Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/121/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614205178 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1614205178.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: F.. S. G., G. V. W.. Č.. XXXX/XX, N., zast. advokátom JUDr. Danielom Kostolanským, Štúrova ul. č. 4, Piešťany, proti žalovaným: X/ J. O. N., M.. N.., F.: XX XXX XXX, S. J. Č.. XX, G., 2/ M., N.. N. V.. Q.., H. I. Č.. XXX, o 6.579,08 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky z 10. januára 2018 č. k. 7C/1124/2016- 102, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok sa p o t v r d z u j e vo výroku, ktorým bola žaloba proti žalovanej 1/ zamietnutá a vo výroku, ktorým bol žalovanej 1/ priznaný nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Výrok napadnutého rozsudku, ktorým žiadnej zo sporových strán nebola priznaná náhrada trov konania v zastavujúcej časti, sa m e n í tak, že žalovaný má proti žalovanej 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške nároku na náhradu trov konania v zastavujúcej časti rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Odvolanie proti výroku napadnutého rozsudku, ktorým bola žalobcovi priznaná náhrada trov konania proti žalovanému 2/ v rozsahu 100 %, sa o d m i e t a. Žalovanej 1/ sa proti žalobcovi nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. Žalobcovi a žalovanému 2/ sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 170 eur s 5,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.379,08 eur od 29.4.2014 do 11.7.2014, s 5,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 170 eur od 29.4.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému 2/ v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Žalobu žalobcu smerujúcu proti žalovanej 1/ súd prvej inštancie zamietol, žalovanej 1/ priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Konanie v časti o zaplatenie 6.209 eur s prísl. súd prvej inštancie zastavil a v zastavenej časti žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 21.12.2012 uzavrela žalovaná 1/ ako predávajúca so žalovaným 2/ ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola drevná hmota z lokality diaľnice D2 získaná z výrubu náletových drevín na okrajoch diaľnice D2 smer hranica ČR/SR - Malacky. Výrub bol naplánovaný na obdobie od 1.11.2012 do 20.3.2012 a od 1.11.2013 do 20.3.2014. V bode III. ods. 2 posledná veta kúpnej zmluvy bolo dojednané, že predávajúci (žalovaná 1/) je povinná zabezpečiť bezpečné spracovanie drevnej hmoty na okraji diaľnice D2 a to prijatím primeraných bezpečnostných opatrení (dopravné značenie, atď.) V dodatku ku kúpnej zmluve z 29.10.2013 sa v čl. II. písm. g/ žalovaní 1/ a 2/ dohodli, že článok III. bod 5.2 kúpnej zmluvy sa nahradí znením, že v prípade, ak kupujúci (žalovaný 2/) spôsobí škodu predávajúcemu alebo tretím osobám, zaväzuje sa škodu v plnom rozsahu uhradiť. Medzi stranami nebola sporná skutočnosť, že dňa 9.12.2013 došlo ku škodovej udalosti a to tak, že pri prejazde úsekom diaľnice padol do jazdnej dráhy žalobcu strom a poškodil jeho motorové vozidlo zn. N. M., D. N.-XXX G.. Spornou nebola ani výška škody na uvedenom motorovom vozidle v sume 6.201 eur a skutočnosť, že žalobca uhradil náklady za odtiahnutie motorového vozidla v sume 178,08 eur. Poisťovňa, v ktorej bol poistený žalovaný 2/ uznala žalobcovi škodu vo výške 6.379,08 eur a vyplatila mu poistné plnenie vo výške 6.209 eur znížené o spoluúčasť žalovaného 2/ vo výške 170 eur. Žalobca pred začatím pojednávania vzal žalobu v časti o zaplatenia sumy 6.209 eur s prísl. späť. Predmetom konania zostala teda škoda vo výške 170 eur. 3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je dôvodná proti žalovanému 2/. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že škodu žalobcovi spôsobil žalovaný 2/ svojou prevádzkovou činnosťou. Žalovaný 2/ vykonával na základe zmluvy so žalovanou 1/ výrub a spracovanie náletových drevín na úseku diaľnice, kde došlo ku škode. Uvedenú činnosť vykonával žalovaný 2/ ako podnikateľ v rámci svojho predmetu podnikania a teda išlo o jeho prevádzkovú činnosť. Svojou prevádzkovou činnosťou spôsobil žalovaný 2/ škodu na motorovom vozidle žalobcu vo výške 170 eur (suma, ktorú žalobcovi nevyplatila v rámci náhrady škody poisťovňa žalovaného 2/). S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie uložil žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 170 eur z titulu náhrady škody v zmysle § 420a Obč. zák. a súčasne mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške požadovanej žalobcom. Požadované úroky z omeškania vo výške 5,5 % ročne sú v súlade s § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi úroky z omeškania zo sumy 6.379,08 eur (v tom čase neuhradená výška škody) a to od 29.4.2014 (žalovanému 2/ bola doručovaná výzva žalobcu zo dňa 21.2.2014 a teda ku dňu 29.4.2014 vedel o omeškaní) do 11.7.2014, kedy poisťovňa vyplatila žalobcovi sumu 6.209,08 eur a následne zo sumy 170 eur (zostávajúca výška škody) od 29.4.2014 do zaplatenia. 4. Žalobu proti žalovanej 1/ súd prvej inštancie zamietol s odôvodnením, že žalovaná 1/ nespôsobila žalobcovi škodu svojou prevádzkovou činnosťou a za škodu nezodpovedá ani podľa § 420 Obč. zák. Žalobca netvrdil a ani nepreukázal, že by žalovaná 1/ porušila právnu povinnosť, teda že existuje protiprávny úkon zo strany žalovanej 1/. 5. V časti o zaplatenie 6.209 eur s prísl. súd prvej inštancie konanie zastavil podľa § 145 ods. 2 C.s.p. 6. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 2/ v časti, v ktorej bolo žalobe vyhovené, súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal nárok na ich náhradu úspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. Aj o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou 1/ v časti, v ktorej bola žaloba proti žalovanému 1/ zamietnutá, súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal nárok na ich náhradu úspešnému žalovanému 1/. 7. Výrok o trovách konania vo vzťahu k zastavenej časti súd prvej inštancie odôvodnil nasledovne: „Pred začatím pojednávania vo veci samej žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 6.209 eur z dôvodu, že dňa 10.7.2014 (po doručení žaloby na súd dňa 9.5.2014) Komunálna poisťovňa (poisťovňa žalovaného 2/) uhradila túto škodu žalobcovi. Súd je povinný skúmať pri zastavení konania, ktorá so strán zavinila zastavenie konania. V danom prípade súd dospel k záveru, že v zastavenej časti ani žalobca ani žalovaný 2/ nezavinil zastavenie konania, keďže došlo k plneniu zo strany tretieho subjektu (poisťovne žalovaného 2/). Lehota, v ktorej plnila poisťovňa žalovaného 2/, síce mohla byť ovplyvnená komunikáciou medzi samotnou poisťovňou žalovaného 2/ a žalovaným 2/, t.j. včasným nahlásením poistnej udalosti zo strany žalovaného 2/ ako poistníka, ako aj doložením potrebných dokladov na spracovanie poistnej udalosti (napr. znalecký posudok). Spôsob a rýchlosť komunikácie poisťovne a poistníka (žalovaného 2/) nemožno však pričítať žalovanému 2/ v tom zmysle, že svojím konaním zavinil zastavenie konania v časti. Taktiež nemožno pričítať zavinenie zastavenia žalobcovi a skúmať, či žaloba nebola ku dňu 9.5.2014 podávaná predčasne, či žalobca v tomto štádiu konania vedel o riešení škodovej udalosti u poisťovne žalovaného 2/. Vo vyššie uvedených okolnostiach súd videl dôvody hodné osobitného zreteľa a rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania v zastavenej časti.“ 8. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým bola žaloba proti žalovanému 1/ zamietnutá, výrok, ktorým bola žalovanému 1/ priznaná náhrada trov konania, výrok, ktorým bola žalobcovi priznaná náhrada trov konania proti žalovanému 2/ v plnom rozsahu a výrok, ktorým nebola žiadnej sporovej strane priznaná náhrada trov konania v zastavenej časti. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že uloží obom žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 170 eur s prísl., aby zrušil výrok, ktorým bola žalovanému 1/ priznaná náhrada trov konania a aby zmenil výrok, ktorým nebola žiadnej sporovej strane priznaná náhrada trov konania v zastavenej časti, tak, že žalobcovi prizná náhradu trov konania v plnom rozsahu. Poukázal na to, že ani zo znenia kúpnej zmluvy z 21.12.2012 nevyplýva, že by za výrub drevín mal zodpovedať výlučne žalovaný 2/. Diaľnica je podľa žalobcu oplotenou lineárnou stavbou, kde všetky činnosti súvisiace s jej prevádzkou a údržbou (teda aj stredových alebo priľahlých častí) sú zo zákona zverené žalovanému 1/. Žalovaná 1/ ako prevádzkovateľ diaľnice, na ktorej bol realizovaný výrub stromov, sa nemôže zbaviť zodpovednosti za škodu a nemôže ju preniesť ani na tretie osoby. Odvolanie čo do výroku o trovách konania v zastavenej časti žalobca odôvodnil tým, že ako poškodený nemal žiadnu právnu a ani faktickú možnosť ovplyvniť plnenie zo strany poisťovne. Bolo povinnosťou žalovaného 2/ zabezpečiť riadne plnenie zo strany poisťovne, s ktorou mal uzavretú poistnú zmluvu. Žaloba bola podaná po uplynutí pol roka od škodnej udalosti, pričom poisťovňa škodu uhradila po 8 mesiacoch od vzniku škody. Keďže poisťovňa je povinná vyplatiť poistné plnenie do 15, resp. 30 dní od poistnej udalosti, nie je možné uvažovať o dôvodoch hodných osobitného zreteľa. 9. Žalovaná 1/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch potvrdil. 10. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p.), preskúmal odvolaním napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je sčasti dôvodné. 11. Z hľadiska skutkového stavu bolo dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie preukázané, že žalovaní 1/, 2/ dňa 21.12.2012 uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola drevná hmota z výrubu náletových drevín z lokality diaľnice D2. Na základe tejto kúpnej zmluvy vykonával žalovaný 2/ V čl. III. bod 2.1. tejto kúpnej zmluvy v znení jej dodatku č. 1 z 29.10.2016 sa kupujúci (žalovaný 2/) zaviazal, že výrub drevín a spracovanie drevnej hmoty uskutoční osoba odborne spôsobilá vykonávať túto činnosť a v bode 2.2 tohto článku zmluvy sa predávajúci (žalovaná 1/) zaviazal prijať primerané bezpečnostné opatrenia ( dopravné značenie, atď. ) na mieste výrubu drevín a následného spracovania a odvozu drevnej hmoty. Napokon v čl. III bod 5.2 zmluvy sa žalovaný 2/ zaviazal nahradiť škodu, ktorá vznikne na zdraví, živote a majetku v dôsledku výrubu drevín a to buď žalovanej 1/ alebo tretím osobám. Bolo taktiež preukázané, že dňa 9.12.2013 cestoval žalobca so svojím motorovým vozidlom po diaľnicu D2, pričom do jeho jazdnej dráhy padol strom, čo bolo spôsobené výrubom stromov realizovaným žalovaným 2/. 12. Odvolací súd poukazuje na to, že ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce náhradu škody ( § 420 a nasl. ) majú kogentný charakter, takže zmluvne ich nemožno ani vylúčiť, ani založiť zodpovednosť za škodu tam, kde takáto zodpovednosť podľa zákona neexistuje. Zmluvne však možno upraviť jednotlivé povinnosti zmluvných strán, porušenie ktorých môže založiť nárok na náhradu škody. V prejednávanej veci sa žalovaná 1/ zmluvne zaviazala prijať bezpečnostné opatrenia na mieste výrubu drevín a následného spracovania a odvozu drevnej hmoty (dopravné značenie a pod.). V konaní však nebolo preukázané, že by škoda na motorovom vozidle žalobcu vznikla v dôsledku porušenia tejto zmluvnej povinnosti žalovanej 1/ (ak by tomu tak bolo, žalovaná 1/ by za škodu zodpovedala v zmysle § 420 Obč. zák., keďže zák. č. 135/1961 Zb. je lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku). Odvolací súd poukazuje na to, že nemožno predsa vyvodiť zodpovednosť žalovanej 1/ za škodu, ktorá vznikla pri činnosti, ktorú žalovaná 1/ nevykonávala (výrub drevín). Naopak, v konaní bolo preukázané, že škodu spôsobil žalovaný 2/ pri vykonávaní výrubu drevín. Pritom žalovaný 2/ nenapadol rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním, z čoho možno vyvodiť, že svoju zodpovednosť za škodu uznal. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný 2/ za škodu zodpovedá v zmysle § 420a Obč. zák. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trenčín, vl. č. 16448/R (č.l. 10) vyplýva, že do predmetu činnosti žalovaného 2/ okrem iného patrí aj opracovanie drevnej hmoty a kúpa tovaru za účelom jeho predaja. Do tohto predmetu činnosti žalovaného 2/ možno zaradiť uzavretie predmetnej kúpnej zmluvy so žalovanou 1/ a výrub drevín, ktorý žalovaný 2/ vykonal na jej základe. Škoda teda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou žalovaného 2/ a žalovaný 2/ za ňu zodpovedá v zmysle § 420a Obč. zák. Žalovaný 2/ netvrdil a ani nepreukázal existenciu liberačných dôvodov uvedených v § 420a ods. 3 Obč. zák. Zodpovednosť žalovanej 1/ za škodu nemožno vyvodiť ani zo zák. č. 135/1961 Zb. v znení platnom ku dňu vzniku škody, t. j. ku dňu 9.12.2013. Zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla užívateľom diaľnic, ciest a miestnych komunikácií je upravená v ust. § 9a zák. č. 135/1961 Zb. Žalovaná 1/ ako správca diaľnic (§ 3d ods. 5 písm. a/ zák. č. 135/1961 Zb.) zodpovedá v zmysle tohto ustanovenia za škody, ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti (§ 9a ods. 2 zák. č. 135/1961 Zb.). V prejednávanej veci však príčinou škody nebola závada v zjazdnosti diaľnice. Odvolací súd napokon dodáva, že aj keby žalovaná 1/ zodpovedala za škodu spoločne so žalovaným 2/, nejednalo by sa vo vzťahu medzi nimi o pasívnu solidaritu, pretože sa nejedná o prípad predpokladaný ustanovením § 511 ods. 1 Obč. zák. Pasívna solidarita vzniká totiž iba vtedy, ak je stanovená a/ právnym predpisom, b/ rozhodnutím súdu, c/ dohodou účastníkov, d/ vyplýva priamo z povahy plnenia (predmet plnenia je nedeliteľný). V prejednávanej veci nejde ani o jeden z týchto prípadov. 13. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny vo výroku, ktorým bola žaloba proti žalovanej 1/ zamietnutá. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok v tomto výroku potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. Vzhľadom na potvrdenie tohto výroku napadnutého rozsudku je vecne správny aj výrok, ktorým súd prvej inštancie priznal žalovanej 1/ náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu. Tento výrok napadnutého rozsudku je totiž v súlade s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Preto aj tejto výrok napadnutého rozsudku odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 14. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že tu sú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú použitie ust. § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania v zastavujúcej časti. Žalobca podal žalobu na súd prvej inštancie dňa 9.5.2014 a H. K., M..N.. mu škodu vo výške 6.209 eur uhradila až v júli 2014, teda po podaní žaloby. Z tohto dôvodu žalobca vzal žalobu v časti sumy 6.209 eur späť. Z toho je zrejmé, že zastavenie konania v tejto časti zavinil žalovaný 2/. Poistné plnenie v prospech žalobcu totiž treba považovať za plnenie žalovaného 2/, za ktorého poisťovňa plnila. Žalobcovi preto vznikol proti žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. Argumentácia súdu prvej inštancie, ktorou odôvodnil použitie ust. § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania v zastavujúcej časti, podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí. Žalobca žalobu nepodal predčasne, keďže ku dňu jej podania na súd prvej inštancie mu škoda nebola uhradená ani sčasti. V neprospech žalobcu nemožno rozhodne pričítať dôvody, pre ktoré poisťovňa plnila poistné plnenie až v júli 2014, hoci poistná udalosť nastala dňa 9.12.2013. Je na žalovanom 2/, aby sa obrátil na poisťovňu so žiadosťou o vysvetlenie, prečo poistné plnenie nevyplatila skôr. 15. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým žiadnej sporovej strane nebola priznaná náhrada trov konania v zastavujúcej časti, tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému 2/ v plnom rozsahu. 16. Žalobca napadol odvolaním aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým mu bola priznaná náhrada trov konania proti žalovanému 2/ v rozsahu 100 %. Týmto výrokom napadnutého rozsudku nebola žalobcovi spôsobená žiadna - ani len minimálna ujma. Tento výrok je teda v prospech žalobcu. Žalobca preto ohľadom tohto výroku nie je subjektom oprávneným podať odvolanie (§ 359 C.s.p.). Preto odvolací súd odvolanie žalobcu v tejto časti odmietol podľa § 386 písm. b/ C.s.p. 16. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žalovanému 2/ uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 170 eur s prísl., nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. To isté sa týka aj výroku, ktorým bolo konanie v časti o zaplatenie 6.209 eur s prísl. zastavené. 17. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou 1/ odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej 1/ nepriznal nárok na ich náhradu, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 18. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 2/ odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. Žalobca bol totiž proti žalovanému 2/ v odvolacom konaní úspešný iba sčasti, keďže jeho odvolanie proti výroku, ktorým mu bola proti žalovanému 2/ priznaná náhrada trov konania v plnom rozsahu, bolo odmietnuté. 19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).