Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/287/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614213408 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1614213408.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Silvie Walterovej a JUDr. Evy Mészárosovej v právnej veci žalobkyne: A.. G. S. , narodená dňa XX.X.XXXX, trvale bytom M. č. XXX, zastúpená JUDr. Miroslavom Mojtom, advokátom, Malacky, Břeclavská č. 3, proti žalovanému: NAFTA a.s., IČO: 36 286 192, Bratislava, Votrubova č. 1, o určenie právneho vzťahu, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 21. júna 2017, č.k. 4 C 199/2014-197, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 21. júna 2017, č.k. 4 C 199/2014-197, p o t v r d z u j e . II. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 21.6.2017, č.k. 4 C 199/2014-197, zamietol žalobu; žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. Vychádzal zo žaloby doručenej súdu prvej inštancie dňa 17.12.2014, ktorou sa žalobkyňa domáhala, po zmene žaloby pripustenej na pojednávaní konanom dňa 15.5.2017, určenia, že nájomná zmluva Zč. X-XX/XXX/XX uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 31.1.1994 je platná v plnom rozsahu, že zmluvný vzťah medzi stranami trvá, a že žalovaný je povinný plniť si povinnosti vyplývajúce mu z predmetnej nájomnej zmluvy. Žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že dňa 31.1.1994 jej právny predchodca T. S. a žalovaný uzavreli nájomnú zmluvu č. Zč.X-XX/XXX/XX, na dobu určitú do 31.12.2005, ktorej predmetom bol nájom pozemku, nachádzajúci sa v katastrálnom území M., parcela č. XXXX, o výmere X.XXX m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX. Žalovaný na tomto pozemku vykonával a stále vykonáva banskú činnosť. K uvedenej zmluve bol podpísaný dodatok rovnakého znenia a čísla dňa 6.5.1994 s celkovou výmerou pozemku XXX m2. Ona ako dedič po T. S. kontaktovala dňa 1.3.2008 žalovaného so žiadosťou o vysporiadanie nájomných vzťahov zo zmluvy Zč. X-XX/XXX/XX, ktorej platnosť skončila dňa 31.12.2001. Žalovaný začal jednať o nových podmienkach nájmu a vyrovnaní neuhradeného nájmu, ktorý prestal platiť v roku 2006 a bez súhlasu prenajímateľa povolil na predmete nájmu postaviť VN prípojku k TS XXXX-XXX. V máji 2009 našla predmetnú zmluvu Zč. X-XX/XXX/XX, o čom ihneď vyrozumela žalovaného. Odmietla podpísať žalovaným predkladané nové zmluvy, nakoľko nezodpovedali doposiaľ ním využívanej výmere, pričom uvedený pozemok žalovaný aj v súčasnosti užíva na svoju banskú činnosť. Považovala uvedenú zmluvu podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka za platnú, ale v žalobe tvrdí, že platnosť tejto zmluvy skončila dňa 31.12.2005, od ktorej doby žalovaný nevyplácal nájomné, a preto je sporné, či existuje nájomný vzťah medzi ňou ako dedičom a žalovaným, alebo či žalovaný užíva nehnuteľnosť neoprávnene. Má za to, že nájomná zmluva je platná, a s poukazom na § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa obnovuje vždy na jeden kalendárny rok za tých istých podmienok ako bola dojednaná pôvodne, pretože žalovaný užíva vec po skončení nájmu v rovnakom rozsahu a ona nepodala do 30 dní žalobu na súd na vypratanie alebo na vydanie veci. 2. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav veci. Nájomnou zmluvou zo dňa 2.2.1993, Zč. X-XX/XXX/XX, T. S. ako vlastník a prenajímateľ prenechal do nájmu pozemok v okrese M., parcela č. XXXX, les o výmere X.XXX m2 na dobu určitú od 1.1.1993 do 31.12.2001 žalovanému ako nájomcovi. Nájomnú zmluvu Zč. X-XX/XXX/XX dňa 31.1.1994 uzatvorili T. S. ako vlastník a prenajímateľ a žalovaný ako nájomca, na základe ktorej T. S. prenechal žalovanému do nájmu pozemok v okrese M., parcela č. XXXX, les o výmere X.XXX m2 na dobu určitú od 1.1.1994 do 31.12.2005; podľa čl. VI. zmluvy sa uzatvorením zmluvy ruší zmluva č. 4-XX/XXX/XX. Nájomnú zmluvu s identickým číslom Zč. X-XX/XXX/XX dňa 6.5.1994 uzatvorili T. S. ako vlastník a prenajímateľ a žalovaný ako nájomca, na základe ktorej prenajímateľ prenechal do nájmu žalovanému pozemok v okrese M., parcela č. XXXX, les o výmere XXX m2 na dobu určitú od 1.1.1994 do 31.12.2005. Z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie M., je zrejmé, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, parcela č. XXXX, trvalé trávne porasty vo výmere XX.XXX m2, ktorú nadobudla na základe Osvedčenia o dedičstve sp.zn. XX D XXX/XXXX, W. XX/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť 1.6.2007, pričom v časti C „ťarchy“ tohto listu vlastníctva je zapísané vecné bremeno na parcelu č. XXXX podľa § 22 zákona č. XX/XXXX Zb. v spojení s § 96 ods. X zákona č. 251/2012 Z.z. v prospech oprávneného - spoločnosť Západoslovenská distribučná, a.s., týkajúce sa elektroenergetického zariadenia 1 x 22kV VN linky č. XXX na trase Rz A. - Rz O.. Podľa uvedeného osvedčenia o dedičstve zo dňa 16.5.2007, spísaného M.. O. N., notárkou poverenou funkciou súdnej komisárky, žalobkyňa (dcéra poručiteľa) je dedičkou po T. S., narodenom dňa XX.X.XXXX, zomrelom dňa X.X.XXXX; na základe dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva nadobudla okrem iného aj predmetnú nehnuteľnosť (parcelu č. XXXX). Z písomností ZSE distribúcia, a.s. zo dňa 17.4.2008 a 17.3.2008 vyplýva, že je vlastníkom VN prípojky k TS XXXX-XXX, ktorá je súčasťou VN vedenia č. XXX v katastrálnom území M., prechádzajúcej aj cez parcelu č. XXXX. Z Hospodárskej zmluvy č. XXXXXX zo dňa 1.5.1972 vyplýva, že VN vedenie bolo vybudované v roku 1968, prevedené bezplatným prevodom správy národného majetku právnym predchodcom žalovaného Nafta, n.p., Gbely na spoločnosť Západoslovenské energetické závody, n.p. Žalobkyňa listom zo dňa 1.3.2008 oznámila žalovanému, že sa domáha zaplatenia nájomného, pretože po skončení nájomnej zmluvy Zč. X-XX/XXX/ XX si nesplnil povinnosť odovzdať predmet nájmu prenajímateľovi, na čo žalovaný žalobkyni odpovedal, že platnosť zmluvy skončila dňa 31.12.2001 a opätovne jej zaslal návrh nájomnej zmluvy. Zároveň uviedol, že nemôže vyplatiť nájomné za časť pozemku zabratého VN linkou, nakoľko jej vlastníkom je ZSE Bratislava, a.s. Žalobkyňa listom zo dňa 30.3.2008 oznámila žalovanému, že k podpisu nájomnej zmluvy s ním nepristúpila z dôvodu, že neprišlo k vysporiadaniu nájomného zo zmluvy Zč. X-XX/XXX/XX, ktorej platnosť skončila dňa 31.12.2001. Žalovaný oznámil žalobkyni, že nemôže vyplatiť nájomné za časť pozemku zabratého VN linkou, keďže tento neužíval, jej vlastníkom je ZSE Bratislava, a.s., a doručil jej návrh nájomnej zmluvy; identické stanovisko vyplýva aj z písomnosti žalovaného zo dňa 2.6.2008, 9.9.2008, 26.2.2009, 30.6.2009, 13.10.2009. Žalobkyňa písomne dňa 30.6.2008 požiadala žalovaného o vyplatenie nájomného za užívanie parcely č. XXXX o výmere X.XXX m2 od 1.1.2002 a požiadala ho o vypracovanie návrhu zmluvy na uvedenú nehnuteľnosť, pretože podľa jej názoru nájomná zmluva Zč. X-XX/XXX/XX trvá. Aj z ďalších písomností žalobkyne adresovaných žalovanému vyplýva, že opätovne vrátila návrhy nájomnej zmluvy bez podpísania žalovanému, nakoľko nesúhlasila s návrhom rozsahu užívania parcely č. XXXX, ktorý by mal byť predmetom nájmu, a trvala na tom, že prišlo k obnoveniu nájmu aj po skončení doby za tých istých podmienok v zmysle oboch nájomných zmlúv Zč. X-XX/XXX/XX zo dňa 31.1.1994 a zo dňa 6.5.1994. Z listu žalobkyne zo dňa 16.5.2009, ktorý adresovala žalovanému, naopak vyplýva, že nebolo možné z jej strany obnoviť, resp. predĺžiť platnosť nájomných zmlúv Zč. X- XX/XXX/XX a Zč. X-XX/XXX/XX, pretože v čase skončenia ich platnosti prebiehalo dedičské konanie po prenajímateľovi. Žalobkyňa vyzvala žalovaného listom zo dňa 15.5.2017 na vypratanie nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, najmä pozemkov označených ako parcela č. XXXX/X, XXXX, XXXX/XX, keďže ich užíva bez právneho dôvodu. Z geometrického plánu č. XX/XX na oddelenie parcely č. XXXX/X vypracovaného M. A. dňa 24.5.2001 vyplýva, že žalovaný užíval z tohto pozemku časť vo výmere XXX m2 (diel 2 zmien parcela č. XXXX) a 8 m2 (diel 3 zmien parcela č. XXXX). Žalobkyňa poukázala na listinné dôkazy a vyjadrenia samotného žalovaného, z ktorých vyplýva, že je ochotný plniť, ale nevie v akom rozsahu, a má za to, že požadovaným určením sa tento rozpor odstráni a dá sa predísť žalobe na plnenie. K argumentácii žalovaného, že neprišlo k obnoveniu nájomného vzťahu, uviedla, že nebolo preukázané, že žalovaný jej po skončení nájmu predmet nájmu odovzdal, ani že nebola podaná žaloba na vypratanie. Preto došlo k automatickému obnoveniu a nájomný vzťah trvá. Žalovaný nereaguje na výzvu súdu na vrátenie veci, takže nemá v úmysle sa vysporiadať a zneužíva svoje silné postavenie voči nej ako spotrebiteľovi. Časť predmetu nájmu užíva tretia osoba, reálne nevie dostať späť predmet nájmu, žalovaný ho znehodnotil a bez jej súhlasu bola zriadená VN linka. Žalovaný uviedol, že z dokumentácie vyplýva, že VN prípojka bola postavená pred rokom 1972 a Hospodárskou zmluvou zo dňa 1.5.1972 bola prevedená právnym predchodcom žalovaného na spoločnosť Slovenské plynárenské a naftové podniky Bratislava. Nikdy teda nevykonával stavebnú činnosť na prenajatých pozemkoch v zmysle zriadenia VN prípojky ani inému subjektu takúto činnosť nepovolil; neužíva X.XXX m2. Dodal, že v priebehu konania prevzal výzvu žalobkyne na vypratanie nehnuteľností, keďže ich má užívať bez právneho titulu. Za účelom usporiadania nájomných vzťahov s právnym predchodcom žalobkyne bol vypracovaný M. A. geometrický plán č. XXXX/X dňa 24.5.2001, podľa ktorého užíval a užíva nehnuteľnosť v rozsahu XXX m2 (panelová plocha sondy Du XX) a 8 m2 (časť prístupovej cesty). Mal snahu vždy sa dohodnúť so žalobkyňou, aj v priebehu konania, pričom už v priebehu dedičského konania po pôvodnom vlastníkovi aktívne vyhľadal domnelých dedičov a začal ich kontaktovať za účelom uzatvorenia nájomnej zmluvy v rozsahu výmery ktorú užíva; zo strany žalobkyne ale nikdy neprišlo k snahe dohodnúť sa, na jeho návrhy reagovala tak, že sú nereálne, až pred pojednávaním dňa 21.6.2017 sa dozvedel, že žalobkyňa požaduje sumu 200.000,- € alebo vypratanie pozemku. 3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 80 písm. c/ O.s.p., § 137 písm. a/, c/, § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá C.s.p., § 663, § 671 ods. 1, § 676 ods. 1, ods. 2, § 682 Občianskeho zákonníka a dôvodil tým, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určení platnosti nájomnej zmluvy a že zmluvný vzťah trvá. Uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáha, aby súd určil, že nájomná zmluva Zč.. uzavretá medzi ňou a žalovaným je platná v plnom rozsahu a zmluvný vzťah medzi stranami trvá; ďalej sa domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť plniť si povinnosti, ktoré mu vyplývajú z predmetnej nájomnej zmluvy a jej dodatkov. Tvrdený zmluvný vzťah, ktorého určenia platnosti sa žalobkyňa domáha, sa týka prenájmu časti pozemku označený ako parcela č. XXXX vedenej v liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie M.. Poukázal na skutočnosť, že z procesného hľadiska v prvej časti petitu ide o žalobu na určenie podľa § 137 písm. c/ C.s.p., t.j. žalobkyňa sa domáha určenia, či tu právo je alebo nie je a v druhej časti navrhovaného petitu sa domáha splnenia povinnosti podľa § 137 písm. a/ C.s.p. Predpokladom úspešnosti žaloby podľa § 137 písm. c/ C.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pričom tento nie je potrebné preukazovať výlučne, ak vyplýva z osobitného predpisu. Dôvodnosť preukázania existencie naliehavého právneho záujmu je záujem na vylúčení nepotrebných žalôb o určenie neplatnosti, resp. platnosti, právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Pri rozhodovaní o existencii naliehavého právneho záujmu musí súd posúdiť, či podaný určovací návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobcu, a či snáď o takomto rozhodnutí o určovacom návrhu nebude musieť aj tak nasledovať iné konanie, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Konštatoval, že v predmetnej veci žalobkyňa tvrdí (žiada, aby súd jej tvrdeniu vyhovel určovacím výrokom), že nájomná zmluva Zč. X-XX/XXX/XX uzavretá medzi ňou a žalovaným dňa 31.1.1994 je platná v plnom rozsahu a že tento zmluvný vzťah trvá, pričom nepreukázala, že na tomto určení má naliehavý právny záujem. Naliehavosť nie je daná tam, kde má žalobca k dispozícii iný vhodný prostriedok ochrany subjektívneho práva. Žaloba v tejto časti petitu nie je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobkyne, nemôže ňou dosiahnuť odstránenie spornosti práva, keď aj v prípade úspechu takouto žalobou nie je možné predísť žalobe na plnenie, alebo žalobe na zaplatenie (nájomného), prípadne žalobe na vydania bezdôvodného obohatenia, vypratanie, v prípade negatívneho výroku súdu. Tak v prípade žaloby o zaplatenie peňažnej pohľadávky (či už titulom nájomného alebo bezdôvodného obohatenia, kde by súd skúmal sporný rozsah užívania nehnuteľnosti žalovaným), ako aj v prípade žaloby o vypratanie by súd prejudiciálne riešil otázku existencie platnosti užívacieho titulu (Nájomná zmluva Zč. X-XX/XXX/ XX), preto samo určenie platnosti nájomnej zmluvy nemá pre strany sporu (resp. žalobkyňu, ktorá nesie dôkazné bremeno preukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení) žiadny praktický význam. V oboch prípadoch (či už by súd dospel k záveru, že zmluva je platná a zmluvný vzťah trvá alebo záveru o neexistencii zmluvného vzťahu medzi stranami) určovacia žaloba podľa jeho názoru nijako neumožňuje predísť žalobe na plnenie (rozhodovacia činnosť súdov a ustálená judikatúra k otázke naliehavého právneho záujmu ako podmienke prípustnosti určovacej žaloby je rozsiahla, jednotná a ustálená; napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 6.12.2012, sp.zn. 5 Cdo 31/2011, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.9.2010, sp.zn. 4 Cdo 56/2009). Žalobný nárok na plnenie konzumuje aj určovací nárok, právoplatný rozsudok na plnenie z hľadiska identity predmetu konania napokon tvorí prekážku rozhodnutej veci pre konanie o žalobe na určenie, či tu právo je alebo nie je, nakoľko vychádza z toho istého skutkového základu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 1.8.2012, sp.zn. 5 Cdo 115/2012). Ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení, že na požadovanom určení má naliehavý právny záujem. Preukázanie naliehavého právneho záujmu predpokladá, že súd na základe predkladaných dôkazov ustáli nesporný záver o skutkových tvrdeniach žalobcu. Na to, aby súd dospel k nespornému záveru o tom, že žalobca má práve na požadovanom určení naliehavý právny záujem (teda aby žalobca svoje dôkazné bremeno uniesol a súd mohol rozhodnúť v jeho prospech) sa vyžaduje primárne konzistentnosť skutkových tvrdení žalobcu a súlad týchto jeho skutkových tvrdení s prekladanými dôkazmi. Žalobkyňa v danej veci na jednej strane tvrdí, že nájomná zmluva Zč. X-XX/XXX/ XX zo dňa 31.1.1994 je platná a žiada, aby súd tvrdenú platnosť zmluvy určil výrokom svojho rozhodnutia a určil, že zmluvný vzťah medzi stranami trvá, ale zároveň z vykonaného dokazovania vyplýva, že sama v priebehu konania vyzvala žalovaného na vypratanie nehnuteľnosti, parciel č. XXXX/X, XXXX, XXXX/XX, z dôvodu, že ich užíva bez právneho dôvodu (výzva na vypratanie zo dňa 15.5.2017), produkuje listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že platnosť nájomných zmlúv skončila v roku 2005 v čase dedičského konania a od roku 2006 nie je podpísaná ani predĺžená zmluva na pozemky. Tvrdený stav právnej neistoty v právnom vzťahu so žalovaným vytvára sama žalobkyňa a produkuje obsahom rozporné dôkazy. K druhej časti navrhovaného žalobného petitu, ktorým sa žalobkyňa domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť plniť si povinnosti vyplývajúce mu z nájomnej zmluvy Zč. X-XX/XXX/XX zo dňa 31.1.1994, t.j. aby rozhodol o splnení povinnosti podľa § 137 písm. a/ C.s.p., uviedol, že procesná norma neukladá žiadnu špecifickú podmienku prípustnosti žaloby na plnenie, avšak takouto podmienkou je vykonateľnosť súdneho rozhodnutia. Žalobkyňa týmto petitom podľa obsahu (formulácie) sa domáha, aby súd uložil žalovanému nešpecifikované plnenie (nepeňažné/peňažné) povinností z nájomnej zmluvy a na tomto znení druhého žalobného návrhu zotrvala. Požadované uloženie povinností žalovanému je neurčité a podľa jeho názoru takto navrhovaný výrok rozhodnutia (žalovaný je povinný plniť si povinnosti vyplývajúce mu z predmetnej nájomnej zmluvy) by nebolo možné vykonať podľa predpisov exekučného práva, keď sa takýto výrok s ohľadom na požadované určenie platnosti a trvania nájomného vzťahu javí ako nadbytočný. Dospel teda k záveru, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení platnosti nájomnej zmluvy a ani na požadovanom určení, že nájomný vzťah trvá. Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom na zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite, pretože tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.9.2010, sp.zn. 4 Cdo 56/2009), z dôvodu ktorého neskúmal, či žalovaný užíva nehnuteľnosť v konkrétnej výmere bez právneho dôvodu alebo prišlo k obnoveniu nájomnej zmluvy Zč. X-XX/XXX/XX zo dňa 31.1.1994, nakoľko dokazovanie a právny záver bude potrebné vyriešiť ako prejudiciálnu otázku v konaní o žalobe na plnenie. V druhej časti žalobného návrhu (o uloženie povinnosti plniť povinnosti z predmetnej nájomnej zmluvy) je žaloba neurčitá, nadbytočná, navrhovaný petit je nevykonateľný, ktorý nedostatok sa v priebehu konania nepodarilo odstrániť. 3.2. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 4. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa dôvodiac tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/, h/ C.s.p.). Nestotožnila sa so zamietnutím žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pretože v žalobe uviedla, že dôvodom podania určovacej žaloby je skutočnosť, že žalovaný má záujem na finančnom vysporiadaní, nevie však v akom rozsahu má toto vykonať. Žalovaný je teda ochotný plniť, čo bolo v konaní potvrdené aj listinnými dôkazmi. Uviedla, že zákonná sudkyňa JUDr. Viera Malinowská na pojednávaní konanom dňa 15.5.2017 konštatovala, že s otázkou naliehavého právneho záujmu sa súd vysporiadal, a preto má za to, že naliehavý právny záujem bol preukázaný v žalobe a súd prvej inštancie ho nepovažoval za neexistujúci v priebehu celého konania. Ak by súd prvej inštancie bral naliehavý právny záujem ako procesnú podmienku a mal ho za nevysporiadaný, tak je otázkou, prečo sa týmto začal zaoberať až v rozsudku, v treťom roku od podania žaloby. Má za to, že určovacia žaloba je jediným nástrojom a akákoľvek žaloba na plnenie nebude potrebná, vzhľadom na záujem oboch strán vec vysporiadať, keď ako spotrebiteľ ani nemá dostatočné množstvo prostriedkov na žalobu na plnenie a došlo by tak k prirodzenému odopretiu justície, resp. sťaženiu jej postavenia ako spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem z procesnej opatrnosti deklaruje vyjadrením zo dňa 26.5.2017, s ktorým sa súd prvej inštancie nijako nevysporiadal. Odvolaciemu súdu preto navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu vec na nové konanie a rozhodnutie. 5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril, odvolanie nepodal. 6. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 31. októbra 2018; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, právny zástupca žalobkyne, upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 7. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Odvolateľka v odvolaní neuvádzala podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. 8. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 220 C.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 380 ods. 2 C.s.p., takú ani sama odvolateľka netvrdila, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať. 9. Odvolací súd sa stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nemá v danej veci naliehavý právny záujem na určení, že nájomná zmluva uzavretá medzi jej právnym predchodcom a žalovaným dňa 31.1.1994, ZČ X-XX/XXX/XX, je platná v plnom rozsahu a že zmluvný vzťah medzi sporovými stranami trvá, pretože stav právnej neistoty, ktorý podľa nej medzi sporovými stranami pretrváva, možno odstrániť iným právnym prostriedkom, a to žalobou na plnenie. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyňa by mala právny záujem na požadovanom určení, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené jej právo alebo právny vzťah, na ktorom je zúčastnená, alebo by sa jej právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým. K vzniku právneho záujmu žalobkyne na určení stačí také chovanie žalovaného, ktoré nasvedčuje úmyslu žalovaného porušiť právo žalobkyne alebo spôsobiť jej ujmu na jej právnom postavení. Pri žalobe na plnenie, ktorej uplatnenie prichádza do úvahy až vtedy, keď už je právo žalobcu porušené, je jej cieľom reparácia. Akonáhle už bolo právo žalobcu porušené, stráca prevencia akýkoľvek zmysel a žalobca už nemôže mať žiadny právny záujem na určení daného práva alebo právneho vzťahu. Jeho eventuálna žaloba na takom určení nemôže mať úspech a v tom zmysle je aj neprípustná. Základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah, alebo právo je, alebo nie je, sú po procesnej stránke dve skutočnosti. Prvou je, že účastníci majú vecnú legitimáciu a druhou, že na určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah, alebo právo je, alebo nie je, má ten, kto je účastný na právnom vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Ak súd dospeje k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre prípustnosť určovacej žaloby, resp. že nie je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je potrebné takúto žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania. Súd prvej inštancie teda správne skonštatoval v odôvodnení napadnutého rozsudku, že sa nezaoberal vecou v jej merite z dôvodu zamietnutia žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Odvolací súd ďalej dodáva, že právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol rozsudkom žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je daná vtedy, ak je tu stav, právo, resp. právny vzťah, medzi stranami sporu sporný, jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom a jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Súd preto v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu naliehavého právneho záujmu, inak (bez skúmania vecnej stránky žaloby) musí žalobný návrh ako neprípustný zamietnuť. Či tento záujem jestvuje, skúma súd ex offo, t.j. z úradnej povinnosti. Platí to aj pre súd prvej inštancie, aj pre súd odvolací. Pre skúmanie súdu nie je treba, aby takúto obranu (nastolenie tejto otázky) v konaní žalovaný vôbec urobil, napríklad v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Je nutné, aby tento naliehavý právny záujem jestvoval nielen v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.1998, sp.zn. 5 Cdo 60/1998, publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. Rc 8/2000, sa určovacou žalobou žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívna určovacia žaloba), alebo že tu nie je (negatívna určovacia žaloba). Takéhoto určenia sa môže žalobca domáhať vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo je neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Preto sa pri určovacích žalobách, na rozdiel od žalôb na plnenie, zdôrazňuje ich preventívny charakter a význam. Z uvedeného je tak zrejmé, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 112/2004 (81/2006 ZSP) naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. (§ 137 písm. c/ C.s.p.) sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. Podmienkou prípustnosti takejto žaloby musí byť daný naliehavý právny záujem v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, či sa vytvorí pevný základ pre právne vzťahy sporových strán a predíde sa žalobe na plnenie). Treba zdôrazniť, že nejde o určovaciu žalobu samu, ale o to, čoho (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Určovacia žaloba má spravidla preventívny charakter, pretože jej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a/ C.s.p.). V prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu počtu súdnych sporov. 10. Predmetom konania je určovacia žaloba, z dôvodu ktorého prvoinštančný súd správne skúmal naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 137 písm. c/ C.s.p. a dospel k záveru, že žalobkyňa nemôže mať naliehavý právny záujem na určení platnosti nájomnej zmluvy Zč. X-XX/XXX/ XX, pretože takáto žaloba neumožňuje predísť žalobe na plnenie, ktorá konzumuje aj určovací nárok. Určovacia žaloba má charakter preventívny a slúži na eliminovanie stavu ohrozenia práva, resp. neistoty v právnom vzťahu, ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že naliehavý právny záujem na určení je daný aj vtedy, ak je síce možné k zodpovedajúcej náprave dospieť aj inak, ale prostredníctvom určovacej žaloby možno dosiahnuť úpravu, ktorá odvráti prípadné budúce spory medzi stranami. Žalobkyňa ako prenajímateľ a právny nástupca po zomrelom T. S. sa domáha predmetnou žalobou určenia platnosti uvedenej nájomnej zmluvy, ktorej predmetom je nájom pozemku - parcela č. XXXX, o výmere X.XXX m2, v katastrálnom území M., ktorý užíva žalovaný ako nájomca pre svoju ťažobnú činnosť. V predmetnej zmluve si zmluvné strany dohodli dobu užívania časti pozemku od 1.1.1994 do 31.12.2005 s tým, že za prenechanie všetkých pozemkov bola dohodnutá úhrada 10.000,- Sk/ha/rok, s celkovou čiastkou ročne 6.020,- Sk; po skončení užívania nájomca mal odstrániť z prenajatého pozemku následky ťažobnej činnosti, pozemok urovnať a odovzdať prenajímateľovi k pôvodnému využitiu; platnosť tejto zmluvy skončila dňa 31.12.2005 a od tejto doby žalovaný neplatí nájom. Žalobkyňa považuje za sporné, či existuje nájomný vzťah medzi ňou a žalovaným, či je nájomná zmluva aj naďalej platná a či žalovaný využíva pozemky neoprávnene. Existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyňa odôvodnila tým, že určením, či tu právny vzťah je alebo nie je, bude zrejmé, kto je povinný plniť a v akom rozsahu, nakoľko žalovaný poukazuje na iný subjekt, s ktorým má komunikovať ohľadom užívania pozemku, keďže tento iný subjekt užíva predmet nájmu. Žalovaný dôvodil, že neužíva predmet nájomnej zmluvy v rozsahu a za účelom, v akom bola pôvodne uzavretá, pričom vlastníkom VN prípojky, ktorá je súčasťou vedenia VN č. XXX, ktoré je vedené cez parcelu č. XXXX, katastrálne územie M., je spoločnosť ZSE distribúcia, a.s. Súd prvej inštancie správne konštatoval v napadnutom rozhodnutí, že žalobkyňa nemôže žalobou v časti, v ktorej sa domáha určenia platnosti nájomnej zmluvy a že táto zmluva trvá, dosiahnuť odstránenie spornosti práva a že takouto žalobou nie je možné predísť žalobe na plnenie, keď neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení, že má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Požadovaným určením platnosti nájomnej zmluvy by sa nič nezmenilo na právnom postavení žalobkyne, pretože posúdenie toho, či je nájomná zmluva Zč. X-XX/XXX/XX, platná a či medzi stranami sporu zmluvný vzťah trvá, tvorí len prejudiciálnu otázku v konaní o žalobe na plnenie, keď žalobkyňa existenciu naliehavého právneho záujmu odôvodnila aj tým, že dôvodom podania určovacej žaloby je to, že žalovaný má záujem na finančnom vysporiadaní, ale nevie v akom rozsahu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na vzťah medzi posúdením prejudiciálnej otázky a rozhodnutím o nároku na plnenie. Prejudiciálna otázka a jej posúdenie nesmie byť nikdy poňaté do výroku súdneho rozhodnutia, keďže výrok súdneho rozhodnutia je jedinou časťou rozsudku, ktorá nadobúda právoplatnosť, prejudiciálne posúdená otázka, ktorá sa prejavuje iba v odôvodnení rozsudku, nemôže tvoriť prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Výnimku tvorí situácia, keď bolo právoplatne rozhodnuté o žalobe na plnenie, ktorého predpokladom bolo prejudiciálne posúdenie (určenie) práva alebo právneho vzťahu. Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, či už kladne alebo záporne (či sa žalobe vyhovelo alebo bola zamietnutá), tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe medzi tými istými účastníkmi konania vo vzťahu k tomu istému skutku, ktorý už bol predbežne právne kvalifikovaný v rozsudku na plnenie. Naopak to však neplatí. Teda právoplatný rozsudok o určovacej žalobe netvorí automaticky prekážku právoplatne rozhodnutej veci voči žalobe na plnenie. Právoplatným rozsudkom o určení práva či právneho vzťahu sa ešte nerozhodlo o povinnosti plniť z tohto práva alebo právneho vzťahu. Preto je žaloba na plnenie v týchto prípadoch prípustná. Právoplatný výrok o určení práva či právneho vzťahu tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci voči novej žalobe na plnenie. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa vzťahuje i na rozhodnutia vydané v rozhodcovskom konaní, v priestupkovom konaní, či v adhéznom konaní trestnom (Komentár Občiansky súdny poriadok Števček/Ficová a kolektív, rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Obdo 44/2011, sp.zn. 5 Cdo 115/2012, sp.zn. 3 MCdo 8/2013). 11. Odvolací súd sa stotožnil aj s argumentáciou prvoinštančného súdu uvedenou v napadnutom rozsudku týkajúcu sa žalobného návrhu o uloženie povinnosti žalovanému plniť si povinnosti z predmetnej nájomnej zmluvy, ktorý považoval za neurčitý, nadbytočný a nevykonateľný, pretože žalobkyňa vôbec nešpecifikovala, aké povinnosti má žalovaný plniť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 1.7.2011, sp.zn. 5 Cdo 181/2010, podľa ktorého žalobný petit (údaj o tom, čoho sa žalobca domáha) je nezrozumiteľný alebo neurčitý vtedy, ak vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je formulované tak, že nemožno vyvodiť, o aké práva a povinnosti skutočne ide a ak je zrejmé, že prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok jeho materiálnu vykonateľnosť. Žalobný petit musí vychádzať z rozhodujúcich skutočností a v prípade, že z nich nevychádza (vychádza z iných rozhodujúcich okolností v návrhu na začatie konania neuvedených), nemožno vytvoriť záver, na základe čoho má súd o žalobnom návrhu rozhodnúť. Rozhodujúcimi skutočnosťami treba rozumieť údaje, ktoré sú nevyhnutne potrebné k tomu, aby bolo zrejmé, o čom a na akom skutkovom základe má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše fakty, na základe ktorých uplatňuje v žalobnom petite svoj nárok, a to v takom rozsahu a v takej kvalite, ktoré umožňujú jeho jednoznačnú individualizáciu, aby ho nebolo možné zameniť s iným skutkom. Žalobkyňa aj napriek výzve súdu prvej inštancie zotrvala na uvedenom žalobnom petite a nešpecifikovala, aké povinnosti má žalovaný z predmetnej nájomnej zmluvy plniť. 12. Za nedôvodné považoval odvolací súd tvrdenie žalobkyne v odvolaní, že JUDr. Viera Malinowská na pojednávaní konanom dňa 15.5.2017 konštatovala, že s otázkou naliehavého právneho záujmu sa súd vysporiadal, pričom má za to, že naliehavý právny záujem preukázala v žalobe a súd ho nepovažoval za neexistujúci v priebehu celého konania. Zo zvukového záznamu z tohto pojednávania jednoznačne vyplýva, že zákonná sudkyňa uviedla, že žalobkyňa doteraz naliehavý právny záujem na požadovanom určení nepreukázala a keďže ide o určovaciu žalobu, musí preukázať naliehavý právny záujem, pričom dôkazné bremeno na požadovanom určení je práve na nej. 13. Odvolací súd dáva zároveň do pozornosti súdu prvej inštancie, že nesprávne uviedol v záhlaví napadnutého rozsudku, že žalobkyňa je zastúpená advokátom M.. L.. A. Z., pretože žalobkyňa dňa 13.6.2013 splnomocnila na zastupovanie v predmetnom spore advokáta JUDr. Miroslava Mojtu (č.l. 42 spisu), ktorý splnomocnil (substitúta) advokáta JUDr. Ing. Petra Slávika na zastupovanie v danej právnej veci. Doteraz k odvolaniu plnomocenstva pre advokáta JUDr. Miroslava Mojta nedošlo, a preto je žalobkyňa aj naďalej zastúpená v konaní týmto advokátom. 14. K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu odvolací súd dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovenia § 191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad § 192, § 193, § 205 C.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. 15. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namietla, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne. 16. Žalobkyňa podala odvolanie voči napadnutému rozsudku aj vo výroku o náhrade trov konania. Odvolanie ale v tomto rozsahu vôbec neodôvodnila, a preto odvolací súd osobitne nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v uvedenom výroku; so zdôraznením, že žalovaný odvolanie nepodal. Odvolací súd pripomína, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 C.s.p.). 17. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľka, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).