Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/176/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614210414 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1614210414.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne : M. F., Q.. XX. XX. XXXX, U. J., A.. J. XXXX/X, zastúpená KUTAN & PARTNERS, s.r.o., Bratislava, Laurinská 18, proti žalovaným : 1. Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava, Tomášikova 48, IČO : 00 151 653, zastúpená AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., Martin, P.O. Hviezdoslavova 10625/23B, 2. DRAŽOBNÍK, s.r.o., Košice, Hviezdoslavova 6, IČO : 36 764 281, 3. ZIVNA, s.r.o., Bratislava, Sibírska 1604/61, 4. J. E., Q.. XX. X. XXXX, U. W., H. XXX/XX,5. N. R., Q.. XX. XX. XXXX, U. W., Y. XX, žalovaní 4 a 5 zastúpení JUDr. Antonom Kamasom, AK, Trenčín, Palackého 6403, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 12. 1. 2017 č.k. 6C/464/2014 - 155, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalovaní 4 a 5 m a j ú právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1/ Uvedeným uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o žalobe žalobkyne, ktorou sa voči žalovaným domáhala určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, a to na základe späťvzatia žaloby žalobkyňou ešte pred prejednaním veci, v celom rozsahu, podľa § 144, 145 ods. 1 CSP. Žalovaným 1, 2 a 3 náhradu trov konania nepriznal, s odôvodnením, že títo si v konaní neuplatnili žiadne trovy konania. Žalovaným 4 a 5 priznal súd prvej inštancie náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s poukazom na ust. § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP; žalobkyňa vzala žalobu voči žalovaným v celom rozsahu späť, a keďže nejde o prípad podľa §146 ods. 1 prvá veta CSP, z procesného hľadiska platí, že žalobkyňa zavinila zastavenie konania, a preto je povinná žalovaným nahradiť trovy konania. Napokon na základe ust. § 11 ods. 3 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb., ako aj § 11 ods. 4 prvá veta cit. zák. a § 11 ods. 6 písm. b/ cit. zák. rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku z podanej žaloby žalobkyni, v sume 92,80 € (99,50 € - 6,70 €), po právoplatnosti uznesenia prostredníctvom prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov. 2/ Uvedené uznesenie napadla v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobkyňa; jej odvolanie smerovalo proti výroku o priznaní náhrady trov konania žalovaným 4 a 5, keď vytýkala súdu prvej inštancie, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. . Žalobkyňa namietala v odvolaní, že súd prvej inštancie neskúmal existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pričom žalobkyňa má za to, že takéto dôvody sú v predmetnej veci dané, a preto žalovaným 4 a 5 náhrada trov konania nemala byť priznaná. Svoje stanovisko opierala o argumentáciu uvedenú v uznesení NS SR sp. zn. 1Obo 51/2011, tiež rozhodnutie NS SR sp. zn. M Cdo 14/99, podľa ktorého je nutné pri skúmaní existencie takýchto dôvodov brať zreteľ aj na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Žalobkyňa argumentovala tým, že bola nútená podať žalobu v tejto veci v prekluzívnej trojmesačnej lehote podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, pričom ku dňu podania žaloby ešte nebol publikovaný rozhodný právny názor NS SR v rozhodnutí sp. zn. 2 M Cdo 20/2011, ktoré rozhodnutie bolo publikované až v r. 2014 (R 61/2014). Žalobkyňa pri podaní žaloby vychádzala zo záverov právnej praxe, ktoré boli aktuálne v danom čase. Aj z postupu súdu v danej právnej veci je zrejmé, že existovala nejasnosť ohľadom procesného postupu v danej veci. Akonáhle súd prvej inštancie zaujal jednoznačné stanovisko k ďalšiemu postupu, žalobca zobral žalobu späť v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Navrhovala preto aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že žalovaným 4 a 5 náhradu trov konania neprizná. 3/ Na odvolanie žalobkyne sa písomne vyjadrili žalovaní 4 a 5 tak, že navrhovali v napadnutej časti uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť a tiež im priznať náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolanie žalobkyne označili žalovaní 4 a 5 za celkom nedôvodné, napadnuté uznesenie považujú za vecne správne. Žalovaní 4 a 5 uviedli, že žalobkyňa bola od počiatku sporu zastúpená advokátom, , takže musela byť informovaná o povinnosti náhrady trov konania v prípade neúspechu alebo zastavenia konania z dôvodu zavinenia. Žaloba bola žalovaným 4, 5 doručená na vyjadrenie, títo sa rozhodli v konaní pre právne zastúpenie advokátom, takže im v konaní vznikli trovy a náklady, ktoré by v prípade nepodania súdnej žaloby nevznikli. Žalovaná 4 a žalovaný 5 museli vynaložiť v súvislosti s účasťou právneho zástupcu na pojednávaniach okrem odmeny aj náhradu nákladov podľa advokátskej tarify. Žalobkyňa v odvolaní neuviedla a vôbec nepreukázala existenciu takých dôvodov hodných osobitného zreteľa, či už na jej strane alebo na strane žalovaných, na ktoré by mal súd prihliadnuť. V danej veci boli nariadené dva termíny pojednávania, dňa 4. 2. 2016 a 13. 10. 2016, ani na jednom z nich nedošlo k späťvzatiu žaloby, preto postoj žalobkyne možno dôvodne vyhodnotiť ako taký, že na žalobe zotrvávala. Na žalovanej strane vystupovalo celkovo päť subjektov, ale dôvody hodné osobitného zreteľa žalobkyňa nenaznačila vo vzťahu ani k jednému. Okolnosť, že ostatní žalovaní si náhradu trov konania neuplatňovali, nemožno vyhodnotiť ako dôvod hodný osobitného zreteľa. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že bola nútená podať žalobu v rámci prekluzívnej lehoty, tak nevysvetlila, prečo svojím postojom náklady konania ďalej zvyšovala. Žalobkyňa vzala žalobu späť ešte pred pojednávaním vo veci samej a preto nie je zrejmé, aké nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie vytýka. Súd prvej inštancie sa k dokazovaniu vôbec nedostal. 4/ Na odvolanie žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný 2 tak, že mu bolo doručené odvolanie žalobkyne, nakoľko sa však podané odvolanie netýka procesného postavenia žalovaného 2, nebude sa k odvolaniu vyjadrovať. 5/ Na písomné vyjadrenia žalovaných 4, 5 a 2 žalobkyňa ďalej nereagovala, ďalšie podania súdu neboli doručené. 6/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7/ Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t.j. vo výroku o priznaní náhrady trov konania žalovaným 4 a 5) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je nedôvodné. 8/ Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 9/ Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 10/ Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 11/ Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 12/ Ako už na to poukázal súd prvej inštancie vo svojom uznesení, keď súd zastavuje konanie, musí sa pri rozhodovaní o trovách konania zaoberať otázkou, či niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie súd pritom posudzuje čisto z procesného hľadiska (t.j. podľa procesného výsledku). Nárok na náhradu trov konania teda musí mať oporu v ustanoveniach procesného práva, a nie hmotného. V tých prípadoch, kedy zastavenie konania zavinila strana sporu, prizná súd protistrane náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložila na uplatnenie alebo bránenie svojho práva. 13/ Citované ust. § 256 ods. 1 CSP vyžaduje zodpovednosť za zavinenie tej strany sporu, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie žaloby, platí, že žalobca nezavinil zastavenie konania vtedy, ak vzal späť žalobu, ktorá bola podaná dôvodne, pre správanie žalovaného; je tomu tak napr. vtedy, keď žalovaný po začatí konania zaplatil žalobcovi uplatňovanú pohľadávku alebo s ním uzavrel dohodu a pod. Znamená to, že ak má správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu žalovaného, musí ísť z procesného hľadiska o takú situáciu, kedy sa žalovaný zachová v intenciách žalobného návrhu (petitu), t.j. nastane situácia, kedy bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním sa (konaním) žalovaného, bez toho, aby o veci meritórne rozhodol súd. V takýchto prípadoch má žalobca právo, aby mu žalovaný nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Pokiaľ o takýto prípad nejde, je nutné uzavrieť, že to bol žalobca, kto zavinil (z procesného hľadiska), že konanie muselo byť zastavené. Potom má naopak žalovaný právo, aby mu žalobca nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na bránenie svojho práva. 14/ V danej veci súd prvej inštancie zastavil konanie na základe späťvzatia žaloby žalobkyne voči žalovaným, a to ešte pred začatím konania vo veci, bez toho, aby žalovaní svojím konaním (po podaní žaloby na súde) naplnili požiadavky žalobkyne, obsiahnuté v jej žalobnom návrhu. Z procesného hľadiska tak možno uzavrieť, že žalobkyňa zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. 15/ Citované ust. § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a od zásady zodpovednosti za zavinenie (cit. ust.§ 256 ods. 1 CSP). Na základe § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. T.j. súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila zastavenie konania svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane, ako v danom prípade žalobkyňa. Použite tohto ustanovenia teda negatívne dopadá na tú stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania (t.j. v prejednávanej právnej veci žalovaní 4 a 5). Samotné dôvody hodné osobitného zreteľa a ani výnimočné okolnosti zákon (Civilný sporový poriadok) bližšie nešpecifikuje. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu ich práva na súde a ich postoj v konaní. Odvolací súd takéto výnimočné okolnosti z obsahu spisového materiálu nezistil, pričom za takéto okolnosti nemožno považovať tvrdenie žalobkyne o tom, že bola nútená podať žalobu v prekluzívnej trojmesačnej lehote, zohľadňujúc v tom čase aktuálnu súdnu prax. Odvolací súd poznamenáva, že bolo nutné pri rozhodovaní o trovách konania vziať do úvahy okolnosť, že by bolo nespravodlivé, aby žalovaná strana sporu, ktorá bránila svoje právo, nedostala náhradu trov konania, ktoré na obranu svojho práva musela vynaložiť. Ustanovenie § 257 CSP by malo slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov, ktorú však odvolací súd v danom prípade nezistil, a teda nevidel dôvod na použitie ust. § 257 CSP. 16/ Súd prvej inštancie preto aplikoval ust. § 256 ods. 1 CSP správne, keď žalovaným 4 a 5 priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania medzi žalobkyňou a žalovanými 4 a 5, potvrdil, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP. 17/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní 4 a 5 mali v odvolacom konaní plný úspech, preto im vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 18/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa(§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).