Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/16/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613205076 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1613205076.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: P. M. R., C..R.., so sídlom v J., V. XXXX/XXX, A.: XX XXX XXX, zastúpený Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Justičná 9, proti žalovanej: B. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom v B. Y., Y. B. XXX/X, o zaplatenie 445,51 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 19. septembra 2017 č.k. 5C/132/2016-56 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej žalobu zamietajúcej časti a časti týkajúcej sa náhrady trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom (potom, čo konanie v časti istiny vo výške 445,51 eur zastavil pre späťvzatie žaloby v tejto časti) žalobu žalobcu zamietol a žalovanej voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. 2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca so žalovanou uzatvoril dňa 22.01.2008 úverovú zmluvu č.3801149204, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 3.319,39 Eur žalovanej, ktorý úver sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach v počte 84 a s výškou mesačnej splátky 66,32 Eur. V zmluve nie je uvedený dátum splatnosti prvej ani poslednej splátky. Žalovaná zmluvu o úvere uzavrela ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie; neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere boli Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., podľa ktorých je žalovaná povinná riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v zmluve, v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny a úroky, ktoré je žalovaná podľa zmluvy o úvere povinná platiť (§ 1 hlavy 5 úverových zmluvných podmienok); ďalej žalovaná je povinná celý čerpaný úver splatiť na požiadanie žalobcu v prípade, že sa oneskorila s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskorila s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace (§ 3 písm. a) hlavy 7 úverových zmluvných podmienok); v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených pod písmenom a), b) a c) § 3 tejto hlavy, ak je jej dôsledkom vznik povinnosti žalovanej uhradiť žalobcovi celý poskytnutý úver, je žalovaná povinná uhradiť žalobcovi súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na ktorú by žalobcovi vznikol nárok z titulu úveru, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach (§ 6 hlavy 7 úverových zmluvných podmienok). Žalovaná bola v omeškaní s úhradou záväzku. Žalobca listom zo dňa 14.02.2011 vyzval žalovanú na zaplatenie zostatku úveru v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Dlh žalovanej voči žalobcovi pozostáva z dlžnej istiny vo výške 165,22 Eur, úroku zo zosplatnenej istiny (tzv. ušlý úrok, ktorý by mala žalovaná uhradiť v prípade riadneho platenia úveru) vo výške 280,29 Eur a úroku z omeškania od zosplatnenia do dňa podania žaloby na súd vo výške 518,31 Eur. 3. Žalobca výzvou zo dňa 14.02.2011 vyzval žalovanú v dôsledku jej omeškania so splácaním úveru na zaplatenie zostávajúcej časti úveru vo výške 3.104,40 Eur do 15 dní od spísania výzvy. Zo splátkového kalendára zmluvy o úvere vyplýva, že žalovaná uhradila do podania žaloby v období od 27.03.2008 do 17.09.2010 sumu 2.305,... Eur. Po zosplatnení istiny uhradila dňa 22.02.2012 sumu 2.655,57 Eur. Žalovaná teda celkom uhradila sumu 4.515,865 Eur. 4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd nemal pochybnosti o tom, že predmetná zmluva je zmluvou typovou, dlžník nepoužil predmet plnenia na podnikanie, čo jednoznačne vyplýva z uzavretej zmluvy. Žalobca bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a dlžník v postavení spotrebiteľa, predmetná zmluva o úvere je zároveň spotrebiteľskou zmluvou a na žalovanú je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Rovnako neexistujú pochybnosti, že veriteľ je podnikateľom a predmet konania sa týka jeho podnikateľskej činnosti. Zmluva medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá ako formulárová zmluva, obsah ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť. Predmetná vec je upravená ako spotrebiteľská zmluva, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou, a to ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy. Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. formulárovú zmluvu, kde žalovaná obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť a ani neovplyvnila, preto súd posúdil tento právny vzťah ako spotrebiteľský bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 6 písm. d) OBZ). Tieto skutočnosti súd nemal za sporné a považoval ich za preukázané. 5. Po preskúmaní predmetnej zmluvy o úvere súd zistil, že táto neobsahuje náležitosti vyžadované § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy. Sporná zmluva neobsahuje náležitosti spotrebiteľského úveru uvedené v § 4 ods. 2 písm. g) a i) zákona č. 258/2001 Z.z., keď neobsahuje konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Jednotlivá splátka pozostávala zo sumy istiny a úroku, ako vyplýva z histórie splácania. Zákon predpokladá prehľadné členenie jednotlivých zložiek a uvedenie jednotlivých čiastok úveru v zmysle uvedenia prehľadných povinností spotrebiteľa, v zmluve je však uvedená len výška splátky, z ktorej nie je možné zistiť jej jednotlivé zložky. Rovnako v rozpore s § 4 ods. 2 písm. g) zákona zmluva neobsahuje konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. Obsahuje iba údaj o počte splátok, avšak nie je uvedený presný dátum konečnej splatnosti. Z dôvodu absencie vyššie uvedených náležitostí zmluvy je v zmysle ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch úver nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov. 6. Žalovaná uhradila žalobcovi celkom sumu 4.515,865 Eur. Poskytnutý úver bol vo výške 3.319,39 Eur. Do zosplatnenia bolo uhradených celkom 1.860,295 Eur, po zosplatnení úveru, t.j. po 15.02.2011 uhradila žalovaná dňa 22.02.2012 ešte sumu 2.655,57 Eur. S ohľadom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru žalovaná pred podaním žaloby na súd uhradila viac ako jej bolo poskytnuté. Uhradená suma zo strany žalovanej zahŕňa už aj úrok z omeškania, na ktorý mal žalobca nárok. Súd preto žalobu zamietol, nakoľko v čase podania žaloby na súd, žalovaná už nebola dlžníkom žalobcu, svoj záväzok z úverovej zmluvy mala uhradený v plnej výške. 7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v konaní plne úspešná, preto jej patrí náhrada trov vo výške 100%. Vzhľadom na to, že žalovanej nevznikli žiadne trovy konania, súd rozhodol tak, že žalovanej sa náhrada trov voči žalobcovi nepriznáva. 8. Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti a časti týkajúcej sa náhrady trov podal včas odvolanie žalobca. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, keď podľa jeho názoru zmluva všetky náležitosti v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy obsahuje. V zmluve sa istina, úroky a iné poplatky uvádzajú spolu v celkovej výške splátky, čo je v súlade so znením a cieľmi Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008. Z článku 10 ods. 2 písm. h/ tejto smernice nepochybne vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa, pričom v takejto splátke sú všetky položky (istina, úroky a prípadné dodatočné náklady) uvedené spolu. Uvedený právny názor žalobcu je v celkovom súlade i s rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C - 42/15, na znenie ktorého poukázal. Ohľadom uvedenia termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru odvolateľ konštatoval, že zmluva obsahuje informácie, aká je doba trvania zmluvy, ako aj konečná splatnosť poskytnutého úveru, preto je cieľ sledovaný ustanovením § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch dosiahnutý. Z vyššie uvedených dôvodov podľa odvolateľa súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V časti týkajúcej sa náhrady trov konania poukázal odvolateľ na skutočnosť, že žalovaná uhradila dlžnú istinu až po podaní žaloby, na základe čoho vzal žalobca žalobu v tejto časti späť. Zastavenie konania v tejto časti tak zavinila žalovaná, žalobca bol v tejto časti úspešný, preto mu patrí náhrada trov konania v celom rozsahu. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zmenil a uložil žalovanej povinnosť zaplatenia kapitalizovaného denného úroku z omeškania od 2.3.2011 do 16.4.2013 vo výške 314,84 Euro, úroku z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 445,51 Euro od 17.4.2013 do zaplatenia, o nároku na náhradu trov aby konštatoval tento v rozsahu 100 % v prospech žalobcu. 9. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila. 10. Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, rozsudok súdu prvej inštancie preskúmal v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP a z pohľadu uplatnených odvolacích dôvodov, dospel pritom k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 11. Súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti vychádzajúc zo skutkového a právneho záveru, že úver poskytnutý žalobcom žalovanej má byť posudzovaný ako úver bezúročný a bez poplatkov s poukazom na nedodržania náležitostí vyžadovaných zákonom o spotrebiteľských úveroch. Tento právny názor súd prvej inštancie však nie je správny. 12. Pri posudzovaní odvolacích námietok žalobcu prihliadol odvolací súd na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 9.11.2016 vo veci C-42/15, ktorý sa týka výkladu viacerých článkov Smernice Parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Podľa výroku č. II a III tohto rozsudku čl. 10 ods. 2 písm. h/ citovanej smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Čl. 10 ods. 2 písm. h/ a i/ uvedenej smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. 13. Odvolací súd konštatuje, že závery tohto rozsudku sú aplikovateľné aj pre právne posúdenie nároku žalobcu v tej časti, v ktorej ho súd prvej inštancie zamietol. Záver súdu prvej inštancie o tom, že každá jednotlivá splátka musí podrobne obsahovať rozpis, aká časť splátky pripadá na zaplatenie istiny a aká na zaplatenie poplatkov a úrokov, nie je správny. Pokiaľ na základe toho dospel súd prvej inštancie k záveru, že zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, jeho rozhodnutie nie je založené na správnom právnom posúdení veci. 14. Uvedené nesprávne právne posúdenie veci, ktoré zároveň vyplýva aj z nesprávnych skutkových zistení, je dôvodom na zrušenie rozsudku podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP a vrátenie veci súdu prvej inštancie v zmysle § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bude posúdiť zostávajúci nárok žalobcu uplatnený žalobou z pohľadu vysloveného názoru odvolacieho súdu, posúdiť dôvodnosť uplatnených nárokov na príslušenstvo pohľadávky, úroky z omeškania, ako aj poplatky uplatnené žalobou. 15. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o doterajších trovách konania vrátane trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 CSP, pričom neopomenie, že žalovaná uhradila dlžnú istinu až po podaní žaloby, zastavenie konania v tejto časti tak zavinila žalovaná, a žalobca bol v tejto časti úspešnou stranou sporu. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).