Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/529/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614203050 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1614203050.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Záhorácka ul. č. 2942/60A, 901 01 Malacky, dieťa rodičov: matka - R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. ul. č. XXXX/XXX, XXX XX L., zastúpená advokátkou JUDr. Martou Vícenovou, AK so sídlom Záhorácka ul. č. 5478/15B, 901 01 Malacky a otec - L. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. ul. č. XXXX/XXX, XXX XX L., zastúpený JUDr. Rastislavom Kaššákom, PhD., advokátom, so sídlom Medená 5, 811 02 Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky a otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Malacky, č.k. 8P/146/2014-245 zo dňa 03.05.2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti m e n í tak, že otec je povinný platiť výživné na maloletého R. Q., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 18.03.204 do 31.05.2014 vo výške XXX eur mesačne a od 01.06.2014 vo výške XXX eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. Zročné výživné na maloletého R. Q., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 18.03.2014 do 31.08.2018 vo výške XX.XXX,XX eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z r u š u j e sa výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie vyslovil, že do zaplateného výživného za obdobie od 18.03.2014 do 30.04.2017 započítava sumu X.XXX eur. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 8P/146/2014-245 zo dňa 03.05.2017 zveril maloletého R. Q., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, oboch rodičov oprávnil zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého R. výživným vo výške XXX eur mesačne počnúc 18.03.2014, ktoré výživné je povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné za obdobie od 18.03.2014 do 30.04.2017 vo výške XX.XXX eur zaviazal otca uhradiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vyslovil, že do zaplateného výživného započítal otcovi za obdobie od 18.03.2014 do 30.04.2017 sumu X.XXX eur. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 36 ods. 1, § 24 ods. 4, 5, § 25 ods. 2, § 28 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, 3, 4, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, § 217 ods. 1 prvej vety, ods. 2, § 231, § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že v danom prípade boli naplnené zákonné podmienky pre úpravu zverenia maloletého dieťaťa, keďže rodičia spolu nežijú, o výkone týchto práv sa nedohodli a nejde o prechodný stav. Súd pri rozhodovaní rešpektoval citové väzby maloletého dieťaťa a skutočnosť, že matka sa o maloletého riadne stará, zabezpečuje mu zdravé rodinné prostredie, poskytuje sústavnú osobnú starostlivosť a spôsobom svojho života dáva záruku, že osobnú starostlivosť bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Konštatoval, že zverením dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov nie je dotknuté právo druhého z rodičov. Ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia len s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa. Rovnako akceptoval súhlas otca so zverením maloletého do starostlivosti matky. Styk otca s maloletým ponechal neupravený v zmysle návrhu matky, najmä s poukazom na to, že ani otec styk s maloletým upraviť nežiadal a kolízny opatrovník takúto úpravu nepovažoval za potrebnú. Konštatoval, že otec maloletého sa zdržuje mimo územia Slovenskej republiky (žije v J.) a doposiaľ sa rodičia na styku otca s maloletým vedeli dohodnúť. Pri ustálení výšky výživného zohľadnil osobnú starostlivosť matky o dieťa, vek dieťaťa, skutočnosť, že maloletý R. navštevoval už druhý stupeň základnej školy, prihliadal na vývojové potreby maloletého, ako aj celkový vývoj životných nákladov. Mal preukázané, že otec sa s maloletým stretáva nepravidelne a prispieva na výživu dieťaťa minimálnou čiastkou, spravidla XXX eur mesačne. Konštatoval, že citovú a materiálnu starostlivosť o dieťa zabezpečuje matka výlučne zo svojich zdrojov. Rovnako mal preukázané, že matka dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške X.XXX,XX eur, žije v spoločnej domácnosti s maloletým R. a svojim priateľom, nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, je vlastníčkou nehnuteľnosti - 2-izbového bytu zakúpeného v decembri 2014 za kúpnu cenu vo výške XX.XXX eur, spláca úver čerpaný na kúpu bytu, mesačnú splátku hradí vo výške XXX eur. Z dokladov predložených peňažným ústavom, vyhotovených za účelom čerpania úveru otcom, mal preukázané, že otec je zamestnaný v spoločnosti U. D. / K. U., dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške X.XXX eur. Otec žije v prenajatej izbe, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, je vlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu, ktorý bol pôvodne v podielovom spoluvlastníctve rodičov maloletého, súčasťou rodinného domu sú tri samostatné bytové jednotky - dve otec prenajíma. Konštatoval, že otec ani na výzvu súdu nepredložil doklady preukazujúce uzavretie nájomných zmlúv a výšku nájmu (podľa vyjadrenia matky otec zmluvy nepredložil príslušnému daňovému úradu, z daného príjmu teda pravdepodobne neplatí daň). Rovnako mal z vykonaného dokazovania preukázané, že v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva rodičov, mala matka vyplatený finančný podiel vo výške XX.XXX eur, hodnota nehnuteľnosti bola stanovená na sumu XXX.XXX eur, otcovi boli peňažným ústavom poskytnuté úvery vo výške XXX.XXX eur ako úver na bývanie so splátkou XXX,XX eur mesačne a spotrebný úver vo výške XX.XXX eur s mesačnou splátkou XXX,XX eur. Uvedené zmluvy si súd prvej inštancie zabezpečil vlastnou činnosťou, pretože otec ani tieto doklady súdu nepredložil. Pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z dokladov o príjme otca, ktoré tento predložil peňažnému ústavu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) pri preukazovaní príjmu za účelom získania úveru s tým, že predmetný doklad bol bankou súdu predložený na základe výzvy. Takto postupoval z dôvodu, že otec ani jeho právny zástupca, napriek výzve súdu nepredložili doklady preukazujúce výšku príjmu otca za celé obdobie jeho pobytu v zahraničí. Zároveň konštatoval, že matka žije s priateľom, ktorý prispieva na spoločnú domácnosť finančnou sumou i materiálne (nákupy); a ktorý má maloleté dieťa. Dospel k záveru, že suma výživného vo výške XXX eur, zodpovedá veku a potrebám dieťaťa, najmä však možnostiam a schopnostiam otca, s poukazom na jeho príjem a majetkové pomery. Zohľadnil zvýšené výdavky na športovú činnosť maloletého, potrebu zabezpečenia obohatenej stravy, minimálne výživné platené otcom nepostačujúce ani na pokrytie základných potrieb dieťaťa a skutočnosť, že matka sa snaží maloletému zabezpečiť taký životný štandard, na aký bol zvyknutý do doby, pokiaľ žili rodičia spolu. Rovnako prihliadal na to, že matka zabezpečuje nielen nevyhnutnú starostlivosť o maloletého, ale sa snaží podporovať maloletého v jeho rozvoji - športovom, kultúrnom, poskytnúť mu všeobecný prehľad a poskytnúť mu možnosti na úrovni iných jeho vrstovníkov s porovnateľným štandardom. Mal za to, že výška výživného korešponduje s príjmom otca, jeho majetkovými pomermi a najmä jeho schopnosťami daný príjem dosiahnuť. Nestotožnil sa s tvrdeniami otca, resp. jeho právneho zástupcu, že situácia otca je horšia ako situácia matky, že otec má vzhľadom na svoj pobyt v zahraničí vyššie výdaje ako matka, keďže jeho tvrdenie bolo vyvrátené potvrdením o príjme otca predloženým peňažnému ústavu. Konštatoval, že otec nepredložil žiadne doklady preukazujúce jeho tvrdenia ohľadne výdavkov. Poukázal na to, že aj matka je povinná prispievať na výživu maloletého finančnou sumou, a to najmä vzhľadom na vek dieťaťa a svoj príjem a má k dispozícii aj príspevok štátu - prídavok na dieťa a daňový bonus, ktorú povinnosť si plní najmä hradením nákladov na bývanie a starostlivosťou o všestranný rozvoj dieťaťa. Suma XXX eur výživného na dieťa ( ako príspevok otca na výživu dieťaťa) predstavuje sumu cca XX,XX, resp. XX,XX eur denne, ktorá suma pokryje len náklady na stravu dieťaťa a nevyhnutné hygienické potreby bez zabezpečenia ošatenia, školských a mimoškolských aktivít, športu, dovoleniek, čo hradí matka maloletému zo svojich zdrojov, pričom príjem rodičov je v podstate porovnateľný (aj pri zohľadnení vyšších životných nákladov otca na život v zahraničí a na jeho náklady spojené s cestovaním na Slovensko), avšak majetkové pomery otca sú neporovnateľne lepšie než majetkové pomery matky. Návrhu matky na priznanie výživného od 01.01.2014 nevyhovel, keďže matka nepreukázala žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali spätné zvýšenie výživného. Výživné určil od 18.03.2014, t. j. odo dňa podania návrhu matky; napriek tomu, že rodičia žili v jednom rodinnom dome. Prihliadal na vyjadrenie matky, že rodičia spolu nehospodárili, neviedli spoločnú domácnosť, rozdelili si iba spoločné výdaje spojené so zabezpečením nehnuteľnosti, ktorú mali v podielovom spoluvlastníctve. Uveril tvrdeniam matky, ktoré v kontexte predložených dôkazov a vyjadrení účastníkov sa javia viacej dôveryhodné ako tvrdenia otca, ktorý potvrdil zlé spolužitie s matkou už od decembra 2013 a skutočnosť, že mali oddelené hospodárenie, zlý vzťah aj medzi širšími rodinami. Mal za to, že tvrdeniu matky nasvedčuje aj skutočnosť, že otec odišiel do zahraničia v máji 2014, na výživu dieťaťa začal prispievať až od októbra 2014. Poukázal na skutočnosť, že pokiaľ bolo spolužitie rodičov narušené už od decembra 2013, matka mohla ( pokiaľ sa domáha určenia počiatku povinnosti otca platiť výživné od januára 2014) podať návrh skôr. Návrh matky v časti určenia výživného za obdobie od 01.01.2014 do 17.03.2014 zamietol. Zročné výživné za obdobie od 18.03.2014 do 30.04.2017 vo výške XX.XXX eur (už po odpočítaní sumy X.XXX eur, ktorá predstavuje celkovú sumu, ktorou otec prispel na výživu maloletého od 18.03.2014 do 30.04.2017), prikázal otcovi v zmysle ustanovenia § 232 ods. 3 CSP uhradiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec, ktorý žiadal o zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie. Namietal porušenie práva na spravodlivý proces z dôvodu, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci bez poskytnutia rovnakej možnosti obom stranám vyjadriť sa k veci a dôkazom, aj z dôvodu nedoručenia právne relevantných dokladov súdu predložených druhou stranou, či zadovážených súdom prvej inštancie. Mal za to, že jeho nevypočutím k novým dôkazom a nevykonaním právne relevantných dôkazov, oprel svoje rozhodnutie o skutočnosti, ktoré nie sú presné a pravdivé, pričom dôkazy, ktoré mal k dispozícii nesprávne nevyhodnotil. Namietal viaceré pochybenia súdu prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia, ktoré považoval za neobjektívne, jednostranné v prospech matky, keď súd konštatuje, že uveril tvrdeniam matky. Rozsudok považoval za nepresvedčivý. Dal do pozornosti, že posledné pojednávanie pred vynesením rozsudku sa uskutočnilo vo februári 2016, kde bol jediný raz vyzvaný na doloženie dokladov o príjme za celé obdobie pobytu v J. a nájomnej zmluvy úradne preloženej do slovenského jazyka. Uviedol, že k februáru 2016 mal súd prvej inštancie všetky doklady k dispozícii, pričom sám uviedol príjem vo výške XX.XXX,XX libier ročne brutto, XXX libier netto. Zdôraznil, že doklady, o ktoré súd opiera svoje rozhodnutie sa týkajú mesiaca september 2016. Uviedol, že jeho príjem činil netto XXX,XX libier mesačne, t.j. po prepočte pri priemernom kurze eur a libry suma X.XXX,XX eur mesačne. Dal do pozornosti, že pred pojednávaním vo februári 2016 ho matka vyzvala na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktorej cena podľa znaleckého posudku činila XXX.XXX eur a matka na vyplatenie svojej ideálnej polovice žiadala od neho sumu XX.XXX eur. Namietal, že mu nebola súdom daná možnosť vysvetliť majetkové vyporiadanie. Uviedol, že rodinný dom bol jeho rodičovským domom, v ktorom žili s matkou dieťaťa do roku 2001, pričom svojho otca presvedčil, aby dom nepredal a nepreviedol iba jemu, ale aj matke maloletého, nakoľko vzťah považoval za pevný a vážny. Nepredpokladal rozpad vzťahu a následný dopad tejto skutočnosti na jeho psychický stav. Traumatizujúci a zlý zdravotný stav dokázal prekonať odchodom do J.. Na naliehanie matky v otázkach majetkového vyporiadania, nemal inú možnosť ako svojim nadmerným úsilím si príjem zvýšiť priberaním ďalších pracovných zmien. Upriamil pozornosť na skutočnosť, že matka na zadováženie rodinného domu ničím neprispela, avšak na odkúpenie domu od starého otca maloletého z jeho strany, si rodičia zobrali úver, ktorý splácali spoločne a dom spoločne užívali. Rekonštrukcia domu sa realizovala z jeho príjmu. Spochybnil tvrdenia matky o troch samostatných bytových jednotkách v rodinnom dome a tvrdenie, že matka sa z domu odsťahovala v júli 2014 z dôvodu fyzického napadnutia starým otcom. Mal za to, že dôvodom odsťahovania matky s maloletým bol priateľ matky, s ktorým nadviazal známosť v roku 2013. Vyslovil názor, že zo strany súdu mu nebolo umožnené vysvetliť situáciu a predložiť potrebné doklady. Za nepreukázané považoval tvrdenie matky, že za prenájom bytu hradila mesačne XXX či XXX eur. Dal do pozornosti kúpu bytu matkou v decembri 2014 a čerpanie jej úveru s mesačnou splátkou vo výške XXX eur na 30 rokov. Namietal, že súd prvej inštancie mu neumožnil oboznámiť sa s predloženými dokladmi matkou a dokladmi zabezpečenými súdom, neakceptoval žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní jeho právneho zástupcu, napriek tomu, že trval na výlučnom zastupovaní zvoleným advokátom. Takýto postup súdu považoval za svojvoľný, ignorujúci nález Ústavného súdu SR upravujúci postup pri odročovaní pojednávania v takomto prípade. Tvrdenie súdu o tom, že nie je jeho povinnosťou prihliadať na kolíziu pojednávaní jeho právneho zástupcu vyhodnotil ako scestné a nekolegiálne. Za zavádzajúce považoval tvrdenie, že aj na pojednávanie vytýčené na termín 29.03.2017 sa ospravedlnil z dôvodu kolízie pojednávaní, pričom dôvodom jeho žiadosti bolo neskoré doručenie predvolania na pojednávanie. Mal za to, že súd mu odoprel jeho ústavné práva konať pred súdom. Poukázal na povinnosť súdu zorganizovať si prácu tak, aby nedošlo k zbytočným prieťahom v konaní. Dal do pozornosti, že súd prvej inštancie od 09.02.2016 vôbec nekonal. Namietal spôsob odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v bode 6 v časti týkajúcej sa žiadosti o odročenie pojednávania. Rovnako namietal uloženie pokuty súdom prvej inštancie za nečinnosť, nepredloženie dokladov úradne preložených z anglického do slovenského jazyka. Poukázal na pôvodne podaný návrh matky na zverenie dieťaťa, určenie výživného vo výške XXX eur mesačne na maloletého a to od 1.1.2014 a úpravu styku. Návrh matky považoval za nedôvodný, keďže ešte v apríli 2014 žili v spoločnej domácnosti a žiadal ho zamietnuť. Uviedol, že matka nemohla zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého z dôvodu výkonu práce v Bratislave v čase od 09.00 hod. do 17.00 hod, domov prichádzala neskoro, po práci sa stretávala s priateľom, starostlivosť o syna zabezpečoval on do 12.06.2014. Mal za to, že za obdobie do jeho odchodu do J., nie je dôvod na určenie výživného na maloletého. Nesúhlasil s výškou výživného XXX eur, neporovnateľne vyššej ako pôvodne matka navrhovala. Tvrdenia matky o zdravotných problémoch dieťaťa a výdavkoch na športové aktivity považoval za nepreukázané. Uviedol, že so synom je v kontakte, má vedomosť o tréningoch boxu, ktoré absolvuje raz týždenne a snowboarding ho nebaví. Vyslovil názor, že vzhľadom na absolvovanie dovoleniek matky s maloletým, má matka ďalší príjem, ktorý zatajuje. Potvrdil, že v septembri 2016 bol na Slovensku z dôvodu vybavovania úveru za účelom vyplatenia vyrovnania spoločného podielu rodičov na nehnuteľnosti, ktorá bola zaťažená úverom vo výške XX.XXX eur, pričom podľa jeho prepočtov matka mala nárok na vyplatenie sumy XX.XXX eur. Zdôraznil, že zo strany matky nebola ochota urobiť žiaden ústupok pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Dal do pozornosti, že vlastní len jedinú nehnuteľnosť, z ktorej časť mu slúži na bývanie a časť prenajíma za sumu XXX eur mesačne. Zdôraznil, že dom začala prenajímať už matka od septembra 2014 a z prenájmu sa platil úver. Uviedol, že na vyplatenie matky musel refinancovať pôvodný úver a zobrať si ešte spotrebný úver, pričom banka mu poskytla dva úvery bez možnosti ich navýšenia. V J. sa zamestnal v polovici augusta 2014, prvý minimálny príjem mal vyplatený v septembri 2014. Až neskôr sa zamestnal u aktuálneho zamestnávateľa a dosahoval príjem na úrovni zárobku zo septembra 2016, keď na túto úroveň sa dostal len preto, lebo si potreboval navýšiť výšku príjmu na čerpanie úveru. Poukázal na vyššiu životnú úroveň v J., jeho náklady na bývanie vo výške XXX eur mesačne, náklady na prepravu mesačne vo výške XXX eur a nevyhnutné výdavky na stravu, cestu domov na Slovensko, úvery, telefón, životné poistenie v celkovej výške X.XXX eur a náklady na rodinný dom, elektrickú energiu, plyn, vodu, koncesionárske poplatky, komunály odpad , internet vo výške X.XXX eur. Súhlasil s vyjadrením kolízneho opatrovníka o tom, že starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka, keďže otec je v J.. Uviedol, že zverenie maloletého do starostlivosti matky, je výsledkom aktuálnej situácie, keď pôsobí v J.. Namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku z dôvodu, že súd prvej inštancie nemal pri rozhodovaní objektívne údaje o príjme matky, ktorý mal preukázaný len do novembra 2015. Zdôraznil, že dlh matky na sociálnom postení nemôže byť na jeho ťarchu, keďže ide o dlh matky z minulosti. Za irelevantné považoval konštatovania ohľadne jeho príjmu z poisťovne KOOPERATÍVA a.s.. Zdôraznil, že úver čerpal dňa 16.09.2016 vo výške XXX.XXX eur s mesačnou splátkou po XXX,XX eur. Rovnako zdôraznil, že na výživu maloletého prispieva pravidelne sumou XXX eur mesačne, ktorú skutočnosť je možné zistiť z výpisu účtu. Poukázal na to, že matka žije v domácnosti so svojim priateľom, ktorého príjem v konaní nebol preukázaný. Rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné a zmätočné aj z dôvodu nepreukázaného čerpania úverov matkou. Nesúhlasil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k nesplneniu povinnosti na predloženie nájomných zmlúv a prenájmu nehnuteľnosti z dôvodu, že na doloženie takýchto dokladov nebol vyzvaný. Zmluvy o úvere mal jeho právny zástupcu pripravené na predloženie súdu, avšak vzhľadom na porušenie jeho práva na spravodlivý proces, mu nebolo umožnené, doklady na pojednávaní predložiť. Rovnako spochybnil správnosť rozhodnutia, keď súd prvej inštancie vychádzal len z výšky jeho príjmu k septembru 2016, a nie ku dňu rozhodnutia súdu. Nesúhlasil s tvrdením, že jeho majetkové pomery sú lepšie. Rovnako namietal zistenia súdu o tom, že do zahraničia odišiel v máji 2014, keď vycestoval až v júni 2014. Na objasnenie situácie uviedol, že v roku 2016 a 2017 mu zomreli matka a otec, mal ťažké obdobie, zadĺžil sa kvôli pohrebom, pri každej návšteve Slovenska sa však stretol so synom, ktorému vždy niečo nakúpil. Dal do pozornosti, že maloletý je vo veku, kedy už viac preferuje kamarátov. Napadnuté rozhodnutie považoval za nepresvedčivé, obsahujúce nepresnosti, nejasnosti, neurčitosti a zavádzajúce a nepravdivé údaje. 4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom právnej zástupkyne navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť v celom rozsahu. Uviedla, že otec mal možnosť v priebehu viac ako troch rokov predložiť súdu akékoľvek dôkazy, ktoré považoval za potrebné pre posúdenie veci. Vyslovila názor, že keďže otec bol v konaní zastúpený advokátom, súd nemal poučovaciu povinnosť voči nemu. Poukázala na výsluch otca pred súdom na pojednávaní dňa 9.2.2016 a skutočnosť, že otec bol súdom upozornený, aby oznámil, kedy sa bude zdržiavať na Slovensku za účelom nariadenia termínu pojednávania, ktorú povinnosť si nesplnil, tak ako povinnosť predložiť doklady. Dala do pozornosti, že otec je vlastníkom rodinného domu, pracuje v zahraničí, jeho príjem bol zistený z hodnoverného zdroja a preukázaný pre účely poskytnutia úveru, vo veci vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti uzatvorili rodičia dohodu, ktorú ani jeden z nich nerozporoval. Uviedla, že rozpad partnerského vzťahu je interpretovaný každým z rodičov z jeho uhla pohľadu. Poukázala na to, že otec súhlasil so zverením maloletého do jej osobnej starostlivosti. Je zamestnaná, riadne sa stará o syna, ktorý dosahuje v škole stabilné školské výsledky, jeho zdravotný stav udržuje na želateľnej úrovni, zabezpečuje mu pobyty pri mori, ktoré sú pre neho liečebnými. Syna podporuje v mimoškolských aktivitách. Dala do pozornosti, že otec dlhodobo pracuje v zahraničí, nemôže vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého, nikdy mu nebránila v žiadnom kontakte s ním. Požadovanú výšku výživného odvodzovala zo zárobkových a majetkových možností otca, ktorý v priebehu konania začal pracovať v zahraničí a jeho príjem činil X.XXX eur. Poukázala na ďalšie príjmy otca z prenájmu samostatných bytových jednotiek v rodinnom dome, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve a ktorý príjem mu zabezpečuje splácanie úverových splátok. Mala za to, že práva otca neboli porušené s poukazom na dĺžku konania, ktorá bola spôsobená prieťahmi zo strany otca. 5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Mal za to, že výška výživného zohľadňuje potreby maloletého dieťaťa a je v jeho záujme. 6. V priebehu odvolacieho konania na pojednávaní pred odvolacím súdom konanom dňa 11.09.2018 právny zástupca otca navrhol zmeniť napadnutý rozsudok vo výroku o výživnom a otca zaviazať prispievať na výživu maloletého výživným vo výške XXX eur mesačne. Uviedol, že otec maloletého nemá finančné prostriedky na platitenie určeného výživného. Zároveň uviedol, že dôvodom čerpania úverov otca bola potreba vysporiadať dlhy a uhradiť výživné, nakoľko čaká na podporu z J. a rieši si bývanie. Otec pred odvolacím súdom uviedol, že aktuálne sa vrátil na Slovensko, zatiaľ nemá vyplácanú podporu v nezamestnanosti, je ochotný hradiť výživné na syna vo výške XXX eur mesačne. Nesúhlasil s určením výživného od marca 2014 z dôvodu, že do 30.05.2014 viedli s matkou spoločnú domácnosť, prispieval na domácnosť, na bývanie a kupoval maloletému veci. Od marca 2014 platil výživné XX až XX eur, od šiesteho mesiaca 2014 do siedmeho mesiaca 2018 prispieval na dieťa sumou po XXX eur mesačne, za máj 2018 výživné nezaplatil, v mesiaci august uhradil XX eur, v septembri výživné neplatil. Synovi kupoval veci a prispieval mu aj mimo výživného. Predmetom exekučného konania vedeného voči nemu je výživné. Otec ďalej uviedol, že od 13.07.2018 je na Slovensku, na úrade práce je evidovaný od 14.08.2018, v J. pracoval ako operátor výroby cez agentúru, nie vždy mal prácu. Potvrdil, že od rozhodnutia súdu platil výživné vo výškach ako uviedla matka. Aktuálne býva v P. v rodinnom dome, ktorý je v jeho vlastníctve, a ktorý pozostáva z troch bytov, pričom on obýva jeden byt a v ďalšom býva bezplatne jeho kamarát, ktorý sa staral o dom a psa. V predchádzajúcom období býval v dome jeho otec a neskôr strýko. Náklady otca na dom predstavujú sumu XXX eur mesačne. Rodinný dom kupovali spoločne s matkou maloletého, matku vyplatil pri vyporiadaní sumou XX.XXX eur. Počas pobytu v J. mal prenajatý byt, za prenájom platil od XXX do XXX libier. So synom sa stretával počas pobytu v J. štyrikrát do mesiaca, vždy mu niečo priniesol, kupoval mu veci, na Vianoce dal synovi XXX eur. V J. ukončil prácu, pretože sa chcel vrátiť domov a do budúcna sa zamestnať, ak sa nejaká vhodná práca nájde. Potvrdil, že jeho príjem v J. činil v rozmedzí od X.XXX do X.XXX eur mesačne, príjem sa mu každý rok menil. Žiadal výživné znížiť, s poukazom na jeho vysoké výdavky. V odvolacom konaní doložil do spisu prehľad platieb na maloletého, doklady o ročnom príjme a podmienkach prenájmov vyhotovené v anglickom jazyku bez opatrenia podpisov a pečiatok zamestnávateľa a nájomcov, Splátkové kalendáre pôžičiek, Zmluvu o pôžičke z 10.07.2018, doklady o nákladoch na bývanie a poistnú zmluvu. 7. Právna zástupkyňa matky navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako správny. Zdôraznila, že v konaní bol preukázaný jediný príjem otca predložený pre poskytnutie úveru. Poukázala na nečinnosť a nespoluprácu otca so súdom, ktorý na výzvy súdu na predloženie dokladov nereagoval. Dala do pozornosti, že otec je vlastníkom rodinného domu, kde sú tri byty, sám v konaní potvrdil, že jeden byt prenajímal, pričom dvojizbový byt prenajímali ešte spolu za spolužitia s matkou maloletého. Z úverov a z pôžičiek, ktoré otec čerpal, nezaplatil výživné.Matka vo výpovedi pred odvolacím súdom potvrdila, že otec synovi občas nejaké peniaze dáva. Poukázala na prenájom časti rodinného domu otcom. Spochybnila zmluvy o úveroch, ktoré otec uzatváral s kamarátmi. Zdôraznila, že ak je schopný splácať splátky úverov, tak môže platiť aj výživné. Ďalej uviedla, že s otcom dieťaťa sa rozišli v novembri 2013, kedy ešte bývala v dome, nákupy zväčša robila ona, otec bol nezamestnaný, chodil pre syna, nemali spoločné peniaze, na syna otec prispieval len polovicou platby na poistku v sume XX eur a polovicou stravného v sume XX eur. Maloletý je žiakom 9. ročníka základnej školy, krúžkové aktivity striedal. Stomatologické problémy mal, avšak zubný strojček používal len na noc. V odvolacom konaní doložila predložila nájomné zmluvy doklady o platbách za stravu v škole, školských poplatkoch, splátkach úveru, Zmluvy o hypotekárnom úvere, Zmluvu o prevode vlastníctva bytu, list vlastníctva č. XXXX lekársku správu MUDr. L. G. preukazujúcej zdravotný stav maloletého, potvrdenie o príjme za obdobie od marca 2013 do decembra 2013, od decembra 2015 do marca 2016 a od apríla 2017 do júna 2018, prehľad platieb za bývanie, a výpis z účtu preukazujúci platby titulom výživného na maloletého realizované otcom. 8. Kolízny opatrovník pred odvolacím súdom navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne, nakoľko schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca mu dovoľujú platiť určené výživné. 9. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), s nariadením odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ CSP“), a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné. 10. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou otca, ktorou namietal porušenie práv účastníka konania. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 09.02.2016 pojednával a konal v prítomnosti všetkých účastníkov konania, otec bol riadne vypočutý a pojednávanie bolo odročené na neurčito s výzvou, aby otec oznámil súdu v lehote 10 dní jeho najbližší pobyt na Slovensku a doložil do spisu v lehote 14 dní potrebné doklady o výške jeho príjmu, nájomnú zmluvu, doklady preložené do slovenského jazyka. Dňa 24.03.2017 prevzal právny zástupca otca predvolanie na nový nariadený termín pojednávania na deň 29.03.2017. Dňa 27.03.2017 doručil právny zástupca otca na súd prvej inštancie elektronicky žiadosť o odročenie pojednávania (doplnenú poštovým podaním dňa 30.03.2017) z dôvodu nedostatku času na prípravu na pojednávanie, z dôvodu, že otec dieťaťa sa chce zúčastniť pojednávania osobne a z dôvodu kolízie pojednávaní na strane právneho zástupcu. Zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 29.03.2017 vyplýva, že súd odročil pojednávanie bez účasti procesných strán na deň 03.05.2017. Právny zástupca otca prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 20.04.2017. Podaním zo dňa 21.04.2017 právny zástupca otca požiadal o odročenie nariadeného pojednávania na deň 03.05.2017 z dôvodu kolízie pojednávaní. Zároveň ospravedlnil i neúčasť otca na pojednávaní, ktorý trval na prítomnosti zvoleného právneho zástupcu na pojednávaní. Dňa 28.04.2017 súd prvej inštancie oznámil právnemu zástupcovi otca emailom, že žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní neakceptuje, s poukazom na poučenie súdu uvedené v predvolaní a s prihliadnutím na predmet konania, ktorým je vec starostlivosti o maloleté dieťa. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 03.05.2017 vyplýva, že na pojednávaní boli prítomní matka, jej právna zástupkyňa a kolízna opatrovníčka, otec ani jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili. Súd prvej inštancie postupoval podľa § 180 CSP a pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti. Ustanovenie § 183 CSP upravuje podmienky odročenia pojednávania, ktoré možno odročiť len z dôležitých dôvodov, pričom na návrh strany môže byť pojednávanie odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Z obsahu spisu vyplýva, že právny zástupca otca požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní a súčasne ospravedlnil i otca, ktorý trval na jeho prítomnosti na pojednávaní. Odvolací súd dospel k záveru, že v prípade, ak právny zástupca otca žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní, jeho povinnosťou bolo uvedenú skutočnosť riadne preukázať, naviac, ak jeho klient trval na jeho osobnej prítomnosti na pojednávaní. Vzhľadom k tomu, že súčasťou žiadosti o odročenie pojednávania nebol žiaden listinný dôkaz preukazujúci kolíziu pojednávaní právneho zástupcu otca, odvolací súd konštatuje, že právny zástupca otca nepreukázal dôležitý dôvod, ktorý by zakladal dôvod pre odročenie pojednávania. Naviac, samotná kolízia pojednávaní nie je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania. Odvolací súd súhlasí s vyjadrením otca, že pokiaľ klient trvá na prítomnosti zvoleného právneho zástupcu na pojednávaní, je potrebné uvedenú skutočnosť akceptovať. V danom prípade však nebol zo strany právneho zástupcu otca predložený relevantný doklad preukazujúci dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď na pojednávaní dňa 03.05.2017 konal a pojednával v súlade s ust. § 183 CSP. Námietku otca na porušenie jeho práva účastníka konania na spravodlivý proces preto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku otca, ktorou vyslovil výhrady, že mu nebolo umožnené vyjadriť sa k veci a listinným dôkazom, odvolací súd konštatuje, že z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že otec bol v konaní vypočutý riadne a podrobne na pojednávaní dňa 09.02.2016. Rovnako zo spisu vyplýva nečinnosť otca a jeho pasivita vo vzťahu k výzve súdu prvej inštancie na doloženie listinných dôkazov preukazujúcich jeho príjmy, výdavky a majetkové pomery a nečinnosť vo vzťahu k oznámeniu dátumu jeho príchodu na územie Slovenska za účelom nariadenia pojednávania. Je nesporné, že činnosťou súdu prvej inštancie boli zabezpečované do spisu listinné dôkazy potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Skutočnosť, že otec v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nedoložil riadne doklady o svojich príjmoch, výdavkoch a majetkových pomeroch, nebol aktívny v konaní, keď mal možnosť nahliadnuť do spisu a oboznámiť sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, keďže mal vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní, nie je dôvodom na vyslovenie, že práva otca na spravodlivý proces boli porušené. Vzhľadom na to, že otec sa v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nachádzal v zahraničí a pojednávanie bolo nariadené v krátkom termíne, odvolací súd s prihliadnutím aj na predmet konania (vec starostlivosti o maloleté dieťa), doplnil dokazovanie. K námietkam otca o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd udáva, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 209/2004) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je založené na relevantných skutočnostiach. 11. Pokiaľ ide o odvolanie podané otcom voči napadnutému rozsudku je potrebné uviesť, že obsahom odvolania otca sú námietky otca o porušení práv účastníka konania na spravodlivý proces, ktoré odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Z obsahu podaného odvolania je nesporné, že odvolanie smeruje voči výroku rozsudku o výživnom, ktorú skutočnosť, predniesol v rámci odvolacieho konania na pojednávaní i právny zástupca otca. Zo samotného odvolania vyplýva, že otec akceptuje a stotožňuje sa s napadnutým rozsudkom vo výroku o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti matky (ktorý stav odzrkadľuje pobyt otca v zahraničí) a styku maloletého s otcom, ktorý nebol sporný. Z uvedeného dôvodu odvolací súd posúdil odvolanie otca podľa obsahu a zaoberal sa odvolaním vo výroku o určení výživného na maloletého a s tým súvisiacimi výrokmi. Odvolací súd po vyhodnotení všetkých skutočností prejednávaného prípadu, vykonaní a doplnení dokazovania v rámci odvolacieho konania, dospel k záveru, že je dôvodná zmena rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom a zročnom výživnom. 12. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. 13. Správne postupoval súd prvej inštancie, keď pri rozhodovaní o výživnom na maloletého zohľadnil vek dieťaťa, jeho potreby, príjmy a výdavky oboch rodičov, ich majetkové pomery a schopnosti a možnosti. Odvolací súd však na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že určená výška výživného nie je primeraná veku a potrebám dieťaťa a príjmu otca a je potrebné ju korigovať. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletého R., tieto je možné na základe dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie a matkou predloženého vyčíslenia nákladov na dieťa ustáliť ako mesačné náklady na stravu, ošatenie, zakúpenie hygienických potrieb, v prípade potreby nákladov na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a liekov v čase ochorenia dieťaťa a ďalšie náklady súvisiace so školskými poplatkami (strava v škole XX eur mesačne) a krúžkovými aktivitami maloletého, ktoré striedal. Pokiaľ otec namietal nepreukázanie nákladov na maloletého matkou, odvolací súd poznamenáva, že v konaní nie je potrebné predkladať všetky pokladničné bloky o nákupoch vecí pre dieťa na zabezpečenie stravy, ošatenia, hygienických potrieb a zabezpečenie programu počas voľných dní a prázdnin. Odvolací súd vychádza zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov s prihliadnutím na vek dieťaťa. Do nákladov na maloleté dieťa patrí rovnako i podiel pomerných nákladov na bývanie, ktoré matka hradila v sume XXX eur mesačne, pričom do nákladov maloletého neprislúcha splátka úveru. V konaní bolo preukázané, že náklady na dieťa boli hradené formou poplatkov za stravu v škole XX eur mesačne, poplatkov za školský klub v 4. ročníku, poplatky za krúžky a platby v súvislosti so zabezpečením zdravotnej starostlivosti maloletého. Odvolací súd neprihliadal na námietky otca týkajúce sa nepreukázania zdravotných problémov maloletého, nakoľko matka v konaní pred odvolacím súdom preukázala zdravotný stav dieťaťa správou ošetrujúceho lekárka (opakované infekty horných dýchacích ciest). Pokiaľ otec namieta zmenu návrhu matky v časti o výživnom, odvolací súd poznamenáva, že zmena návrhu je v dispozícii matky, pričom súd o návrhu rozhodne na základe vykonaného dokazovania. Odvolací súd poukazuje na to, že pri určení výšky výživného na maloleté dieťa je nevyhnutné prihliadať na príjem rodičov, ich pomery a schopnosti a možnosti. V konaní bolo preukázané, že matka dosahovala v roku 2013 príjem vo výške XXX eur mesačne netto, v roku 2014 jej príjem činil X.XXX eur mesačne netto, v roku 2015 sumu X.XXX eur mesačne netto, v roku 2016 cca X.XXX eur mesačne netto, a v roku 2017 a 2018 sumu X.XXX eur mesačne netto. Zároveň splácala úvery vo výške mesačnej splátky XXX eur mesačne. Pokiaľ ide o príjmy na strane otca, je potrebné konštatovať, že otec v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v konaní pred odvolacím súdom nepreukázal riadne svoje príjmy za celé sporné obdobie, nedoložil doklady preukazujúce prehľad príjmov za jednotlivé obdobie vykonávania práce v J.. V konaní bolo preukázané, že otec bol od 1.8.2013 do 29.1.2014 nezamestnaný, mal vyplácané dávky v nezamestnanosti v priemere vo výške XXX eur mesačne, dňa 28.1.2014 mu bolo vydané osvedčenie o živnostenskom oprávnení. Podľa jeho vyjadrenia daňové priznanie za rok 2014 nepodával. Zároveň potvrdil, že v období od februára do mája 2015 dosahoval príjem vo výške od XXX do X.XXX eur mesačne. Pokiaľ ide o jeho ďalší príjem, ktorý dosahoval v zahraničí, otec sám potvrdil, že jeho príjem v období od júla 2014 do júla 2018 (do návratu na Slovensko) činil X.XXX eur až X.XXX eur mesačne netto, o čom svedčí i doklad z banky (žiadosť o poskytnutie úveru s uvedením výšky zárobku otca), z ktorého súd prvej inštancie vychádzal. Odvolací súd neakceptoval tvrdenia otca o splnení povinnosti a predložení dokladov o príjme, keďže súčasťou spisu je len doklad vyhotovený v anglickom jazyku obsahujúci údaj o príjme za rok 2015, pričom v odvolacom konaní otec doložil doklady nehodnoverné, neverifikované príslušným zamestnávateľom alebo agentúrou, ktorá otca zamestnávala. Za daných okolností rovnako ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd dospel k záveru o potrebe prihliadať pri určení výšky výživného na maloletého R. z relevantného dokladu preukazujúceho príjem otca predloženého bankovému inštitútu. Napokon, otec sám potvrdil, že príjem vo výške X.XXX eur mesačne až X.XXX eur mesačne, dosahoval. Skutočnosť, že otec je po návrate na Slovensko nezamestnaný, rovnako nezakladá dôvod na zmenu napadnutého rozhodnutia vo výroku o výživnom v otcom navrhovanom rozsahu z dôvodu, že otec si musí byť vedomý vyživovacej povinnosti k maloletému, je povinný zabezpečiť si príjem a riadne sa zamestnať. Jeho konanie odvolací súd vyhodnocuje ako nezodpovedné. Pokiaľ sa otec odvoláva na splátky úverov, odvolací súd poznamenáva, že výživné na maloleté dieťa je prvoradou povinnosťou rodiča a má prednosť pred akýmikoľvek inými pohľadávkami. Uzatváranie zmlúv o pôžičkách v priebehu odvolacie konania, odvolací súd vyhodnotil ako účelové. Odvolací súd prihliadal i na výdavky otca spočívajúce v jeho nákladoch na bývanie v J. a na Slovensku. Tu však nemožno opomenúť skutočnosť, že otec žijúci v J. hradil poplatky v sume XXX eur mesačne za rodinný dom nachádzajúci sa na Slovensku, ktorého priestory mal možnosť prenajímať za odplatu, pričom bývanie poskytol iným osobám bezodplatne. Pokiaľ sa otec odvoláva na okolnosti kúpy spoločnej nehnuteľnosti rodičmi a jeho následného vyporiadania, uvedené nemá vplyv na určenie výšky výživného v rozsahu, na základe ktorého by bolo možné výživné znížiť v zmysle návrhu otca. Odvolací súd zdôrazňuje nevyhnutnosť zohľadnenia pri posúdení výšky výživného aj zabezpečenia výlučnej osobnej starostlivosti o dieťa matkou, keďže otec sa dlhodobo zdržiaval v zahraničí. Tiež odvolací súd prihliadol na skutočnosť, že ani jeden z rodičov nemá vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu maloletému dieťaťu. Neobstojí ani argument otca o nutnosti skúmania príjmu partnera matky, ktorého povinnosťou nie je prispievať na výživu maloletého R.. Odvolací súd dospel na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie k záveru, že výška výživného na maloletého R. v sume XXX eur mesačne za obdobie od 18.03.204 do 31.05.2014 a od 01.06.2014 vo výške XXX eur mesačne zodpovedá zabezpečeniu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a príjmu, majetkovým pomerom otca a jeho možnostiam a schopnostiam. Aj po zohľadnení základných osobných výdavkov otca, s poukazom na skutočnosť, že otec osobnú starostlivosť o maloletého nezabezpečuje a inú vyživovaciu povinnosť nemá, je možné výživné na maloletého určiť v sume, ktorá jeho odôvodnené potreby zabezpečí. Otec je v produktívnom veku, je schopný vykonávať prácu, ktorá mu zabezpečí príjem, z ktorého bude schopný uspokojovať potreby maloletého R.. Odvolací súd dospel k záveru, že výška výživného je potrebné upraviť aj v súvislosti s ukončením spolužitia rodičov, keď mal z výpovede oboch rodičov preukázané, že do 31.05.2014 bývali spolu v rodinnom dome, pričom otec sa podieľal na zabezpečení starostlivosti o maloletého a prispieval na časť jeho výdavkov. Z uvedeného dôvodu, odvolací súd určil výživné od podania návrhu matky, t.j. od 18.03.2014 do 31.05.2014 v sume XXX eur mesačne a následne od 01.06.2014, od odchodu otca do J. a ukončenia spolužitia rodičov, výživné určil sumou XXX eur mesačne. Odvolací súd zdôrazňuje, že na strane otca sú možnosti zabezpečiť si ďalší príjem prenájmom časti nehnuteľnosti za odplatu. 14. Vzhľadom na zmenu napadnutého rozsudku vo výroku o výživnom na maloletého R., odvolací súd určil zročné výživné za obdobie od 18.03.2014 do 31.08.2018 v celkovej výške XX.XXX,XX eur po odpočítaní otcom hradeného výživného odsúhlaseného oboma rodičmi. Zročné výživné predstavuje rozdiel medzi výživným určeným v sume XXX eur mesačne za obdobie od 18.03.2014 do 31.05.2014 a v sume XXX eur mesačne od 01.06.2014 do 31.08.2018. Výška zročného výživného za dané obdobie činí spolu XX.XXX,XX eur, t.j. alikvótna časť výživného za mesiac marec 2014 vo výške XX,XX eur (14 dní x X,XX eur/denne), XxXXX eur za mesiac apríl a máj 2014, 7x XXX eur za mesiace jún až december 2014, 12 x XXX eur za rok 2015, 12 x XXX eur za rok 2016, 12 x XXX eur za rok 2017 a 8 x XXX eur za mesiace január až august 2018. Od zročného výživného je odpočítaná suma uhradeného výživného otcom za celé obdobie v celkovej výške X.XXX eur, t.j. zaplatené výživné vo výške X.XXX eur ku dňu vyhlásenia rozsudku súdom prvej inštancie do 30.04.2017 a ďalšími úhradami zrealizovanými do vyhlásenia rozsudku odvolacím súdom vo výške X.XXX eur). Odvolací súd uložil otcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné do 3 dní od právoplatnosti rozsudku v súlade s ust. § 232 ods. 3 CSP prihliadajúc na spotrebný charakter výživného. Odvolací súd nezapočítal do zročného výživného otcom prezentované platby odovzdávané maloletému R., ktoré otec nepreukázal. 15. Vychádzajúc z takto zistených skutkových okolností danej veci odvolací súd pri dôslednom zvážení rozsahu potrieb maloletého dieťaťa detí s poukazom na spotrebný charakter výživného, ako i finančných a majetkových pomerov na strane otca a jeho schopností a možností, výrok súdu prvej inštancie vo výroku o určení výživného, podľa § 388 CSP zmenil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, ktorú sumu považoval v danom prípade za primeranú vo vzťahu ku kritériám rozhodným pre určovanie výživného na maloleté deti. Odvolací súd zároveň zmenil i výrok o zročnom výživnom. 16. Pokiaľ ide o výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie vyslovil, že do zaplateného výživného za obdobie od 18.03.2014 do 30.04.2017 započítava sumu X.XXX eur, odvolací súd dospel k záveru, že daný výrok je nadbytočný a spôsobujúci zmätočnosť realizovaných plnení otca, keďže zápočet uhradeného výživného je zohľadnený vo výpočte zročného výživného, ktorá skutočnosť je súčasťou odôvodnenia rozsudku. Z uvedeného dôvodu odvolací súd zrušil predmetný výrok napadnutého rozsudku. 17. Odvolací súd neprihliadal na námietku otca ohľadom neúplnej zápisnice z pojednávania, ktorá neobsahuje podpis sudcu, nakoľko daný nedostatok bol v priebehu odvolacieho konania odstránený. 18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p.. 19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).