Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/184/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615210930 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1615210930.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci žalobcov: 1/ W. F., R.. XX.XX.XXXX, D. F. XX/X, W.Í., 2/ K. F., R.. XX.XX.XXXX, D. F. XX/X, W., 3/ H. F., R.. XX.XX.XXXX, D. F. XX/X, W., všetci zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Pavlovič s.r.o., so sídlom Námestie SNP 19, Bratislava, proti žalovanému: TOMA úverová a leasingová a.s., so sídlom Májová 1319, Čadca, IČO: 36 664 090, o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného práva, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 26. septembra 2017 č.k. 6C 1592/2015-177 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k zamietnutiu žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam p o t v r d z u j e. Odvolanie žalobcov vo vzťahu k zamietnutiu žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o úvere o d m i e t a. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa proti žalovanému domáhali určenia neplatnosti zmluvy o úvere č. XXXXX uzavretej dňa 30.04.2007 medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcami 1/ a 2/ ako dlžníkmi a určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXXXX uzavretej dňa 30.04.2007 medzi žalovaným ako záložným veriteľom a žalobcom 3/ a S. F. ako záložcami a náhrady trov konania. 2. Vychádzal zo žaloby skutkovo odôvodnenej tým, že dňa 30.04.2007 uzavreli žalobcovia 1/ a 2/ ako dlžníci a žalovaný ako veriteľ Zmluvu o úvere č. XXXXX podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej im mal žalovaný poskytnúť úver vo výške 715.000,- Sk za účelom prefinancovania kúpy a rekonštrukcie nehnuteľnosti pre bývanie. V skutočnosti im však žalovaný vyplatil iba sumu 650.000,- Sk namiesto 715.000,- Sk, ktorá je v zmluve uvedená. Úrok z úveru bol dohodnutý na 11,20 % p. a. pre prvých 5 rokov od uzavretia zmluvy. Po uplynutí tejto doby mala byť úroková sadzba upravená spôsobmi uvedenými vo všeobecných obchodných podmienkach. Mesačná anuitná splátka bola dohodnutá na sumu 9.993,- Sk. Súčasťou zmluvy o úvere mali byť aj všeobecné obchodné podmienky a sadzobník poplatkov, ktoré však zo strany žalovaného neboli nikdy dodané. Ich záväzok bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam a to Zmluvou o zriadení záložného práva č. XXXXX (ďalej len „zmluva o zriadení záložného práva“), ktorú uzavreli dňa 30.04.2007 ako záložcovia žalobca 3/ a S. F., ktorý v súčasnosti už nežije, a žalovaný ako záložný veriteľ. Predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti vedené na LV č. XX Okresného úradu Malacky pre kat. územie W. ako rodinný dom, súp. číslo XX, postavený na parc. XXX/X s výmerou 459 m2 - zastavané plochy a nádvoria. Podľa žalobcov zmluva o úvere obsahuje veľké množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, obchádza zákon a je aj v rozpore s dobrými mravmi. Napriek tomu, že zmluva o úvere je v záhlaví označená ako „úverová“, uzavretá podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, podľa žalobcov ide o zmluvu spotrebiteľskú a pre jej kvalifikáciu a právny režim je smerodajné ustanovenie § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom a účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere. Skutočnosť, že zmluva o úvere bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka, podľa nich spôsobuje, že vzhľadom na právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv obsiahnutú v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka platnú a účinnú v čase uzatvorenia zmluvy sa táto úprava na zmluvu o úvere nevzťahuje. V žalobe tvrdili, že dojednaním režimu obchodného práva vo forme „zmluvy o úvere“ a nie zmluvy o pôžičke, žalovaný obišiel ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, čím ako dlžníci stratili právo na ochranu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasledujúce) a lepšie právne postavenie. Keďže zmluva o úvere obchádza zákon (Občiansky zákonník), označili ju za neplatnú. Zmluvu o úvere mali aj za nevyváženú z hľadiska úpravy práv a povinností strán. Poukázali na ustanovenie § 6 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. V zmluve o úvere je podľa žalobcov v rozpore s dobrými mravmi dohodnutá výška úroku, ktorá prevyšuje obvyklú úrokovú mieru s ohľadom na priemerné úrokové miery úverov obchodných bánk poskytovaných v tom čase. V danom čase boli úvery na nehnuteľnosti nad 5 rokov úročené sadzbou 6,29 %, a teda úrok 11,20 % ročne mali za navýšený až o 78%. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku žalobcovia považovali aj zaplatenie poplatku pri poskytnutí úveru, keďže tento poplatok nemá podľa nich žiadny rozumný ekonomický základ, ktorý by opodstatňoval jeho znášanie v uvedenej výške. Poplatok by mal podľa nich korešpondovať nejakému predmetu plnenia a zo zmluvy o úvery mali za nejasné, aké skutočné plnenie dostali dlžníci za sumu 15.000,- Sk a čo zahŕňajú „náklady na spracovanie úveru “. Z toho dôvodu označili zmluvu o úvere nejasnú a nezrozumiteľnú. Tvrdili, že žalovaný poskytol dlžníkom reálne len čiastku 650.000,- Sk, preto takéto „úverovanie“ mali za rozporné so spotrebiteľským právom, keďže úroky sa následne počítali aj zo skutočne neposkytnutých finančných prostriedkov a splácanie úveru, ktorý nebol reálne poskytnutý, nemožno od dlžníkov spravodlivo očakávať. Neprijateľné sú podľa žalobcov aj poplatky za upomienky, na ktoré niet zákonného nároku, keďže si veriteľ uplatňuje v prípade omeškania dlžníka úroky z omeškania. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovali podmienku obsiahnutú v čl. V. ods. 1. zmluvy o úvere, podľa ktorej veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať úplné zaplatenie všetkých záväzkov z tejto zmluvy v prípade, že dlžník podstatným spôsobom poruší svoje zmluvné záväzky stanovené v tejto zmluve alebo súvisiacich zmluvných dokumentoch, a to pre jej neurčitosť a nejasnosť, keďže nie je definované, aké konanie dlžníka spôsobí podstatné porušenie zmluvy a dáva tak priestor pre uplatnenie svojvôle veriteľa a značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, nakoľko dlžníkovi je poskytnutá možnosť na odstúpenie od zmluvy len zo zákonných dôvodov. Čo sa týka neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, žalobcovia uviedli, že táto zmluva (čl. VI. bod 6.6. zmluvy) obsahuje dohodu zmluvných strán o tom, že majetkové spory vzniknuté zo zmluvy bude rozhodovať len rozhodcovský súd (rozhodca), čo je podľa nich neprijateľnou zmluvnou podmienkou, priečiacou sa ustanoveniam § 53 ods. 4, písm. r) Občianskeho zákonníka. Zmluvu o zriadení záložného práva označili za neplatnú aj z dôvodu, že nadväzuje na podľa nich neplatnú zmluvu o úvere, keď zmluva o zriadení záložného práva bola uzavretá za účelom zabezpečenia záväzku zo zmluvy o úvere, dôvody neplatnosti zmluvy o úvere preto podľa nich vedú aj k neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva. Vyjadrili názor, že pre prípad určenia úverovej zmluvy za neplatnú, nemohla by byť platná ani zmluva o zriadení záložného práva pre absenciu zákonného podkladu pre zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam. Poukázali na neštandardný spôsob určovania hodnoty zálohu, čo nepochybne popiera oprávnený záujem dlžníkov na čo najlepšie speňaženie veci a čo je podľa nich zjavne v rozpore s dobrými mravmi. V žalobe uviedli, že žalovaný tak predal nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom záložného práva, za cenu výrazne nižšiu než bola trhová cena, a to za sumu 21.000,- eur. Uvedené podľa žalobcov súvisí so spôsobom predaja nehnuteľností, ktorý sa nerealizoval formou dobrovoľnej dražby, ale formou priameho predaja vopred vybratému záujemcovi. Poukázali na znalecký posudok č. 43/2007 vypracovaný znalcom X.. N. I., podľa záverov ktorého všeobecná hodnota dotknutých nehnuteľností bola v roku 2007 určená na sumu 1.630.184,51 Sk (zaokrúhlená výsledná hodnota v zmysle cenového predpisu: 1.600.000,- Sk, t.j. 53.110,27 eur). Tento znalecký posudok bol vypracovaný ešte pred tým, ako došlo k rekonštrukcii rodinného domu, ktorý tak mal v čase výkonu záložného práva podľa žalobcov jednoznačne vyššiu hodnotu. Žalovaný však tento znalecký posudok odmietol akceptovať a naďalej sa riadil svojou vlastnou metodikou, keďže zastával názor, že v znaleckých posudkoch, ktoré predkladajú dlžníci, bývajú vraj nehnuteľnosti nadhodnotené. Poukázali na to, že v zmysle súčasnej právnej úpravy obsiahnutej v § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Takisto namietali, že zmluvné pokuty vyplývajúce z čl. 1. bodu 1.6., čl. IV. bodu 4.6., bodu 4.7., bodu 4.10 a bodu 4.11. sú neprimerane vysoké, neopodstatnené a v rozpore s dobrými mravmi. O nekalých praktikách a nečestnom prístupe žalovaného svedčí podľa žalobcov aj to, že keď v roku 2013 žalobcovia 1/ a 2/ prejavili úmysel vyplatiť svoj ostávajúci záväzok voči žalovanému tak, že by si synovec žalobcu 1/ zobral na tento účel úver, žalovaný prestal so žalobcami 1/ a 2/ komunikovať v tomto smere a pristúpil k výkonu záložného práva priamym predajom zálohu. K otázke preukázania naliehavého právneho záujmu uviedli, že výlučne žalobou o určenie neplatnosti obidvoch zmlúv by mohol byť vytvorený pevný základ pre strany sporu a natrvalo vyriešený celý obsah a dosah uvedených právnych vzťahov. Mali za to, že ide o jediný právny prostriedok ochrany spotrebiteľa, keďže slovenská právna úprava výkonu záložného práva platná a účinná v čase uzatvárania dotknutých zmlúv umožňovala žalovanému uspokojenie jeho pohľadávky z majetku, ktorý bol predmetom záložného práva bez súdnej kontroly, čo je podľa nich v kolízii s princípom efektivity únijného práva a umožňuje obísť dôležitý prvok práva EU, ktorým je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok. Poukázali tiež na ustálenú súdnu prax, kedy spotrebiteľ má vždy naliehavý právny záujem na vyslovení neplatnosti neprimeraných zmluvných podmienok. Uviedli, že na Okresnom súde Malacky prebieha konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedené pod sp. zn. 5C 141/2014, pričom takouto žalobou o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sa nevyrieši hlavný záväzok žalobcov 1/ a 2/. Mali za to, že práve vyriešenie otázky platnosti resp. neplatnosti právnych úkonov v tomto konaní bude mať význam pre konanie vedené pod sp. zn. 5C 141/2014 a podstatným spôsobom ovplyvní toto konanie. Taktiež poukázali na právnu úpravu § 34 ods. 2 katastrálneho zákona, v zmysle ktorého ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. 3. Poukázal tiež na vyjadrenie žalovaného k žalobe, že podľa uzavretej zmluvy o úvere č. XXXXX zo dňa 30.04.2007 bola žalobcom 1/ a 2/ vyplatená suma úveru tak, ako je uvedené v čl. II, bod. 3. predmetnej zmluvy o úvere a v súlade s ustanoveniami príkaznej zmluvy, ktorú mu predložili žalobcovia 1/ a 2/, s tým, že rešpektoval dohodu žalobcu 1/ a 2/ ako príkazcu 1/ a príkazcu 2/ Sumu 700.000,- Sk vyplatil na účet určený žalobcami 1/ a 2/ tak, ako to vyplýva aj zo znenia predmetnej zmluvy o úvere - čl. II, bod 3, druhá a tretia odrážka, keď suma 15.000,- Sk zodpovedala výške nákladov na spracovanie úveru. Z príkaznej zmluvy podľa neho vyplýva, že z poskytnutej sumy 700.000,-Sk suma úveru predstavovala 650.000,- Sk a zvyšok tvorila odmena príkazníkovi v sume 42.000,- Sk vrátane DPH s tým, že príkazník uhradí za príkazcu správny poplatok v sume 8.000,- Sk. Na základe príkaznej zmluvy a zmluvy o úvere č. XXXXX bola teda skutočne žalobcom 1/ a 2/ vyplatená len suma 650.000,- Sk, t.j. 21.576,05 eur. Rešpektoval dohodu žalobcov 1/ a 2/ s príkazníkom. Ohľadne tvrdenia žalobcov 1/ a 2/, že neobdržali Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len VOP) a Sadzobník poplatkov uviedol, že v čl. IV, bod 2. Zmluvy o úvere č. XXXXX dlžníci - žalobcovia 1/ a 2/ prehlásili, že potvrdzujú, že pred podpisom tejto zmluvy sa dôkladne oboznámili s obsahom všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy a že s nimi bez výhrad súhlasia. Návrhy zmlúv a listinnú dokumentáciu k zmluvám zasielal klientom len listovými zásielkami s podrobným popisom, čo a kde majú budúci obligační dlžníci podpísať, a to bez časového limitu a každému dlžníkovi. Žalobcovia 1/ a 2/ mali teda podľa neho dostatočný časový priestor si návrhy zmlúv a súvisiacich listín preštudovať, podať k nim výhrady, návrhy zmien a pod. Následne si mali klienti po podpise zaslaných listín ponechať po exemplári a ostatné zaslal späť na jeho adresu. Tvrdil, že zo strany žalobcov 1/ a 2/ disponuje podpísanými VOP, ktoré sú spojené so Sadzobníkom, a teda aj žalobcovia 1/ a 2/ musia disponovať týmito VOP a sadzobníkom resp. ich videli. Ďalej uviedol, že s kvalifikáciou predmetnej zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej nesúhlasí. Podľa § 1 ods. 2 písm. a.) zákona č. 258/2001 Z.z. neboli spotrebiteľskými zmluvami zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, ktoré oba účely sú v Zmluve o úvere č. XXXXX uvedené. Zo znenia aktuálne platného zákona č. 129/2010 Z.z., § 1, ods. 3 písm. c) vyplýva, že spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov. Zmluvu žalobcovia neuzatvárali ani v tiesni. Čo sa týka dohodnutého úroku z úveru poukázal na skutočnosť, že žalobcovia 1/ a 2/ by v žiadnej banke úver nedostali a v žiadnej nebankovej spoločnosti by im neposkytli taký výhodný úrok, vyšší len o 5% od priemeru, ktorý doložili žalobcovia. Išlo o priemer vo výške 6,29%, t.j. tento priemer musel byť vypočítaný aj z úverov, ktoré mali vyššiu sadzbu, pričom výpočet priemeru je bežnou matematickou operáciou. Mal za to, že úrok vo výške 11,20 % ročne nie je v rozpore s dobrými mravmi, keď na trhu pôsobili spoločnosti, ktoré mali takýto mesačný úrok. Okrem zabezpečenia pohľadávky z úveru záložným právom nežiadal od žalobcov 1/, 2/ žiadne iné záruky splatenia pohľadávky a nepoužíval žiadne nekalé praktiky. Predmetnú úverovú zmluva označil za rovnovážnu, keď v čl. V. bod 2. bola zakotvená možnosť žalobcov 1/ a 2/ odstúpiť od zmluvy zo zákonných dôvodov. Okrem toho z § 4 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je platná, aj keď nespĺňa náležitosti podľa ods. 1 a 3., ak bol na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať. K uzavretej zmluve o záložnom práve uviedol, že po roku 2007 došlo k výraznému poklesu cien nehnuteľností na trhu, preto nemohol pri predaji nehnuteľností použiť uvádzaný znalecký posudok z roku 2007. Zo samotnej zmluvy o zriadení záložného práva (čl. II zmluvy) mal za zrejmé, že záloh nie je ocenený znaleckým posudkom a zmluvné strany sa dohodli, že minimálna cena zálohu je 700.000,- Sk s tým, že žalovaný môže túto cenu znížiť v prípadoch tam príkladom uvedených. Keďže napriek inzerátom a snahe zabezpečiť kupujúceho nemal nikto záujem o kúpu obývaného domu s vynakladaním ďalších nákladov na vypratanie osôb z domu, pristúpil k zníženiu ceny. Žalobu označil za účelovú a diskriminačnú, keďže je nebankovým subjektom. Ak by žalobcovia 1/ a 2/ riadne splácali svoj dlh, nedošlo by k výkonu záložného práva. Zároveň uplatnil námietku premlčania na uplatnenie neplatnosti zmlúv, keďže takúto žalobu je potrebné uplatniť v trojročnej premlčacej lehote od vzniku právnych úkonov. 4. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci právne ju posúdiac podľa ust. § 1 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len zákon o spotrebiteľských úverov), § 52 ods. 1, 2 veta prvá Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 07.03.2007 uzavreli žalobcovia 1/ a 2/ ako príkazcovia 1/ a S. F. a žalobkyňa 3/ H. F. ako príkazcovia 2/ so Slovenským bytovým Servisom s.r.o. so sídlom Mikovíniho 11 v Trnave ako príkazníkom príkaznú zmluvu, podľa ktorej sa príkazník zaviazal zabezpečiť pre príkazcov 1/ na základe udelenej plnej moci uzavretie zmluvy o poskytnutí úveru vo výške 715.000,- Sk s dobou splatnosti úveru 10 rokov a pravidelnými mesačnými splátkami 9.930,- Sk a to s príkazníkom vybratým poskytovateľom úveru, so zabezpečením záložným právom k nehnuteľnosti vo vlastníctve príkazníkov 2/, pričom z finančných prostriedkov poskytnutých zmluvou o úvere bude uhradená odmena príkazníka. Suma úveru bola dohodnutá v sume 650.000,- Sk a za poskytovateľa úveru bol v zmluve označený žalovaný. Celková výška úveru mala byť použitá na úhradu odmeny príkazníkovi v sume 42.000,- Sk vrátane DPH a zvyšok úveru v sume 650.000,- Sk mal príkazník zaslať na účet príkazníkov 1/. Zároveň sa dohodli, že správny poplatok za návrh na vklad záložnej zmluvy uhradí príkazník a túto sumu mu potom uhradia príkazcovia z poskytnutého úveru. Ďalej sa príkazník v zmluve zaviazal zabezpečiť pre príkazcov 2/ na základe udelenej plnej moci uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva s príkazníkom vybratým poskytovateľom úveru ako záložným veriteľom. Zároveň si účastníci zmluvy dohodli, že na základe pokynov príkazníka uzavrú zmluvu o úvere priamo príkazcovia 1/ a zmluvu o zriadení záložného práva priamo príkazcovia 2/. 5. Zo zmluvy o úvere č. XXXXX mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 30.04.2007 uzavreli žalobcovia 1/ a 2/ ako dlžníci a žalovaný ako veriteľ zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcom 1/ a 2/ účelový úver vo výške 715.000,- Sk za účelom prefinancovania kúpy a rekonštrukcie nehnuteľnosti pre bývanie s tým, že žalobcovia 1/ a 2/ boli povinní použiť finančné prostriedky len na tento účel a poskytnutý úver splatiť v pravidelných mesačných splátkach po 9.930,- Sk po dobu 120 mesiacov od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo ukončené čerpanie úveru. Úver bol poskytnutý s dohodnutou úrokovou sadzbou 11,20% po dobu 5 rokov, s následnou úpravou úrokovej sadzby spôsobmi upravenými vo VOP. Súčasťou zmluvy o úvere boli aj VOP a sadzobník, ktoré žalobcovia 1/ a 2/ podpísali a ktoré podpísané žalovaný doložil do spisu. Podľa čl. IV, bod 2. zmluvy o úvere č. XXXXX žalobcovia 1/ a 2/ prehlásili, že potvrdzujú, že pred podpisom tejto zmluvy sa dôkladne oboznámili s obsahom všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy a že s nimi bez výhrad súhlasia. Účastníci zmluvy sa v záhlaví a v čl. VII. ods. 1 dohodli, že záväzkový vzťah vzniknutý z tejto zmluvy sa riadi Obchodným zákonníkom. Z čl. II bod 3. druhá a tretia odrážka prvá zistil, že časť úveru vo výške 700.000,- Sk, ktorá zodpovedala kúpnej cene nehnuteľnosti a súvisiacim platbám, mala byť poukázaná na účet určený dlžníkmi vedený v ČSOB, a.s., pobočka Čadca, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, najneskôr do 15 kalendárnych dní od doručenia podpísanej zmluvy, podpísanej zmluvy o zriadení záložného práva s vyznačenou doložkou príslušnej správy katastra o povolení vkladu záložného práva v prospech veriteľa a nadobudnutí právnych účinkov vkladu a aktuálneho listu vlastníctva, v ktorom je záložné právo v prospech veriteľa zapísané ako prvé v poradí a na zálohu - zabezpečovanej nehnuteľnosti neviaznu iné právne vady, spolu so žiadosťou dlžníka o čerpanie úveru veriteľovi a druhá časť úveru vo výške 15.000,-Sk, zodpovedajúca výške nákladov na spracovanie úveru, bude so súhlasom dlžníka (dlžníkov) prevedená na základe žiadosti dlžníka o čerpanie úveru v lehote pre výplatu prvej časti úveru na účet v ČSOB, a.s., pobočka Čadca, č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX s účelovým určením úhrady týchto nákladov. Skutkovo tiež ustálil, že záväzok žalobcov bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam podľa zmluvy o zriadení záložného práva č. XXXXX, ktorú uzavreli dňa 30.04.2007 žalobkyňa 3/ a S. F., ktorý v súčasnosti už nežije, ako záložcovia a žalovaný ako záložný veriteľ. Predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti vedené na LV č. XX Okresného úradu Malacky pre kat. územie W. ako parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 459 m2 a rodinný dom, súp. číslo XX, postavený na parc. XXX/ X. Záložné právo bolo dohodnuté na zabezpečenie pohľadávky žalovaného voči žalobcom 1/ a 2/ ako dlžníkom zo zmluvy o úvere č. XXXXX. Podľa čl. II záložnej zmluvy záloh nebol ohodnotený znaleckým posudkom a zmluvné strany sa dohodli, že minimálna cena zálohu je 700.000,- Sk. V prípade, že sa po uzavretí záložnej zmluvy zníži cena zálohu z akéhokoľvek dôvodu (vyššia moc, poistná udalosť, vplyv činnosti záložcu a pod.), účastníci zmluvy sa dohodli, že dohodnutú cenu zálohu môže žalovaný ako záložný veriteľ jednostranne primerane znížiť. 6. Konštatoval, že v prípade porušenia podmienok obsiahnutých v oboch zmluvách, najmä ak nedôjde k finančnému plneniu, bol žalovaný podľa čl. V. bod 5.1 záložnej zmluvy oprávnený po predchádzajúcom upozornení predať záloh v dobrovoľnej dražbe alebo predať záloh priamo tretej osobe za minimálnu cenu, resp. prenajať záloh za nájomné v cene 2.000,- Sk až do vyrovnania celej pohľadávky. 7. Právne dôvodil, že pod pojmom spotrebiteľské úvery možno rozumieť všeobecné označenie zmluvných typov, na úpravu ktorých sa majú popri zákonnej úprave samotných zmluvných typov (napr. zmluva o pôžičke, zmluva o úvere a pod.) použiť aj ďalšie právne normy, ktoré dopĺňajú všeobecnú úpravu jednotlivých zmluvných typov o ďalšie náležitosti vymedzené v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keď všeobecne platí, že spotrebiteľská zmluva je zmluvný typ, pre ktorý je charakteristické, že je uzavretá medzi spotrebiteľom a dodávateľom služby alebo tovaru, pričom ide o každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy spotrebiteľovi a to za odplatu veriteľovi bez ohľadu na právnu formu. Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v § 1 ods. 2 vymedzuje typy zmlúv, na ktoré sa ustanovenia o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje. Ide o úvery poskytnuté na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. 8. V prejednávanej veci po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcov nebola dôvodná, keď predmetom konania je určenie neplatnosti zmluvy o úvere, pričom žalobcovia namietali, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá obsahuje viaceré neprijateľné podmienky podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, resp. je v rozpore s dobrými mravmi. Zmluvu o úvere č. XXXXX však súd prvej inštancie vyhodnotil ako zmluvu o úvere uzavretú podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá nespadá pod zmluvný typ spotrebiteľských úverov v súlade s § 1 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úverov. Vyjadril názor, že v súlade s ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka sa právny vzťah medzi stranami sporu spravuje Obchodným zákonníkom, keď účastníci zmluvy sa navyše v súlade s § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka dohodli na tom, že ich vzťah sa bude spravovať Obchodným zákonníkom. Uzavrel, že tento zmluvný typ nepožíva špeciálnu ochranu a aplikáciu ustanovení o spotrebiteľských úverov pri skúmaní práv a povinnosti spotrebiteľa ako slabšej strany sporu. 9. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaný poskytol žalobcom 1/ a 2/ úver v súlade so zmluvou o úvere ako i s ustanoveniami príkaznej zmluvy, a to podľa pokynov žalobcov v sume 700.000,- Sk na účet určený žalobcami. Vyhodnotil, že suma 15.000,- Sk predstavovala odplatu žalovanému za spracovanie úveru. Splnenie záväzku zo strany žalovaného poskytnúť peňažné prostriedky v súlade so zmluvou (§ 501 Obchodného zákonníka) mal za preukázané. Dospel preto k záveru, že žalobcovia 1/ a 2/ tak boli povinní v zmysle zmluvy platiť úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov (§ 502 Obchodného zákonníka) v dohodnutej výške. 10. Z uzavretej úverovej zmluvy nezistil žiadne ustanovenia, ktoré by boli v rozpore s dobrými mravmi, resp. obchádzali zákon, v danom prípade Občiansky zákonník. Zhrnul, že zmluva o úvere bola medzi jej účastníkmi uzavretá platne a nadväzne na to aj zmluva o zriadení záložného práva na zabezpečenie pohľadávky žalovaného vyplývajúcej zo zmluvy o úvere. Vyhodnotil, že žalobcovia nepreukázali a v konaní dokonca ani netvrdili, že poskytnutý úver žalovanému splatili. Z uvedeného dôvodu žalovaný podľa právneho záveru súdu prvej inštancie dôvodne pristúpil k výkonu záložného práva, ktorý aj zrealizoval. 11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. V prejednávanej veci plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. 12. Proti tomuto rozsudku v celosti podali včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobcovia a žiadali ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietali správnosť záveru súdu prvej inštancie, že konaním žalovaného nedošlo k porušeniu zásady dobrých mravov a poctivého obchodného styku. Zdôraznili akcesorickú povahu zmluvy o zriadení záložného práva vo vzťahu k zmluve o úvere. Zopakovali, že v rámci zmluvy o zriadení záložného práva došlo k neštandartnému spôsobu určenia hodnoty zálohu podľa vlastnej metodiky žalovaného v rozpore s oprávnenými záujmami dlžníkov. Žalovaný predal nehnuteľnosti za sumu 21.000,-eur, hoci v zmysle znaleckého posudku X.. N. Š. bola všeobecná hodnota nehnuteľností stanovená na sumu 53.110,27 eur. Uvedený znalecký posudok žalovaný odmietol akceptovať. Práve vo vyššie uvedenom konaní žalovaného vzhliadli rozpor s dobrými mravmi a s poctivým obchodným stykom. Znalecký posudok bol vypracovaný ešte pred rekonštrukciou nehnuteľnosti, po ktorej jej všeobecná hodnota ešte vzrástla. Pri predaji teda žalovaný podhodnotil nehnuteľnosť o viac ako polovicu, a to podľa nich vedome a úmyselne, nakoľko so znaleckým posudkom bol oboznámený a mal vedomosť o rekonštrukcii realizovanej žalobcami, keďže toto mali za preukázané vykonaným dokazovaním. 13. Žalovaný v rámci svojho vyjadrenia k odvolaniu žalobcov realizovaného písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 22.01.2018 uviedol, že odvolacie dôvody sa nezakladajú na pravde, nakoľko nedisponuje vlastnou metodikou na ocenenie zálohu, ale opieral sa o dohodnuté ustanovenia zmluvy. Pri realizácii dobrovoľnej dražby by podľa neho došlo ešte k zníženiu výťažku o odmenu dražobníka, keď i samotný zákon o dobrovoľných dražbách umožňuje znížiť cenu zálohu. Cenu zálohu podľa neho znížili žalobcovia, keďže boli nehnuteľnosti obývané a znížil sa tak počet záujemcov. Relevantný znalecký posudok nemohol byť použitý, nakoľko bol z roku 2007 a medzičasom došlo k poklesu hodnoty nehnuteľností. Namietal pravdivosť tvrdenia, že znalecký posudok mu bol doručený pred predajom. Uviedol, že ani po výkone záložného práva nie je jeho pohľadávka žalobcami uspokojená. 14. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného realizovanom prostredníctvom ich právneho zástupcu podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 02.03.2018 žalobcovia zopakovali totožné právne argumenty ako v odvolaní proti preskúmavanému rozsudku súdu prvej inštancie. 15. Žalovaný v písomnej odvolacej replike na vyjadrenie žalobcov k jeho vyjadreniu označil tvrdenia žalobcov za arbitrárne a zavádzajúce, majúc za to, že prvoinštančný súd sa riadne otázkou zníženia hodnoty zálohu v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal. Uviedol, že pri realizácii záložného práva postupoval s maximálnou odbornou starostlivosťou za splnenia zmluvných podmienok. Zaujal názor, že výkon záložného práva nemá vplyv na platnosť zmluvy o zriadení záložného práva. Stotožnili sa s právnym posúdením súdu prvej inštancie ich vzájomného právneho vzťahu ako vzťahu obchodnému, v rámci ktorého zákon neobchádzal. 16. V ďalšom písomnom vyjadrení doručenom súdu prvej inštancie dňa 17.07.2018 žalobcovia opätovne zopakovali svoje právne argumenty k veci a doplnili, že žalovaný pri predaji zálohu nepostupoval s odbornou starostlivosťou a teda konal v rozpore s ust. §151m ods. 8 Občianskeho zákonníka. 17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) skôr ako pristúpil k vecnému prejednaniu žalobcami podaného odvolania podľa ust. § 379 a § 380 CSP, skúmal, či má podané odvolanie náležitosti podľa ust. § 363 CSP, ktoré sú nevyhnutné na to, aby odvolanie bolo možné považovať za kvalifikovane podané. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcov smerujúce proti zamietajúcej časti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k určeniu neplatnosti zmluvy o úvere zo dňa 30.04.2007 nemožno prejednať a je potrebné ho odmietnuť, pretože žalobcovia v ňom neuviedli dôvody, pre ktoré považujú napadnutý rozsudok v tejto časti, prípadne procesný postup súdu prvej inštancie jeho vydaniu predchádzajúci, za nesprávny (odvolacie dôvody). Pre túto vadu nemožno v odvolacom konaní v rozsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadom určenia neplatnosti zmluvy o úvere pokračovať. 18. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). 19. Podľa ust. § 373 ods. 1 CSP, ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov. 20. Zo žalobcami podanej žaloby vyplýva, že v zmysle jej dvoch petitov sa žalobcovia domáhali vydania dvoch určujúcich výrokov, o ktorých súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu zamietol v celosti, teda zamietol ju v rozsahu oboch požadovaných určení. V odvolaní, ktoré žalobcovia podali výslovne v celosti, však neuviedli dôvody, pre ktoré považujú napadnutý rozsudok, prípadne procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý jeho vydaniu predchádzal, v rozsahu jeho rozhodnutia ohľadom petitom požadovaného určenia neplatnosti zmluvy o úvere, za nesprávny. Neuviedli tak relevantné odvolacie dôvody v zmysle ust. § 363 CSP, uvedenie ktorých je jednou zo základných náležitosti odvolania, na doplnenie ktorých súd odvolateľa nevyzýva (§ 373 ods. 1 posledná veta CSP). 21. Vzhľadom na vady odvolania žalobcov vo vzťahu k rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu jeho zamietnutia žaloby o určenie neplatnosti úverovej zmluvy zo dňa 30.04.2007, a to absenciu odvolacích dôvodov, na doplnenie ktorých sa nevyzýva (§ 373 ods. 1 posledná veta CSP), a pre ktorú vadu odvolania nemožno v odvolacom konaní pre viazanosť odvolacími dôvodmi pokračovať, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je potrebné v tomto rozsahu odmietnuť. 22. Odvolací súd preto dospel k záveru, že sú splnené procesné podmienky na postup podľa ust. § 386 písm. d) CSP, preto odvolanie žalobcov, smerujúce proti zamietnutiu ich žaloby o určenie neplatnosti úverovej zmluvy, odmietol. 23. Vo zvyšku, t.j. v rozsahu odvolania žalobcov proti časti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorej zamietol žalobu žalobcov o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 30.04.2007, prejednal vec podľa § 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP a § 381 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi sa odvolací súd zaoberal dôvodnosťou odvolacích námietok žalobcov a vyhodnotil ich za neopodstatnené, keďže i podľa skutkových a právnych dôvodov samotnej žaloby dôvodom neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva má byť neplatnosť prioritnej zmluvy o úvere, keďže právny vzťah založený zmluvou o zriadení záložného práva je k právnemu vzťahu založenému zmluvou o úvere právnym vzťahom akcesorickým. Vzhľadom na odmietnutie odvolania žalobcov proti časti napadnutého rozsudku týkajúcej sa zamietajúceho rozhodnutia súdu prvej inštancie o určení neplatnosti zmluvy o úvere potom absentuje právoplatné súdne rozhodnutie, v zmysle výroku ktorého by bola relevantná zmluva o úvere určená za neplatný právny úkon, z ktorého dôvodu žalobcami vymedzené dôvody neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam ako zmluvy akcesorickej, odvodené od nimi tvrdených dôvodov neplatnosti zmluvy o úvere, nemôžu obstáť. 24. Pokiaľ ide o žalobcami v odvolaní uvádzané ďalšie dôvody neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, odvolací súd vyhodnotil, že tieto sa neviažu k vzniku tohto právneho úkonu, ale žalobcovia nimi napádajú platnosť aktu prevodu vlastníctva relevantnej nehnuteľnosti priamym predajom, t. j. zákonnosť výkonu záložného práva, a to aj s poukazom na stanovenú nízku predajnú cenu nehnuteľnosti, ktoré skutkové a právne okolnosti platnosť tohto právneho úkonu pri jeho vzniku nemôžu vyvrátiť. 25. So zreteľom na vyššie uvedené odvolací napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa zamietnutia žaloby ohľadom určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 30.04.2007 ako vo výroku vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa ust. § 255 ods. 1 CSP analogicky v spojení s ust. § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP, všetko v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP. Žalobcovia, ktorí svojim odvolaním bez odvolacích dôvodov vo vzťahu k prvej časti napadnutého rozsudku, z procesného hľadiska zavinili odmietnutie svojho odvolania (analogicky, zastavenie odvolacieho konania) v tomto rozsahu a žalovanému tak vznikol voči nim nárok na náhradu trov tejto časti odvolacieho konania. Zároveň bol vo zvyšku žalovaný v odvolacom konaní úspešný. Odvolací súd mu však voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).