Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/174/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615201794 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1615201794.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: D.A. PRESS, spol. s r.o., Cesta Mládeže 2025, 901 01 Malacky, IČO: 34 115 595, zastúpený JUDr. Ing. Petrom Slávikom, advokátom, Břeclavská 3, 901 01 Malacky, proti žalovanému: Mesto Malacky, Radlinského 2751/1, 901 01 Malacky, IČO: 00 304 913, o náhradu škody spôsobenú nesplnením si zmluvných povinností, a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/76/2015-221 zo dňa 3.5.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/76/2015-221 zo dňa 3.5.2017 p o t v r d z u j e . Žalovanému s a p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 10Cb/76/2015-221 zo dňa 3.5.2017, ktorý bol napadnutý odvolaním žalobcu, súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu zo dňa 24.2.2015, ktorou sa tento domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 16.133,48 eur s príslušenstvom špecifikovaným nasledovne: za dobu od 19.11.2012 do 31.1.2013 vo výške 8,75% zo sumy 72.657,18 eur, za dobu od 1.2.2013 do 7.5.2013 vo výške 9,75% zo sumy 72.657,18 eur, za dobu od 8.5.2013 do 24.7.2013 vo výške 9,5% zo sumy 72.657,18 eur, za dobu od 25.7.2013 do 12.11.2013 vo výške 9,5% zo sumy 65.891,19 eur, za dobu od 13.11.2013 do 10.6.2014 vo výške 9,25% zo sumy 65.891,19 eur, za dobu od 11.6.2014 do 9.9.2014 vo výške 9,15% zo sumy 65.891,19 eur, za dobu od 10.9.2014 do 5.11.2014 vo výške 9,05% zo sumy 65.891,19 eur a za dobu od 6.11.2014 do zaplatenia vo výške 8,05% zo sumy 16.133,45 eur, ako aj náhradu trov konania a to všetko titulom náhrady škody spôsobenej porušením povinností žalovaného zo Zmluvy o zabezpečení objektu prostredníctvom Pultu centrálnej ochrany napojeného na Mestskú políciu Malacky s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. 2. Súd prvej inštancie posúdil tvrdenia uvádzané sporovými stranami a ustálil nasledovný skutkový a právny stav: 3. Žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia neuhradeného zostatku skutočnej škody (tvoreného rozdielom celkovej škody 72.417,18 eur a plnenia poisťovne 6.765,28 eur + 60.680,13 eur) a náhrady nákladov spojených s vymáhaním poistného plnenia voči poisťovni 10.922,42 eur, čo predstavuje sumu 15.894,19 eur. Súd prvej inštancie bol viazaný žalobou, hoci numerickým výpočtom škody tak ako je uvedená v žalobe, k tomuto výsledku (výška žalovanej istiny) nebolo možné dospieť. Ako predmet konania preto potom súd prvej inštancie ustálil uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie zostatku skutočnej škody, ktorá má vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu pozostávať z náhrady účelne vynaložených nákladov spojených s vymáhaním poistného plnenia voči poisťovni vo výške 10.922,42 eur a vo zvyšku sumy 5.211,06 eur ako zostatok škody, ktorá podľa vyjadrenia žalobcu nebola uhradená plnením poisťovne. Voči uplatnenému nároku v celom rozsahu vzniesol žalovaný námietku premlčania dôvodiac uplynutím subjektívnej premlčacej doby dva roky podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa žalovaného sa žalobca dozvedel o škode dňa 19.11.2012 a o tom, že žalovaný je podľa tvrdenia žalobcu zodpovedný za škodu, čo je začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby a nárok voči žalovanému si žalobca uplatnil po uplynutí premlčacej doby 24.2.2015. Žalobca námietku premlčania považoval za nedôvodnú, pričom vychádzal z režimu premlčania obchodno-záväzkových vzťahov. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že tvrdené porušenie povinnosti žalovaného zo Zmluvy o zabezpečení ochrany objektu zo dňa 1.6.2002 nie je porušením záväzkového vzťahu v zmysle kogentného ustanovenia § 261 ods. 1 a ani 2 Obchodného zákonníka, v súdenej veci teda nedošlo k porušeniu povinností z obchodno-záväzkového vzťahu, naplnenie predpokladov zodpovednosti za škodu treba posudzovať podľa všeobecnej právnej úpravy zodpovednosti za škodu, ktorou sú ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to vrátane zániku práva domôcť sa plnenia v dôsledku vznesenia námietky premlčania. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca dňa 19.11.2012 mal preukázateľne vedomosť o škode, keď z Hlásenia o škodovej udalosti vyplýva, že dňa 19.12.2012 zistil škodu na odcudzenom tovare vo výške 72.417,18 eur (60.347,65 eur cena tovaru bez DPH, 12.069,53 eur 20% DPH), pričom z dokazovania vyplynulo, že už v deň vzniku škodovej udalosti žalobca mal vedomosť o zlyhaní prenosového zariadenia, v dôsledku čoho neprišlo k reakcii Pultu centrálnej ochrany a Mestskej polície Malacky na vlámanie. Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá hneď, ako získa informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok o osobe škodcu, teda len čo získa vedomosť o skutkových okolnostiach, ktoré sú spôsobilé urobiť takýto záver o možnej zodpovednosti určitého subjektu. Postačuje pritom, aby informácie o skutkových okolnostiach vzniku škody, ktorými poškodený disponuje, mohli viesť k záveru o určení zodpovedného subjektu (nemusí ísť nespochybniteľnú istotu v určení zodpovednej osoby). Subjektívna premlčacia doba preto podľa názoru súdu začala plynúť dňa 19.11.2012 a uplynula 19.11.2014, žalobca uplatnil nárok na súde až 24.2.2015, priznaniu uplatneného práva do výšky 5.211,06 preto bráni námietka premlčania nároku, ktorú vzniesol žalovaný a súd túto posúdil v časti nároku 5.211,06 eur ako plne dôvodnú. 4. V časti náhrady škody v sume 10.922,42 eur, ktorá predstavuje podľa žalobcu účelne vynaložené náklady spojené s vymáhaním poistného plnenia voči poisťovni Allianz Slovenská poisťovňa, a.s. v súvislosti s vymáhaním poistného plnenia, vyúčtované žalobcovi spoločnosťou PPMax s.r.o., IČO: 46 703 403 faktúrou č. 201411089 zo dňa 10.11.2014 splatnej 10.11.2014 súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok nie je možné považovať za premlčaný, keď subjektívna premlčacia doba (vedomosť o tejto škode) začala plynúť najskôr dňom vystavenia faktúry 10.11.2014, potom žalobca uplatnil nárok do jej uplynutia (10.11.2016), avšak tento nárok súd posúdil ako zjavne nedôvodný. Náklady žalobcu v zmysle mandátnej zmluvy so spoločnosťou PP Max, s.r.o. preto nie je možné považovať za účelné, nie je možné dospieť k záveru, že ich vynaložením bol sledovaný určitý cieľ vo vzťahu k vymáhaniu pohľadávky titulom náhrady škody voči žalovanému. Žalobcom uplatnený nárok nespĺňa v časti o zaplatenie 10.922,42 eur atribúty náhrady škody, nakoľko vznik pohľadávky bol vyvolaný výlučne slobodným rozhodnutím samotného žalobcu na základe predmetnej mandátnej zmluvy, dohodnutá odmena mandatára je zmluvným dojednaním medzi žalobcom a jeho zmluvným partnerom, ktorú nemožno posúdiť ako objektívny faktor, vzniknutý nezávisle od vôle žalobcu a v priamej príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného. Povinnosť vyplatenia odmeny za služby tretieho subjektu, ktoré boli dojednané v súvislosti so zmluvným vzťahom žalobcu a jeho poisťovne, tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a jeho zmluvným partnerom. K tvrdenému porušeniu povinností žalovaného nemá žiadnu súvislosť, absentuje príčinná súvislosť medzi tvrdeným porušením povinnosti žalovaného a vznikom škody vo výške 10.922,42 eur za vypracovanie nezáväzného odhadu škodovej udalosti č. 1274408005 (kauzálny nexus). Dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody v sume nákladov na vymáhanie poistného plnenia) nie je protiprávny úkon žalovaného, ale zmluva so jeho zmluvným partnerom, v rámci ktorej žalobca vyplatil dojednanú cenu služieb. 5. Pre úplnosť súd prvej inštancie uvádza, že sa v odôvodnení zaoberal len vyhodnotením stranami predkladaných listinných dôkazov a odpoveďami na otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam a dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011, analog. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005). 6. Preto súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a v rozsudku súdu prvej inštancie cit. zák. ustanovení návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol v celom rozsahu. 7. Žalobca podal včas poštou dňa 16.6.2017 voči rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie odôvodnené odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) CSP. 8. Žalobca vo svojom odvolaní uviedol, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie zamietol jeho žalobu na základe nasledujúcich postulátov - 1. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom občiansko- právnym a nie obchodno-právnym, a 2. Nárok žalobcu je premlčaný podľa predpisov občianskeho práva, keďže uplynula subjektívna premlčacia doba (2 roky) ako aj objektívna premlčacia doba (3 roky). 9. V ďalšom texte odvolania žalobca rozvádza svoje tvrdenia keď uvádza, že súd prvej inštancie vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený Zmluvou o zabezpečení objektu vyhodnotil z jemu neznámych príčin ako vzťah občiansko-právny. Aj keď legislatíva hovorí niečo iné a síce podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka: „Touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.“, podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka je subjektom verejného práva obec. Transpozíciou smernice 2004/18/ES sa rozšírila definícia a vymedzenie obligatórneho použitia Obchodného zákonníka okrem § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka (vzťahy označované ako tzv. B2B vzťahy) aj na vzťahy medzi subjektom verejného práva pri zabezpečovaní verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľom pri výkone jeho podnikateľskej činnosti (vzťahy označované ako B2G). Uvedená zmena priniesla detailnejšie rozpracovanie existujúcej úpravy tak, aby zároveň boli naplnené požiadavky smernice č. 2011/7/EÚ. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé a právne nepochybné, že vzťah navrhovateľa a odporcu je vzťahom spravujúcim sa Obchodným zákonníkom a jeho kategorizácia pod Občiansky zákonník nemá oporu v zákone. 10. Žalovaný uvádza, že má za to, že súd prvej inštancie ignoroval a neskúmal dostatočne zákonné predpoklady vzniku škody ani legálne plynutie lehôt, ktoré predpokladá zákon. Za predpokladu, že by súhlasil s rozhodnutím v časti kategorizácie vzťahu ako občiansko-právneho, mal súd vychádzať z nasledovného: § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.“ kde v tomto prípade by súd prvej inštancie mal skúmať subjektívnu lehotu a jej začiatok. Vychádzajúc z uznesenia ORPZ v Malackách ČVS: ORP-508/OVK-MA-2012-ŠÍ zo dňa 3.7.2014 vyplýva že vyšetrovateľ PZ prerušil trestné stíhanie, ktoré bolo začaté vo veci zločinu krádeže vlámaním dňa 18.11.2012 do objektu veľkoskladu žalobcu z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Podľa obsahu rozhodnutia škoda spôsobená žalobcovi predstavuje 71.417,18 eur tovar a 240,- eur škoda vlámaním. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca v čase uznesenia teda 3.7.2014 nemohol a ani nevedel kto za škodu zodpovedá a preto nemohla byť v tomto ani čase predchádzajúcom splnená podmienka začatia plynutia premlčacej doby podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže právo slúži bdelým, a žalobca ani po šetrení políciou nevedel, kto je zodpovedný za škodu, tak si žalobca dal vypracovať znalecký posudok 13/2014 - K.. F. H., U. XXXXX, XXX XX F.. Znalecký posudok bol vypracovaný dňa 28.9.2014. Až na základe znaleckého posudku sa žalobca dozvedel, kto zodpovedá za škodu, teda zrejme zodpovedá. Má za to, že subjektívna premlčacia doba v prípade, že by išlo o občiansko-právny vzťah by začala plynúť najskôr dňa 29.9.2014 a teda v čase podania návrhu dňa 24.2.2015 by nebola ukončená a nebolo by sa možné domáhať uplynutia premlčacej doby. V prípade, že by premlčacia doba nebola prerušená uplatnením práva, končila by najskôr dňa 30.9.2017. Ďalej žalobca uvádza že v zmysle § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka „Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví“. V tomto prípade by mal súd skúmať objektívnu lehotu a jej začiatok. Začiatok objektívnej premlčacej lehoty začína dňom nasledujúcim po dni škodovej udalosti. Deň škodovej udalosti je 18.11.2012 a teda deň začatia objektívnej premlčacej lehoty je 19.11.2012. Objektívna premlčacia doba je podľa zákona 3 roky a teda v prípade neprerušenia by uplynula dňom 19.11.2015. Keďže ale návrh bol súdu doručený dňa 24.2.2015, nemožno priznať účinky premlčania ani na návrh. Má za to, že objektívna premlčacia doba v prípade, že by išlo o občiansko-právny vzťah neuplynula do začatia konania a preto nie je možné legitímne priznať námietku premlčania v tomto konaní. Na základe vyššie uvedeného máme za, to že súd prvého stupňa nedostatočne skúmal právne skutočnosti a dospel k záverom, ktoré nemajú oporu v platnom práve. Svojim konaním dokonca spôsobil prieťahy nakoľko vyvrátil právnu zásadu - iura novit curia. Občianskoprávna úprava stanovená súdom je v tomto vzťahu neuplatniteľná ale aj táto úprava súdom nezákonné stanovená je súdom zle aplikovaná. Súd prvej inštancie zle vyhodnotil vzťah ako občiansko- právny a zároveň zle tento inštitút aplikoval. Tak ako je uvedené v rozhodnutí, súd prvej inštancie v priebehu bez mála troch rokov od podania návrhu neskúmal žiadne dôkazy predložené stranami, dokonca konštatuje aj nedostatočné dokladovanie výšky škody, ktoré je potvrdenie aj uznesením polície aj riadne vyčíslené pri podaní návrhu ako aj neskoršími vyjadreniami navrhovateľa, ktorými sa však súd nezaoberal. Žalobca v odvolaní ďalej uvádza, že na základe rozhodnutia súdu prvej inštancie zo dňa 3.5.2017 ako aj priebehu konania, nemá potrebu predkladať nové dôkazy, nakoľko všetky otázky sú relevantne podložené dôkazmi doloženými do spisu a vady rozhodnutia vidí najmä v pochybeniach súdu pri aplikácii právnych noriem ako aj právneho posúdenia veci či prístupe k stranám, kedy len ťažko možno hovoriť o nestrannosti. Tak zjavné chyby v právnej kvalifikácii ako aj počítaní času či ignorovanie stranami predložených návrhov či vyjadrení nemožno považovať za efektívny výkon súdnej moci. Podľa § 355 a nasl. CSP podáva žalobca odvolanie voči rozhodnutiu Okresného súdu Malacky zo dňa 3.5.2017 10Cb/76/2015-221 a navrhuje aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 11. Odvolanie bolo súdom prvej inštancie doručené žalovanému, ktorý sa k nemu nevyjadril. 12. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa s časti viedlo v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak súd prvej inštancie rozhodoval vo veci dňa 3.5.2017, teda už za účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160 /2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorého sa počnúc účinnosťou CSP, ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP, sa počnúc dátumom 1.7.2016, vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 13. Odvolací súd skúmal, či odvolanie žalovaného spĺňa podmienky prípustnosti odvolania podľa § 355 ods. 1 CSP a podľa § 356 CSP a dospel k záveru, že odvolanie proti napadnutému rozsudku je prípustné. Odvolací súd ďalej preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania, rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP), nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre posudzovanie napadnutého rozsudku v inom rozsahu, alebo z hľadiska iných odvolacích dôvodov, ako tých ktoré žalovaný v odvolaní uviedol. 14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP, a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. 15. Odvolací súd vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu v odvolaní považuje za potrebné zdôrazniť skutočnosť, že súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní na vzťah žalobcu a žalovaného založený Zmluvou o zabezpečení objektu. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie tejto zmluvy, kde v čl. I. sa uvádza, že jej predmetom je ochrana objektu a majetku žalobcu ako objednávateľa a nejedná sa teda o výkon zabezpečenia verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky samosprávnej jednotky - mesta Malacky. Mesto Malacky taktiež ako zriaďovateľ Mestskej polície Malacky pri plnení predmetu zmluvy nevystupuje ako podnikateľ. Je teda zrejmé, že právny režim zmluvy medzi stranami sporu nie je možné subsumovať pod § 261 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Posudzovaná zmluva neobsahovala ani voľbu Obchodného zákonníka podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka. Z uvedeného následne súd prvej inštancie správne vyvodil záver, že v časti 5.211,06 eur je nárok žalobcu premlčaný keďže už dňa 19.11.2012 mal žalobca preukázateľne vedomosť o škode, keď z Hlásenia o škodovej udalosti vyplýva, že v tento deň zistil škodu na odcudzenom tovare vo výške 72.417,18 eur a z dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že už v tento deň mal žalobca vedomosť o zlyhaní prenosového zariadenia v dôsledku čoho neprišlo k reakcii Pultu centrálnej ochrany a Mestskej polície Malacky na vlámanie. Hoci v odvolaní žalobca rozvádza dôvody, prečo podal žalobu až po vypracovaní znaleckého posudku z ktorého vyplynul záver, že zodpovedným za škodu je žalovaný (sám žalobca uvádza, že „zrejme“), súd prvej inštancie správne uvádza v odôvodnení rozsudku, že žalobca bol povinný podať žalobu hneď ako získa informáciu o možnom škodcovi, pričom táto nemusí byť nespochybniteľne istá. Z uvedeného dôvodu začala plynúť subjektívna premlčacia doba v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka dňa 19.11.2012 nakoľko v tento deň žalobca preukázateľne vedel o škode a aj o subjekte ktorý za túto zodpovedá a následne teda subjektívna premlčacia doba uplynula 19.11.2014. 16. Žalobca v odvolaní uvádza, že ak aj uplynula subjektívna dvojročná premlčacia doba v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka márne, potom ale súd prvej inštancie sa mal zaoberať objektívnou trojročnou premlčacou dobou v zmysle § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka s tým, že tá začala plynúť deň nasledujúci po škodovej udalosti, t. j. 19.11.2012 a uplynula 19.11.2015, kde teda žaloba keďže ju žalobca podal 24.2.2015, bola podaná včas. Odvolací súd k tomuto poukazuje na platnú právnu úpravu a z toho vyplývajúcu ustálenú súdnu prax, kde pri práve na náhradu škody je stanovená kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna a objektívna. Ich začiatok je ale stanovený odlišne - kde objektívna premlčacia doba plynie odo dňa škodovej udalosti a subjektívna premlčacia doba plynie odo dňa kedy sa poškodený dozvie o vzniku škody a o tom kto je škodca. Ich vzájomný vzťah je taký, že sú od seba nezávislé čo do plynutia, jeho začiatku a ak skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie posúdil vzťah premlčacích dôb pri tejto právnej veci správne. 17. Taktiež vo vzťahu k časti nároku uplatneného žalobu a žalobcom špecifikovaného ako náklady spojené s vymáhaním poistného plnenia voči poisťovni Allianz Slovenská poisťovňa, a.s., ktoré žalobca zaplatil spoločnosti PPMax, s.r.o., čo preukázal faktúrou č. 201411089 zo dňa 10.11.2014 splatnou 10.11.2014 súd prvej inštancie správne vyhodnotil právny a skutkový stav keď žalobu v tejto časti považoval za zjavne nedôvodnú keď tu neuniesol žalovaný dôkazné bremeno a nepreukázal kauzálny nexus medzi porušením povinnosti žalovaného a vznikom takto špecifikovanej škody. 18. Naviac, sa odvolací súd potrebuje za potrebné vyjadriť k odôvodneniu odvolania žalobcu odvolacími dôvodmi nasledovne: 19. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a) žalobca vôbec neuvádza, ktoré procesné podmienky neboli splnené. Taktiež vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) žalobca neuvádza v čom spočíval nesprávny procesný postup súdu, že znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) žalobca neuviedol aké navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností súd prvej inštancie nevykonal. Nakoniec vo vzťahu k § 365 ods. 1 písm. g) žalobca neuviedol prečo zistený skutkový stav neobstojí, vo vzťahu prípustnosti ďalších prostriedkov procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Nakoľko žalobca do uplynutia lehoty na odvolanie v súlade s § 365 ods. 3 CSP neuviedol na preukázanie týchto odvolacích dôvodov žiadne dôkazy, odvolací súd sa týmito osobitne nezaoberal a považoval odvolanie podané len čo do dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e) a f). 20. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie, bolo potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť ako vecne správny. 21. Odvolací súd rozhodol o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie jednohlasne, to znamená 3 hlasmi z 3 členov senátu. 22. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 a ods. 1 CSP. Žalovaný, ktorý bol v odvolacom konaní, tak ako v konaní súdu prvej inštancie úspešný v plnej miere, má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, na základe uvedeného odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania priznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).