Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/100/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1609208130 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1609208130.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: LMM, spol. s.r.o., IČO: 31 362 044, so sídlom Klenová 24, Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Erbenom, so sídlom Nám. SNP 22, Bratislava, proti žalovanému: O. N., D.. XX.XX.XXXX, N. G. Č.. XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou UNITED LAWYERS, s.r.o., so sídlom Miletičova 23, Bratislava, o zaplatenie sumy 19.125,70 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 23.septembra 2016 č.k. 7C/87/2010-259, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej - vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e . Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12.399,55 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 12.189,55 eur od 05.09.2009 do zaplatenia, zo sumy 210,- eur od 12.12.2009 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 30%, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Poukázal na to, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 18.759,81 eur titulom vrátenia zálohových platieb za vykonanie vadného diela, ktoré vady žalovaný neodstránil, ďalej titulom nezaplatenia kúpnej ceny za kompresor, titulom náhrady nákladov za uvedenie kuchynskej linky do pôvodného stavu a jej uskladnenie s tým, že v priebehu konania rozšíril žalobný nárok a žiadal zaplatenie sumy 19.125,70 eur na základe ďalších dvoch faktúr za demontáž a odvoz nábytku a skladné. Po doplnení dokazovania v intenciách uznesenia odvolacieho súdu č.k. 8Co/303/2013-187 zo dňa 20.01.2015, ktorým bol jeho v poradí prvý rozsudok zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie, zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa § 631, § 642 ods.2, § 648 ods. 1, ods.2, § 456, § 457, § 522, § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že nárok žalobcu je čiastočne dôvodný. Čo sa týka zmluvy o dielo vo vzťahu k manželom H., mal zo svedeckých výpovedí oboch manželov ako aj žalovaného preukázané, že so žalovaným uzavreli viaceré zmluvy o dielo, a to postupne na vyhotovenie kuchynskej linky, nábytku do obývačky, vstavaných skríň do spálne a do chodby, posteľ do spálne a kúpeľňová skriňa do kúpeľne a závesná skrinka do kúpeľne. Farba, vzhľad a vyhotovenie jednotlivých kusov nábytku bolo vždy medzi nimi dohodnuté podľa vizuálneho návrhu v prípade kuchynskej linky a v prípade ostatného nábytku podľa konkrétneho vzhľadu nábytku, ktorý videli v obchodoch a vzájomne si toto odsúhlasili. Cenu jednotlivých diel si dohodli vždy tak, že si ústne navzájom odsúhlasili koľko bude daný kus nábytku stáť. Príslušnú sumu dostal žalovaný vždy do rúk v hotovosti. Doklady o prijatí súm nevydával a nevystavil ani písomné potvrdenie o prevzatí objednávky za jednotlivé diela. Medzi stranami nebola sporná skutočnosť, že došlo k úhrade ceny za jednotlivé diela tak, ako sa zmluvné strany dohodli a tieto čiastkové úhrady účastníci zmluvy nazvali zálohami. Konštatoval, že skutočnosť, že žalovaný nevystavil potvrdenia o prevzatí objednávok na jednotlivé kusy nábytku nespôsobuje neplatnosť zmluvy o dielo. Až dňa 22.06.2009 žalovaný ako zhotoviteľ podpísal prevzatie celkovej sumy 12.189,55 eur ako to vyplýva z príjmového dokladu. Mal teda preukázané, že medzi manželmi H. ako objednávateľmi a žalovaným ako zhotoviteľom došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o dielo. Termín dokončenia jednotlivých kusov nábytku bol podľa žalovaného do konca februára 2009, svedkyňa M. H. uviedla, že termín nebol presne dohodnutý, malo to byť dva až tri mesiace od prvotnej objednávky v mesiacoch október a november 2008. Nič na tom však nemení skutočnosť, že objednávatelia poskytli žalovanému dostatočný časový priestor na dokončenie diela ako aj odstránenie vád. Zo svedeckých výpovedí A. H. V. M. H. U. mal preukázané, že postupne ako žalovaný montoval jednotlivé kusy nábytku, začali sa objavovať aj jednotlivé vady. Skutočnosť, že nábytok mal vady, potvrdili obaja svedkovia, pričom tieto vady korešpondujú aj s priloženou fotodokumentáciou aj zoznamom závad, ktorý žalovaný podpísal. Jednalo sa o také vady ako: kúpeľňová skrinka visela do strany, interiérové dvere boli bez kľučiek, boli slabo natreté, nedali sa zatvárať, barové dvierka z obývačkovej skrinky vypadávali z pántov, dvierka skriniek nelícovali, polica padala zo steny, bočná doska od šatníkovej skrine vypadávala, kuchynská doska od práčky vypadávala, chýbali dvierka pod rúrou. Z emailovej komunikácie vyvodil, že sa objednávatelia snažili dohodnúť so žalovaným na termíne odstránenia jednotlivých vád a žalovaný jednotlivé vady nesporil. Skutočnosť, že žalovaný súhlasil s vadami mal preukázanú aj tým, že žalovaný podpísal zoznam závad. Jeho námietka, že zoznam závad podpisoval pod nátlakom nebola dôvodná. Konštatoval, že jednotlivé vady tak, ako ich špecifikovali objednávatelia, sú síce odstrániteľné, v danom prípade sa jedná o veľký počet vád, ktoré robia dielo ako celok nefunkčným a neupotrebiteľným. Konštatoval, že za neodstrániteľnú vadu sa považuje aj taká opraviteľná vada, ktorá nebola odstránená bez zbytočného odkladu. Skutočnosť, že vady neboli odstránené mal preukázanú z výpovedí oboch manželov H. ako aj z ich emailovej komunikácie. Keďže k odstráneniu vád žalovaným nedošlo, objednávatelia uzavreli dňa 18.05.2009 so žalovaným dohodu (prostredníctvom splnomocneného L.. M. U.), v ktorej sa dohodli na odstránení vád diela do 03. (správne 31. - poznámka odvolacieho súdu) 05.2009, v prípade, ak nebude dielo ukončené objednávatelia vrátia dielo a zhotoviteľ vráti finančnú čiastku prevzatú za dielo. Následne dňa 27.08.2009 odstúpili objednávatelia od zmluvy o dielo (každej jednej čiastkovej zmluvy o dielo) a vyzvali žalovaného na vrátenie sumy 12.189,55 eur do 04.09.2009. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému doručené dňa 31.08.2009. Z dohody ako aj emailovej komunikácie mal preukázané, že v čase odstúpenia od zmluvy vady na diele boli zrejmé, a že žalovaný je s ich odstránením v omeškaní, objednávatelia poskytli žalovanému primeranú lehotu (nielen lehota v dohode do 31.05.2009, ale aj lehoty v emailoch) na odstránenie vád a nakoniec skutočnosť, že žalovaný vytýkané vady neodstránil. Preto odstúpenie od zmluvy považoval za platné. Následne došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky zo strany M. H. ako objednávateľky na žalobcu. Žalovaný bol povinný vrátiť sumu 12.189,55 eur do 04.09.2009 titulom vrátenia vyplatenej ceny za dielo, preto žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 12.189,55 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovanému bola poskytnutá lehota v odstúpení od zmluvy na vrátenie do 04.09.2009, do omeškania sa žalovaný dostal dňa 05.09.2009, od tohto dňa priznal žalobcovi aj úrok z omeškania 9% ročne v súlade s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a za obdobie od 02.06.2009 do 04.09.2009 žalobu žalobcu zamietol. Za nedôvodnú považoval žalobu o zaplatenie sumy 5.751,54 eur titulom vrátenia ceny za dielo - kuchynskú linku pre M. U., ktorú žalovaný najprv uznal, úkon uznania však nebol podpísaný stranami, preto bol neúčinný, následne žalovaný odmietol opätovne uznať túto pohľadávku z dôvodu, že táto suma je vymáhaná v inom konaní. Konštatoval, že z pozície žalobcu sa jedná o šikanózny výkon práva, priznaním tejto sumy by bola žalovanému uložená dvakrát tá istá povinnosť, čo by bolo v rozpore s dobrými mravmi, a preto žalobu v časti o zaplatenie sumy 5.751,54 eur aj s príslušenstvom zamietol. Keďže došlo k platným odstúpeniam od zmluvy, zmluvné strany si mali vrátiť poskytnuté plnenia. Žalobca ponúkol vrátenie diela žalovanému, ktorý zostal v tomto smere nečinný. Dostal sa teda ako veriteľ do omeškania a vznikla mu povinnosť nahradiť žalobcovi náklady spojené s neposkytnutím súčinnosti. Žalobca si uplatnil náklady na odstránenie a skladovanie diela a to faktúrami na sumu 142,80 eur (rozobratie a odvoz rozpracovanej kuchynskej linky), na sumu 72,59 eur (ako skladné za kuchynskú linku), na sumu 210,- eur (demontáž a doprava nábytku z bytu na Klenovej ul.) a na sumu 155,89 eur (ako skladné nábytku a kuchynskej linky). Mal preukázané, že žaloba je dôvodná len v časti sumy 210,- eur, keď mal preukázané, že žalobcovi skutočne vznikli náklady v súvislosti s demontážou a odvozom nábytku z bytu na G. X.., nakoľko žalobca si na tieto úkony objednal firmu Z.A.Y. s.r.o., ktorá mu svoje služby fakturovala sumou 210,- eur. Zvyšné náklady spolu v sume 371,28 eur žalobca nepreukázal, že by mu v skutočnosti vznikli. Pokiaľ sa žalobca voči žalovanému domáhal na základe faktúry č. 190695 zo dňa 07.09.2009 zaplatenia sumy 603,33 eur ako kúpnej ceny za kompresor dospel k záveru, že žaloba nie dôvodná, nakoľko kompresor bol žalovanému zo strany L.. M. U. darovaný, a nie predaný. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil § 255 ods. 2 C.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku, vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmeny tak, aby bola žaloba aj v tejto časti zamietnutá dôvodiac tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytýkal súdu prvej inštancie, že neprihliadol na skutkové zistenia preukázané výsluchmi svedkov pokiaľ ide o vykonanie dela - kuchynskej linky do rodinného domu konateľa žalobcu S. G.. Čo sa týka zariadenia bytu na G. X. poukazoval na to, že nebola dohodnutá cena za dielo, boli dohodnuté zálohy, nebolo dielo dohodnuté jednou ústnou zmluvou o dielo, ale opakovanými ústnymi zmluvami, pričom objednávateľka M. H. nevedela presne uviesť, čo bolo predmetom diela. Poukázal na to, že sa jednalo o priateľskú výpomoc - službu. Ani objednávateľ L.. A. H. nevedel dielo špecifikovať v rámci jeho výsluchu. Uviedol, že niektoré vady boli odstránené a objednávateľom bolo tiež potvrdené, že boli odstránené aj diela, ktoré boli v poriadku a funkčné. Z výsluchu objednávateľky nebolo jasné, či predmetom diela mala byť aj montáž diela, jeho kotvenie na stenu, dodanie kľučiek a, že bez posudku boli posúdené závady a dielo odstránené. Namietal dodatočnú nemožnosť plnenia zapríčinenú žalobcom, keď mu neboli vyplatené zálohy, v dôsledku čoho nemohol pokračovať v plnení diela. Poukázal na to, že bol vydaný platobný rozkaz z titulu nezaplatenia materiálu dodaného konateľovi žalobcu na kuchynskú linku S. G. vo výške 1.200,- eur, ktorý je predmetom exekučného konania a že následne konateľ žalobcu si uplatnil v zmenkovom súdnom konaní zmenkovú sumu rovnajúcu sa celkovým zálohám vyplatením mu na realizáciu kuchynskej linky S. G., ktoré je rovnako predmetom exekučného konania, pričom sa jedná o fiktívnu zmenku, ktorá mala len zabezpečiť vrátenie záloh objednávateľky. Vytýkal súdu prvej inštancie, že neskúmal, či boli skutočne časti diela na G. X. demontované, a či právni predchodcovia žalobcu aj v súčasnosti neužívajú diela a ich časti, či boli reklamácie opodstatnené, ku ktorým častiam diela, ako aj konanie žalobcu, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku. Namietal doručenie odstúpenia od zmluvy a v tejto súvislosti poukázal na pozmeňovanie doručenky založenej v súdnom spise. Vytýkal súdu prvej inštancie nerešpektovanie právneho názoru Krajského súdu v Bratislave uvedeného v jeho uznesení zo dňa 20. 01. 2015 č.k. 8Co/303/2013 - 187 a na závery vyplývajúce z uvedeného uznesenia. Argumentoval, že z výsluchov a svedeckých výpovedí jasne vyplýva, že objednávatelia nevedeli, čo si objednali a s akou cenu, celé pojednávanie a výsluchy hovorili len o zálohách, ktoré boli poskytnuté na vykonanie viacerých diel, pričom súd nevykonal dokazovanie vo vzťahu k jednotlivým čiastkovým dielam a k osobitným ústnym dohodám, resp. ústne uzatvoreným zmluvám o dielo, ktoré však neexistujú. Dňa 22. 06. 2009 podpísal prevzatie celkovej sumy 12.189,55 eur, avšak z príjmového dokladu nevyplýva, na výrobu akého nábytku bola uvedená suma vynaložená. Konajúci súd jednoznačne neustálil, čo bol povinný na základe zmluvy o dielo vykonať, v akom rozsahu a dokedy, či sa dostal do omeškania so zhotovením diela a do akej miery zodpovedalo dielo zhotovené ním tomu, čo bolo zmluvnými stranami dohodnuté. Suma 12.189,55 eur sa nedá považovať za zálohu, nakoľko bola pravdepodobne vyplatená až po vykonaní diela, čiže nie je preukázané ako mal túto sumu prijatú 22. 06. 2009 vrátiť do 01.06. 2009 v zmysle dohody zo dňa 18. 05. 2009. Za jednoznačné považoval len to, že nábytok odovzdal, nemá zaplatenú cenu práce, nemá zaplatené ani za materiál dodaný objednávateľom, vykonal rôzne ďalšie maliarske a natieračské práce, kotvenie kuchynskej linky, jej prevoz a následné opravy, vedú sa voči nemu dve exekučné konania, ktoré priamo súvisia s nezaplatenými zálohami a s dodaným tovarom žalobcovi a jeho právnym predchodcom. Mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, prostredníctvom nástrojov procesného útoku nedokázal preukázať svoje jednotlivé skutkové tvrdenia. V prvoinštančnom konaní nebolo zistené v dostatočnom rozsahu, čo bolo predmetom zmluvy o dielo, aká bola cena ani či dielo vykazovalo vady. Súd prvej inštancie teda riadnym zákonným spôsobom nedostatočne zistil skutkový stav, a preto vec nemohol ani správne právne posúdiť. 3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že pokiaľ ide o argumenty žalovaného týkajúce sa kuchynskej linky v rodinnom dome S. G., žaloba bola v tejto časti zamietnutá a on si tento nárok neuplatňuje, nakoľko v tejto časti odvolanie nepodal. Pokiaľ ide o zariadenie bytu na G. X., nepovažoval za sporné uzatvorenie zmluvy o dielo. Uviedol, že zo žiadneho dokazovania nevyplynulo, že by sa zmluvné strany nedohodli na cene, na vyhotovení, farbe, termíne dodania, a teda zmluva o dielo bola uzavretá. Z výpovedí všetkých svedkov a strán vyplynulo, že predmetom diela a dodávky bola aj montáž nábytku a zariadenia. Za nedôvodnú považoval námietku žalovaného, že mu neboli vyplatené zálohy, keď ani z jednej jeho písomnosti v rozhodujúcom období, a ani z jeho výpovedí nevyplýva, že by sa dožadoval doplatenia zálohy a podmieňoval tým ďalšiu prácu. Poukázal na to, že žalovaný sa počas konania zrozumiteľne nevyjadril k jeho prostriedkom procesného útoku, a to k fotodokumentácii, k dohode z 18. 05. 2009, k ním podpísaným rozsahom vád, k emailovej komunikácii. Z týchto dôkazoch, ktoré žalovaný nijakým spôsobom nespochybnil, vyplýva opodstatnenosť uplatňovaného nároku. Rovnako žalovaný na pojednávaní dňa 02. 12. 2010 priznal, že dielo malo vady. Poukázal na to, že správanie žalovaného počas prvoinštančných konaní bolo pasívne a že žalovaný svoje tvrdenia o údajnom nátlaku v súvislosti s podpísaním dohody, zoznamu vád a prísľubu navrátenia peňazí, nepreukázal. Žalovaný sa počas celého konania nezmienil o tom, prečo prijaté sumy nevrátil. Záverom poznamenal, že pokiaľ by bola zmluva o dielo neplatná, žalovaný mal povinnosť prijaté plnenie vrátiť. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 4. Žalovaný v podanej replike uviedol, že na procesné úkony, ktoré boli vykonané v konaní v priebehu rokov 2010 - 2015, nemožno uplatňovať zásady Civilného sporového poriadku pre popretie skutkových tvrdení a z toho vyplývajúce nedostatky konania procesného charakteru. Zotrval na tom, že svedkovia ani raz nevypovedali o cene za dielo, celý čas vypovedali o zálohách, ktoré mu boli vyplatené. Špecifikovať predmet diela a ustáliť, čo bolo predmetom diela, sa nepodarilo preukázať súdu prvej inštancie vykonaným dokazovaním, a ani samotnému žalobcovi. Žalobca preto neuniesol dôkazné bremeno a prostredníctvom dôkazných prostriedkov nedokázal preukázať svoje jednotlivé tvrdenia. Súd prvej inštancie nezistil v dostatočnom rozsahu čo bolo predmetom zmluvy o dielo a aká bola cena diela, ani či dielo vykazovalo vady. 5. Žalobca v podanej duplike zotrval na svojich doterajších písomných podaniach, ústnych prednesoch a argumentácii uvedenej vo vyjadrení k odvolaniu. 6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 7. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie vykonal; v rozsahu dôkazných návrhov strán; všetko potrebné dokazovanie na posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal vrátenia zálohy zaplatenej žalovanému za vykonanie diela a zaplatenia nákladov spojených so zodpovednosťou žalovaného za vady diela, ako aj na posúdenie opodstatnenosti argumentov žalovaného z hľadiska skutočností, ktoré uvádzal na svoju obranu, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyplynuli najavo, následne tieto; v súlade so zásadou voľného hodnotenie dôkazov vyplývajúcou z § 191 C.s.p. v spojení s čl. 15 C.s.p.; správne vyhodnotil a dospel tak k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka ( § 631 , § 642 ods. 2, § 648 ods. 1, ods. 2, § 456, § 457, § 522, § 517 ods. 2), ktoré aj správne vyložil a svoje úvahy vedúce k priznaniu žalovanej istiny; spolu s príslušenstvom; aj riadne odôvodnil, keď svoj myšlienkový postup dôkladne vysvetlil, a to nielen s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti a z nich vyplývajúce skutkové závery, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery, a zároveň sa podrobne a právne precízne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok strán súvisiacich s predmetom konania. Odvolanie žalovaného nie je spôsobilé; z hľadiska ním uplatňovaných odvolacích dôvodov a ich obsahového vymedzenia; spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní neboli zistené; resp. žalovaným riadne a včas uplatnené, žiadne nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 8. Žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také podstatné námietky a argumenty, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite nevysporiadal v tom smere, prečo na ne neprihliadol. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu poukázal na všetky významné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto možno jeho rozhodnutie považovať za presvedčivé. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvej inštancie k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. S poukazom na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti; vrátane súvisiaceho, odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého, výroku o náhrade trov konania; ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. Na zdôraznenie jeho správnosti považuje odvolací súd za potrebné vysporiadať sa s podstatnými námietkami žalovaného v podanom odvolaní uvádzanými na podporu ním uplatňovaných odvolacích dôvodov. 9. Súd prvej inštancie v intenciách záverov uznesenia odvolacieho súdu č.k. 8Co/303/2013-187 zo dňa 20.01.2015 správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie všetkých rozhodujúcich skutočností potrebných pre ustálenie predmetu zmluvy o dielo, jeho rozsahu, ceny a času zhotovenia. Za týmto účelom správne zisťoval obsah ústnej dohody medzi objednávateľmi L.. M. H. U. V. L.. A. H. a žalovaným ako zhotoviteľom, a to na základe výpovedí v konaní vypočutých svedkov, správne tiež prihliadol na obsah v tejto súvislosti prebiehajúcej emailovej komunikácie, na listinné doklady predložené stranami, ako aj na samotné tvrdenia strán v konaní. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie, že pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie istiny 12.189,55 eur, na základe výsledkov vykonaného dokazovania možno považovať za preukázané uzatvorenie platnej zmluvy o dielo pozostávajúcej z viacerých čiastkových plnení, resp. viacerých čiastkových zmlúv o dielo, keď boli dohodnuté všetky podstatné náležitosti zmluvy o dielo, na základe ktorých sa žalovaný ako zhotoviteľ zaviazal vykonať konkrétne čiastkové diela, a to interiérové úpravy v byte na G. X. XX S. N., pozostávajúce zo zhotovenia kuchynskej linky, vstavaných skríň do chodby a spálne, postelí do spálne, skriniek do kúpeľne, nábytku do obývačky, vrátane dverí so zárubňami, a právna predchodkyňa žalobu L.. M. H. U. s manželom sa ako objednávatelia zaviazali zaplatiť žalovanému odplatu za vykonanie diela. Predmet zmluvy o dielo, t.j. rozsah interiérových úprav v byte na G. X., bol dostatočne dôkazne podložený výpoveďami svedkov - manželov H., ktorí opísali ako sa každá dielčia časť zákazky detailne dojednávala a odsúhlasovala so žalovaným. Rozsah predmetu zmluvy o dielo tak ako bol preukázaný svedeckými výpoveďami objednávateľov, vyplýval aj z ich plnej moci udelenej L.. M. U. dňa 14.05.2009 a bol potvrdený samotným žalovaným v jeho prednese na pojednávaní dňa 27.01.2016. 10. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že objednávateľmi nebol dostatočne špecifikovaný predmet zmluvy o dielo, je potrebné; z hľadiska splnenia si dôkaznej povinnosti žalobcom v tejto súvislosti; prihliadnuť na tú skutočnosť, že tento mohol len výpoveďami objednávateľov ako svedkov v konaní preukazovať obsah ústnej dohody o predmete zmluvy o dielo, nakoľko žalovaný si nesplnil svoju zákonnú povinnosť vydať objednávateľom písomné potvrdenie o prevzatí objednávky, ktoré malo obsahovať označenie predmetu diela, rozsah, akosť, cenu za vykonanie a čas zhotovenia. Žalovaný objednávateľom nevystavoval ani doklady o priebežnom uhrádzaní zálohy na vykonanie diela. Odvolací súd tak zastáva názor, že žalovaný sa nemôže úspešne dovolávať nedostatočného splnenia si dôkaznej povinnosti žalobcom ohľadne špecifikácie diela za stavu, keď sám svoje povinnosti zanedbal. Dôkazná situácia v konaní umožňovala prijať záver o tom, aké konkrétne dielo bolo predmetom zmluvy o dielo, žalovaný nenamietal, že by bolo dojednané v inom rozsahu ako bolo súdom prvej inštancie na podklade vykonaných dôkazov ustálené. Len na základe skutočnosti, že manželia H. nevedeli detailne špecifikovať, čo si presne objednali, nebolo možné vyvodiť záver o neplatnom dojednaní predmetu zmluvy o dielo pre jeho neurčitosť, či nezrozumiteľnosť, v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navyše odvolací súd poznamenáva, že aj v prípade neplatného dojednania zmluvy o dielo by vznikla zmluvným stranám povinnosť vydať si z neplatnej zmluvy vzájomné plnenia podľa § 457 Občianskeho zákonníka. 11. Správne súd prvej inštancie skutkovo ustálil, že cena diela bola dohodnutá čiastkovými úhradami záloh postupne podľa toho, ako sa jednotlivé dielčie časti diela realizovali, čo potvrdil aj žalovaný na pojednávaní dňa 27.01.2009 s tým, že išlo o zálohy na materiál. Uvedený spôsob dojednania ceny za dielo nespôsoboval neplatnosť zmluvy, keď určenie výšky ceny nie je obligatórnou náležitosťou platného uzavretia zmluvy o dielo. Občiansky zákonník dokonca v ust. § 634 ods. 2 predpokladá oprávnenie požadovať od objednávateľa platenie preddavkov počas vykonávania diela. Zaplatenie zálohy objednávateľmi za celé vykonanie diela v celkovej sume 12.189,55 eur žalovaný potvrdil až dodatočne dňa 22.06.2009 z dôvodu, že priebežne objednávateľom nevystavoval doklady o zaplatení jednotlivých zálohových platieb. Bez významu je pritom žalovaným namietaná skutočnosť, že sa jednalo o priateľskú výpomoc - službu. 12. Rozsah vád a ich vytknutie žalovanému bol náležite preukázaný svedeckými výpoveďami manželov H., priloženou fotodokumentácie, dohodou zo dňa 18.05.2005, žalovaným podpísanou listinou - zoznam vád, a emailovou komunikáciou, z ktorých vyplynulo, že išlo vady všetkých čiastkových diel, ktoré sa týkali ich funkčnosti, pričom žalovaný veľkú časť vád a nedorobkov potvrdil a zaviazal sa ich odstrániť do 31.05.2009. Nebolo sporné, že žalovaný vady neodstránil v dohodnutej lehote do 31.05.2009; a ani v dodatočnej lehote do 01.08.2009, resp. 08.08.2009; a že objednávatelia odstúpili od zmluvy o dielo ako celku listom zo dňa 27.08.2009, ktorý žalovaný prevzal dňa 31.08.2009. Žalovaný v priebehu konania pripustil možnosť doručenia mu zásielky s odstúpením od zmluvy, nezrovnalosti v dátumoch na doručenke boli právnym zástupcom žalobcu objasnené na pojednávaní dňa 23.09.2016 a odvolacie námietky žalovaného o pozmeňovaní doručeniek zostali len v rovine jeho ničím nepodložených špekulácií. 13. K námietke žalovaného, že nemá zaplatenú cenu za práce ani za dodaný materiál, odvolací súd poukazuje na to, že zálohy boli vyplácané, podľa tvrdení žalovaného, za použitý materiál (bod 11), a teda žalovaný, ktorý je povinný vrátiť prijatú zálohu na materiál, má nárok na vrátenie vzájomného plnenia, teda objednávateľom ním dodaného materiálu, ktorý mu je povinný vrátiť žalobca v podobe vadného nábytku. Žalobca v tejto súvislosti preukázal, že je pripravený svoj vzájomný záväzok splniť (§ 560 Občianskeho zákonníka), a že žalovaný sa dostal do omeškania s prevzatím tohto vzájomného plnenia (§ 522 Občianskeho zákonníka). Žalovaný si cenu za vykonanie práce neuplatnil v konkrétnej výške v rámci nároku na vrátenie vzájomného plnenia ako prostriedok procesnej obrany, a preto nebolo možné ani na túto jeho námietku prihliadnuť. 14. Vzhľadom na to, že žalovaný vytknuté vady neodstránil ani v dodatočnej primeranej lehote, stali sa tieto subjektívne neodstrániteľnými a objednávateľom vzniklo právo na zrušenie zmluvy podľa § 648 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako pri neodstrániteľných vadách. Zhodne so súdom prvej inštancie preto považoval aj odvolací súd odstúpenie od zmluvy o dielo za platné, v dôsledku ktorého došlo k zrušeniu zmluvy od začiatku (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a zmluvným stranám vznikla povinnosť vrátiť si vzájomné plnenia (§ 457 Občianskeho zákonníka). Objednávatelia si svoju povinnosť splnili, keď demontovali dielo, ktoré im bolo žalovaným vadne dodané a žalovaný sa s jeho prevzatím dostal do omeškania (bod 13). 15. Pokiaľ žalovaný namietal, že boli odstránené aj diela, ktoré boli funkčné, odvolací súd poznamenáva, že nábytok v každej miestnosti v byte vykazoval čiastočné vady, a keďže tento bolo potrebné vnímať ako jeden celok a objednávatelia tak zrejme nemali záujem ponechať si len časť nábytku v miestnosti, ktorý zostal funkčný, odstránili aj tie časti nábytku, ktoré boli funkčné. Žalovaný neuviedol, ktoré konkrétne časti diela boli vyhotovené bez vád a nedôvodne tak objednávateľmi odstránené. Žalovaný bol povinný si demontované dielo prevziať a tak sa mohol presvedčiť, či boli odstránené aj také časti diela, ktoré boli vyhotovené bez vád. Žalovaný len vo všeobecnej rovine vytýka súdu prvej inštancie, že neskúmal, či boli všetky časti diela demontované, a či ich v súčasnosti manželia H. neužívajú. Takáto námietka však sama osebe nemá potrebnú relevanciu. 16. Tvrdenie žalovaného o dodatočnej nemožnosti plnenia zapríčineného žalobcom s poukazom na to, že nemohol pokračovať v plnení diela, pretože mu neboli vyplatené zálohy, je novou skutočnosťou, ktorá nebola v konaní pred súdom prevej inštancie tvrdená, a ani preukázaná. Uplatnenie sumy 1.200,- eur proti žalovanému platobným rozkazom v súvislosti s materiálom na kuchynskú linku v G. a uplatnenie zmenkovej sumy vo výške zálohy vyplatenej mu za realizáciu kuchynskej linky S. G. v sume 5.751,54 eur, nesúvisia so žalobným nárokom preskúmavaným v odvolacom konaní. 17. Nedôvodná je námietka žalovaného, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, keď nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 23.09.2016 vyplýva, že žalovaný nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania a za stavu, keď v prvoinštančnom konaní dôkazy označením konkrétneho dôkazného prostriedku a právne významnej skutočnosti do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania nepredložil ani neoznačil, nedôvodne vytýka súdu prvej inštancie, že zistil neúplne skutkový stav, pretože nevykonal ďalšie (navrhované) dôkazy. 18. Odvolací súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa argumentmi žalovaného týkajúcimi sa zhotovenia kuchynskej linky do rodinného domu S. G., nakoľko v tejto časti bol žalobcom uplatňovaný nárok na zaplatenie sumy 5.751,54 eur zamietnutý a žalobca odvolanie do tejto časti nepodal a odvolanie žalovaného smerovalo len proti vyhovujúcej časti rozsudku súdu prvej inštancie. Vo vzťahu k priznanej istine 210,- eur spolu s úrokom z omeškania žalovaný neuviedol žiadne odvolacie námietky. 19. Odvolacie dôvody žalovaného boli formulované len vo všeobecnej rovine, žalovaný neuviedol žiadne iné relevantné skutkové tvrdenia na svoju obranu, ktoré by spochybňovali hodnovernosť tvrdení žalobcu, a z ktorých vychádzal aj súd prvej inštancie pri svojich záveroch. Skutkový stav tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie na základe tých dôkazov, ktoré boli navrhnuté a označené stranami do skončenia dokazovania, bolo potrebné považovať za úplný. Žalovaný nenamietal, že by súd prvej inštancie nepoužil správny právny predpis, nesprávne interpretoval použité ustanovenia Občianskeho zákonníka, alebo že by zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Napokon odvolací súd nezistil, že by súd prvej inštancie považoval za zistené niečo, čo sa v spise nenachádzalo, resp. že by opomenul niečo podstatné, čo z obsahu spisu vyplývalo, alebo že by v jeho úvahách existovali logické rozpory. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, akú výpovednú, resp. dôkaznú hodnotu má súd tomu ktorému vykonávanému dôkazu priradiť, keďže pri hodnotení dôkazov je súd zásadne slobodný. V hodnotiacej činnosti je súd obmedzený iba vnútorným presvedčením a hodnotiaci záver je povinný stručne a jasne odôvodniť tak, ako to vyplýva z ust. § 220 ods. 2 C.s.p. Súd prvej inštancie takýmto spôsobom postupoval, dôsledne vysvetlil svoje závery, ako aj zhodnotenie vykonaných dôkazov a len odlišný názor žalovaného na hodnotenie dôkazov, nie je s ohľadom na zásadu voľného hodnotenia dôkazov, spôsobilý spochybniť správnosť skutkových záverov súdu prvej inštancie. 20. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 430 C.s.p.).