebo samotná skutočnosť, že svedok prenajímal žalovanému priestory na jeho podnikanie, nezakladá žiaden „blízky“ vzťah svedka k žalovanému. 17. Ani samotné potvrdenie o prevzatí vozidla „za účelom dohodnutej opravy“ predložené žalobcom v konaní, žiadnu dohodu o oprave vozidla nepreukazuje. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu, ako aj vo svojom výsluchu pred súdom, popísal okolnosti, za ktorých dňa 05.08.2009 podpísal tento žalobcom napísaný text potvrdenia. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru, že išlo o simulovaný právny úkon. 18. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Ustálená judikatúra pod skutočnou škodou (damnum emergens) rozumie majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi. Ide v podstate o vyjadrenie rozdielu, v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na veci (R 55/1971). Ako však správne konštatoval súd prvej inštancie, žalobca ani výšku škody riadne v konaní nepreukázal. 19. Jednoznačne tak nebolo v konaní preukázané splnenie podmienok pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu podľa § 421 OZ, a preto odvolacia námietka žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci neobstojí. 20. Žalobca v odvolaní tiež tvrdí, že bol nútený sa domáhať svojho nároku (voči žalovanému) súdnou cestou, keďže polícia jeho vec ako poškodeného neobjasnila, a trestné stíhanie bolo prerušené. Ako však vyplynulo z vykonaného dokazovania, v čase začatia občianskoprávneho konania (12.10.2009) trestné stíhanie vo veci prečinu krádeže motorového vozidla žalobcu ešte stále prebiehalo, a prerušené bolo až dňa 21.01.2010 uznesením ČVS: ORP-3837/2-OSV-BH-2008 Ba s tým, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti, oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. 21. Neobstojí tiež námietka žalobcu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd vykonal dôkazy tak, ako mu ich navrhli strany sporu. Nevykonal síce dokazovanie listinami týkajúcimi sa nadobudnutia a financovania kúpy vozidla žalobcom, nakoľko tieto považoval pre rozhodnutie v merite veci za irelevantné, ale toto žalobca v odvolaní ani nenamietal. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že podľa predchádzajúceho procesného predpisu (OSP), bol súd prvej inštancie povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli, len vo veciach, v ktorých konanie bolo možné začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 120 ods. 2 OSP). Prejednávaná vec takýmto konaním nebola. 22. Pretože obsah odvolania žalobcu nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska žalobcom tvrdených odvolacích dôvodov, a súd prvej inštancie rozhodol o jeho nároku voči žalovanému vecne správne, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 23. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 24. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení priznal odvolací súd úspešnej strane v odvolacom konaní - žalovanému, nárok voči žalobcovi na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie podľa 262 ods. 2 CSP. 25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).