Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/95/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613206282 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1613206282.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická ul. č. 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený: Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s. r. o., Justičná ul. č. 9, Bratislava, IČO: 36 789 615, proti žalovanej: L. X., X.. XX. XX. XXXX, L. X. N.. Č.. XXX, B., o zaplatenie istiny 4.867,41 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 06. decembra 2016, č. k. 5C/83/2015 - 68, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.700 eur spolu s úrokom z omeškania spolu vo výške 8,50 % ročne zo sumy 3.700 eur za obdobie odo dňa 15. 05. 2013 do zaplatenia, kapitalizovaným denným úrokom z omeškania do zosplatnenia vo výške 2,01 eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žalobu v prevyšujúcom rozsahu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 52,04 %, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1 veta prvá, § 53 ods. 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vecne tým, že úverová zmluva z dôvodu, že neobsahovala výšku splátok istiny, úrokov a poplatkov, ako aj konečnú splatnosť úveru, je bezúročná a bez poplatkov, preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť iba rozdiel medzi čerpanou výškou úveru 4.000 eur a sumou 300 eur, ktorú žalovaná uhradila a žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Uviedol, že úverová zmluva zo dňa 09. 07. 2010 uzavretá medzi stranami je spotrebiteľskou zmluvou na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a neriadi sa režimom Obchodného zákonníka, pričom je v rozpore s ustanovením § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 9 ods. 2 písm. f), k) a tiež s § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., nakoľko neobsahuje všetky náležitosti vyžadované citovaným ustanovením, t. j. konečnú splatnosť úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho zosplatnenia. Poukázal na skutočnosť, že v Zmluve je uvedená mesačná splátka sumou 102,94 eur, počet splátok 84 s neurčitým termínom splatnosti prvej splátky a termínom splatnosti druhej a nasledujúcich splátok do 15. dňa v mesiaci a bez uvedenia dátumu konečnej splatnosti úveru, z ktorých údajov však nevyplýva aká je výška splátok istiny, splátok úrokov a ďalších poplatkov s tým, že v úverovej zmluve žalobca uviedol celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiť z čoho sa skladá, keď z nej nevyplýva výška jednotlivých zložiek mesačnej splátky a priemerný spotrebiteľ nemá možnosť si uvedenú výšku ani vypočítať, preto je vymedzenie úrokov, poplatkov za vedenie účtu, prípadne poistenia spôsobom uvedeným v úverových zmluvných podmienkach neurčité a nezrozumiteľné. Uviedol, že spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemal vedomosť o tom, z akých položiek a v akej výške pozostáva úver, keď konečná splatnosť úveru predstavuje dátum splatnosti poslednej splátky, pričom splnením zákonnej požiadavky uviesť v zmluve konečnú splatnosť úveru nie je ustanovenie v znení lehoty splatnosti 84 mesiacov, nakoľko nevyjadruje, kedy konkrétne nastane konečná splatnosť úveru, a teda v danom prípade nie je konečná splatnosť úveru uvedená určito, jasne, zrozumiteľne. Poukázal na skutočnosť, že neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov a neuvedenie konečnej splatnosti úveru je neprijateľná podmienka (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) s tým, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti (§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.) podľa § 9 ods. 2 okrem iných aj písm. f), k), a to konečnú splatnosť úveru, výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splácania, tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Rozhodnutie o príslušenstve k priznanej istine odôvodnil právne ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., keď úroková sadzba bola k prvému dňu omeškania žalovanej s platením úveru, t. j. ku dňu 15. 05. 2013 vo výške 8,50 %. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, § 263 ods. 1 C. s. p. a vecne pomerným úspechom žalobcu vo výške 52,04 %, vyčísleným ako rozdiel medzi jeho úspechom 76,02 % (3.700 eur) a neúspechom 23,98 % (1.167,41 eur) v konaní. 2. Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcom rozsahu zamietol a priznal náhradu trov konania v rozsahu 52,04 %, podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p.), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C. s. p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.) a navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a priznať náhradu aj trov odvolacieho konania v sume 84,29 eur (úkon právnej služby á 61,40 Eur + režijný paušál vo výške 8,84 eur + 20 % DPH). Nestotožnil sa s konštatovaním súdu prvej inštancie, že nakoľko predmetná úverová zmluva neobsahuje zákonom stanovené náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov. Poukázal na skutočnosť, že v úverovej zmluve bola v bode 54. dohodnutá lehota splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí úveru do 15. dňa v poslednom mesiaci, pričom výška splátok úveru bola dohodnutá v bode 44. zmluvy, počet splátok vyplýva z bodu 45., splatnosť jednotlivých splátok bola dohodnutá v bodoch 50. s odkazom pod bodom 54. zmluvy, keď z ust. § 1 Hlavy 5 úverových podmienok vyplýva, že v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverov istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky, prípadne úhrada za poistenie, teda boli naplnené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f), k) zákona č. 129/2010 Z. z. Žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora z 09. 11. 2016 vo veci C-42/15 o návrhu na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEU, ktorý podal Okresný súd Dunajská Streda rozhodnutím z 19. 12. 2014, ktorý súvisí s konaním Home Credit Slovakia, a.s. proti F. L., z ktorého jednoznačne vyplýva, že zmluva o úvere nemusí uvádzať splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, čo potom tiež musí platiť aj o poslednej splátke, teda konečnej splatnosti úveru, a preto zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok a nemusí obsahovať presné určenie, aká časť každej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť sa použije na splátku bežných úrokov a poplatkov. Uviedol, že si v konaní uplatnil aj kapitalizovaný úrok z omeškania od 02. 03. 2011 do 14. 05. 2013 (od zosplatnenia úveru do podania žaloby) vo výške 972,75 eur, avšak súd prvej inštancie sa v tejto časti žiadnym spôsobom nevysporiadal so zamietnutím uvedeného nároku, preto je odôvodnenie rozsudku v časti nepriznania tohto nároku nejasné, nepreskúmateľné s tým, že aj keď prvoinštančný súd zamietol časť nároku a priznal mu sumu o čosi nižšiu, než si pôvodne uplatňoval, spolu s úrokom z omeškania, avšak až od podania žaloby do zaplatenia - nárok na úroky z omeškania je nárokom zákonným a mal povinnosť vysporiadať sa s týmto uplatneným nárokom, či už jeho prepočtom podľa vlastnej právnej úvahy s ohľadom na priznanú výšku sumy alebo akýmkoľvek iným spôsobom aj za obdobie pred podaním žaloby, keďže si tieto úroky z omeškania uplatnil a v podaní zo dňa 15. 10. 2014 aj riadne zdôvodnil podrobným výpočtom. Vytkol súdu prvej inštancie, že napadnuté rozhodnutie nepochybne nespĺňa podmienky riadneho odôvodnenia rozsudku v súlade s ust. § 220 C. s. p. v časti zamietnutého nároku na úrok z omeškania, pričom táto časť rozsudku je nepochybne veľmi významná z hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia, keďže z jeho odôvodnenia nevyplýva, prečo zamietol jeho nárok na úrok z omeškania aj za obdobie pred podaním žaloby. Uviedol, že podľa predloženého splátkového kalendára došlo k zosplatneniu celej neuhradenej časti úveru ku dňu 14. 02. 2011, keď žalovaná je v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy od 02. 03. 2011 (14. 02. 2011 zosplatnenie plus 15 dní uvedených vo výzve k splateniu celého úveru). Nestotožnil sa ani s nesprávnou výškou úroku z omeškania ku dňu 02. 03. 2011, ktorá bola podľa prehľadu úrokových sadzieb ECB vo výške 9 % ročne (1,00 % + 8 %) a hoci si uplatnil úrok z omeškania spôsobom, že ho vyčíslil od 02. 03. 2011 do 14. 05. 2013 a ďalej požadoval úrok z omeškania od 15. 05. 2013 až do zaplatenia, k omeškaniu došlo už 02. 03. 2011, a preto výšku sadzby úroku z omeškania je potrebné určiť k tomuto dátumu počas celej doby omeškania. Vytkol súdu prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň vec nesprávne právne posúdil, pričom v časti zamietnutého nároku na úroky z omeškania je rozsudok nepreskúmateľný v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (odňatie možnosti konať pred súdom), čím je vyššie uvedené konanie postihnuté aj inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie vychádza z neodôvodnených úvah a je nepreskúmateľné, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. 3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu, ktoré jej bolo doručené dňa 10. 03. 2017, nevyjadrila. 4. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 380 C. s. p. a § 389 ods. l písm. b), c) C. s. p. (zákon č. 160/2015 Z. Z. v znení účinnom od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, nakoľko rozsudok v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľný. 5. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca ako veriteľ uzatvoril dňa 09. 07. 2010 so žalovanou ako dlžníčkou Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 4.000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 84 splátkach po 102,94 eur mesačne, vždy k 15. dňu v kalendárnom mesiaci, pričom termín splatnosti 1. splátky bol dohodnutý po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru a termín splatnosti úveru 84 mesiacov po poskytnutí úveru, teda do 15. dňa v poslednom mesiaci s tým, že z Hlavy 5., § 2 úverových podmienok vyplýva, že klient je oprávnený vyžiadať si bezplatne kedykoľvek počas celej doby trvania úverovej zmluvy výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov a prípadne i dodatočné náklady. 8. Súd prvej inštancie dospel preto k správnemu právnemu záveru, že Úverová zmluva uzavretá dňa 09. 07. 2010 medzi žalobcom a žalovanou má povahu spotrebiteľskej zmluvy a keďže jej predmetom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru poskytnutého veriteľom spotrebiteľovi, právny vzťah účastníkov zmluvy sa spravuje zákonom č. 129/2010 Z. z. a zmluva o spotrebiteľskom úvere musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti uvedené v ust. § 9 zákona č. 129/2010 Z. z., ktoré regulujú formálnu aj obsahovú stránku zmluvy a vzhľadom na zvýšený záujem na ochrane spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, je nedodržanie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere sankcionované ust. § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. 9. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka, musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. 10. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). 11. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z., ak zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú obsahuje dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 12. Podľa § 9 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z., amortizačná tabuľka podľa odseku 3 uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. 13. Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov, ktorá zahŕňa aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov, je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť; jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je síce nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia, avšak v prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. 14. Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch jednoznačne vyjadreného v dôvodovej správe k zákonu č. 129/2010 Z. z. bolo prebrať do právneho poriadku Slovenskej republiky Smernicu 2008/48/ES. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h), písm. i) Smernice 2008/48/ES zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadné poradia, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru pre účely splatenia a v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou, právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere. Z obsahu dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z. z. nemožno vyvodiť, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici 2008/48/ES, pričom účel zákona vyjadrený v dôvodovej správe vo vzťahu k § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48/ES. 15. Vychádzajúc z účelu a zmyslu ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. odvolací súd dospel k záveru, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej - ktorej anuitnej splátky, nakoľko pokiaľ § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. hovorí o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne interpretovať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t. j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. 16. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vyššie uvedené interpretačné prístupy a právne závery sa vzťahujú na právny stav v čase, ktorý bol rozhodujúci pre posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia, pričom zákonom č. 279/2017 Z. z. zo dňa 12. 10. 2017, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene (medziiným) ust. § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 01. mája 2018 slová "a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov" nahrádzajú slovami "frekvenciu splátok a", čím sa legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom, ktorý síce nemôže nahradiť absenciu výslovného znenia zákona avšak vyžaduje, aby vnútroštátne súdy urobili všetko, čo je v ich právomoci, berúc do úvahy celé vnútroštátne právo a uplatniac výkladové metódy ním uznané, s cieľom zaručiť úplnú účinnosť smernice a dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou (rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/04 zo dňa 04. 07. 2006, rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-456/98, zo dňa 13. 07. 2000, uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 11. 10. 2016, sp. zn. III. ÚS 666/2016). 17. Z uvedeného preto vyplýva, že v zmluvách dojednaných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky) a pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy "výška", alebo "počet" či "termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov", je nutné a možné za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Eurokonformná interpretácia ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. umožňuje teda dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky, nakoľko účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej - ktorej anuitnej splátke (ktorej výška je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby, čo napokon vyplýva aj z ust. § 9 ods. 3, 5 zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorých túto informáciu môže získať kedykoľvek v priebehu trvania zmluvy, bezplatne. 18. Odvolacím súdom zvolená eurokonformná interpretácia ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. v plnej miere korešponduje s aktuálnou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22. februára 2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017) ako najvyššej súdnej autority, ktorá plní nezastupiteľnú funkciu pri usmerňovaní (regulovaní) aplikačnej praxe súdov a odstraňovaní rôzneho výkladu zákonných ustanovení. 19. Vo vzťahu k náležitostiam zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý vyžaduje, aby bola v zmluve uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti, sa odvolací súd stotožnil s námietkou žalobcu, že Zmluva túto náležitosť obsahuje, keď z nej vyplýva, že dlžníčka bola povinná poskytnutý úver splácať v pravidelných 84 mesačných splátkach, vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci, s dátumom prvej splátky mesiac po poskytnutí úveru (dňa 17. 08. 2010, č. l. 3 spisu) a lehotou splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí úveru. Takto vymedzené obdobie trvania záväzku dlžníčky je zároveň dobou trvania zmluvy a to aj v spojení s § 1 Hlava 7 - Ukončenie zmluvy - Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a podľa ktorého, zmluva je uzatvorená na dobu trvania záväzkov, ktoré z nej vyplývajú. 20. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s námietkou žalobcu, že rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu žalobcu aj v časti, ktorou sa domáhal uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť kapitalizovaný denný úrok z omeškania vo výške 972,75 eur (podanie žalobcu zo dňa 20. 10. 2014, č. l. 35 spisu) je nepreskúmateľný, nakoľko odôvodnenie jeho zamietnutia v napadnutom rozsudku absentuje. 21. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 C. s. p., v ktorom bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť dôvodnosť nároku žalobcu v kontexte toho, že stranami uzavretá Zmluva vykazuje náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f), k) zákona č. 129/2010 Z. z., zároveň posúdiť, či zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky, teda také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, napr. takých, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, ako sú rôzne poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy, upomienky a pod.) a opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 C. s. p.) a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý je nutné správne, dostatočne presvedčivo a logicky odôvodniť v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ust. § 220 ods. 2 C. s. p. 22. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov celého konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.). 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).