Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/219/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613208677 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1613208677.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený: Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s.r.o., Justičná 9, Bratislava, IČO: 36 789 615, proti žalovanému: R. F., O.. XX.XX.XXXX, V. Š. XXX, T., o zaplatenie 1.714,07 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 25. januára 2015 č.k. 4C 47/2015-46 v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 11. apríla 2016 č.k. 4C 47/2015-58 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 11. apríla 2016 č.k. 4C 47/2015-58, v napadnutej časti týkajúcej sa zamietnutia úroku z omeškania zo sumy 605,85 eur od 14.7.2011 do 6.5.2015 p o t v r d z u j e. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 605,85 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z uvedenej sumy od 07.05.2015 do zaplatenia v mesačných splátkach vo výške 40 eur splatných vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatným celý dlh. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2. Vychádzal zo žaloby žalobcu, ktorou sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.714,07 eur pozostávajúcej z istiny 1.482,22 eur, kapitalizovaného úroku do zosplatnenia úveru v sume 57,78 eur, ušlého úroku zo zosplatnenej istiny v sume 164,01 eur, dlžného poistného 9,06 eur, a tiež kapitalizovaného denného úroku od zosplatnenia úveru do podania žaloby v sume 313,54 eur, úroku z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 1.714,07 eur od 28.07.2013 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania, ktorú žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že so žalovaným ako spotrebiteľom uzatvoril dňa 07.07.2008 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 1.991,64 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 84 pravidelných mesačných splátkach vo výške 42,82 eur. Zmluva bola uzavretá ako telefonická pôžička s následnou písomnou komunikáciou. Podľa žalobcu žalovaný nesplácal úver riadne a včas, keď sa dostal do omeškania s úhradou splátok. Listom zo dňa 28.06.2011 ho žalobca vyzval na zaplatenie zostatku úveru vo výške 1.804,07 eur. Voči žalovanému eviduje dlh pozostávajúci z : - istina vo výške 1482,22 eur (dlžná suma úveru bez úrokov z úveru a poplatkov do času zosplatnenia) - úrok z istiny do času zosplatnenia v sume 58,78 eur - ušlý úrok 164,01 eur - dlžné poistné 9,06 eur - úrok z omeškania od zosplatnenia do podania, resp. spísania žaloby v sume 313,54 eur. 3. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci právne ju posúdiac podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 39 OZ, § 40 ods. 1 OZ, § 52 ods. 1 až 4 OZ, § 54 ods. 1 OZ, § 4 ods. 1 až 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 48 ods. 1, 2 OZ, § 457 OZ a § 544 ods. 1, 2 OZ, ako aj podľa ust. § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“), keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere, v ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému sumu úveru vo výške 60.000 Sk (1.991.64 eur), úver sa žalovaný zaviazal splácať v 84 mesačných splátkach vo výške 1.290 Sk (42,82 eur) bez určenia dátumu ich splatnosti počínajúc kalendárnym mesiacom bezprostredne nasledujúcim po poskytnutí úveru. Lehotu splatnosti úveru zistil z úverovej zmluvy formuláciou 84 mesiacov po poskytnutí úveru. Zistil, že v zmluve o úvere bola dohodnutá ročná úroková sadzba 18,60 %, uvedená hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“) 20,5 %, priemerná hodnota RMPM nie je v zmluve uvedená. V zmluve nie sú dohodnuté žiadne poplatky a nie je vyznačený údaj o poistení úveru označením súboru poistenia alebo bez dojednania poistenia na predtlači. Mal za preukázané, že žalovaný zmluvu o úvere uzavrel ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie; neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere boli Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., ktoré však ako formulár nie sú signované účastníkmi zmluvy, a podľa ktorých je žalovaný povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v zmluve, v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny a úroky, ktoré je žalovaný podľa zmluvy o úvere povinný platiť (§ 1 hlavy 5 úverových zmluvných podmienok); ďalej je žalovaný povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie žalobcu v prípade, že sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace (§ 3 písm. a/ hlavy 6 úverových zmluvných podmienok); v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených pod písmenom a), b) a c) § 3 tejto hlavy, ak je jej dôsledkom vznik povinnosti žalovaného uhradiť žalobcovi celý poskytnutý úver, je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na ktorú by žalobcovi vznikol nárok z titulu úveru, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach (§ 6 hlavy 6 úverových zmluvných podmienok); v prípade omeškania úhrady splátky alebo splátky RÚ alebo ich časti alebo zmluvných pokút alebo platieb podľa hlavy 6 § 6 úverových zmluvných podmienok je žalovaný povinný platiť úrok z omeškania vo výške 0,08% z dlžnej čiastky za každý začatý deň omeškania, najmenej však 300 Sk (9,96 eur), okrem toho v prípade omeškania so splátkou úveru alebo jej časti dlhšom ako sedem dní je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 8% zo sumy, so zaplatením ktorej je v omeškaní (§ 3 prvá a druhá veta hlavy 14 úverových zmluvných podmienok). Ďalej zistil, že súčasťou zmluvných podmienok je aj zmluva o poskytnutí revolvingového úveru I. a zmluva o poskytnutí revolvingového úveru II., ktoré však nie sú predmetom konania v preskúmavanej veci (hlava 8 a hlava 13 úverových zmluvných podmienok). Uviedol, že podľa histórie splácania, ktorá však nemá oporu v zmluve, jednotlivá splátka pozostáva zo sumy istiny, úroku a poplatku za poistenie. 4. Zo splátkového kalendára zmluvy o úvere (ktorý je podľa obsahu prehľadom splácania vyhotoveným žalobcom a nie je súčasťou zmluvy) mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný zaplatil 1.385,79 eur, keď žalobca tvrdí, že žalovaný bol v priebehu trvania zmluvného vzťahu pasívny a z 84 splátok sa dostal do omeškania, splátku 30. a nasledujúce údajne vôbec neuhradil. Konštatoval, že toto tvrdenie však z predloženej histórie splácania vôbec nevyplýva. Vyhodnotil, že uvedené nemá vplyv na právo žalobcu zosplatniť celý dlh z dôvodu, že žalovaný sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok (§ 3 písm. a/ hlavy 6 úverových zmluvných podmienok). 5. Z dopočtu k žalobe v splátkovom kalendári súd prvej inštancie zistil, že dlh žalovaného na istine je 58,6196 eur, zosplatnená istina 1.423,60 eur, čo súčtom predstavuje žalobcom tvrdenú dlžnú istinu vo výške 1.482,22 eur (dlžná suma úveru bez úrokov z úveru a poplatkov do času zosplatnenia). Úhrady žalovaného na istinu podľa žalobcu predstavujú 254,66 eur. Zo splátkového kalendára zmluvy o úvere ďalej zistil, že žalobca započítal z úhrad žalovaného sumu 509,41 eur na istinu, na poplatok za poistenie úveru sumu 96,64 eur, na úrok z úveru 766,18 eur. Konštatoval, že splátkový kalendár však podľa obsahu a vyhotovenia listiny nie je dohodou o splatnosti a výške splátok, ale históriou splácania úveru vyhotovenou softwarom žalobcu. 6. Z písomnosti žalobcu adresovanej žalovanému zo dňa 28.06.2011 „Splatenie celého úveru s výzvou k úhrade“ mal za preukázané, že žalobca z dôvodu omeškania so splácaním vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 1.804,07 eur do 15 dní od spísania písomnosti. Ustálil, že odoslanie výzvy na poštovú prepravu žalobca dokladoval podacím hárkom, keď jej doručenie nedokladoval. 7. Súd prvej inštancie vyslovil záver o tom, že nemá pochybnosti, že predmetná zmluva je zmluvou typovou, a že dlžník nepoužil predmet plnenia na podnikanie, čo jednoznačne vyplýva z uzavretej zmluvy. Žalobca bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a dlžník v postavení spotrebiteľa, predmetná zmluva o úvere je zároveň spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah založený zmluvou o úvere je preto podľa súdu prvej inštancie potrebné aplikovať príslušné ustanovenia OZ o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. OZ). Rovnako podľa neho neexistujú pochybnosti, že veriteľ je podnikateľom a predmet konania sa týka jeho podnikateľskej činnosti. Vychádzal zo zistenia, že zmluva medzi stranami sporu bola uzavretá ako formulárová zmluva, obsah ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť. Túto spotrebiteľskú zmluvu vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy označil za typický občianskoprávny vzťah, regulovaný osobitnou právnou úpravou, a to ustanoveniami OZ a zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Uzavrel, že ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu, preto ide o typický občianskoprávny vzťah, keď úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy. Z formy a obsahu zmluvy mal za zrejmé, že sa jedná o tzv. formulárovú zmluvu, kde žalovaný obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť a ani neovplyvnil, preto súd prvej inštancie posúdil tento právny vzťah ako spotrebiteľský bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka, ďalej len „ObZ“). Tieto skutočnosti súd prvej inštancie nemal za sporné a považoval ich za preukázané. 8. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania zhrnul, že strany sporu uzavreli dňa 10.07.2008 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver v sume 1.991,64 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 84 mesačných splátkach vo výške 42,82 eur, teda s konečnou výškou úveru pre žalovaného ako spotrebiteľa spolu 3.596,88 eur, čo súd prvej inštancie zistil matematickým výpočtom (84 splátok x 42,82 eur). Žalovaný na úver zaplatil spolu 1.385,79 eur, čo mal za preukázané z predloženého splátkového kalendára a tiež z vyjadrenia žalobcu. 9. Po preskúmaní spornej zmluvy o úvere zo dňa 10.07.2008 (ďalej len „zmluva o úvere“) súd prvej inštancie zistil, že táto neobsahuje náležitosti vyžadované § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., a to náležitosti spotrebiteľského úveru uvedené v § 4 ods. 2 písm. i), § 4 ods. 3. zákona č. 258/2001 Z.z., keď neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v rozpore s § 4 ods. 2 písm. g) zákona zmluva neobsahuje konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, a ani vyčíslenie celkovej výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, v rozpore s § 4 ods. 2 písm. k) neobsahuje údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenej podľa § 7a ods. 2, a tiež v rozpore s § 4 ods. 2 písm. l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, napriek tomu, že žalobca si poplatok za poistenie ku každej splátke účtoval, v zmluve na formulári príslušné dojednanie ostalo nevyplnené. 10. Vyvodil záver, že jednotlivá splátka pozostávala zo sumy istiny, úroku a poplatku za poistenie. Konštatoval, že zákon predpokladá prehľadné členenie jednotlivých zložiek a uvedenie jednotlivých čiastok úveru v zmysle uvedenia prehľadných povinností spotrebiteľa, keď však v zmluve je uvedená len celková splátka 42,82 eur, z ktorej nie je možné zistiť jednotlivé zložky. Poukázal na to, že v ust. § 8 hlavy 5 úverových podmienok je uvedené, že žalobca nie je viazaný tým, na aký účel klient svoju platbu spoločnosti určí. Spoločnosť je oprávnená započítať platbu na pohľadávky v poradí : záväzky klienta, ktoré vznikli z iného titulu ako úverovej zmluvy, zmluvné pokuty, príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku, vrátenie úveru, ostatné pohľadávky z úverovej zmluvy. Mal za to, že z uvedeného však nevyplýva výška a poradie jednotlivých zložiek mesačnej splátky a spotrebiteľ nemá reálnu možnosť uvedenú výšku si vypočítať, navyše účelové určenie každej platby si takto určuje veriteľ bez konkrétnej dohody so spotrebiteľom, a to aj na úhradu akýchkoľvek pohľadávok mimo zmluvného vzťahu. Vyslovil názor, že žalovaný ako spotrebiteľ teda nemal vedomosť, z akých položiek a v akej výške pozostáva navýšenie úveru, keď žalobca sám určuje účel platieb aj mimo zmluvného vzťahu so spotrebiteľom. Vyhodnotil, že takáto zmluvná podmienka bezpochyby spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto ju vyhodnotil ako neprijateľnú a absolútne neplatnú. Konštatoval, že pre splnenie náležitostí špecifikácie splátky nestačí predloženie splátkového kalendára, ktorý už síce obsahuje členenie splátky, pričom mal za žalobcom nepreukázané, že tvorí súčasť úverovej zmluvy, tento je jednoznačne výlučne výstupom z jeho počítačového prostredia a históriou splácania úveru a účtovania, nie je možné ho považovať za dohodu o výške a splatnosti jednotlivých splátok a o špecifikácii splátky. 11. Uviedol, že žalobca navyše v splátke zahrnul aj platbu poistného, pričom dojednanie poistenia v zmluve ničím nepreukázal: v pretlači formulárovej zmluvy nie sú dohodnuté žiadne poplatky a nie je vyznačený údaj o poistení úveru označením súboru poistenia alebo bez dojednania poistenia tak, ako je uvedené na predtlači. Samotný podpis zmluvy podľa súdu prvej inštancie nepreukazuje dohodu zmluvných strán o tom, či sa úver dojednal s poistením, alebo bez poistenia. 12. Tiež uzavrel, že v rozpore s § 4 ods. 2 písm. i) a g) zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva neobsahuje konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, a ani vyčíslenie celkovej výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, teda poskytnutého úveru vrátane všetkých nákladov. Zmluva teda neobsahuje správne uvedenú celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, keď prepočtom výšky splátky 42,82 eur a počtu splátok (84 x 42,82 eur) je výsledná suma 3.596,88 eur, neobsahuje údaj o termíne splatnosti jednotlivých splátok a konečnej splatnosti úveru podľa § 4 ods. 2 písm. i) a g) zákona č. 258/2001 Z.z., t.j., neobsahuje konkrétny dátum splatnosti poslednej splátky úveru. Mal za to, že splnením zákonnej požiadavky uviesť konečnú splatnosť úveru nie je ustanovenie úverových podmienok, podľa ktorého sa konečnou splatnosťou rozumie pripísanie poslednej splátky na účet veriteľa alebo jej uhradenie do pokladne spoločnosti, keď takéto ustanovenie nevyjadruje, kedy konkrétne nastane konečná splatnosť úveru, ale to, kedy sa úver považuje za splatený. Konštatoval, že ak by takéto znenie bolo vyjadrením konečnej splatnosti úveru, bolo by ho potrebné kvalifikovať ako neurčité a nezrozumiteľné, pretože konečná splatnosť by podľa tohto ustanovenia mohla nastať kedykoľvek, v závislosti od vôle dlžníka, kedy zaplatí poslednú splátku úveru. Za splnenie zákonnej požiadavky súd prvej inštancie nepovažoval ani formuláciu do 36 mesiacov od poskytnutia úveru, nakoľko z úverovej zmluvy nevyplýva konkrétny dátum ani konkrétne určená doba, dokedy je veriteľ povinný úver poskytnúť. Rovnako dojednanie ust. § 3 hlavy 4 úverových podmienok, podľa ktorého spoločnosť poskytne úver klientovi „až po obdržaní originálov riadne vyplnenej úverovej zmluvy, prípadne ďalších s klientom či predajcom dohodnutých dokumentov“ nepovažoval za určitú a zrozumiteľnú dohodu o okamihu vzniku povinnosti poskytnúť úver majúc za to, že ak by takéto znenie bolo vyjadrením okamihu poskytnutia úveru, okamih konečnej splatnosti úveru by mohol nastať kedykoľvek, výlučne jednostranne v závislosti od vôle veriteľa, aké iné doklady bude požadovať od klienta a kedy v konečnom dôsledku poskytne úver. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch potom úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. 13. Uviedol, že žalobca ďalej uplatnil nárok na tzv. ušlý úrok v sume 164,01 eur, ktorý by mal žalovaný uhradiť v prípade riadneho platenia úveru, uplatňovaný v zmysle Hlavy UP s názvom ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru (ktorý súčtom zahrnul do uplatnenej istiny v sume 1.714,07 eur). Vyslovil názor, že k základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uvedené konštatoval z dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v spornej zmluve týkajúce sa zmluvnej pokuty považoval za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. 14. Dojednanie a uplatnenie zmluvných pokút je uvedené v hlave 14 § 3 a § 6 hlavy 6 úverových zmluvných podmienok; podľa ktorých : v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených pod písm. a, b, c § 3 tejto hlavy, ak je dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého zisku, čiže čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach (§ 6 hlavy 6 úverových podmienok); a tiež v prípade omeškania úhrady splátky alebo splátky RÚ alebo ich časti alebo zmluvných pokút alebo platieb podľa hlavy 6 § 6 úverových zmluvných podmienok je žalovaný povinný platiť úrok z omeškania vo výške 0,08% z dlžnej čiastky za každý začatý deň omeškania, najmenej však 9,96 eur, okrem toho v prípade omeškania so splátkou úveru alebo jej časti dlhšom ako sedem dní je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 8% zo sumy, so zaplatením ktorej je v omeškaní (hlava 14 § 3 úverových podmienok). Vyhodnotil, že úverové podmienky predložené vo forme predtlače na rube zmluvného formulára bez podpisu zmluvných strán, nepochybne neboli so žalovaným ako spotrebiteľom individuálne dojednané, ich obsah žalovaný ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, keď potom dojednanie takejto zmluvnej podmienky vo svojom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov konania v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). 15. V súvislosti s uvedeným poukázal na rozsudok Okresného súdu Partizánske sp. zn. 5C/36/2012 zo dňa 25.07.2012, v ktorom bola zmluvná podmienka podľa hlavy 6 § 6 úverových podmienok právneho predchodcu žalobcu, ktorej obsahom je právo žalobcu v prípade predčasnej splatnosti úveru na zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, na ktorý by žalobcovi vznikol nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach, určená za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a tiež Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 7C/17/2012 zo dňa 04.09.2012, v ktorom bola zmluvná podmienka v znení § 3 hlavy 14 úverových zmluvných podmienok určená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Konštatoval, že zmluvná podmienka, ktorá bola súdom právoplatne vyhlásená za neprijateľnú, je absolútne neplatná. Nakoľko zmluvné podmienky uvedených článkov úverových podmienok žalobcu boli podľa § 153 ods. 4 OSP judikované ako neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských vzťahoch, mal potom za to, že § 53a ods. 1 OZ zakazuje žalobcovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola súdom právoplatne vyhlásená za neprijateľnú. Z tohto dôvodu nárok žalobcu aj v časti uplatnenej zmluvnej pokuty posúdil ako nedôvodný. 16. Vzhľadom na uvedené s ohľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a zamietnutie žaloby v časti splátky poistenia vyhodnotil súd prvej inštancie za dôvodné uložiť žalovanému v časti uplatnenej istiny povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 605,85 eur, keď z poskytnutého úveru vo výške 1.991,64 eur žalovaný zaplatil 1.385,79 eur, vo zvyšku žalobu v časti uplatnenej istiny ako nedôvodný zamietol. 17. Čo sa týka uplatneného príslušenstva, v časti jeho výšky súd prvej inštancie vychádzal z okamihu vzniku omeškania žalovaného so zaplatením peňažného záväzku, ktorý ustálil z písomnosti žalobcu adresovanej žalovanému zo dňa 28.06.2011 „Splatenie celého úveru s výzvou k úhrade“. Zistil, že žalobca teda zosplatnil úver ku dňu 28.06.2011 a vyzval žalovaného na zaplatenie zostatku úveru do 15 dní od spísania písomnosti. Vyhodnotil, že žalobca nijako nepreukázal doručenie zosplatnenia úveru žalovanému, keď navyše zistil z podacej pečiatky pošty, že na poštovú prepravu dal žalobca oznámenie o zosplatnení úveru až 30.06.2011, preto nevychádzal z predpokladu, že žalovaný bol v omeškaní so splatením celého dlhu už 28.06.2011, ako tvrdí žalobca. 18. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný prevzal žalobu dňa 06.05.2015 (náhradným doručením podľa § 47 OSP), ktorú skutočnosť považoval za doručenie výzvy na plnenie žalovanému, a preto vyhodnotil, že až nasledujúcim dňom, t.j. od 07.05.2015 sa žalovaný preukázateľne dostal do omeškania a od tohto dňa patrí žalobcovi úrok z omeškania z priznanej istiny vo výške 8,5% ročne. 19. Súd prvej inštancie súčasne podľa § 160 ods. 1 OSP povolil žalovanému splácať žalobcovi prisúdenú sumu v splátkach po 40 eur mesačne, keď pri rozhodovaní vychádzal zo zárobkových a majetkových pomerov. Vzal do úvahy, že žalovaný je nezamestnaný, poberá dávku 190 eur mesačne, má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom. manželka žalovaného je taktiež bez pravidelného príjmu, v súčasnosti pracuje len na dohodu o vykonaní práce v mesačným príjmom 180 eur netto, ktorej platnosť v čase rozhodovania súdu prvej inštancie končila, pričom povolenie splácania prisúdenej sumy v splátkach podľa súdu prvej inštancie nezasiahne neprimerane do hospodárskych pomerov žalobcu. Výšku úroku z omeškania odvodil v zmysle § 3 ods. 1 nar. vlády SR 87/1995 Z.z. zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ku dňu vzniku omeškania navýšenej o 8 % (0,5%+8%) a priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 07.05.2015 do zaplatenia pohľadávky, pričom zohľadnil vznik záväzkového vzťahu pred 01.02.2013, s tým, že k omeškaniu došlo po 01.02.2013, preto výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných ku dňu 31.01.2013 (8,5%) aj za dobu omeškania po 31.01.2013. Vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania (čo do výšky aj doby omeškania) žalobu ako nedôvodnú zamietol. 20. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle zásady úspešnosti v spore podľa § 142 ods. 2 OSP. Ustálil, že vo veci bol pomerne úspešnejší žalovaný, keď úspech žalobcu predstavuje len 35,35 %. Žalovanému však náhradu trov konania nepriznal, keďže si ju neuplatnil a z obsahu spisového materiálu mu žiadne trovy konania nevyplývali. 21. Proti touto rozsudku v časti, v ktorej súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania z priznanej sumy 605,85 eur od 14.07.2011 do 06.05.2015, podal riadne a včas odvolanie žalobca a žiadal ho v uvedenej časti zmeniť a jeho žalobe v tejto časti vyhovieť, resp. zrušiť a vec v zrušenej časti vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa neho stručné odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti označil za nepreskúmateľné. Vyjadril názor, že nárok na úrok z omeškania je nárokom zákonným a súd prvej inštancie bol povinný priznať mu ho aj za obdobie pred podaním žaloby. Mal za to, že k omeškaniu žalovaného došlo dňa 14.07.2011, kedy využil svoje právo na zosplatnenie celého úveru. Poukázal na ust. § 565 OZ. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti považoval za natoľko nedostatočne odôvodnený, že došlo podľa jeho názoru k porušeniu jeho práva na presvedčivosť, logickú konzistentnosť a preskúmateľnosť súdneho rozhodnutia a k odňatiu možnosti konať pred súdom. 22. Žalovaný vyjadrenie k odvolaniu nepodal. 23. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 24. Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 25. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci v napadnutej časti, keď vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom pre posúdenie opodstatnenosti tejto časti žaloby a výsledky vykonaného dokazovania v tomto smere správne zhodnotil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP). Odvolací súd sa s jeho právnym záverom o nedôvodnosti nároku žalobcu na úrok z omeškania z priznanej sumy od 14.07.2011 do 06.05.2015 stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o nedôvodnosti nároku žalobcu v napadnutej časti. 26. Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu rozsahom odvolania žalobcu bolo predmetom odvolacieho konania posúdenie otázky, či sa žalovaný dostal do omeškania za obdobie od zosplatnenia úveru žalobcom dňa 14.07.2007 do doručenia žaloby na vyjadrenie žalovanému dňa 06.05.2015. 27. Povinnosťou dlžníka v občianskoprávnych vzťahoch je plniť záväzok riadne a včas. Čas plnenia je zväčša dohodnutý v zmluve, ale môže sa jednať aj o čas ustanovený napr. rozsudkom, právnym predpisom, resp. iným úkonom. Omeškanie dlžníka má za následok zmenu obsahu záväzkového vzťahu, keď popri primárnom záväzkovom vzťahu vzniká sekundárny záväzkový vzťah - zodpovednosť za omeškanie. Veriteľ v občianskoprávnom vzťahu môže poskytnúť dlžníkovi v omeškaní dodatočnú primeranú lehotu na plnenie, pričom táto situácia nastala i v preskúmavanej veci. 28. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý ustálil začiatok omeškania žalovaného až doručením mu žaloby na vyjadrenie, ktorý procesný úkon súd prvej inštancie stotožnil s doručením výzvy na plnenie žalovanému. Odvolací súd prihliadol k lehote na plnenie určenej v liste žalobcu adresovanom žalovanému zo dňa 28.06.2011 („15 dní od spísania tohto listu“), pričom označenie lehoty na plnenie vyhodnotil za neurčité a vzhľadom na uvedený právny nedostatok spôsobujúci neperfektnosť daného právneho úkonu za irelevantné a právne neúčinné. Dátum uvedený na liste (28.06.2011) nemožno bez ďalšieho považovať za jediný možný dátum „spísania tohto listu“. Vzhľadom na uvedené možno potom vyvodiť záver, že lehota na plnenie nebola ani prípadným doručením listu žalobcu o zosplatnení celého úveru žalovanému známa a do omeškania sa preto pred doručením žaloby na vyjadrenie nemohol dostať, keďže vzhľadom na neurčité vymedzenie lehoty na plnenie v liste o zosplatnení úveru nemožno konštatovať naplnenie skutkovej podstaty ust. § 517 ods. 2 OZ, t.j. že sa žalovaný s plnením peňažného dlhu dostal do omeškania. Odvolaciu argumentáciu žalobcu o nároku na príslušenstvo od zosplatnenia dlhu aj bez preukázania doručenia tejto písomnosti žalovanému potom z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil za irelevantnú. 29. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa zamietnutia nároku žalobcu na príslušenstvo za obdobie od 14.07.2011 do 06.05.2015 ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalovaného v odvolacom konaní, ktorému však ich náhradu nepriznal, keďže mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).