Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/119/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614201191 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1614201191.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: N. H., U.. XX.XX.XXXX, XXX XX D. Š. X, zastúpený JUDr. Ing. Petrom Slávikom, advokátom, Břeclavská 3, 901 01 Malacky, proti žalovanému: Obec Plavecký Štvrtok, IČO: 00 305 049, 900 68 Plavecký Štvrtok, zastúpený Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s.r.o., Miletičova 1, 821 08 Bratislava, IČO: 36 860 891, o zaplatenie 102.922,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/32/2015-148 zo dňa 8.2.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/32/2015-148 zo dňa 8.2.2017 p o t v r d z u j e . Žalovaný má proti žalobcovi právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia 102.922,80 eur s príslušenstvom. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že Uznesením obecného zastupiteľstva Plavecký Štvrtok zo dňa 27.03.2007 č. 81/2007 bol spoločnosti Regionálna Agentúra, s.r.o. schválený bezodplatný nájom priestorov Y. z dôvodu, že agentúra znášala za žalovaného náklady na projektovú dokumentáciu a náklady projektových prác pri výstavbe Y., a to: stavebný projekt 17.585,74 eur, realizačný projekt 1.674,83 eur, vypracovanie štúdie 6.280,62 eur, ďalšie projektové náklady 2.901,15 eur. Celkovo agentúra na seba prevzala záväzok žalovaného vo výške 28.442,34 eur za podmienok dohody, ktorá bola akceptovaná schválením bezodplatného nájmu. Dohoda bola porušená Uznesením obecného zastupiteľstva Plavecký Štvrtok zo dňa 13.12.2007 č. 217/2007, ktorým bol zrušený bezodplatný nájom a žalovaný odmietol poskytnúť protiplnenie. Z toho dôvodu vznikol spoločnosti Regionálna Agentúra, s.r.o. nárok na náhradu plnenia, ktoré poskytla žalovanému. Podľa názoru žalovaného bol nárok nepochybný a deklarovaný uznesením obecného zastupiteľstva zo dňa 01.06.2009 č. 48/2009. Dňa 14.05.2013 dohodou o postúpení pohľadávok nadobudol pohľadávku žalobca a z tejto dohody odvodzuje žalobca nárok voči žalovanému. Výška hodnoty plnenia korešponduje s hodnotou vypracovania projektu, na ktorý účel žalobca vyhotovil „výpočet honoráru architekta“ na základe odporúčania slovenskej komory architektov. Hodnota diela vychádza v rozmedzí od 12,04 po 13,68 % z hodnoty započítaných nákladov, a teda v rozpätí od 96.387,20 eur do 109.458,40 eur, pričom žalobca si uplatňuje priemer takto vypočítaných hodnôt vo výške 102.922,80 eur. Okrem istiny si žalobca uplatnil v spore úrok z omeškania zo žalovanej istiny počnúc dňom 13.12.2007. 2. Súd prvej inštancie primárne skúmal otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorú namietal žalovaný. V prvom rade skonštatoval, že žalobca v konaní ničím nepreukázal, že oznámil postúpenie konkrétnej pohľadávky spoločnosti Regionálna Agentúra, s.r.o. žalovanému, skutkové tvrdenie, že je vlastníkom pohľadávok voči žalovanému na základe Dohody o postúpení pohľadávok preukazoval až v konaní jej predložením k žalobe. Žalobca ani v konaní netvrdil, že s poukazom na § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka oznámil žalovanému, že je veriteľom uplatnenej pohľadávky. Tomuto záveru nasvedčujú aj ním produkované listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že žalovaný sa zaoberal na zasadnutiach obecného zastupiteľstva výlučne pohľadávkami veriteľa Regionálna Agentúra, s.r.o.. 3. Konštatoval, že v súdenej veci k splneniu záväzku voči avizovanému postupníkovi nedošlo a jeho zaplatenie sa stalo predmetom súdneho sporu, preto súd na námietku žalovaného v rámci posúdenia aktívnej legitimácie žalobcu skúmal otázku platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, kedy v dôsledku jej neplatnosti k zmene v osobe veriteľa nemohlo dôjsť. V spore o neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, resp. o jej splnenie, kedy postúpená pohľadávka nie je ešte uhradená, je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo) ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ak vyjdú v konaní najavo. 4. Žalobca tvrdil, že jeho postavenie veriteľa vyplýva a vecnú legitimáciu zakladá čl. I. bod 4 Dohody o postúpení pohľadávky zo dňa 14.05.2013. Súd vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu, že sa v spore nedomáha vrátenia nákladov, ale hodnoty poskytnutého plnenia, ktoré obec prijala a neposkytla zaň odplatu (hodnoty projektu) a jej výška má byť špecifikovaná hodnotou, ktorú Obec Plavecký Štvrtok na základe plnení dosiahla, obdržala či aká bola na jej účet vytvorená/znášaná postupcom. Súd prvej inštancie mal za to, že z uvedených skutkových tvrdení, ani formulácie bodu 4. Dohody o postúpení pohľadávky, na ktorý sa žalobca odvoláva nevyplýva, aká pohľadávka mala prejsť na žalobcu ako nového veriteľa. Tvrdená postúpená sporná pohľadávka (zaplatenie „hodnoty, ktorú Obec Plavecký Štvrtok na základe plnení dosiahla, obdržala či aká bola na jej účet vytvorená/znášaná Postupcom“ vo výške žalovanej istiny) podľa názoru konajúceho súdu nie je identifikovateľná ako existujúca pohľadávka v čase postúpenia. Definícia pohľadávky vyplýva z ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie, pohľadávka od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Pokiaľ sa pod pohľadávkou rozumie právo na plnenie, potom toto právo je určite a zrozumiteľne formulované výlučne v čl. I. bod 1 zmluvy o postúpení pohľadávok, ktoré pohľadávky prešli na žalobcu ako postupníka. Žalobca však v konaní nepreukázal postúpenie aj iných pohľadávok (teda zadefinovaných čo do právneho dôvodu a výšky tak, aby nebolo možné zameniť s inými pohľadávkami, ktoré by neboli predmetom postúpenia). 5. Formulácia bodu 4. čl. I. zmluvy nijako nepreukazuje právne nástupníctvo vo vzťahu ku konkrétnej pohľadávke, neobsahuje riadny opis pohľadávky čo do jej výšky a v zásade ani skutočností, na ktorých sa zakladá. Z histórie vzťahu právneho predchodcu žalobcu a žalovaného, ako vyplýva z predložených listín, nevyplýva existencia pohľadávky, ktorú tvrdí žalobca („hodnota vypracovania projektu vyčíslená podľa odporúčania slovenskej komory architektov“). Nie je určité a zrozumiteľné, či by malo ísť o hodnotu v chápaní všeobecnej ceny projektových prác, alebo nejakého iného prospechu, ktorý by mal žalovaný plnením právneho predchodcu získať v konkrétnej výške odplaty, ktorú plnil za žalovaného. Pokiaľ teda predmetom sporu nie je vrátenie nákladov vynaložených právnym predchodcom na vyhotovenie projektov, ako sú definované v čl. I. bod 1 písm. a) až d) zmluvy, potom z písomnej zmluvy nevyplýva určite a zrozumiteľne, aké iné konkrétne opísané pohľadávky z titulu projektových mali byť predmetom postúpenia. Zmluva je v tejto časti neurčitá a nezrozumiteľná a príslušné zmluvné dojednanie je neplatné s poukazom na § 37 Občianskeho zákonníka. Súd z uvedeného dôvodu neposúdil Dohodu o postúpení pohľadávok zo dňa 14.05.2013 ako neplatnú ako celok, nakoľko mal za to, že bod 4 čl. I. je možné oddeliť od ostatného obsahu. Pokiaľ teda žalobca odvodzuje vecnú aktívnu legitimáciu na vymáhanie pohľadávky vo výške 102.922,80 eur, potom nepreukázal, že práve táto pohľadávka na neho postúpením prešla. 6. Ďalej uviedol, že čo sa týka námietky žalovaného o neplatnosti Dohody o postúpení pohľadávok z dôvodu absencie dojednania o odplate, súd sa nestotožnil s obranou žalovaného, že dohoda neobsahuje dojednanie či ide o odplatnú alebo bezodplatnú zmluvu, nakoľko z čl. II. vyplýva odplatný charakter postúpenia pohľadávky. Pod odplatnosťou treba rozumieť plnenie nielen v peniazoch, ale aj akékoľvek iné materiálne plnenie, ktoré má byť podľa dohody strán vysporiadané kompenzáciou. 7. Súd prvej inštancie mal za to, že ak by aj dospel k záveru o vecnej aktívnej legitimácii žalobcu, priznaniu uplatneného práva by bránila námietka premlčania nároku, ktorú vzniesol žalovaný a súd túto posúdil ako dôvodnú. Pre posúdenie režimu premlčania práva súd posúdil právny vzťah medzi spoločnosťou Regionálna Agentúra, s.r.o. a žalovaným ako relatívny obchod a následne ako vzťah vzniknutý z bezdôvodného obohatenia podľa § 541 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca tvrdil, že jeho právny predchodca poskytol plnenie za žalovaného bez právneho dôvodu, keď znášal za obec (žalovaného) náklady na projektovú dokumentáciu a náklady projektových prác pri výstavbe Y. vo výške 28.442,34 eur, pričom stavba Y. bola polyfunkčným objektom, resp. administratívnou budovou vo vlastníctve žalovaného. Žalobca ani žalovaný existenciu konkrétneho zmluvného vzťahu, na základe ktorého malo byť plnenie poskytnuté netvrdil. 8. Štvorročná premlčacia doba začala plynúť poskytnutím plnenia za žalovaného, ktoré časovo, ako vyplynulo z listinných dôkazov predložených stranami, právny predchodca žalobcu poskytol najneskôr v roku 2006, premlčacia doba v trvaní 4 roky potom uplynula najneskôr v roku 2010. Sám právny zástupca žalobcu uviedol, že vznik nároku žalobcu má súd chápať od dodania diela, najneskôr kolaudáciou, všetky nároky za dodanie projektov uvedené v zmluve o postúpení pohľadávok vznikli v roku 2006, pričom z textu Uznesenia Obecného zastupiteľstva Plavecký Štvrtok zo dňa 27.03.2007 č. 81/2007 vyplýva, obdobie 5 rokov od kolaudácie budovy malo uplynúť do 30.09.2011, t.j. ku kolaudácii stavby prišlo 30.09.2006. Sám žalobca v žalobe ustálil okamih omeškania žalovaného s plnením peňažného záväzku na 13.12.2007 (aj keď tento okamih ničím skutkovo neodôvodnil), preto už vychádzajúc zo žaloby, by nárok bol uplatnený po uplynutí premlčacej doby. Súd preto nepovažoval za hospodárne ďalšie dokazovanie ohľadom konkrétneho dátumu poskytnutia plnenia za žalovaného, nakoľko žaloba bola podaná na súd 03.02.2014, teda po uplynutí premlčacej doby. Súd nepovažoval za podstatné pre rozhodnutie, či žalobca výslovne uviedol, že sa nedomáha vrátenia nákladov, ale hodnoty poskytnutého plnenia, vypočítanej algoritmom komory architektov, nakoľko okamih začiatku plynutia premlčacej doby na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia ide o identický moment (poskytnutím plnenia, ktoré by v zásade bolo možné kvantifikovať aj jeho všeobecnou hodnotou). 9. Konajúci súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že uplatnené právo je priznané individuálnym správnym aktom obecného zastupiteľstva. Žiadne z predložených uznesení obecného zastupiteľstva nie je rozhodnutím vydaným v správnom konaní obsahujúcim atribúty individuálneho správneho aktu, ani iným rozhodnutím, ktorým by sa zakladali, menili alebo zrušovali konkrétne oprávnenia alebo povinnosti žalobcu a žalovaného v oblasti verejnej správy, žiadne z nich nemá právotvorné účinky v tom, že by zakladalo, menilo alebo zrušovalo práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb v jednotlivých veciach. Zo žiadneho z predložených uznesení Obecného zastupiteľstva Plavecký Štvrtok nevyplýva, že by priznávalo spoločnosti Regionálna Agentúra, s.r.o. právo uplatnené v súdenej veci, t.j. právo na zaplatenie sumy 102.922,80 eur s príslušenstvom. 10. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu súd prvej inštancie žalobu zamietol v celom rozsahu a o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. 11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V prvom rade poukázal v súvislosti so spornou aktívnou vecnou legitimáciou na ust. § 161 ods. 3 CSP a zdôraznil, že okresný súd neprijal žiadne opatrenia na odstránenie nedostatkov a konanie protizákonne zamietol. Tiež poukázal na to, že v rozsudku absentuje číslovanie strán, v poradí štvrtá a piata strana sú prázdne a absentuje podpis sudcu. Odsek 13. začína na tretej strane a končí na šiestej strane. Nie je preto možné sa oboznámiť s odôvodnením rozhodnutia v plnom rozsahu. Absencia podpisu zákonného sudcu je porušením § 222 CSP a nemožno hovoriť tak o doručení rozsudku riadne. Upozornil na to, že v čase od podania návrhu do prvého pojednávania neboli realizované žiadne úkony, ktoré by znemožňovali vo veci konať. Poukázal aj na to, že podal návrh na vydanie platobného rozkazu, súd ho však nevydal a nie je zrejmé prečo. 12. Žalobca vytkol súdu prvej inštancie, že spochybnil výšku nároku aj spôsob jeho určenia, avšak návrh na znalecké dokazovanie zamietol. Konajúci súd podľa jeho názoru demonštroval značnú ľubovôľu, kedy pripustil námietku premlčania, ktorá nebola podaná riadne, nevysporiadal sa s jej obsahom a bez akéhokoľvek zdôvodnenia a vysporiadania sa s protinávrhmi pripustil premlčanie dokonca v rozpore s právnou úvahou v rozhodnutí a jeho odôvodnení. Súd spochybnil dohodu medzi žalobcom a spoločnosťou, v ktorej žalobca pôsobil v čase uzavretia dohody ako štatutár. Súd tak vyslovil pochybnosti o obsahu vôle strán, ktoré dohodu uzatvorili. Mal za to, že súd prvej inštancie konal ľubovoľne, keď neposúdil dohodu neplatnú ako celok, napriek tomu nepriznal žalobcovi úspech ani z časti. 13. Ďalej mal za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti uviedol, že súd sa začal zaoberať vecnou legitimáciou po skoro troch rokoch a začal spochybňovať dohodu o postúpení až na námietku žalovaného, ktorý dohodu spochybnil, pričom je súčasťou spisu od samého podania. Súd neskúmal vôľu strán, ktoré dohodu uzavreli. Skonštatoval, že výklad právneho úkonu je potrebné urobiť, ak je jeho obsah sporný a domáha sa ho niektorý z účastníkov konania. Účelom výkladu je zistenie skutočnej vôle jeho účastníkov, ak vôľa nie je zjavná z obsahu právneho úkonu. Zdôraznil, že účastníkom dohody o postúpení nie je žalovaný a žalobca ani iný účastník tejto dohody nespochybnil obsah dohody, ani inak svojím konaním nevyvrátil. Súd ignoroval výklad účastníkov právneho úkonu a vyložil si ho prísne formalisticky. 14. Žalobca skonštatoval, že konajúci súd nedostatočne vykonal dokazovanie, keď konštatuje, že neexistuje vzťah medzi obcou a predchodcom žalobcu, nakoľko tento je konštatovaný v uzneseniach obecného zastupiteľstva 81/2007, súd ďalej konštatuje a spochybňuje dodanie plnenia, ktoré je taktiež konštatované uznesením obecného zastupiteľstva 35/2010 ako aj 36/2010. Súd odmietol vykonať dokazovanie výšky nároku a neuznáva spôsob preukázania výšky nároku žalobcom. 15. Za nepravdivé považoval tvrdenie súdu, že žalobca neoznámil postúpenie pohľadávky žalovanému a tento sa o skutočnosti dozvedel až v žalobe. Poukázal na to, že splnomocnenie zo dňa 25.6.2013, ktorým Obec Plavecký Štvrtok splnomocňuje advokátsku kanceláriu na zastupovanie voči žalobcovi práve v predmetnej veci, zároveň listom zo dňa 26.6.2013 Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s.r.o., posiela reakciu na oznámenie o postúpení pohľadávky. Zároveň je treba poukázať na skutočnosti judikované Najvyšším súdom SR, že oznámenie o plnení alebo uplatnení si nároku, je realizované najneskôr v deň doručenia žaloby. 16. Tiež vytkol súdu prvej inštancie, že spochybňuje obsah postúpenia, aj keď tento nebol namietaný žiadnou zo strán dohody o postúpení. Súd vyložil vôľu strán v rozpore s výkladovými pravidlami, ktoré ukladá zákon a medzinárodné výkladové pravidlá. Poukázal na to, že svoju pohľadávku odvodzuje od dodania diela v podobe projektovej dokumentácie, ktorá bola deklarovaná obecným zastupiteľstvom v uzneseniach ako aj faktom, že táto dokumentácia bola využitá na stavbu Y.. Súd absolútne nedokazoval, či toto tvrdenie žalobcu, uznesenia žalovaného ako aj faktická skutočnosť sú niečím vyvrátiteľné alebo spochybnené. Súd ignorujúc skutočnosti a fakty konštatoval opak a tvrdí, že k dodaniu nedošlo. 17. Základnou právnou úvahou žalobcu je skutočnosť, že svoj nárok odvodzuje od dodania diela v podobe dokumentácie a udelením licencie. Takéto plnenie, keďže bolo využité žalovaným na realizáciu stavby nie je možno vrátiť fyzicky, a preto je potrebné, aby žalovaný vrátil hodnotu takéhoto plnenia v peniazoch. Hodnota plnenia sa stanovuje a vychádza z hodnoty stavby, ktorá bola realizovaná. Takto stanovenú hodnotu vo svojej priemernej výške žalobca uviedol v podaní už v roku 2014 a v prípade pochybností navrhol znalecké dokazovanie. Súd ignoroval akékoľvek skutočnosti. 18. Ďalej mal za to, že námietka premlčania bola vznesená nekonkrétne, žalovaný bez právnej kvalifikácie konštatoval, že nárok je premlčaný. Súd jej však vyhovel a v odôvodnení rozsudku poukázal na zákonné ustanovenie, ktoré je takto vznesenou námietkou myslené. Pre posúdenie režimu premlčania práva súd posúdil právny vzťah medzi spoločnosťou Regionálna Agentúra, s.r.o. a žalovaným ako vzťah vzniknutý z bezdôvodného obohatenia podľa § 541 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 541 ods. 1 uvedené súdom ako podklad k vyhodnoteniu premlčania však pojednáva o poukážke na rad. 19. Keďže súd posúdil vzťah ako relatívny obchod, ide o obchodnoprávny vzťah a posudzuje sa podľa Obchodného zákonníka. Súd preto zasa arbitrárne a bezdôvodne použil ustanovenia o všeobecnej premlčacej dobe. Žalobca mal za to, že súd, keďže klasifikoval vzťah ako obchodnoprávny a žalobca sa domáha plnenia z titulu porušenia povinnosti, mal súd postupovať podľa ustanovení § 268, § 394 a § 398 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“). Mal za, to že predchodca žalobcu dodal dielo žalovanému, tento plnenie prijal a realizoval tak stavbu. Za toto plnenie žalovaný ponúkol protiplnenie v podobe bezodplatného nájmu, toto bolo akceptované, avšak následne žalovaný uznesením 217/2007 zo dňa 13.12.2007 takúto formu plnenia zrušil, čím spôsobil neplatnosť zmluvy o dodaní diela ako aj poskytnutí odplaty a vznikla tak škoda. Podľa § 394 ods. 3 OBZ sa dňom 13.12.2007 stal právny úkon neplatným a plynie tak premlčacia doba, ktorá podľa § 398 OBZ plynie 10 rokov a nie tak, ako uvádza súd. 20. Na záver dodal, že tvrdenia súdu o tom, že obecné zastupiteľstvo nie je správnym orgánom a nevyjadruje vôľu obce považuje za scestné. Poukázal na podanie zo dňa 20.1.2017 - Vyjadrenie a špecifikácia tvrdení žalobcu, ktorým sa okresný súd odmietol zaoberať. 21. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý mal za to, že žalobca nepreukázal, že vymáhaná pohľadávka bola na neho postúpená Dohodou o postúpení pohľadávky zo dňa 14.05.2013, od ktorej odvodzuje žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Súd umožnil žalobcovi opakovane vyjadriť sa k otázke aktívnej legitimácie - písomne a aj ústne - preto s tvrdením žalobcu o nečinnosti okresného súdu, t.j. že okresný súd neprijal žiadne opatrenia na odstránenie nedostatkov sa nestotožnil. Navyše absencia aktívnej vecnej legitimácie nie je nedostatkom konania. Ďalej mal za to, že rozsudok bol žalobcovi doručený riadne, absenciu strán rozsudku a nedostatky číslovania neeviduje. Ďalej mal za to, že námietka premlčania bola riadne vznesená. Zdôraznil, že žalobca počas celého konania nevedel jednoznačným spôsobom identifikovať pohľadávku po skutkovej ani právnej stránke. V priebehu konania žalobca neustále odôvodnenia pohľadávky menil. Žalobca vo svojom odvolaní uvádza, že súd nedostatočne vykonal dokazovanie, keď odmietol vykonať dokazovanie prejavov vôle účastníkov dohody o postúpení a spravil arbitrárny záver o neplatnosti postúpenia a aktívnej legitimácie žalobcu. Žalobca v súvislosti s tvrdeným nepredložil súdu žiaden dôkaz o nesprávnosti záverov a ani nenavrhol vykonanie akéhokoľvek dôkazu na preukázanie jeho tvrdení. Žalovaný odmieta, že by povinnosťou súdu bolo nahrádzať nečinnosť žalobcu v predmetnom konaní a vykonávať dôkazy, ktoré neboli žalobcom navrhnuté. 22. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal vec bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 23. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. 24. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie v súvislosti s vyhodnotením nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, neprijal žiadne opatrenia na odstránenie nedostatkov v zmysle § 161 ods. 3 CSP. 25. Podľa § 161 ods. 3 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví. 26. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. Sú to také vlastnosti, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ civilného konania. Existencia a splnenie procesných podmienok je predpokladom poskytnutia súdnej ochrany ohrozeným alebo poškodeným subjektívnym právam v rozsahu článku 1 CSP. Pokiaľ ide o vecnú legitimáciu strán sporu, toto je otázka hmotnoprávneho posúdenia a nesúvisí s procesnými podmienkami konania. Vecná legitimácia so zreteľom k hmotnému právu ustanovuje, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Stanovujú ju predpisy hmotného práva. Či účastník procesného konania je tiež vecne legitimovaný (aktívne alebo pasívne), sa ukáže až v konečnom súdnom rozhodnutí. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že účastník nebol nositeľom práva, o ktoré v konkrétnom konaní išlo. 27. Na odstránenie nedostatku vecnej legitimácie súd nevyzýva a stranu v tomto smere žiadnym spôsobom nepoučuje, nakoľko nedostatok vecnej legitimácie nie je procesnou vadou konania. Procesné podmienky konania nemožno zamieňať s vecnou legitimáciou strany sporu. Nedostatok procesnej podmienky konania, ktorú nie je možné odstrániť, má z procesného hľadiska za následok zastavenie konania. Naproti tomu vecná legitimácia je otázkou hmotného práva a dôsledok zistenia jej nedostatku sa prejaví vo výsledku konania zamietnutím návrhu. Odvolací súd preto neakceptoval námietku žalobcu, že súd prvej inštancie neprijal žiadne opatrenia na odstránenie nedostatkov, nakoľko v súvislosti s touto otázkou na to nebol povinný a ani oprávnený. 28. Pokiaľ ide o nedostatok v číslovaní strán, toto nie je relevantný odvolací dôvod a nespôsobuje vadu rozhodnutia ani konania, ktoré mu predchádzalo. Žalobca tiež tvrdil, že v poradí 4. a 5. strana absentujú, a preto mu nebol rozsudok riadne doručený, odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu nevyplýva pochybenie súdu pri doručovaní napadnutého rozsudku a žalobca ani nepreukázal, že by mu nebol doručený kompletný rozsudok. V rovnopisoch napadnutého rozsudku založených v spise žiadne strany neabsentujú. Zároveň odvolací súd dodáva, že vzhľadom na obsah odvolania, v ktorom žalobca namieta jednotlivé závery súdu prvej inštancie, nie je možné tvrdiť, že žalobca sa nemal možnosť oboznámiť s odôvodnením rozhodnutia. 29. Čo sa týka námietky žalobcu, že bolo porušené právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, odvolací súd zdôrazňuje, že nejde o odvolací dôvod, ktorý by bol spôsobilý privodiť iné rozhodnutie vo veci samej. Ďalej odvolací súd konštatuje, že podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu nevedie automaticky k jeho vydaniu. Nie je povinnosťou súdu vydať platobný rozkaz v každom jednom prípade, ide o oprávnenie súdu. Zmyslom oprávnenia súdu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených žalobcom, je umožniť, aby ochrana práv v občianskom súdnom konaní mohla byť v odôvodnených prípadoch čo najrýchlejšia. Ide však len o odôvodnené prípady a v prípade nevydania platobného rozkazu, súd nie je povinný odôvodňovať takýto postup. 30. Žalobca ďalej namietal, že námietka premlčania nebola podaná riadne, keď žalovaný len konštatoval bez právnej kvalifikácie, že nárok je premlčaný. Odvolací súd má za to, že ide o riadne podanú námietku premlčania, pričom právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto ani právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou akéhokoľvek návrhu adresovaného súdu. Pokiaľ strana sporu vznesie námietku premlčania, súd je povinný posúdiť túto námietku zo všetkých hľadísk a subsumovať ju pod konkrétnu právnu normu, aby mohol o jej dôvodnosti rozhodnúť. Preto ani túto námietku odvolací súd neakceptoval. 31. Odvolací súd sa ďalej zaoberal námietkami týkajúcimi sa posúdenia nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. Žalovaný v odvolaní naznačil, že okresný súd sa začal nedostatkom aktívnej legitimácie zaoberať až na námietku žalovaného po troch rokoch od začatia konania. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Je to teda otázka, ktorú súd skúma v každom štádiu konania a právomoc tohto prieskumu sa nekoncentruje len na začiatok konania, ale v prípade, že konajúci súd na základe vykonaného dokazovania dôjde k záveru o nedostatku vecnej legitimácie, musí žalobu zamietnuť bez ohľadu na to, či táto skutočnosť bola zistiteľná z predložených dôkazov už skôr. 32. Žalobca v súvislosti so záverom súdu prvej inštancie o čiastočnej neplatnosti dohody o postúpení pohľadávky zdôrazňoval, že je potrebné skúmať vôľu strán dohody a tiež prihliadať na to, že žalovaný nebol účastníkom tejto dohody, pričom žiaden účastník dohody jej obsah nespochybnil. Odvolací sú poukazuje na to, že pre absolútnu neplatnosť právnych úkonov podľa platnej právnej úpravy je charakteristické, že nastáva priamo zo zákona (ex lege), pôsobí od počiatku (ex tunc) a súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Absolútna neplatnosť zároveň vylučuje možnosť ratihabície či konvalidácie vadného právneho úkonu, nepremlčuje sa a bez akéhokoľvek časového obmedzenia sa jej môže dovolať každý, pretože táto neplatnosť pôsobí voči všetkým (erga omnes). Je teda bezpredmetná argumentácia žalobcu, že účastníci dohody jej obsah nespochybnili, pretože neurčitý právny úkon spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť, ktorú môže namietnuť každý. 33. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že vzťah medzi spoločnosťou Regionálna Agentúra, s.r.o. (právnym predchodcom žalobcu) a žalovaným by bol vzťahom vzniknutým z bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalobca tvrdil, že jeho právny predchodca poskytol plnenie za žalovaného bez právneho dôvodu, keď znášal za obec (žalovaného) náklady na projektovú dokumentáciu a náklady projektových prác pri výstavbe Y. vo výške 28.442,34 eur, pričom stavba Y. bola vo vlastníctve žalovaného. Žalobca v odvolaní uviedol, že svoju pohľadávku odvodzuje od dodania diela v podobe projektovej dokumentácie, ktorá bola deklarovaná obecným zastupiteľstvom v uzneseniach, ako aj faktom, že táto dokumentácia bola využitá na stavbu Y.. V tejto súvislosti treba prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie, že žalobca ani žalovaný existenciu konkrétneho zmluvného vzťahu, na základe ktorého malo byť plnenie poskytnuté netvrdil. V danom prípade teda do úvahy prichádza len pohľadávka z titulu bezdôvodného obohatenia. Premlčanie potom nemožno v žiadnom prípade posudzovať podľa § 394 ods. 3, § 398 Obchodného zákonníka, ako tvrdil žalobca, nakoľko toto ustanovenie sa týka premlčania práva na náhradu škody. 34. Odvolací súd dodáva, že aj keď úprava bezdôvodného obohatenia, ktorá je obsiahnutá v Občianskom zákonníku sa aplikuje aj na obchodnoprávne vzťahy, premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodnoprávnych vzťahoch sa výlučne spravuje právnou úpravou obsiahnutou v Obchodnom zákonníku. Obchodný zákonník upravuje premlčanie odchýlne od Občianskeho zákonníka, a preto ust. § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/> ako ustanovenie špeciálne má prednosť pred ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka a všeobecná premlčacia doba v obchodnoprávnych vzťahoch je štvorročná. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> 35. V odvolaní žalobca nijakým spôsobom nevyvrátil závery súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že žalobca tvrdil, že jeho postavenie veriteľa vyplýva a vecnú legitimáciu zakladá čl. I bod 4 Dohody o postúpení pohľadávky zo dňa 14.05.2013. Súd vychádzal z tvrdení žalobcu, že sa v spore domáha hodnoty poskytnutého plnenia a jej výška má byť špecifikovaná hodnotou, ktorú obec na základe plnení dosiahla, obdržala či aká bola na jej účet vytvorená postupcom. Nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky je, že musí ísť o pohľadávku určitú (identifikovateľnú) a existujúcu, pričom čl. I bod 4 dohody o postúpení pohľadávky túto požiadavky nespĺňa. Pokiaľ žalobca namietol, že súd nevykonal dokazovanie za účelom zistenia výšky pohľadávky, odvolací súd dodáva, že vykonanie takýchto dôkazov by bolo nadbytočné, nakoľko žalobca nepreukázal samotný nárok. Odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že je veriteľom žalovanej pohľadávky. 36. Žalobca vytkol súdu prvej inštancie aj to, že vzťah posúdil ako vzťah z bezdôvodného obohatenia, pričom súd poukázal na ust. § 541 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý pojednáva o poukážke. Odvolací súd má za to, že zrejme došlo v chybe v písaní, keď konajúci súd mal na mysli ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje bezdôvodné obohatenie. Chyba v písaní nie je dôvodom vecnej nesprávnosti rozsudku. 37. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 38. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 39. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 40. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 41. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).