Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/256/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615211144 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1615211144.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobkyne: N. C., U.. XX.XX.XXXX, R. V. XX/ XXXX, R., zastúpenej advokátom: JUDr. Peter Schmidl, so sídlom Záhorácka 11/A, Malacky, proti žalovanému: G. Š., U.. XX.XX.XXXX, R. E.U. XXXX/XX, R., zastúpenému: AK ALMOND LEGAL s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava o určenie, že žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľnosti titulom vydržania, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky, zo dňa 09. marca 2017, č.k. 5C/1663/2015-236, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu; ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že žalovaný nie je vlastníkom pozemku v kat. úz. G., zapísanej na LV č. XXXX K. D.. Č.. XXX/X o výmere 2129 m2 - orná pôda a to titulom vydržania podľa Notárskej zápisnice č. N236/2002, Nz236/2002, spísanej dňa 02.10.2002 notárkou JUDr. Danielou Čečotovou v Hlohovci; a žalovanému proti žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Vychádzal zo zistenia, že vlastníkom nehnuteľností, pôvodne zapísaných v PKV č. XXX pre L.. Ú.. G., v súčasnosti sa jedná o zrejme už o parc. č.: XXX/XX, XXX/XXX, XXX/XXX je G.. G. Š., U.. XX.XX.XXXX - žalovaný. V minulosti tieto nehnuteľnosti vlastnila W. K., A. G., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX. Z notárskej zápisnice spísanej dňa 02.10.2002 notárkou v Hlohovci JUDr. Danielou Čečotovou č. N 236/2002, Nz 236/2002 zistil, že bolo vydané osvedčenie podľa ktorého nadobudol Y. Š., U.. XX.XX.XXXX, R. R., E. XXXX/XX, titulom vydržania pozemky zapísané v PKV č. 157 v kat. úz. G.. Na základe toho bol aj založený list vlastníctva č. XXXX. V konaní nebolo sporné, že nehnuteľnosť parc. č. XXX/X - orná pôda vo výmere 2129 m2 nebola predmetom dedičského konania po zomrelej W. K., A.. G.. Žalobkyňa je vnučka a žalovaný je pravnuk nebohej W. K.. Takto ustálený skutkový stav veci posúdil po právnej stránke podľa ust. § 137 písm. c) C.s.p. a dospel k záveru, že podanej žalobe nie je možné vyhovieť. Poukázal na to, že určovacia žaloba má predovšetkým preventívny charakter, jej účelom je spravidla poskytnúť ochranu práva žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu, alebo práva. Je na mieste tam, kde jej pomocou možno odstrániť stav ohrozenia práva, či neistoty v právnom vzťahu a primeranú nápravu nie je možné dosiahnuť inak, ale aj tam, kde určovacia žaloba účinnejšie ako iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a kde jej pomocou možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia sporov v budúcnosti. Toto poslanie určovacej žaloby korešponduje so zákonnou požiadavkou existencie naliehavého právneho záujmu na ňom navrhovanom určení. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti tento žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Nejde pritom o samotnú určovaciu žalobu ,ale o tom, čoho (akého určenia) sa ňou žalobca domáha a za akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou so zvoleným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu a určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie vzťahov, ktoré sú touto neistotou ohrozené. Určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná v prípade právnych vzťahov k nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci žalobe môže byť jedným s predpokladov pre zosúladenie evidovaného a právneho stavu (rozsudok NS SR č. k. 5Cdo 24/2009). Zdôraznil, že žalobkyňa žiadala aby súd určil, že žalovaný nie je vlastníkom parcely číslo XXX/X - orná pôda o výmere 2129 m2 v kat. úz. G.. Takto špecifikovaný pozemok však v súčasnosti už ani neexistuje a ak by súd navrhovaným spôsobom rozhodol, jednalo by sa o nevykonateľné rozhodnutie. Najmä sa však stotožnil s argumentáciou žalovaného, že rozhodnutie, ktoré žiadala vydať žalobkyňa, by nevytvorilo medzi stranami sporu pevný základ a neodstránilo by spornosť práva žalobkyne alebo neistotu v jej právnom vzťahu. Práve naopak, ak by súd žalobe vyhovel, vôbec by sa tým nedosiahlo vyriešenie vlastníckych vzťahov k bývalej nehnuteľnosti zapísanej ako parc. XXX/X, ale vznikla by sporná situácia, keďže sama žalobkyňa uvádza, že možných dedičov po pôvodnej vlastníčke tejto nehnuteľnosti je cca 20. Požadované rozhodnutie súdu by teda viedlo nie k odvráteniu sporov v budúcnosti, ale vytvorilo by stav, ktorý by mohol založiť viaceré spory. Takýmto rozhodnutím by sa nemohol dosiahnuť stav, z ktorého by bolo zrejmé kto je vlastníkom sporného pozemku. Z uvedeného dôvodu bolo preto potrebné žalobu zamietnuť, s poukazom na citované ustanovenie § 137 písm. c) C.s.p. pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o ich výške rozhodne po právoplatnosti rozsudku. 2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala jeho zmeny a vyhovenia podanej žalobe v celom rozsahu, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že súd prvej inštancie súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Namietala, že v danej veci je daný naliehavý právny záujem, pretože v danom prípade ide o nehnuteľnosť a z rozhodnutia NS SR sp. zn. l Cdo 56/2003 vyplýva, že ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo len také súdne rozhodnutie môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Poukázala tiež na rozhodnutie NS SR sp. zn.1 MCdo 1/2017, z ktorého vyplýva, že právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby musí byť naliehavý v tom zmysle, že vyhovením žalobe je možné odstrániť spornosť určitého právneho vzťahu a ochranu práv žalobcu alebo jeho oprávnených záujmov. Súdna prax vychádzala z toho, že: (1) naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáhal) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty, (2) tento záujem je daný vtedy, pokiaľ by bez súdom vysloveného určenia bolo buď ohrozené právo žalobcu, alebo by sa jeho právne postavenie stalo neisté. Nesúhlasila tiež so záverom prvoinštančného súdu, že neexistencia parcely, ktorá je predmetom určovacej žaloby, vedie k zamietnutiu žaloby, nakoľko neurčitosť či nezrozumiteľnosť, alternatívne pisárska chyba, nemôžu byť dôvodom pre zamietnutie žaloby. Aj keby názor prvostupňového súdu o neexistencii parcely obsiahnutej v petite žalobkyne (vyslovený v odôvodnení jeho rozsudku) bol správny, nebolo by možné len pre tento nedostatok návrh zamietnuť, nakoľko ak návrh - žaloba podaný na súde nemá náležitosti požadované zákonom, hlavne ak v ňom chýba pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností a presné uvedenie nároku, ktorého prisúdenia sa žalobkyňa domáha (petit), súd upozorní žalobcu na tieto chyby návrhu a vyzve ho, aby ich v určenej lehote odstránil. Súčasne ho musí poučiť, že ak nebudú tieto chyby odstránené v danej lehote, súd konanie zastaví, pokiaľ v ňom nemožno pre tento nedostatok podania pokračovať. Napokon, v nadväznosti na prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, ktoré v konaní žiadala vykonať, a to najmä výsluchy svedkov, susedov, sesterníc, ktoré vedia o skutkovom stave čo do pozemkov sa týka, rovnako vedia vypovedať o tom, či skutočne dobromyseľne žalovaný (jeho otec) vydržal pozemok, alebo nie, konštatovala, že súd nevykonaním návrhov dôkazov, ktoré boli relevantné pre rozhodnutie v danej veci, porušil jej právo na spravodlivé a objektívne rozhodnutie veci. 3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, keď sa stotožnil s jeho záverom, že žalobkyňa na požadovanom negatívnom určení nemá naliehavý právny záujem, pričom tento nemožno vyvodiť ani z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukazuje v podanom odvolaní, keď tieto v danej veci vzhľadom na odlišnosť prípadov nemožno aplikovať, nakoľko v žalobkyňou citovaných konaniach a rozhodnutiach nešlo o negatívnu určovaciu žalobu, vo vzťahu ku ktorej NS SR v rozsudku sp. zn. 5Cdo 24/2009, v obdobnej situácii ako je predmet tohto konania, výslovne uviedol, že negatívne určenie vo svojej podstate nie je spôsobilé úplne odstrániť neistotu v právnom vzťahu účastníkov, pretože aj v prípade vyhovenia tejto žalobe by nebola uspokojivo vyriešená otázka, kto je vlastníkom spornej nehnuteľnosti. V nadväznosti na ďalšie námietky žalobkyne v odvolaní poukázal na to, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď napadnutým rozsudkom žalobu zamietol s poukazom na ust. § 137 písm. c) C. s. p. pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, kedy je vylúčené, aby sa zároveň zaoberal vecou samou, a preto postupoval správne, keď nevyzýval žalobkyňu na odstránenie vád podanej žaloby, keď naviac žalobkyňa nepochybne aj bez výslovného upozornenia súdu vedela, že nie je vlastníkom pozemku označeného ako "p. č. XXX/X - orná pôda o výmere 2129 m2", nakoľko už k podanej žalobe priložila list vlastníctva č. XXXX, z ktorého je zrejmá súčasná identifikácia predmetnej nehnuteľnosti. Zdôraznil, že napadnutý rozsudok považuje aj za vecne správny, keďže má za to, že v prípade žaloby podanej v tomto konaní išlo o špekulatívny návrh. Žalobkyňa totiž v podanej žalobe spochybňovala vydržanie sporného pozemku jeho otcom, a to napriek tomu, že ich rodina predmetnú nehnuteľnosť roky užívala so súhlasom všetkých ostatných príbuzných, dedičov pôvodnej vlastnícky W. K., vrátane samotnej žalobkyne, ktorá svoje tvrdenia ohľadne údajnej neplatnosti vydržania predmetného pozemku žiadnym spôsobom nepreukázala. Naopak, on k svojim vyjadreniam v tomto konaní priložil množstvo dôkazov, z ktorých je zrejmé, že na strane jeho otca došlo k splneniu všetkých podmienok vydržania vyplývajúcich z ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odvolanie žalobkyne preto označil za nedôvodné. 4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 5. V posudzovanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáha určenia, že žalovaný nie je vlastníkom pozemku v kat. úz. G., zapísanej na LV č. XXXX ako parc. č. XXX/X o výmere 2129 m2 - orná pôda a to titulom vydržania podľa Notárskej zápisnice č. N236/2002, Nz236/2002, spísanej dňa 02.10.2002 notárkou JUDr. Danielou Čečotovou, so zameraním sa skutočnosti relevantné pre posúdenie otázky existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v zmysle ust. § 137 písm. c) C.s.p. Vychádzal zo správnych skutkových záverov, na ktorých základe následne dospel aj k správnemu právnemu posúdeniu veci, keď konštatoval, že naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa žalobkyňa v tomto spore domáha, nie je daný. Odvolací súd sa v tomto smere stotožnil so záverom prvoinštančného súdu; vychádzajúceho z ustálenej judikatúry, na ktorú v tejto súvislosti správne poukázal; že naliehavý právny záujem na určení nie je daný, ak ním nie je možné dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu práv a oprávnených záujmov žalobcu, prípadne ak ním nemôže byť odstránená spornosť dotknutých právnych vzťahov, pričom nakoľko; bez zreteľa na správnosť identifikácie spornej nehnuteľnosti; je v danej veci nepochybné, že samotné určenie, že žalovaný nie je vlastníkom, avšak bez toho, aby zároveň súd rozhodol, kto vlastníkom je (prípadne že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi) nemôže mať za následok nastolenie právnej istoty vo vlastníckych vzťahoch k spornej nehnuteľnosti, a nemôže tak existovať ani naliehavý právny záujem na takomto určení, a to za stavu, keď žalobkyňa má k dispozícii dostatok právnych prostriedkov, ktoré môže využiť na ochranu svojich práv. Napokon, správne súd prvej inštancie poukázal i na to, že vzhľadom na zmeny v označení nehnuteľnosti, ktorá bola žalobkyňou identifikovaná v petite žaloby (a súd prvej inštancie v tomto smere sám nebol oprávnený vykonať žiadnu nápravu) by bolo vyhovujúce rozhodnutie súdu materiálne nevykonateľné, keď takýto rozsudok by z dôvodu zmeny označenia pozemku nebol spôsobilý na zápis (vykonanie záznamu) zmien do katastra nehnuteľností. Súd prvej inštancie na vec aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, pričom i dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel dostatočne vysvetlil, keď sa dôsledne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci z hľadiska naliehavého právneho záujmu. Napokon odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že súd prvej inštancie pri absencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, postupoval správne, keď sa; v súlade so zásadou hospodárnosti konania; tvrdeniami a argumentáciou žalobkyne, týkajúcimi sa vecnej opodstatnenosti podanej žaloby, už podrobnejšie nezaoberal, nakoľko bez ohľadu na ne podanej žalobe nebolo možné vyhovieť. 6. Neopodstatnená je námietka žalobkyne, ktorá v odvolaní poukázala na to, že v danej veci je daný naliehavý právny záujem, pretože v danom prípade ide o nehnuteľnosť a v tejto súvislosti odkázala aj na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, o ktoré svoju argumentáciu opiera. Žalobkyňa sa totiž nedomáha vydania (pozitívneho) určovacieho rozsudku, avšak rozhodnutia negatívneho (že žalovaný nie je vlastníkom), a v takomto prípade je zásadne existencia naliehavého právneho záujmu vylúčená z dôvodu, že takéto rozhodnutie súdu; ako na to správne poukázal aj žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu; nie je spôsobilé úplne odstrániť neistotu v právnom vzťahu účastníkov, pretože aj v prípade vyhovenia tejto žalobe by nebola uspokojivo vyriešená otázka, kto je vlastníkom spornej nehnuteľnosti (porov. o. i. rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo 24/2009). 7. Rovnako je nedôvodná a bez právneho významu argumentácia žalobkyne, že ak by aj označila v petite žaloby neexistujúcu parcelu, nebolo možné len pre tento nedostatok žalobu zamietnuť, nakoľko ak žaloba nemá náležitosti požadované zákonom, je povinnosťou súdu žalobcu na tieto chyby upozorniť a vyzvať ho na ich odstránenie, pod hrozbou zastavenia konania (odmietnutia žaloby). Vzhľadom na absenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení totiž správnosť postupu súdu prvej inštancie nemala žiaden vplyv na výsledok sporu, keď bez ohľadu na správnosť identifikácie predmetného pozemku podanej žalobe nebolo možné vyhovieť. Uvedené platí aj vo vzťahu k postupu prvoinštančného súdu, ktorý v spore nevykonal žalobkyňou navrhované dokazovanie výsluchmi svedkov, susedov a sesterníc, keďže týmito dôkazmi mienila žalobkyňa preukázať, že žalovaný, resp. jeho právny predchodca, predmetný pozemok nenadobudol vydržaním, a tieto skutočnosti tak vzhľadom na chýbajúci naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c) C.s.p. nemali žiadny význam pre rozhodnutie súdu v spore. 8. Súdu prvej inštancie teda nemožno vytýkať žiadne pochybenie pri skutkovom a právnom posúdení dôvodnosti podanej žaloby, pričom ani vo svojom odvolaní žalobkyňa neuviedla žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie právne významných otázok odvolacím súdom. 9. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.). 10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich náhrade rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).