Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/403/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613205461 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1613205461.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobkýň: 1/ T. V., nar. XX.X.XXXX, X. X., K. XXXX/X, 2/ Ľ. S., B.. XX.X.XXXX, X. W. Č.. XXX, obaja zast.: JUDr. Ľudmila Penz Vachulová, advokátkou, so sídlom Krížna 47, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: P.G. L., B.. X.X.XXXX, X. V. XXX/XX, U., o zaplatenie 7 781,80 eur a 8.261,50 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 21.1.2016, č.k. 5C/183/2013-95, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 7 781,80 eur, spolu s úrokom z omeškania - vo výške 8,75 % zo sumy 189,80 eur od 24.11.2012 až do zaplatenia; - vo výške 8,75 % zo sumy 189,80 eur od 1.12.2012 až do zaplatenia; - vo výške 8,75 % zo sumy 189,80 eur od 1.1.2013 až do zaplatenia; - vo výške 8,75 % zo sumy 189,80 eur od 1.2.2013 až do zaplatenia; - vo výške 8,75 % zo sumy 189,80 eur od 1.3.2013 až do zaplatenia; - vo výške 8,75 % zo sumy 189,80 eur od 1.4.2013 až do zaplatenia; - vo výške 8,75 % zo sumy 189,80 eur od 1.5.2013 až do zaplatenia. - vo výške 8,25 % zo sumy 189,80 eur od 1.12.2013 až do zaplatenia; - vo výške 8,25 % zo sumy 189,80 eur od 1.1.2014 až do zaplatenia; - vo výške 8,25 % zo sumy 189,80 eur od 1.2.2014 až do zaplatenia; - vo výške 8,25 % zo sumy 189,80 eur od 1.3.2014 až do zaplatenia; - vo výške 8,25 % zo sumy 189,80 eur od 1.4.2014 až do zaplatenia; - vo výške 8,25 % zo sumy 189,80 eur od 1.5.2014 až do zaplatenia; - vo výške 8,25 % zo sumy 189,80 eur od 1.6.2014 až do zaplatenia; - vo výške 8,15 % zo sumy 189,80 eur od 1.7.2014 až do zaplatenia; - vo výške 8,15 % zo sumy 189,80 eur od 1.8.2014 až do zaplatenia; - vo výške 8,15 % zo sumy 189,80 eur od 1.9.2014 až do zaplatenia; - vo výške 8,05 % zo sumy 189,80 eur od 1.10.2014 až do zaplatenia; - vo výške 8,05 % zo sumy 189,80 eur od 1.11.2014 až do zaplatenia; - vo výške 8,05 % zo sumy 189,80 eur od 1.12.2014 až do zaplatenia; - vo výške 8,05 % zo sumy 189,80 eur od 1.1.2015 až do zaplatenia; - vo výške 8,05 % zo sumy 189,80 eur od 1.2.2015 až do zaplatenia; - vo výške 8,05 % zo sumy 189,80 eur od 1.3.2015 až do zaplatenia; - vo výške 8,05 % zo sumy 189,80 eur od 1.4.2015 až do zaplatenia; - vo výške 8,05 % zo sumy 189,80 eur od 1.5.2015 až do zaplatenia; - vo výške 8,05 % zo sumy 189,80 eur od 1.6.2015 až do zaplatenia; - vo výške 8,05 % zo sumy 189,80 eur od 1.7.2015 až do zaplatenia; - vo výške 8,05 % zo sumy 189,80 eur od 1.8.2015 až do zaplatenia; - vo výške 8,05 % zo sumy 189,80 eur od 1.9.2015 až do zaplatenia; - vo výške 8,05 % zo sumy 189,80 eur od 1.10.2015 až do zaplatenia; - vo výške 8,05 % zo sumy 189,80 eur od 1.11.2015 až do zaplatenia, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok I) a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 2/ sumu 8 261,50 eur, spolu s úrokom z omeškania - vo výške 8,75 % zo sumy 201,50 eur od 24.11.2012 až do zaplatenia; - vo výške 8,75 % zo sumy 201,50 eur od 1.12.2012 až do zaplatenia; - vo výške 8,75 % zo sumy 201,50 eur od 1.1.2013 až do zaplatenia; - vo výške 8,75 % zo sumy 201,50 eur od 1.2.2013 až do zaplatenia; - vo výške 8,75 % zo sumy 201,50 eur od 1.3.2013 až do zaplatenia; - vo výške 8,75 % zo sumy 201,50 eur od 1.4.2013 až do zaplatenia; - vo výške 8,75 % zo sumy 201,50 eur od 1.5.2013 až do zaplatenia. - vo výške 8,25 % zo sumy 189,80 eur od 1.12.2013 až do zaplatenia; - vo výške 8,25 % zo sumy 189,80 eur od 1.1.2014 až do zaplatenia; - vo výške 8,25 % zo sumy 189,80 eur od 1.2.2014 až do zaplatenia; - vo výške 8,25 % zo sumy 189,80 eur od 1.3.2014 až do zaplatenia; - vo výške 8,25 % zo sumy 189,80 eur od 1.4.2014 až do zaplatenia; - vo výške 8,25 % zo sumy 189,80 eur od 1.5.2014 až do zaplatenia; - vo výške 8,25 % zo sumy 189,80 eur od 1.6.2014 až do zaplatenia; - vo výške 8,15 % zo sumy 189,80 eur od 1.7.2014 až do zaplatenia; - vo výške 8,15 % zo sumy 189,80 eur od 1.8.2014 až do zaplatenia; - vo výške 8,15 % zo sumy 189,80 eur od 1.9.2014 až do zaplatenia; - vo výške 8,05 % zo sumy 189,80 eur od 1.10.2014 až do zaplatenia; - vo výške 8,05 % zo sumy 189,80 eur od 1.11.2014 až do zaplatenia; - vo výške 8,05 % zo sumy 189,80 eur od 1.12.2014 až do zaplatenia; - vo výške 8,05 % zo sumy 189,80 eur od 1.1.2015 až do zaplatenia; - vo výške 8,05 % zo sumy 189,80 eur od 1.2.2015 až do zaplatenia; - vo výške 8,05 % zo sumy 189,80 eur od 1.3.2015 až do zaplatenia; - vo výške 8,05 % zo sumy 189,80 eur od 1.4.2015 až do zaplatenia; - vo výške 8,05 % zo sumy 189,80 eur od 1.5.2015 až do zaplatenia; - vo výške 8,05 % zo sumy 189,80 eur od 1.6.2015 až do zaplatenia; - vo výške 8,05 % zo sumy 189,80 eur od 1.7.2015 až do zaplatenia; - vo výške 8,05 % zo sumy 189,80 eur od 1.8.2015 až do zaplatenia; - vo výške 8,05 % zo sumy 189,80 eur od 1.9.2015 až do zaplatenia; - vo výške 8,05 % zo sumy 189,80 eur od 1.10.2015 až do zaplatenia; - vo výške 8,05 % zo sumy 189,80 eur od 1.11.2015 až do zaplatenia, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok II) a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ a 2/ trovy konania, vrátane trov právneho zastupovania v sume spolu 1 380,48 eur na účet ich právnej zástupkyne, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia ( výrok III). 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil čl. 20 ods. 1, čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“), § 137 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 454 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobkyne sú spoluvlastníčky pozemku parcely registra „C“ parc. č. XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 850 m2, a to žalobkyňa 1/ v podiele XXX/XXXX a žalobkyňa 2/ v podiele XXX/XXXX a rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na parc. č. 62/1 v kat. úz. T. N., obci U., zapísané na LV č. XXXX pre kat. územie T. I, obec U., okres T., vedenom Okresným úradom v Malackách, katastrálnym odborom(ďalej len „nehnuteľnosť“) a žalovaný je spoluvlastníkom uvedenej nehnuteľnosti v podiele 398/2000. Mal za preukázané, že žalovaný nehnuteľnosť užíva výlučne sám a žalobkyniam neplatí za takéto užívanie žiadnu náhradu a tieto nemajú do nehnuteľnosti prístup napriek tomu, že sú jej spoluvlastníčkami. Na základe uvedeného ustálil, že žalovaný sa na úkor žalobkýň bezdôvodne obohatil a toto obohatenie je im povinný vydať. Pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z listinných dôkazov predložených žalobkyňami v konaní, a to ponúk realitných kancelárií na prenájom rodinných domov v U., v ktorých sa cena prenájmu pohybovala za 2-izbový rodinný dom v rozpätí od 600 eur mesačne až do sumy 1 500 eur mesačne za 5-izbový rodinný (nový, moderný) dom. Na základe uvedeného ustálil priemernú výšku nájomného za nehnuteľnosť sumou 650 eur mesačne a určil, že žalobkyni 1/ vznikol voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške jej spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, a to v sume 189,60 eur mesačne ( 650 x podiel 584/2000) a žalobkyni 2/ vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške jej spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, a to v sume 201,50 eur mesačne (650 x podiel 620/2000). Vychádzajúc z toho, že žalobkyne si v konaní uplatnili nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od novembra 2012 do novembra 2015, priznal žalobkyni 1/ sumu 7 781,80 eur a žalobkyni 2/ sumu 8 261,50 eur. 3. Pri prihliadnutí k tomu, že žalovaný mal vedomosť o tom, že nehnuteľnosti užíva bez platenia náhrady v celom rozsahu, považoval súd prvej inštancie za dôvodné priznať žalobkyniam aj úroky z omeškania, a to vždy k prvému dňu nasledujúcemu po uplynutí konkrétneho mesiaca užívania nehnuteľností žalovaným. Výšku úrokov z omeškania stanovil podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie“), a to vždy vo výške ku dňu omeškania s platením náhrady. 4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a v konaní plne úspešným žalobkyniam priznal nárok na náhradu trov konania, pozostávajúcich zo súdneho poplatku, ktorý zaplatila žalobkyňa 1/ v sume 193,50 Eur a žalobkyňa 2/ v sume 205,50 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia priznal v súlade s ust. § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 13 ods. 2, § 15 písm. a) a b), § 16 ods. 3, § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov (ďalej len „vyhláška“). 5. Žalobkyni 1/ priznal trovy právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby á 60,59 eur (prevzatie veci a príprava zastúpenia, spísanie návrhu zo dňa 8.4.2013, zmena návrhu na začatie konania zo dňa 19.11.2015, pojednávanie dňa 24.11.2015) a za 1 úkon právnej služby á 118,67 eur (pojednávanie dňa 21.1.2016) + režijný paušál v sume 40,58 eur (1x á 7,41 eur, 1x á 7,81, 2x á 8,39 eur, 1 x á 8,58 eur), nárok na náhradu za stratu času v sume 56,56 eur (1/2 uplatneného nároku), a to za 4 začaté polhodiny á 13,98 eur (účasť na pojednávaní dňa 24.11.2015) a za 4 začaté polhodiny á 14,30 eur (účasť na pojednávaní dňa 21.1.2016) a cestovné náhrady v sume 22,60 eur (1 uplatneného nároku za účasť na pojednávaniach dňa 24.11.2015 a dňa 21.1.2016), t.j. celkom sumu 480,78 eur. 6. Žalobkyni 2/ priznal trovy právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby á 65,57 eur (prevzatie veci a príprava zastúpenia, spísanie návrhu zo dňa 8.4.2013, zmena návrhu na začatie konania zo dňa 19.11.2015, pojednávanie dňa 24.11.2015) a za 1 úkon právnej služby á 118,67 eur(pojednávanie dňa 21.1.2016), režijný paušál v sume 40,58 eur (1x á 7,41 eur, 1x á 7,81, 2x á 8,39 eur, 1 x á 8,58 eur), nárok na náhradu za stratu času v sume 56,56 eur (1/2 uplatneného nároku), a to za 4 začaté polhodiny á 13,98 eur ( účasť na pojednávaní dňa 24.11.2015) a za 4 začaté polhodiny á 14,30 eur (účasť na pojednávaní dňa 21.1.2016) a cestovné náhrady v sume 22,60 eur (1 uplatneného nároku za účasť na pojednávaniach dňa 24.11.2015 a dňa 21.01.2016), t.j. celkom sumu 500,70 eur. 7. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný namietajúc postup súd prvej inštancie, ktorý vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti, keďže sa pojednávania nemohol zúčastniť z dôvodu choroby. Na výzvu súdu prvej inštancie (uznesenie zo dňa 2.6.2016 č.k. 5C/183/2013-116) žalovaný doplnil podané odvolanie tak, že žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a zároveň žiadal o zrušenie uznesenia súdu prvej inštancie č.k. 5C/183/2013-116. Uviedol, že žalobkyne sa o dom nestarajú, všetko financuje sám , a to aj zavedenie kanalizácie, plynu a výmenu rozvodov a kúpu nového kotla, stavbu nového komína, opravu krytiny. Do domu im neumožňuje prístup z dôvodu, že kradnú. Poukázal na to, že žalobkyne majú aj iné dlhy s tým, že tieto doklady predloží na pojednávaní. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil. 8. K odvolaniu žalovaného sa žalobkyne vyjadrili podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 19.7.2016 a uviedli, že v konaní bolo preukázané, že sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, kedy tieto v celosti bez akejkoľvek náhrady užíva výlučne žalovaný. Nemajú možnosť nehnuteľnosti v zodpovedajúcom podiele užívať, pričom z jej užívania boli vylúčené priamo žalovaným, ktorý im do nehnuteľností neumožňuje prístup. Opakovane vyzývali žalovaného na sprístupnenie nehnuteľností do užívania, ako aj na úhradu adekvátnej náhrady za užívanie nehnuteľností žalovaným v rozsahu ich spoluvlastníckeho podielu, žiaľ bezúspešne. Žalovaný vo svojej výpovedi v konaní potvrdil, že výlučne on sám nehnuteľnosti užíva, a to v celosti a neposkytuje im prislúchajúcu náhradu, nakoľko je toho názoru, že takúto povinnosť nemá. Nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci ostatnými spoluvlastníkmi nad rozsah ich spoluvlastníckeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov alebo rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, resp. či ide o faktický stav. V prípade, že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia. Všetky vyššie uvedené skutočnosti boli v konaní riadne preukázané, tieto súd posúdil a vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, kedy je nesporné, že sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi dotknutých nehnuteľností, tieto v celosti užíva výlučne žalovaný a náhradu vo forme peňažného plnenia im neposkytuje, rozhodol spôsobom ako je uvedené vyššie a dôvodne uplatnenému nároku v celom rozsahu vyhovel. Dali do pozornosti, že súd prvej inštancie pri určení výšky peňažnej náhrady vychádzal z toho, že táto sa dá určiť ako cena nájomného pri zohľadnení priemernej ceny nájmu za porovnateľné nehnuteľnosti s poukazom na druh stavby, jej vybavenosť, konštrukciu, vek, výmeru pozemku a jeho bonitu, ale i aktuálnu situáciu na trhu s realitami v porovnateľnej lokalite v danom čase, preto nimi požadovanú sumu vyhodnotil ako primeranú, keď výšku požadovanej náhrady žalovaný ani nenamietal. Súd im priznal aj požadované úroky z omeškania, kedy dospel k názoru, že žalovaný počas celej doby užívania nehnuteľností vedel, že tieto užíva bez platenia náhrady v celom rozsahu. 9. Ako nedôvodné posúdili odvolacie námietky žalovaného vo vzťahu k nesprávnemu postupu súdu prvej inštancie, v ktorých namietal, že súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti. Uviedli, že žalovaný bol na pojednávaní dňa 24.11.2015 prítomný i vypočutý a za jeho prítomnosti bolo pojednávanie odročené na termín 21.1.2016. Napriek uvedenému sa žalovaný na termín pojednávania nedostavil a svoju účasť neospravedlnil, preto súd postupoval podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a konal v jeho neprítomnosti. Žalovaný mal možnosť sa dostaviť na pojednávanie, tohto sa zúčastniť, resp. využiť svoje zákonné právo a žiadať o odročenie termínu pojednávania z dôvodu zlého zdravotného stavu. K uvedenému ale nedošlo, žalovaný svoju neprítomnosť ani neospravedlnil a nežiadal zrušenie termínu pojednávania. 10. Rovnako ako nedôvodné posúdili aj námietky žalovaného týkajúce sa skutočnosti, že sa údajne nepodieľajú na údržbe a nákladoch spojených s užívaním nehnuteľností. Sú si vedomé povinností spojených s vlastníckym právom, že toto neznamená len brať úžitky, ale i podieľať sa na nákladoch. Žalovaného žiadali o sprístupnenie nehnuteľností nie len za účelom výkonu ich vlastníckych práv, ale rovnako z dôvodu, že rodinný dom sa nachádza v havarijnom stave, kedy je nutné podniknúť relevantné kroky na odstránenie hroziaceho nebezpečenstva spojeného so vzniknutým ohrozovaním susedných nehnuteľností. Žiaľ bezúspešne, žalovaný nehnuteľnosti nesprístupnil. Na strane druhej žalovaný uvádza, že náklady spojené s užívaním nehnuteľností odmieta hradiť sám, pričom ale súčasne je jediným spoluvlastníkom užívajúcim nehnuteľnosti, ktorý svojim konaním zamedzuje nerušenému výkonu práv ostatných spoluvlastníkov, a to bez poskytnutia relevantnej náhrady. Ostatné námietky žalovaného neboli pre posúdenie veci relevantné a súviseli výlučne so subjektívnym pocitom žalovaného spojeného s prejednaním dedičstva po zosnulých predkoch sporových strán a súvisiacich súdnych a exekučných konaní. Samotný žalovaný počas celého súdneho konania nenamietal výsledky dokazovania, najmä fakt, že je jediným spoluvlastníkom, ktorý užíva dotknuté nehnuteľnosti, za ich užívanie náhradu ostatným spoluvlastníkom neplatí. Práve naopak, tieto skutočnosti potvrdil. Rovnako žalovaný v konaní nepredložil akýkoľvek dôkaz, ktorý by mal význam pre konanie, nevzniesol žiaden protinávrh. Skutočnosť, že žalovaný nemá dostatok právneho povedomia, nemá vplyv na posúdenie veci súdom a jeho postup v konaní. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mali za to, že napadnutý rozsudok je vecne správny. 11. Z obsahu „doplňujúceho odvolania" vyvodili, že žalovaný podal odvolanie aj proti uzneseniu č.k. 5C 183/2013-116, ktoré mu malo byť doručené dňa 13.6.2016. Nakoľko nemali vedomosť o obsahu uvedeného uznesenia vyslovili domnienku, že môže ísť o procesné rozhodnutie súdu, obsahujúce výzvu na odstránenie nedostatkov podaného odvolania alebo na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie, a vecne sa k nemu nevyjadrili. Vzhľadom k uvedenému žiadali, aby odvolací súd v prípade, ak bolo odvolanie podané žalovaným v zákonnej lehote, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 12. K vyjadreniu žalobkýň sa žalovaný vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 7.9.2016 a uviedol, že žalobkyne sa snažia odpútať pozornosť, od ďalších rozhodnutí a presadzujú svoje požiadavky, pričom nerešpektujú ani rozhodnutie súdu 12Cdo/472/2014. Uviedol, že na údržbe domu sa vôbec nepodieľajú a na výzvu Mestského úradu ani nereagovali. Po rozbití skleníka a viacerých krádežiach im zrušil prístup do domu, hoci má žalobkyňa 1/ kľúče od celého domu. Vo vzťahu k navýšenia nájmu uviedol, že tiež požaduje penalizáciu z omeškania a navýšenie úroku. Vzhľadom k uvedenému žiadal, aby súd žalobu žalobkýň zamietol. 13. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 14. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 15. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalovaného rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, s použitím § 378 ods. 1 v spojení s § 470 C.s.p., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok, a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť konajúcemu prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. 16. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyne a žalobca sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území T. I, obec U., okres Malacky evidovaných Správou katastra Malacky na LV č. XXXX ako pozemok parc. registra „C“, parc. č. XX/X o výmere 850 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria a stavby so súp. č. XXX, rodinný dom postavený na pozemku parc. registra „C“, parc. č. XX/X o výmere 850 m2, žalobkyňa 1/ v podiele 584/2000, žalobkyňa 2/ v podiele 620/2000, žalovaný v podiele 398/2000 a J.. N.. L. L. v podiele 398/2000. V konaní nebolo sporným, že nehnuteľnosť užíva výlučne žalovaný a neposkytuje žalobkyniam náhradu. Výzvou zo dňa 2.11.2011 žalobkyne vyzvali žalovaného na prenechanie časti nehnuteľnosti do užívania a listom zo dňa 23.3.2012 navrhli žalovanému vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou. K dohode medzi stranami nedošlo a žalobkyne podali dňa 2.5.2013 žalobu na súd. 17. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo vydané v konaní postihnutou niektorou z procesných vád uvedených v § 389 ods.1 C.s.p., odvolací súd po posúdení okolnosti prejednávanej veci dospel k záveru, že konanie súdu prvej inštancie má vadu uvedenú v ust. § 389 ods.1 písm. a) C.s.p.. 18. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd vo veci rozhodnúť, pričom existencia procesných podmienok je predpokladom na poskytnutie právnej ochrany. Povinnosťou súdu je skúmať procesné podmienky v ktoromkoľvek štádiu konania a ak súd zistí nedostatok procesnej podmienky, postupuje v konaní v závislosti od toho, či ide o odstrániteľný alebo neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Medzi základné procesné podmienky o.i. patria vecné procesné podmienky, a to existencia návrhu na začatie konania ( žaloby ) a splnenie poplatkovej povinnosti. Keďže sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou, začína sa len na návrh, pričom žalobca ako pán sporu „autor dominus litis“ určuje voči komu si uplatňuje žalobný návrh. V prejednávanej veci si žalobkyne žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 2.5.2013 svoj nárok uplatnili vo vzťahu k žalovanému, ktorého identifikovali ako „P. L., B.. X.X.XXXX, O. X. V. XX, XXX XX U.. S takto označeným žalovaným súd prvej inštancie vo veci konal a uznesením zo dňa 30.8.2013 žalovaného vyzval na vyjadrenie sa k žalobe. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie súdu prvej inštancie na vyjadrenie k žalobe bolo doručené do vlastných rúk „P. L., XXXX, V. XX, XXX XX U., čiže osoba žalovaného bola súdom bližšie špecifikovaná rokom narodenia XXXX. Následne súd prvej inštancie vo veci vytýčil pojednávanie na deň 24.11.2015 a predvolanie doručoval adresátovi „P. L., V. XX, XXX XX U.. Z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 24.11.2015 vyplýva, že na pojednávanie sa dostavil VlH. L., B.. X.X.XXXX, G..Č.. XXXXXX/XXX bytom U., V. XXX/XX, s ktorým súd prvej inštancie konal ako so žalovaným. Možno tak ustáliť, že súd prvej inštancie najneskôr na pojednávaní dňa 24.11.2016 získal vedomosť o tom, že žalobkyne žalujúce jedného z podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti (zrejme) nesprávne v žalobe uviedli dátum jeho narodenia. I keď v súlade s ust. § 79 ods. 1 O.s.p. (účinného v čase podania žaloby), nebolo povinnosťou žalobkýň v žalobe uviesť aj dátum narodenia žalovaného, za situácie ak tak urobili, bol súd prvej inštancie tento zrejmý rozpor v označení účastníka na strane žalovaného so skutkovým vymedzením žaloby a listinnými dôkazmi doloženými k žalobe (z ktorých vyplýva, že žalobkyne odvodzujú nárok titulom podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ku ktorej spoluvlastnícke právo okrem žalobkýň svedčí okrem J.. N.. L. L. len P. L., nar. X.X.XXXX) v záujme presného, určitého a zrozumiteľného označenia žalovaného v žalobe odstrániť procesným postupom podľa v tom čase účinného ust. § 43 O.s.p. Nakoľko súd prvej inštancie uvedeným spôsobom nepostupoval a žalobkyne aj v návrhu na zmenu žaloby (čl. 53) osobu žalovaného opätovne identifikovali ako „P. L., B.. X.X.XXXX, O. X. V. XX, XXX XX U.“, nie je jednoznačným, či vo vzťahu k osobe P. L., B.. X.X.XXXX, bytom U., V. XXX/XX“, voči ktorému smeruje rozhodnutie vydané súdom prvej inštancie a ktorý voči nemu podal odvolanie, existuje žalobný návrh. Nakoľko materiálna vykonateľnosť súdneho rozhodnutia pramení z perfektnosti žaloby (vrátane označenia žalovanej strany), odstránenie vady žaloby, bolo možné v danom čase zhojiť len v kontexte úkonov súdu a aktívnej účasti žalobkýň podľa § 43 O.s.p. .Odvolací súd v tomto rozhodnutí pri označení žalovaného uvádza dátum narodenia 4.1.1942 z dôvodu, že voči tomuto žalovanému bolo napadnuté rozhodnutie vydané a tento podal proti nemu odvolanie, pre ktoré je rozhodnutie súdu prvej inštancie podrobené odvolacieho prieskumu. 19. I keď vada vecnej procesnej podmienky konštatovanej v predchádzajúcom odseku tohto rozhodnutia je sama o sebe dôvodom na zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na nové prejednanie a rozhodnutie , odvolací súd v nadväznosti na žalovaným uplatnené odvolacie námietky konštatuje nasledovné. 20. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namieta nesprávny úradný postup súdu prvej inštancie , z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie riadne predvolal žalovaného na pojednávanie odročené na termín 21.1.2016 o 13.00 hod, a to ústne na predchádzajúcom pojednávaní uskutočnenom dňa 24.11.2015. Z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 24.11.2015 vyplýva, že žalovaný zobral termín pojednávania na vedomie s tým, že naň nebude písomne volaný. Nakoľko sa žalovaný riadne predvolaný na pojednávanie nariadené na deň 21.1.2016 nedostavil, svoju neprítomnosť na ňom neospravedlnil a ani nepožiadal o jeho odročenie, mohol súd prvej inštancie vec prejednať aj v jeho neprítomnosti, prihliadnuc pritom na obsah spisu a vykonané dôkazy ( § 101 ods. 2 O.s.p.). Vychádzajúc z uvedeného tak súd prvej inštancie postupom v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. neodoprel a neznemožnil žalovanému uplatnenie jeho procesných práv. Správnosť uvedených záverov nie je spôsobilou zmeniť ani nepreukázané tvrdenie žalovaného uvedené v odvolaní, že sa pojednávania dňa 21.1.2016 nemohol zúčastniť pre chorobu. 21. Vo vzťahu k námietkam žalovaného, že žalobkyne sa o nehnuteľnosť nestarajú a náklady na údržbu uhrádza výlučne sám, dáva odvolací súd do pozornosti povinnosť unesenia dôkazného bremena. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalovaný tvrdil, že náklady na opravu a údržbu nehnuteľnosti vynakladal, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Účastník, ktorý neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. 22. Odvolací súd dáva v súvislosti s predmetom daného konania do pozornosti, že v prípade podielového spoluvlastníctva patrí každému podielovému vlastníkovi právo užívať vec v miere zodpovedajúcej jeho spoluvlastníckemu podielu, a ak mu to znemožňujú existujúce pomery, patrí mu za to zodpovedajúca náhrada ako kompenzácia bezdôvodného obohatenia. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie podobného predmetu nájmu a ktorú by nájomca za normálnych okolností bol povinný platiť podľa nájomnej zmluvy. Podobnosť predmetu nájmu je možné vyvodiť jednak z charakteru nehnuteľnosti (t.j. či sa jedná o rodinný dom, byt, záhradu, poľnohospodársky pozemok a pod.), miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza a zo stavu nehnuteľnosti (v prípade rodinného domu najmä jeho veku, technického stavu, vybavenia a pod., v prípade záhrady a iného pozemku najmä z jeho účelu a stavu, v akom sa pozemok nachádza). Bezdôvodné obohatenie predstavuje teda záväzkovo právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil a dlh tomu, kto obohatenie získal. Pokiaľ tento dlh (povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie) nie je v povinnosti vydať vec, ale v povinnosti platobnej, je nepochybné, že ide o dlh peňažný, z ktorého riadnym a včasným nesplnením spája ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania ( porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 29. marca 2001, sp. zn. 25 Cdo 2895/99). Nepriaznivým právnym dôsledkom porušenia povinností zaplatiť peňažný dlh podľa tejto úpravy je vznik omeškania spojený s nárokom veriteľa na úrok z omeškania. Pri určení okamihu omeškania je rozhodujúcim kedy nastala splatnosť dlhu. Osoba zodpovedná zo zodpovednostného záväzkovoprávneho vzťahu sa dostáva do omeškania zásadne vtedy, ak dlh nesplní v deň nasledujúci po dni kedy bola veriteľom o plnenie požiadaná a od toho dňa môže požadovať úroky z omeškania. Nakoľko doba splatnosti záväzku z bezdôvodného obohatenia nie je ustanovená právnym predpisom a ak nebolo ani dohodnuté, platí podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, že dlžník je povinný splniť dlh v prvý deň po tom, kedy bol o plnenie veriteľom požiadaný. Pokiaľ nebol dlžník vyzvaný k splneniu už skôr, za kvalifikovanú výzvu k plneniu sa považuje žaloba. Omeškanie začína prvý deň potom, čo bola žaloba žalovanému doručená. 23. Vo vzťahu k obsahu odvolania, v ktorom žalovaný napadol aj uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 2.6.2016, č.k. 5C/183/2013-116, odvolací súd konštatuje, že označeným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd prvej inštancie vyzval žalovaného na odstránenie vád podaného odvolania, spolu s poučením, že proti uzneseniu je prípustné odvolanie podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p.. Žalovaný podaním zo dňa 20.6.2016, doručeným súdu prvej inštancie dňa 22.6.2016 (v zákonnej lehote) podal voči uvedenému uzneseniu odvolanie. Vzhľadom k tomu, že napadnuté uznesenie bolo podaním odvolania zrušené (§ 374 ods.4 tretia veta O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 ) a vo veci mal opätovne rozhodnúť zákonný sudca, odvolací súd ho nepodrobil odvolaciemu prieskumu. 24. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.1 písm. a) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bude v nadväznosti na odsek 18 tohto rozhodnutia ustáliť osobu, voči ktorému žaloba zo dňa 8.4.2013 smeruje s prípadným využitím postupu podľa § 129 C.s.p., opätovne posúdiť dôvodnosť žalobkyňami uplatňovaného nároku s dôsledným vyporiadaním sa s navrhovaným spôsobom majetkového vyjadrenia kompenzácie bezdôvodného obohatenia podielového vlastníka, ktorému je zabránené v jeho práve vec užívať v miere zodpovedajúcej jeho spoluvlastníckemu podielu (odsek 22 tohto rozhodnutia) , vykonané dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotiť, opätovne vo veci rozhodnúť a odôvodnenie rozhodnutia vypracovať tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 C.s.p., t.zn. musí v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posúdení nárokov uplatnených žalobkyňami, riadiac sa právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v tomto rozhodnutí (§ 391 ods.2 C.s.p.). 25. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods.3 C.s.p.). 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).