Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/294/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1610201023 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1610201023.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu: JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej, v právnej veci žalobcov: 1. O. Š., G. V.Q. XX.XX.XXXX, K. B. C. X, XXX XX A., 2. Q. Š.F., G. V. XX.XX.XXXX, K. B. C. X, XXX XX A., obaja zastúpení: Advokátska kancelária Consiliaris, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 8 (predtým Budovateľská 1064/22), 821 09 Bratislava, proti žalovanej: T.. I. M., K. K. XX, XXX XX L., zastúpená: JUDr. Tomáš Vaňo, advokát so sídlom Námestie SNP 23, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 26.555,14 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Malacky, č. k. 7C/93/2010-357 zo dňa 21.06.2016, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Malacky, č. k. 7C/93/2010-357 zo dňa 21.06.2016, v napadnutej vyhovujúcej časti, p o t v r d z u j e . II. Žalobcovia 1. a 2. m a j ú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade (ďalej len „žalobcovia“) istinu 21.462,36 Eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 20.04.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.659,70 Eur a konanie v časti o zaplatenie sumy 3.433,08 Eur zastavil a vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnom skončení veci samej. 2. Súd prvej inštancie rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali od žalovanej zaplatenia 26.555,14 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 01.11.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť na strane žalovanej. Odôvodnili ju tým, že žalovaná zastupovala žalobcov v stavebnom konaní spojenom s územným konaním na stavbu rodinného domu s prípojkami IS na pozemku parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX v kat. úz. A., lokalita G. J., v ktorom bolo dňa 16.07.2008 mestom A. vydané oznámenie o začatí konania. Žalovaná v súvislosti s realizáciou výstavby rodinného domu od žalobcov dňa 29.05.2008 prevzala sumu 280.000,- Sk, dňa 20.06.2008 sumu 20.000,- Sk, dňa 13.08.2008 prevzala sumu 300.000,- Sk a dňa 27.08.2008 sumu 200.000,- Sk. Dňa 17.02.2009 sa uskutočnilo so žalovanou v mieste jej podnikania stretnutie v súvislosti so stavbou v lokalite s pracovným názvom G. J., kde žalovaná žalobcov informovala o stave kúpno- predajnej zmluvy k pozemkom pod komunikáciou, o stave vyplatenia pôvodných majiteľov, o stave rozpracovania inžinierskych sietí, ďalej o predpokladanom termíne vydania stavebného povolenia a začatia výstavby inžinierskych sietí, ako i o termíne ukončenia výstavby inžinierskych sietí. Zo stretnutia bola spísaná zápisnica s tým, že nasledujúce stretnutie sa uskutoční dňa 16.03.2009. Žalovaná bola žalobcami splnomocnená na vykonanie uvedených úkonov podľa zápisnice s určením termínov, ktoré však z jej strany neboli dodržané. V dôsledku toho žalobcovia dňa 08.10.2009 vypovedali žalovanej plnú moc. Nakoľko žalovaná nedodržala termíny, na ktoré sa zaviazala v zmysle zápisnice zo dňa 17.02.2009, na ktoré akcie jej boli poskytnuté uvedené zálohy, jedná sa o neoprávnené obohatenie zo strany žalovanej. 3. Žalovaná napadla súdom vydaný platobný rozkaz odporom, ktorý odôvodnila neexistenciou pohľadávky žalobcov. Tvrdila, že prevzala sumu 800.000,- Sk, čo je 26.555,14 Eur, od žalobcov sčasti ako odmenu za vykonanú činnosť a sčasti ako prostriedky, ktoré použila na vykúpenie parciel pod miestnou komunikáciou od pôvodných vlastníkov a nezaviazala sa realizovať inžinierske siete, ale len vybaviť stavebné povolenie pre ich výstavbu. Sumu 20.000,- Sk, čo je 663,89 Eur, fakturovala žalovaná ako odmenu za vybavenie stavebného povolenia pre rodinný dom žalobcov. Ďalšiu sumu 50.000,- Sk, čo je 1.659,70 Eur, fakturovala žalovaná za vybavenie stavebného povolenia pre realizáciu inžinierskych sietí. Suma 280.000,- Sk, čo je 9.294,30 Eur, bola použitá na účely vyplatenia pôvodných vlastníkov pozemkov, na ktorých sa v súčasnosti nachádza prístupová komunikácia a čiastku 2.769,20 Eur vrátila žalovaná žalobcom ako preplatok. 4. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná prevzala od žalobcov celkovo sumu 26.555,14 Eur (800.000,- Sk), z ktorých im vrátila sumu 2.769,20 Eur (83.425,- Sk). Doklad o vrátení tejto sumy predložila najprv žalovaná (č. l. 34 spisu), pričom tu nebol uvedený dátum vyplatenia. Následne predložila žalovaná ten istý príjmový pokladničný doklad s dátumom 22.07.2009. Účastníci sa však zhodli, že táto suma bola vrátená v máji 2010. Žalobcovia tiež nenamietali províziu vo výške 20.000,- Sk (663,88 Eur) za vybavenie stavebného povolenia na stavbu rodinného domu. V týchto častiach bola žaloba vzatá späť a konanie zastavené. Sporná ostala suma 23.122,05 Eur (696.575,- Sk) ako suma za províziu 366.575,- Sk (12.168,06 Eur), suma 280.000,- Sk (9.294,30 Eur) za komunikáciu a suma 50.000,- Sk (1.659,70 Eur) za stavebné povolenie na inžinierske siete. 5. Z vykonaného dokazovania mal pritom súd prvej inštancie preukázané, že sumu 12.168,06 Eur (366.575,- Sk), ktorú si žalovaná fakturovala ako províziu, nemali účastníci dohodnutú ani v plnej moci zo dňa 23.06.2008, ani ústnou dohodou. Listinný dôkaz s názvom ponuka (č. l. 58 spisu) žalobcovia neodsúhlasili. Súd prvej inštancie v tejto časti uveril žalobcom, že pri jednaní so žalovanou ohľadom kúpy stavebných pozemkov mali záujem nadobudnúť také pozemky, na ktorých je možné stavať nehnuteľnosť, a ktorá bude užívania schopná, a teda skolaudovateľná. Na základe uvedeného žalobcovia postupne platili žalovanej všetky sumy, nakoľko mali za to, že žalovaná ich použije za účelom zaobstarania pozemkov pre stavbu domu pre žalobcov. Súd prvej inštancie konštatoval, že zo žiadnych dôkazov nevyplýva, že by bola dohodnutá provízia za predaj pozemkov parc. č. XXXX/ XX a parc. č. XXXX/XX, spolu o výmere 473 m2 a žalovanou tvrdená provízia v sume 366.575,- Sk predstavovala z celkovej sumy kúpnej ceny pozemkov (1.028.775,- Sk - vyplatené p. C. a p. T.) viac ako 35 %, čo presahuje bežne účtovanú províziu za sprostredkovanie nehnuteľností. Poukázal pritom na dôkazy, keď v danej lokalite manželia C. nadobudli stavebný pozemok (o výmere 422 m2, teda v podobnej výmere ako žalobcovia) za cenu 1.611,- Sk/m2, manželia K. stavebný pozemok o výmere 487 m2 za cenu 1.853,80 Sk/m2, pričom províziu za sprostredkovanie neplatili. Aj manželia Z. nadobudli svoj stavebný pozemok za cenu 2.100,- Sk/m2. Súd prvej inštancie preto neuveril žalovanej, ktorá tvrdila, že so žalobcami si dohodla cenu 2.950,- Sk/m2, pričom rozdiel medzi cenou vyplatenou p. T. a p. C. (pôvodní vlastníci pozemkov) mal byť jej províziou. Cenová ponuka stavebného pozemku 2.950,- Sk/m2 tak, ako ho ponúkala žalovaná, vyvolala u žalobcov dojem, že za takúto cenu nadobudnú pozemok aj s inžinierskymi sieťami, čo logicky aj z takejto ponuky vyplýva v porovnaní s cenami okolitých pozemkov. Napokon aj zo stretnutí konaných dňa 17.02.2009 a dňa 17.03.2009, kde sa žalovaná zaviazala predložiť cenovú ponuku na realizáciu inžinierskych sietí a komunikácie, pričom v tom čase mala žalovaná od žalobcov uhradenú sumu 800.000,- Sk, žalobcovia boli v domnení, že časť z týchto zložených finančných prostriedkov žalovaná použije na výstavbu inžinierskych sietí. Súd prvej inštancie za absolútne nedôveryhodný dôkaz, ktorý nezakladaná nárok žalovanej na províziu, považoval faktúry č. 8/2008 (č. l. 36 spisu), ktorou žalovaná fakturuje sumu 116.575,- Sk dňa 27.08.2008, ako doplatok provízie a sumu 50.000,- Sk za vybavenie stavebných povolení na inžinierske siete a komunikáciu. Súd prvej inštancie podotkol, že v tom čase nemohla žalovaná vedieť, že zo zloženej sumy 200.000,- Sk (na základe príjmového pokladničného dokladu zo dňa 27.08.2008) vráti sumu 83.425,- Sk (2.769,- Eur), keďže táto suma bola vrátená až v roku 2010 a v mene Euro. Z toho jednoznačne vyplýva, že táto faktúra bola vyhotovená dodatočne žalovanou, s úmyslom rýchlo vyúčtovať zložené finančné prostriedky na základe urgencií žalobcov, a to pravdepodobne v čase, kedy došlo k ukončeniu spolupráce so žalovanou, respektíve po podaní žaloby. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že aj faktúra č. 7/2008 zo dňa 13.08.2008, znejúca na sumu 300.000,- Sk (č. l. 35 spisu), bola s najväčšou pravdepodobnosťou vyhotovená dodatočne, nakoľko ak by žalobcovia obdržali túto faktúru 13.08.2008, určite by namietali toto vyčíslenie a najmä cenu 2.950,- Sk/m2, v ktorej má byť započítaná provízia a bez zmienky o inžinierskych sieťach. Čo sa týka tvrdenia žalovanej, že žalobcovia vedeli, že kupujú pozemok bez inžinierskych sietí, a že finančný rozsah na ich zriadenie je cca 400.000,- Sk až 500.000,- Sk, takéto tvrdenie je pravdivé. Lenže žalobcovia sa dôvodne domnievali, že zo zloženej sumy 800.000,- Sk žalovaná v prvom rade použije príslušnú sumu na realizáciu inžinierskych sietí. Aj svedok Z. uviedol, že bol uzrozumený s nákladom na výstavbu inžinierskych sietí cca 400.000,- Sk až 500.000,- Sk. Lenže svedok Z. v tom čase nadobudol svoj stavebný pozemok za sumu 2.100,- Sk/m2, čo predstavuje o 850,- Sk na meter štvorcový menej. Pri výmere stavebného pozemku žalobcov 473 m2 tento rozdiel predstavuje sumu 402.050,- Sk, ktorá suma predstavuje približné náklady na inžinierske siete. Pri manželoch K. je tento rozdiel ešte markantnejší, nakoľko títo nadobudli svoj stavebný pozemok za sumu 1.853,80 Sk, rozdiel na meter štvorcový je 1.096,20 Sk/m2 a pri výmere stavebného pozemku žalobcov je tento rozdiel v nadobúdacej cene 518.502,60 Sk. Čo sa teda týka ostatných vlastníkov stavebných pozemkov v danej lokalite a zároveň aj účastníkov stretnutí zo dňa 17.02.2009 a 17.03.2009 (K., Z.) títo boli v tom čase uzrozumení s tým, že náklady na inžinierske siete sa pohybujú vo vyššie uvedených cenových reláciách a tieto náklady budú musieť vynaložiť. Aj napriek skutočnosti, že práva a povinnosti boli v samotnej písomnej plnej moci dohodnuté vágne, súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že medzi stranami nebola dohodnutá provízia, a že žalovaná sa sumou 12.168,06 Eur (366.575,- Sk) bezdôvodne obohatila, a preto súd prvej inštancie v tejto časti vyhovel žalobe. 6. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe aj v časti o zaplatenie sumy 9.294,30 Eur (280.000,- Sk), nakoľko z vykonaného dokazovania mal preukázané, že predmetom ústnej dohody medzi stranami bolo, že žalobcovia nadobudnú podiel na prístupovej komunikácii, a že táto komunikácia bude riadne skolaudovanou komunikáciou, pričom žalovaná nevykonala to, na čo sa voči žalobcom zaviazala, pretože nepreviedla príslušný podiel na žalobcov. Samotná prístupová komunikácia nie je skolaudovaná a síce aj keď zabezpečuje prístup k samotnej nehnuteľnosti, nemožno ju nazvať komunikáciou. Žalovaná na obranu uviedla, že parcely pod komunikáciou bezplatne darovala Občianskemu združeniu Nová Záhumenská a zároveň zriadila na predmetnej komunikácii vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu. V Kúpnej zmluve zo dňa 24.06.2009 (č. l. 198 spisu), ktorou nadobudla príslušné podiely na prístupovej komunikácii, je uvedená kúpna cena 0,03 Eur za jednotlivé podiely, aj keď v skutočnosti žalovaná doložila doklady o zaplatení vyšších súm pôvodným vlastníkom. Takéto konanie žalovanej je špekulatívne, žalovaná nevysvetlila, prečo na jednej strane podľa kúpnej zmluvy zaplatila 3 centy a na druhej strane vyplatila pôvodným vlastníkom vyššie sumy. Žalovaná tvrdila (a do spisu aj doložila doklady preukazujúce vyplatenie vyšších súm), že v skutočnosti vyplatila pôvodným vlastníkom sumu 1.446.637,- Sk (48.019,55 Eur) a od samotných vlastníkov stavebných pozemkov jej bola vyplatená suma 1.397.943,- Sk (46.403,21 Eur). Žalovaná uviedla, že za podiel na prístupovej komunikácii konkrétne K. zaplatili sumu 236.272,- Sk, M. zaplatili sumu 205.399,- Sk, Z. zaplatili sumu 224.000,- Sk (doklad znie na sumu 122.272,- Sk), R. zaplatili sumu 216.000,- Sk, C. zaplatili sumu 236.272,- Sk. Súd prvej inštancie poukázal na to, že ostatní vlastníci stavebných pozemkov majú v súčasnosti zapísané na svojom liste vlastníctva to isté vecné bremeno ako žalobcovia, avšak žalobcom žalovaná vyúčtovala za toto isté bremeno najvyššiu sumu (280.000,- Sk). Tejto sume zodpovedá cena 2.950 Eur/m2 za podiel na komunikácii vo výmere 95,09 m2 (ponuka na č. l. 58 spisu), pričom žiadny takýto podiel žalobcovia nenadobudli. Rovnako ani táto cenová ponuka nebola žalobcami odsúhlasená. Súd prvej inštancie poznamenal, že kupovať podiel na komunikácii za cenu rovnakú ako stavebný pozemok je nelogické. Za takýto podiel na komunikácii by mohla byť cena reálna iba v tom prípade, ak by došlo k úplnému dokončeniu a skolaudovaniu komunikácie a inžinierskych sietí. Žalovaná síce darovacou zmluvou previedla parcely pod komunikáciou bezodplatne na Občianske združenie Nová Záhumenská, mala však za tieto parcely zaplatené. Súd prvej inštancie vyvodil záver, že predmetom dohody medzi účastníkmi ohľadom komunikácie bolo nadobudnutie podielu na komunikácii, a to na takej komunikácii, ktorá je riadne skolaudovanou komunikáciu, avšak takýto podiel žalobcovia nenadobudli, preto v tejto časti nemá žalovaná právo na odmenu a súd prvej inštancie aj v tejto časti žalobe vyhovel. 7. Súd prvej inštancie priznal žalobcom aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne z priznanej istiny, a to od 20.04.2010 do zaplatenia, nakoľko dňa 19.04.2010 bol žalovanej doručený platobný rozkaz a žaloba (žalobcovia nezdôvodnili úrok z omeškania od 01.11.2009 tak, ako ho žiadali v petite, respektíve nepredložili žiadnu výzvu na úhradu sumy do určitého dňa). Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd prvej inštancie riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31.01.2013. Vo zvyšku uplatňovaného úroku z omeškania za obdobie od 01.11.2009 do 19.04.2010 súd prvej inštancie žalobu zamietol. 8. Vo vzťahu k žalobcami uplatnenej istine 1.659,70 Eur (50.000,- Sk) súd prvej inštancie mal preukázané, že na základe plnej moci zo dňa 23.06.2008 (č. l. 55 spisu) sa žalovaná zaviazala zabezpečiť právoplatné stavebné povolenie na rozvody verejného vodovodu, verejnej kanalizácie a ich prípojok, NN rozvodov s prípojkami, verejného osvetlenia, strednotlak plynu a zabezpečenie právoplatného stavebného povolenia na komunikáciu, pričom dňa 06.08.2009 bolo vydané mestom A. stavebné povolenie na plynovod s prípojkami, rozvody NN s prípojkami a verejné osvetlenie (č. l. 69 spisu), dňa 14.09.2009 bol Obvodným úradom životného prostredia v Malackách povolený verejný vodovod s prípojkami a verejná kanalizácia s prípojkami a dňa 02.02.2010 bolo vydané mestom A. aj stavebné povolenie na dopravnú komunikáciu a spevnené plochy. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že aj napriek skutočnosti, že žalovaná následne nepokračovala v budovaní inžinierskych sietí a komunikácie, potrebné povolenia obstarala, a preto jej patrí za to odmena. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že strany nemali síce odmenu výslovne dohodnutú, žalovaná ju však v tejto výške fakturovala a žalobcovia netvrdili ani nedoložili iný dôkaz, ktorý by preukazoval inú výšku dohodnutej odmeny za vybavenie stavebných povolení na inžinierske siete a komunikáciu. Žalobu žalobcov v tejto časti z vyššie uvedených dôvodov zamietol. 9. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým súd zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcom istinu 21.462,36 Eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 20.04.2010 do zaplatenia, napadla žalovaná odvolaním, ktoré odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhuje odvolaciemu súdu rozhodnúť vo veci rozsudkom a žalobu zamietnuť, alternatívne vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Žalovaná namieta, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní uveril tvrdeniam žalobcov, že za sumu, ktorú žalovaná od nich obdržala, a ktorú ju súd prvej inštancie zaviazal zaplatiť 21.462,36 Eur, mala zrealizovať inžinierske siete, vodu, plyn, kanalizáciu, osvetlenie, prístupovú cestu, vykúpiť pozemok pod prístupovú cestu od pôvodných vlastníkov a zarátať si sprostredkovateľskú províziu za sprostredkovanie kúpy a predaja stavebného pozemku pre žalobcov. Žalovaná má za to, že už na prvý pohľad predmetná suma, ktorá má uvedený záväzok subsumovať, nie je reálna. Tvrdí, že dôkazy a výpovede žalobcov súd prvej inštancie vyhodnotil jednostranne, neobjektívne, nekvalifikovane a viackrát nelogicky v prospech žalobcov. Žalovaná poukazuje na nekonzistentnosť v úvahách súdu prvej inštancie, kedy na jednej strane súd uveril žalobcom, že sprostredkovateľská provízia za sprostredkovanie pozemku medzi účastníkmi nebola vôbec dohodnutá, a to ani v ústnej forme, pričom je vylúčené, že by mohla byť určovaná vzorcom rozdielu kúpnych cien za pozemky od pôvodných vlastníkov a ceny 2.950,- Sk/m2, čo bola na tú dobu obvyklá cena v danej lokalite a na druhej strane, súd v časti o rozhodovaní sumy 50.000,- Sk za vybavovanie stavebných povolení zároveň pripustil, že táto je oprávnená, hoci účastníci odmenu nemali ústne dohodnutú. Žalovaná je toho názoru, že neuhradenie sprostredkovateľskej provízie už v akejkoľvek výške žalobcami za sprostredkovanie kúpy a predaja pozemkov pod ich vlastný dom, ktorú skutočnosť žalobcovia nikdy nepopreli, zakladá stav bezdôvodného obohatenia, nakoľko túto činnosť žalovaná nesporne vykonala. Žalovaná popiera záväzok stavebnej realizácie inžinierskych sietí, v akejkoľvek forme, prístupovej cesty, chodníkov, osvetlenia, privedenia elektrickej energie, vody a plynu v lokalite A. - G. J.. Medzi spornými stranami bola podpísaná výlučne iba plná moc zo dňa 23.06.2008, v ktorej žalobcovia v nej splnomocňujú žalovanú len k vybavovaniu stavebného povolenia pre ich vlastný rodinný dom, stavebného povolenia na inžinierske siete a komunikáciu. Súd prvej inštancie uveril účelovým tvrdeniam žalobcov, že žalovaná má vybudovať pre nich inžinierske siete, pričom títo boli jednoznačne uzrozumení, že pozemok kupujú za cenu 2.950,- Sk/m2, v ktorom je započítaná provízia žalovanej a nie realizácia inžinierskych sietí, ktoré mali byť realizované až dodatočne a z ďalších finančných prostriedkov. Žalovaná ďalej namieta, že súd prvej inštancie nekvalifikovane vyhodnotil okolnosť a situáciu tým, že porovnával nadobúdacie ceny pozemkov susedov v danej lokalite, a tým vysvetľoval, že cena pozemku obsahuje aj vybudovanie inžinierskych sietí. Žalovaná uviedla, že títo kupovali pozemky oveľa skôr, keď ceny pozemkov boli nižšie, teda súd prvej inštancie neprihliadol k elementárnemu princípu trhovej situácie, keď ceny nehnuteľností rastú v pomere k ich dopytu. Skutočnosť, že žalobcovia kúpili pozemok drahšie (inak za úmernú cenu v tom čase), nedáva priamu súvislosť k povinnosti žalovanej realizovať inžinierske siete. Žalobcovia nepochybne vedeli, že kupujú pozemok bez inžinierskych sietí a boli s tým uzrozumení, preto je viac ako nelogické uveriť názoru, že boli v domnení a omyle, že v kúpnej cene za pozemok, kde je zarátaná aj provízia, bude poňaté aj vybudovanie inžinierskych sietí sprostredkovateľom, t. j. žalovanou. Žalovaná viackrát ponúkala tieto inžinierske siete vybudovať, samozrejme za odplatu, nielen pre žalobcov, ale pre všetkých vlastníkov pozemkov v danej lokalite, čo je konštatované v zápisniciach zo stretnutí vlastníkov pozemkov, zo dňa 17.02.2009 bod c/, d/, 2/, zo dňa 17.03.2009 bod 2/, 3/, zo dňa 27.04.2009 bod 2/, ktoré sú doložené v spise. Tento zámer - realizácia a výstavba inžinierskych sietí, by bol možný iba v prípade, že by sa Občianske združenie Nová Záhumenská dohodlo so žalovanou, súhlasilo by s finančnou ponukou žalovanej, objednali si práce a zložili by vinkuláciu financií na jej účet. Táto skutočnosť je obsiahnutá v ponuke, s ktorou boli oboznámení žalobcovia, a ktorá je založená ako dôkaz v súdnom spise. K dohode o výstavbe a realizácii inžinierskych sietí a pozemnej komunikácie nikdy neprišlo, ani so žalobcami, ani s ostatnými vlastníkmi pozemkov. Žalovaná ďalej uviedla, že celková suma vo výške 800.000.- Sk, ktorú žalovaná prevzala od žalobcov, čo priznáva a na čo vystavila aj príjmové doklady, ktoré riadne zaúčtovala, bola dobrovoľne žalobcami doručená k rukám žalovanej, s jasným cieľom a účelom jej poskytnutia. Poukazuje predovšetkým na ponuku žalovanej pre žalobcov, v ktorej je uvedená kúpna cena za pozemok pod rodinný dom, kúpna cena za pozemky na cestnú komunikáciu a výška odmeny za vybavenie stavebného povolenia na IS, pričom žalobcovia boli jednoznačne a preukázateľne uzrozumení so sumou za kúpu pozemku o výmere 473 m2 pod svoj rodinný dom, ktorá bola 1.028.775,- Sk, ktorú žalobcovia poukázali priamo na účet predávajúcim, pôvodným vlastníkom. Boli rovnako uzrozumení so sprostredkovateľskou províziou 366.575,- Sk za sprostredkovanie kúpy pozemku pod rodinný dom, ktorá bola vypočítaná podľa vzorca rozdielu súm dohodnutej ceny za pozemok medzi žalobcami a žalovaným a súm vyplatených vlastníkom pozemkov, pričom pôvodne nenamietali výšku provízie, ktorú doručili k rukám žalovaného. So žalobcami bola dohodnutá kúpna cena za m2 pozemku za sumu 2.950,- Sk, čo bola cena viac ako obvyklá, čo bolo preukázané inzerciou realitných kancelárií v danom období a lokalite. Aj v zápisnici č. 3 zo dňa 27.04.2009 bod d/ je uvádzaná cena v prípade odpredaja pozemkov od Urbárskeho spoločenstva 3.000,- - 3.500,- Sk. Žalovaná rovnako namieta rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti sumy 280.000,- Sk. Súd prvej inštancie prijal názor žalobcov, že medzi účastníkmi sporu bol ústne dojednaný záväzok odkúpenia pozemkov pod komunikáciu, respektíve podielu, ako aj vybudovanie prístupovej komunikácie a jej skolaudovanie žalovanou. Z konštatovania súdu prvej inštancie a z odôvodnenia v rozsudku vyplýva, že žalovaná je povinná vrátiť celú sumu žalobcom, bez ohľadu na skutočnosť, že za žalovaných vyplatila pozemky pod komunikáciu pôvodným vlastníkom, čo bola skutočnosť preukázaná. Sumu 280.516,- Sk prijala žalovaná a použila pre účel výkupu pozemkov pod cestnú komunikáciu v danej lokalite, pomerne vypočítanú pre parcelu žalobcov, a ktorú vyplatila následne vlastníkom pozemkov v hotovosti. Vykúpený pozemok pod komunikáciou žalovaná zmluvou zo dňa 25.03.2009 bezodplatne previedla na OZ Nová Záhumenská, združenie vlastníkov pozemkov a zriadila v prospech nich vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu a v práve vybudovať na pozemkoch inžinierske siete. Pozemok žalobcovia v súčasnosti užívajú ako prístupovú cestu taktiež, ako aj ostatní susedia a vlastníci pozemkov, kde sú na nej vybudované a skolaudované inžinierske siete, na ktoré sú pripojené existujúce rodinné domy, pričom sú všetci zúčastnení aj členovia občianskeho združenia. Tento právny úkon, teda bezodplatné darovanie pozemku pod prístupovou cestou, bolo všetkými účastníkmi združenia, ktorého členmi sú aj žalobcovia, ústne vopred dohodnuté a žalovanou aj dobromyseľne splnená. Poukazuje na to zápisnica zo dňa 17.02.2009, bod c/. V tomto smere sa nemohla žalovaná dopustiť bezdôvodného obohatenia, keď pozemky pod prístupovou cestou vykúpila pre všetkých obyvateľov, vrátane žalobcov, kde použila aj ich finančné prostriedky v sume 280.516,- Sk. Žalovaná ďalej poukazuje na skutočnosť, že aj cena pozemkov pod komunikáciou sa odvíjala od trhu s nehnuteľnosťami a jej výška bola daná v pomere k výmere jednotlivých pozemkov, bez ohľadu na skutočnosť, či bude na pozemku stáť dom alebo cesta. Súd prvej inštancie jednostranne opätovne prijal a osvojil si tvrdenie žalobcov, že cena za pozemok pod komunikáciou nebola dohodnutá, ale zároveň pripúšťa, že cena by mohla byť reálna v tom prípade, keby došlo k dokončeniu a skolaudovaniu komunikácie a inžinierskych sietí, neberúc do úvahy jeho vykúpenie. 10. K odvolaniu žalovanej žalobcovia uviedli, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považujú v celom rozsahu za vecne správne a dôvodné. Odvolanie žalovanej a skutočnosti v ňom uvádzané považujú žalobcovia za ničím nepodložené a účelové, totožné s argumentáciou použitou v priebehu celého dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie na jednotlivých pojednávaniach. K tvrdeniu žalovanej týkajúceho sa neuhradeniu sprostredkovateľskej provízie za sprostredkovanie kúpy a predaja pozemkov pod rodinný dom žalobcovia opakovane uvádzajú, že zo žiadnych dôkazov nevyplynulo, že by bola dohodnutá provízia pre žalovanú za predaj týchto pozemkov. Naopak, v priebehu dokazovania bolo preukázané, že žalovaná sa zaviazala k realizácii inžinierskych sietí, ktoré skutočnosti vyplývajú zo zápisníc viacerých stretnutí vlastníkov pozemkov so žalovanou, pričom túto skutočnosť potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok T.. Z.. Žalovaná sa zaviazala nielen s výstavbou inžinierskych sietí začať, ale ju aj v konkrétnom termíne dokončiť. Z uvedeného vyplýva, že sumu vo výške 366.575,- Sk, ktorú si žalovaná fakturovala ako províziu, nemali účastníci dohodnutú ani v plnej moci zo dňa 23.06.2008 a ani ústne. Plná moc zo dňa 23.06.2008 je jediným právnym titulom odôvodňujúcim nárok žalovanej, a to konkrétne v rozsahu 20.000,- Sk dohodnutých ako odmenu za činnosť podľa plnej moci. K nároku žalobcov vo výške 280.000,- Sk uvádzajú, že táto suma mala predstavovať kúpnu cenu za spoluvlastnícky podiel k pozemku pod komunikáciou, ktorý do dnešného dňa žalobcovia nenadobudli. Žalovaná nevykonala to, k čomu sa zaviazala a o uvedenú sumu sa taktiež bezdôvodne obohatila, čo bolo preukázané v priebehu vykonaného dokazovania. Žalobcovia navrhujú, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Malacky č. k. 7C/93/2010- 357 zo dňa 21.06.2016 ako vecne správny potvrdil. 11. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že v posudzovanej veci bolo meritórne rozhodnutie vydané počas platnosti Občianskeho súdneho poriadku. Dňom 1. júla 2016 bol Občiansky súdny poriadok zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. To znamená, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale účinky procesných úkonov do 30.06.2016, pretože právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované. 12. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP). Vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. 13. V preskúmavanej veci žalovaná nesúhlasí s povinnosťou zaplatiť žalobcom 1. a 2. istinu 21.462,36 Eur, ktorá je súčtom istiny 12.168,06 Eur (366.575,- Sk) a istiny 9.294,30 Eur (280.000,- Sk), žalované ako samostatné nároky a tvrdí, že istina 12.168,06 Eur predstavuje jej sprostredkovateľskú odmenu za obstaranie zmluvy o kúpe pozemkov pre žalobcov 1. a 2. a suma 12.168,06 Eur, ktorú jej žalobcovia 1. a 2. Vyplatili, bola použitá na vykúpenie pozemkov pod cestnú komunikáciu slúžiacou na vstup a vjazd k pozemku žalobcov 1. a 2., ktoré bezodplatne previedla na Občianske združenie Nová Záhumenská, združujúce vlastníkov pozemkov rodinných domov v lokalite A. - M. - G. J., zriadila v ich prospech vecné bremeno prechodu a prejazdu a vecné bremeno spočívajúce v práve vybudovať na pozemkoch inžinierske siete. 14. Z hľadiska skutkového stavu veci vychádzal odvolací súd zo zistení súdu prvej inštancie a pre danú vec považoval za rozhodujúce, že žalobcovia 1. a 2. pozitívne reagovali na ponuku kúpy pozemku parcely č. XXXX/XX a XXXX/XX, k. ú. M., obec A., za účelom výstavby rodinného domu v A., lokalita G. J., vystavenú žalovanou vystupujúcou v postavení živnostníka s obchodným menom M-REAL Hana Mindáková, podľa ktorej mali za pozemok vo výmere 473 m2 zaplatiť spolu 1.395.350,- Sk (2.950,- Sk za m2), za podiel na pozemku vo výmere 95,09 m2, ako prístupovej komunikácii k pozemku pre rodinný dom, mali zaplatiť 280.516,- Sk (2.950,- Sk za m2), za kolok 8.000,- Sk, za mandátnu zmluvu 50.000,- Sk a na príspevok na investičné siete, s jeho vinkuláciou v E. banke, a.s., mali zaplatiť 400.000,- Sk. Okolnosť, že kúpu pozemkov parcelné čísla XXXX/XX a XXXX/XX sprostredkovala žalovaná, nebola medzi stranami konania sporná. Za tieto pozemky, ktoré žalobcovia odkúpili dňa 29.05.2008 priamo od ich vlastníkov (Y. C. a B. T.), však žalobcovia nezaplatili ponukovú cenu 1.395.350,- Sk, ale cenu 1.028.775,- Sk. Následne v niekoľkých čiastkových platbách s potvrdením o prijatí platby žalovanou, zaplatili žalobcovia žalovanej spolu 800.000,- Sk. Dňa 29.05.2008 uhradili 280.000,- Sk, ktorej platbe žalovaná priradila účel - pozemky v k. ú. M., obec A., vecné bremeno prístupová komunikácia, dňa 20.06.2008 uhradili 20.000,- Sk, ktorej platbe žalovaná priradila účel - záloha na vybavenie stavebného povolenia na stavbu rodinného domu, dňa 13.08.2008 uhradili 300.000,- Sk, ktorej platbe žalovaná priradila účel - parcela č. XXXX/XX, XXXX/XX, sprostredkovanie predaja a dňa 27.08.2008 uhradili 200.000,- Sk, ktorej žalovaná priradila účel - lokalita A. - M. G. J.. Dňa 16.07.2008 mesto A. pod číslom SÚ - 7335/2008 začalo vo vzťahu k žalobcom zastúpených žalovanou, stavebné konanie na stavbu rodinného domu s prípojkami investičných sietí, ktoré ukončilo dňom 03.11.2008 vydaním stavebného povolenia. Dňa 17.02.2009 sa uskutočnilo medzi žalovanou a žalobcami, spolu s ďalšími stavebníkmi rodinných domov v lokalite A. M. - G. J., stretnutie, na ktorom ich žalovaná oboznámila so stavom výkupu pozemkov pod miestnou komunikáciou, so stavom vyplatenia pôvodných vlastníkov pozemkov pod komunikáciou a so stavom príprav a termínom realizácie inžinierskych sietí. Žalovaná sa zaviazala do 28.02.2009 podpísať kúpne zmluvy s pôvodnými vlastníkmi a do 28.03.2009 ich vyplatiť, do 15.03.2009 ukončiť výberové konanie na dodávateľov inžinierskych sietí, do 31.03.2009 vybaviť vydanie stavebného povolenia na inžinierske siete, do 01.04.2009 zabezpečiť začiatok výstavby inžinierskych sietí a zabezpečiť ukončenie výstavby inžinierskych sietí do 31.05.2009 (v prípade priaznivého počasia). Dňa 25.02.2009 uzavrela žalovaná s vlastníkmi pozemkov pod prístupovou komunikáciou kúpnu zmluvu, ktorou ich nadobudla do vlastníctva a zmluvu o zriadení vecného bremena v prospech stavebníkov, vrátane žalobcov, spočívajúce v práve vybudovať na týchto pozemkoch inžinierske siete a v práve prechodu a prejazdu (budúca komunikácia). Zo zápisnice zo stretnutia žalovanej a stavebníkov č. 03/09 zo dňa 27.04.2009 vyplýva, že žalovaná sa zaviazala do 11.05.2009 predložiť stavebníkom novú cenovú ponuku na realizáciu inžinierskych sietí a výstavbu komunikácie. Obvodný pozemkový úrad Malacky dňa 23.07.2009 vyňal pozemky pod prístupovou komunikáciou z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Dňa 17.02.2009 sa uskutočnilo ďalšie stretnutie medzi žalovanou a žalobcami, spolu s ďalšími stavebníkmi rodinných domov v lokalite A. M. - G. J., na ktorom sa žalovaná zaviazala stavebníkom predložiť novú cenovú ponuku realizácie inžinierskych sietí a výstavby komunikácie. V júli 2009, pre stratu dôvery k žalovanej, sa stavebníci rozhodli riešiť inžinierske siete a príjazdovú komunikáciu vlastnou cestou. Dňa 18.08.2009 prevzal Q. Z., ako zástupca stavebníkov, od žalovanej doklady a projektovú dokumentáciu k inžinierskym sieťam a komunikácii. Ministerstvo vnútra zaregistrovalo 10.08.2009 vznik občianskeho združenia s názvom Občianske združenie Nová Záhumenská, ktorého cieľom je koordinovaný postup jeho členov a združenie finančných prostriedkov vlastníkov pozemkov v lokalite A. časť M. - G. J. pre spoločnú prípravu a vybudovanie inžinierskych sietí, ciest a verejného osvetlenia. Dňa 01.02.2010 previedla žalovaná darovacou zmluvou na Občianske združenie Nová Záhumenská vlastníctvo k pozemkom zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Správou katastra nehnuteľností M. pre katastrálne územie M., obec A. (pozemky pod prístupovou komunikáciou). Mesto A. dňa 02.02.2010 pod číslom rozhodnutia 7356/1125/2009-10 povolilo stavebníkom lokality M. - G. J., výstavbu dopravnej komunikácie a spevnených plôch. Žalobcovia listom zo dňa 08.10.2009 ukončili so žalovanou zmluvný vzťah. 15. V sporovom konaní, pre ktoré platí prejednávacia zásada a takým je aj toto konanie, je zásadne vecou strán sporu tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. V sporovom konaní stoja strany proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť preto zaťažuje každú zo sporových strán, keď každá z nich musí v závislosti od hypotézy právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť v jej prospech (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). Strana sporu, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie prípadné nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktorý bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných dôkazov. Rovnaké následky postihnú aj tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyznelo nakoniec tak, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Civilný proces vychádza z dôkazného bremena, ako procesnej zodpovednosti strany sporu za výsledok sporu, ak je tento určený výsledkom vykonaného dokazovania. Procesný zmysel dôkazného bremena vyniká predovšetkým v takej dôkaznej situácii, kedy strany sporu splnia svoju povinnosť tvrdenia a aj povinnosť dôkaznú. Jeho pravým cieľom je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, pre spor rozhodujúca, nebola (v zmysle, že ani nemohla byť) preukázaná, teda v prípadoch, kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať ani záver o pravdivosti tejto skutočnosti, ale ani záver o tom, že by bola nepravdivá. I v takýchto prípadoch (tzv. dôkazná núdza) musí súd rozhodnúť v neprospech tej strany, v záujme ktorej bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť. 16. Obsah záväzkového vzťahu medzi žalobcami a žalovanou, ktorí medzi sebou nesporne uzavreli, nebol premietnutý do písomnej podoby, jeho podmienky si dohodli ústne. Z vývoja skutkového deja je zrejmé, že tento vzťah musel byť dohodnutý najneskôr ku dňu 29.05.2008, čo je deň uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalobcami a vlastníkmi pozemkov parcelné čísla XXXX/XX a XXXX/XX v obci A.. 17. Podľa § 724 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) v znení ku dňu 29.05.2008, sa príkaznou zmluvou zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť. 18. Podľa § 730 ods. 1 OZ v znení k 29.05.2008 je príkazca povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka. 19. Podľa § 774 OZ v znení k 29.05.2008 sa sprostredkovateľskou zmluvou sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. 20. Podľa § 52 OZ v znení k 29.05.2008 je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (odsek 1). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (odsek 3). Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (odsek 4). 21. Podľa § 54 ods. 2 OZ v znení k 29.05.2008 platí v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 22. Podľa § 774 OZ sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Z obsahu sprostredkovateľskej zmluvy vyplýva záväzok spočívajúci v obstaraní možnosti uzavrieť zmluvu. Ak by záväzok spočíval v obstarní inej záležitosti ako uzavretia zmluvy, daný vzťah je kvalifikovaný ako príkazná zmluva. Platí aj to, že ak bolo dojednané, že za obstaranie uzavretia zmluvy nebude poskytnutá odmena, nejde o neplatnú sprostredkovateľskú zmluvu, ak obsahuje náležitosti iného zmluvného typu alebo, ak ju možno posúdiť ako platnú zmluvu zmiešanú alebo nepomenovanú. Žalobcovia v spore tvrdili, že ponuku na kúpu pozemkov na výstavbu rodinného domu prijali so záväzkom žalovanej obstarať pre nich nielen pozemky, ale aj prístupovú komunikáciu a inžinierske siete a za tým účelom jej vyplatili 26.555,14 Eur (800.000,- Sk), z ktorej si mala odpočítať náklady na realizáciu inžinierskych sietí a vykúpenie pozemkov. Popreli, že by si za sprostredkovanie kúpy pozemku na výstavbu rodinného domu dohodli sprostredkovateľskú odmenu. Uviedli, že podľa ponuky im mala žalovaná predať pozemky spolu s inžinierskymi sieťami za cenu, v ktorej bude provízia. Žalovaná takéto tvrdenia žalobcov rozporovala a tvrdila, že za obstaranie kúpy pozemkov jej mala byť žalobcami vyplatená sprostredkovateľská odmena zodpovedajúca rozdielu medzi ponukovou cenou 1.395.350,- Sk a cenou 1.028.775,- Sk, ktorú žalobcovia ako kupujúci zaplatili predávajúcim vlastníkom týchto pozemkov. V prvom rade odvolací súd poukazuje v súdenej veci na to, že žalovaná vo vzťahu k žalobcom konala ako podnikateľka, čo je zrejmé z listín súvisiacich s týmto vzťahom (cenová ponuka, pokladničné doklady, faktúry, žalovaná je označená ako M - real Ing. Hana Mindáková), a keďže žalobcovia v právnom vzťahu so žalovanou ako podnikatelia nevystupovali, podlieha ich záväzkový právny vzťah v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka v znení k 29.05.2008 aj pod právny režim spotrebiteľskej zmluvy, ktorá spočíva na postuláte ochrany spotrebiteľa, pretože spotrebiteľ sa ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom plnenia. Záväzkový vzťah medzi žalobcami a žalovanou sa odvíja od cenovej ponuky, z ktorej je zrejmý iba návrh kúpnej ceny 1.395.350,- Sk za pozemok pre výstavbu rodinného domu a odvolací súd uvádza, že len z okolnosti, že predmetný pozemok žalobcovia od jeho vlastníkov kúpili za nižšiu cenu, nie je možné vyvodiť ich dohodu so žalovanou o tom, že rozdiel v tejto cene má titulom sprostredkovateľskej odmeny patriť žalovanej, aj keď táto skutočne uzavretie kúpnej zmluvy obstarala. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaná dohodu o sprostredkovateľskej odmene za sprostredkovanie kúpy pozemkov nepreukázala. Bolo povinnosťou žalovanej, aby si svoje peňažné nároky profesionálne ošetrila tak, aby sa nedostala do dôkaznej núdze, teda aby konala s príslušnou profesionálnou obozretnosťou podnikateľa - dodávateľa plnenia. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie, že záujmom žalobcov bolo nadobudnúť také pozemky, na ktorých je možné postaviť rodinný dom v podobe, že tento bude právne užívania schopný, čoho podmienkou je jeho kolaudácia, a že práve takýto výsledok im mala obstarať žalovaná, teda že súčasťou tohto komplexného plnenia žalovanej (plnenia z príkaznej zmluvy) malo byť aj sprostredkovanie kúpy pozemkov. Tento záujem žalobcov je totiž odvoditeľný od samotnej cenovej ponuky, kde je žalovanou ponúknutá aj kalkulácia nákladov na odkúpenie podielu na pozemkoch pre prístupovú komunikáciu a na vybudovanie inžinierskych sietí. Umiestnenie týchto kalkulácií do cenovej ponuky malo opodstatnenie len vtedy, ak žalovaná voči žalobcom predniesla záväzky s tým spojené, v opačnom prípade ich bezdôvodne zavádzala, pretože ak sa k plneniu nezaviazala, nemala dôvod urobiť ponuku na kúpu podielu na pozemku pre príjazdovú komunikáciu a ani navrhovať výšku príspevku na náklady na investičné siete. Nakoniec predmetný záväzok vyplynul aj z výsledkov iných dôkazov, na ktoré poukázal súd prvej inštancie, a to z rokovaní stavebníkov so žalovanou v dňoch 17.02.2009 a 17.03.2009 a v nich zaznamenaného konania žalovanej smerujúce k splneniu tohto záväzku (predložila napríklad cenovú ponuku na stavebné práce - inžinierske siete a komunikáciu, vyhotovenú právnickou osobou MH real s.r.o., v ktorej je spoločníčkou a konateľkou), ale aj z výsluchu svedka Q. Z. a písomných prehlásení P. C. a T. K., ktorí boli takisto stavebníkmi v danej lokalite a v zmluvnom vzťahu so žalovanou. Vo vzťahu k spotrebiteľskej zmluve platí (§ 52 OZ v znení k 29.05.2008), že ak jej obsah nie je formulovaný určito a zrozumiteľne, teda vzbudzuje pochybnosti, musí sa jeho zmysel vykladať v prospech spotrebiteľa. V súdenej veci, s poukázaním na vyššie označené dôkazy, neobstojí obrana žalovanej spočívajúca v tvrdení, že jej povinnosti voči žalobcom boli dohodnuté výlučne v rozsahu obstarania činností označených v plnomocenstve, ktoré jej žalobcovia udelili dňa 23.06.2008 (č. l. 55 spisu). Činnosti vymenované v plnomocenstve spočívali v obstaraní právnych úkonov a listinných podkladov súvisiacich s vybudovaním rodinného domu žalobcov, v stave jeho právne spôsobilého užívania. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalovaná sa so žalobcami dohodla aj na obstaraní ich podielu na príjazdovej komunikácie, čo vyplýva nielen z cenovej ponuky, ale aj z jej samotného správania, keď za tým účelom prijala od nich peňažné prostriedky, pričom konala bez písomnej zmluvy. Preto nie je možné dohodu o plnej moci vo vzťahu k záväzku žalovanej voči žalobcom ponímať, ako výlučný dôkaz o obsahu ich právneho vzťahu a je potrebné ho vnímať, len ako právny podklad k splneniu jej záväzkov voči žalobcom, respektíve ako splnomocnenie, ktoré ju oprávňovalo konať v mene žalobcov vo vzťahu k štátnym orgánom, respektíve voči tretím osobám. 23. Medzi stranami konania nebolo sporné, že žalobcovia zaplatili žalovanej 9.294,30 Eur (280.000,- Sk), ktoré, ako to vyplýva z cenovej ponuky, mali byť určené na kúpu ich podielu na prístupovej komunikácii. Z obsahu popisu predmetu zmluvy - podiel na prístupovej komunikácii - vyplýva, že ním mali žalobcovia nadobudnúť podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti, na ktorej bude vybudovaná prístupová (príjazdová) komunikácia k ich rodinnému domu, komunikácia, ktorá je vybudovaná a skolaudovaná. Podielové spoluvlastníctvo žalobcov na predmetnom pozemku s vybudovanou komunikáciou malo byť teda finálnym výsledkom tejto dohody, ktorú žalovaná uzavrela so žalobcami ako fyzickými osobami. Žalovaná nesprávne v odvolaní tvrdí, že za žalobcov vyplatila pozemky pod komunikáciou pôvodným vlastníkom. Skutočnosť bola taká, že žalovaná použila aj istinu 280.000,- Sk, vyplatenú jej žalobcami, na kúpu predmetných pozemkov do jej vlastníctva (ani nie ako podnikateľky, ale ako fyzickej osoby), teda žalobcovia spoluvlastnícky podiel k pozemkom na výstavbu príjazdovej komunikácie nenadobudli. Žalovaná síce žalobcom k pozemku pod príjazdovou komunikáciou zriadila vecné bremeno, ktorému zodpovedá právo prechodu, prejazdu a vybudovania inžinierskych sietí, ale vecné bremeno je vecné právo svojím obsahom odlišné od práva vlastníckeho. Vlastnícke právo (spoluvlastnícke právo) je právom určitého subjektu ku konkrétnej veci a vyplýva z neho, okrem iného to, že s vecou nakladá absolútne. To sa malo, vzhľadom na obsah plnej moci udelenej žalobcami žalovanej dňa 23.06.2008 v súdenej veci, prejaviť tak, že spoluvlastnícky podiel na príjazdovej komunikácii žalobcovia darujú mestu A.. Vo vzťahu k zmluvnému dojednaniu strán konania právne neobstojí obrana žalovanej, že predmetné pozemky bezodplatne previedla na osobu Občianske združenie Nová Záhumenská, pretože je to osoba odlišná od žalobcov a je irelevantné, že žalobcovia sú členmi tohto zduženia. Zo žiadneho dokladu produkovaného v konaní žalovanou nevyplýva, že by sa so žalobcami na takomto splnení svojho záväzku voči nim dohodla, respektíve, že by žalobcovia predmetné právo na spoluvlastnícky podiel na prístupovej komunikácii previedli na právnickú osobu Občianske združenie Nová Záhumenská. Takúto zmenu dohody nie je možné vyvodiť z členstva žalobcov v tomto občianskom združení, pretože predmetný podiel na prístupovej komunikácii nebol ich majetkovým vkladom do občianskeho združenia a členmi združenia boli/sú aj takí stavebníci na parcelách LV č. XXXX a LV č. XXXX, ktorí za podiel na príjazdovej komunikácii neplatili. Založenie občianskeho združenia stavebníkmi v lokalite A. - M. - G. J. sa stalo pre stavebníkov núdzovým riešením potom, čo žalovaná voči ním nesplnila záväzky spojené s vybudovaním príjazdovej komunikácie. 24. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď vyhovel žalobe žalobcov o zaplatenie istiny 26.555,14 Eur, pretože pre prijatie istiny 12.168,06 Eur (366.575,- Sk) žalovaná nedisponovala právnym titulom a po prijatí istiny 9.294,30 Eur (280.000,- Sk) odpadol právny dôvod zaplatenia, keď prevodom pozemkov na inú osobu žalovaná nie je spôsobilá predmet záväzku splniť, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej (vyhovujúcej) časti, postupom podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdil. 25. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalobcovia 1. a 2., ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 26. Na záver odvolací súd poukazuje na to, že žalovaná nedôvodne vytýka súdu prvej inštancie vadu v jej označení v záhlaví napadnutého rozsudku, keď ju neoznačil ako podnikajúci subjekt identifikačným číslom. Z výpisu živnostenského registra žalovanej vyplýva, že od 03.03.2016 ukončila podnikateľskú činnosť, teda k času vyhlásenia napadnutého rozsudku žalovaná podnikateľskú činnosť nevykonávala a súd prvej inštancie ju preto správne označil generáliami fyzickej osoby, pretože v takomto postavení ručí za záväzky zo svojho podnikania. 27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).