Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/122/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615212292 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1615212292.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., IČO: 649 48 242, so sídlom: Želetavská 1525/1, Praha 4, Česká republika, v zast.: HMG LEGAL, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Červeňova 14, Bratislava, proti žalovaným: 1/ G. Y., X.. XX.XX.XXXX, L.H.: R. XXXX/XXX, H., 2/ Y. Y., X.. XX.XX.XXXX, L.: R. XXXX/XXX, H., o zaplatenie sumy 3.068,48 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky, č.k. 7C/296/2015-57 zo dňa 16.02.2018, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaným 1/ a 2/ sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 543,54 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 736,76 Eur od 18.09.2014 do 24.10.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 543,54 Eur od 25.10.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovaným 1/ a 2/ nepriznal náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 497, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 2, 3, 5, § 54 ods. 1, § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, 2, 8, § 2 písm. a/, § 9 ods. 1, 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a vecne tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 18.12.2015 domáhal voči žalovaným 1.) a 2.) zaplatenia sumy 3.068,48 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.460,43 Eur od 30.11.2015 do zaplatenia, s riadnymi úrokmi vo výške 9,99% ročne zo sumy 2.460,43 eur od 30.11.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.12.2010 uzatvoril so žalovanými 1.) a 2.) ako dlžníkmi zmluvu o úvere č. U.-M.-XXXXXXXX-XXXX- H.-R., predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 7.000,- Eur žalobcom. Žalovaní sa zaviazali poskytnutý úver splácať v 60 mesačných splátkach vo výške 148,71 Eur. Konečná splatnosť úveru bola zmluvnými stranami dohodnutá do 60 mesiacov od prvého čerpania úveru. Ročná percentuálna miera nákladov ku dňu podpísania zmluvy o úvere bola 11,87 % ročne. Pretože žalovaní porušili svoje povinnosti vyplývajúce z podmienok dohodnutých v zmluve (nezaplatenie anuitných splátok) aj napriek písomnej výzve žalobcu adresovanej žalovaným zo dňa 21.07.2014, žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru ku dňu 17.09.2014. Celkový nedoplatok žalovaných z predčasne ukončenej zmluvy predstavuje sumu 3.068,48 Eur, z toho istina je vo výške 2.460,43 Eur, dlžný riadny úrok je 342,64 Eur, dlžný úrok z omeškania je 258,09 Eur. Žalovaní dlžnú čiastku žalobcovi neuhradili. Žalobca si ďalej uplatňuje úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.460,43 Eur (istina) od 30.11.2015 do zaplatenia a riadne úroky vo výške 9,99% ročne zo sumy 2.460,43 Eur (istina) od 30.11.2015 do zaplatenia. 3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o úvere zo dňa 15.12.2010, obchodnými podmienkami, upomienkou zo dňa 21.07.2014, kópiami doručeniek, oznámením o predčasnej splatnosti zo dňa 17.09.2014, kópiami doručeniek, špecifikáciou dlžnej sumy zo dňa 13.04.2017, výpisom z úverového účtu žalovaného, prehľadom výpočtu úrokov ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový a právny stav. 4. Žalovaný 1.) v rámci vyjadrenia na pojednávaní uviedol, že poskytnutý úver si s manželkou vzali na stavbu rodinného domu. Zo začiatku úver splácali, potom prišiel žalovaný 1.) o prácu, manželka poberá invalidný dôchodok a nemali dostatočný príjem na splácanie. Zrušil tretí doplnkový dôchodcovský pilier a z toho by chcel vyplatiť tento dlh. Žalovaná 2.) súhlasila s manželom. 5. Žalobca ako veriteľ a žalovaní 1.) a 2.) ako dlžníci uzavreli dňa 15.12.2010 zmluvu o úvere č. U.- M.-XXXXXXXX-XXXX-H.-R., na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 7.000, - Eur, s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 9,99 % ročne, RPMN vo výške 11,87 % a priemernou hodnotou RPMN vo výške 12,87 %. V zmysle úverovej zmluvy sa žalovaní zaviazali platiť poplatok za poistenie úveru mesačne vo výške 1,64 % z aktuálnej výšky splátky (bod 20 článok III.). Poplatok za poskytnutie úveru si účastníci nedojednali. Celkové náklady dlžníka spojené s úverom boli uvedené vo výške 2.188,40 Eur, pričom konečná splatnosť úveru bola do 60 mesiacov od prvého čerpania úveru. Podľa bodu 1 čl. X. zmluvy, dlžník ako poistený súhlasí so základným balíkom poistenia špecifikovaný v tomto článku, ktoré poskytuje U. J.S., C..R.. R. R. Z. XX, L., v zmysle Rámcovej poistnej zmluvy č. 100 003 zo dňa 10.08.2009 uzatvorenej medzi poistiteľom a bankou ako poistníkom. Neoddeliteľnou súčasťou Rámcovej poistnej zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie k úveru. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú Obchodné podmienky na poskytovanie úverov fyzickým osobám - nepodnikateľom, ktorých prevzatie žalovaný potvrdil svojím podpisom. 6. Zo špecifikácie pohľadávky súd zistil, že žalovaní zaplatili na úver sumu 6.456,46 Eur (z tejto sumy zaplatili sumu 193,22 Eur po vyhlásení predčasnej splatnosti a to dňa 24.10.2014), ktorú žalobca započítal nasledovne: na istinu sumu 4.539,57 Eur, na úroky sumu 1.748,77 Eur, na úroky z omeškania sumu 5,50 Eur, na poplatky za správu úverového účtu sumu 60,14 Eur a na poistné sumu 102,48 Eur. Dlžná suma istiny tak predstavuje sumu 2.460,43 Eur (čerpaný úver 7.000,- Eur - suma splátok 4.539,57 Eur započítaných na istinu). Suma 342,64 Eur predstavuje sumu riadnych úrokov za obdobie od 22.03.2013 do 17.09.2014 (dátum predčasnej splatnosti úveru) vo výške 38,74 Eur a sumu 303,90 Eur ako kapitalizované riadne úroky z jednotlivých omeškaných anuitných splátok do lehoty splatnosti a po lehote splatnosti do dňa vyčíslenia dlžnej pohľadávky. Suma úrokov z omeškania 258,09 Eur predstavujú zákonné úroky z omeškania z jednotlivých omeškaných dlžných splátok ako aj zo zosplatnenej sumy vyčíslených do 29.11.2015. Suma 7,32 Eur predstavuje neuhradené poistné za 3 mesiace po 2,44 Eur do predčasnej splatnosti úveru. 7. Keďže žalovaní neuhrádzali splátky úveru riadne a včas, žalobca zaslal žalovaným upomienky zo dňa 21.07.2014, ktorými ich vyzval na zaplatenie omeškanej sumy. Upomienky boli žalovaným doručené dňa 24.07.2014. Keďže žalovaní po zaslaných upomienkach úver naďalej nesplácali, oznámil žalobca žalovaným zosplatnenie celého úveru ku dňu 17.09.2014. Oznámenie bolo žalovaným doručené dňa 22.09.2014. 8. Z vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná čiastočne. Žalobca a žalovaní 1.) a 2.) uzavreli úverovú zmluvu, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Na základe uzatvorenej úverovej zmluvy žalobca poskytol žalovaným spotrebiteľský úver v sume 7.000 Eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splácať v splátkach po 148,71 Eur a to v počte 60 splátok. Zmluva o úvere uzatvorená medzi veriteľom a spotrebiteľom však neobsahuje náležitosti požadované z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, konkrétne podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z., a síce termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V takomto prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom žalovanému považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. 9. Údaj o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov presne v tomto členení, je základnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve sa uvádza len výška splátky 148,71 Eur bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je uvedená výška splátky v členení na istinu, úrok a poplatky. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Citované ustanovenie má za cieľ v zrozumiteľnej forme informovať spotrebiteľa, ako bude s jeho splátkou naložené a najmä, aká časť úveru bude ňou splatená, okrem odplaty veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi stranami neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy. Navyše v zmysle ustanovenia § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, ktoré ustanovenie sa v súlade s § 54 ods. 1 použije prednostne na daný spotrebiteľský vzťah, pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Vzhľadom na to, že zmluva neobsahuje členenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a poplatky, nie je možné preskúmať, či žalobca dodržal pri uzatváraní a plnení zmluvy citované ustanovenie § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že v zmluve je síce uvedená suma 2.188,40 Eur ako celkové náklady dlžníka spojené so spotrebiteľským úverom, ďalej však v zmluve nie je uvedené, koľko z tejto sumy predstavujú naúčtované úroky, poistné a poplatky. Suma, ktorú majú žalovaní celkovo zaplatiť je teda vo výške 9.188,40 Eur (úver 7.000,- Eur + náklady 2.188,40 Eur). Po spočítaní počtu splátok (60) v sume po á 148,71 Eur však dostaneme sumu 8.922,60 Eur. Z takto uvedených údajov v zmluve nie je možné zistiť, koľko reálne žalovaní ako spotrebitelia zaplatia na nákladoch spojených s úverom. 10. V zmluve chýba tiež ďalšia náležitosť, a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti uvedená v zmluve „do 60 mesiacov od prvého čerpania úveru“ nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Uvedenie iba celkového počtu splátok, nepredstavuje dostatočnú informáciu pre spotrebiteľa, aby už pri uzatváraní zmluvy presne vedel posúdiť dokedy bude povinný úver splácať a vyhodnotil si tak ekonomické riziko s úverom spojené, najmä dokedy ho bude jeho zmluvný záväzok zaťažovať. V danom prípade lehota splatnosti úveru uvedená v zmluve ako 60 mesiacov, je veľmi dlhé časové obdobie. Spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy nepozná konkrétny dátum konečnej splatnosti úveru, nemusí byť preto schopný dostatočne posúdiť najmä výhodnosť poskytnutého úveru a svoju schopnosť úver riadne splácať. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je splatná posledná splátka. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. 11. V danom prípade žalobca napriek tomu, že ho v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno nepreukázal, že zmluva obsahovala údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, presne v tomto členení, údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Preto je potrebné predmetný spotrebiteľský úver podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, považovať za bezúročný a bez poplatkov. 12. Súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil aj rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09.11.2016 pod zn. C-42/15, avšak k tomuto rozhodnutiu uvádza, že súd predmetnej zmluve o úvere nevytýkal len absenciu výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ale aj neuvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ktoré sú ako náležitosti zmluvy o úvere upravené v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom v zmysle citovaného rozhodnutia sa článok 23 smernice 2008/48 má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Súd má za to, že neuvedenie presného členenia jednotlivých splátok na istinu, úroky a poplatky ako aj neuvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v danom prípade jednoznačne môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, preto aj v zmysle výkladu k článku 23 smernice 2008/48, sa táto zmluva považuje za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov. 13. Vzhľadom na vyššie uvedené úver poskytnutý žalovaným predmetnou úverovou zmluvou je potrebné považovať za úver bezúročný a bez poplatkov pre nedostatok náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) a písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaní sú preto povinní vrátiť žalobcovi rozdiel medzi skutočne čerpanou sumou a ňou uhradenými splátkami (bez akýchkoľvek poplatkov a úroku). Pokiaľ ide o celkovú sumu úveru, žalovaní čerpali úver vo výške 7.000,- Eur, splátkami zaplatili celkovo sumu 6.456,46 Eur, preto súd uložil žalovaným zaplatiť rozdiel medzi poskytnutým úverom a uhradenými splátkami a to sumu 543,54 Eur. Vo zvyšku uplatnenej istiny a vyčíslených riadnych úrokov žalobu zamietol. 14. Pokiaľ ide o kontinuálny zmluvný úrok 9,99 % ročne, ktorý uplatnil žalobca z nezaplatenej istiny od 30.11.2015 do zaplatenia, súd žalobu v tejto časti zamietol z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Pre úplnosť však súd považuje za potrebné uviesť, že ak ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru žalobcovi zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia nepatrí. Súd pritom vychádza z uznesenia ÚS IV. 476/2012 z 18.9.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd SR odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania / R 59/1998, 4Obo 143/1998/. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. ÚS SR v citovanom ustanovení konštatuje, že by namietané rozhodnutie bolo možné považovať za svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené, resp., že by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu. 15. Súd v danom prípade dospel tiež k záveru, že žalobcovi nepatrí ani nárok na zaplatenie poistného vo výške 7,32 Eur, ktoré malo byť so žalovanými dojednané v bode 20. článok III. a v spojení s článkom X. zmluvy a obsahu zmluvy o úvere č. U.-M.-XXXXXXXX-XXXX-H.-R. zo dňa 15.012.2010 je zrejmé, že jej text bol vopred pripravený veriteľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov a ak by aj žalovaní ako spotrebitelia mali možnosť oboznámiť sa s textom tejto zmluvy pred jej podpisom, nesporne nemohli ovplyvniť jej obsah pokiaľ ide o dojednanie poistenia v bode 20 čl. III. zmluvy v spojení článkom X. zmluvy. Tieto ustanovenia zmluvy, preto s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno považovať za individuálne dojednané. Je nesporné, že žalovaní ako spotrebitelia nemali žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah tohto vopred veriteľom navrhnutého a fixne formulovaného dojednania týkajúceho sa uzatvorenia poistnej zmluvy pre poistenie schopnosti splácať úver, mohli iba zmluvu ako celok odmietnuť, alebo ju prijať spolu s ustanoveniami o poistení. Súd má za to, že v úverovej zmluve žalobca v im v bode 20. článku III. v spojení s článkom X., vopred vnútil konajúcej osobe - žalovaným aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu (získanie úveru v sume 7.000 Eur). Ako totiž vyplýva z danej predtlače úverovej zmluvy, konajúca osoba - žalovaní sa súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine podpísali aj pod tú časť predtlače listiny, ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu, a to uzatvorenia poistenia schopnosti splácať úver, pričom nemohli prejaviť svoju vôľu, že o takého poistenie nemajú záujem, prípadne za iných podmienok, nemali možnosť ani zvoliť si príslušného poisťovateľa. Teda, ak chceli žalovaní získať spotrebiteľský úver, čo bolo primárne ich pohnútkou k vstupu do právneho vzťahu so žalobcom, nemali na výber a museli podpísať predloženú predtlač listiny, ktorá v sebe obsahovala aj záväzok uzatvoriť poistnú zmluvu. V tomto prípade sa tak dá usudzovať na nedostatok vôle konajúcej osoby spotrebiteľa - žalovaných vstúpiť do iného zmluvného vzťahu, ako bol primárne vo sfére ich záujmu, pričom v dôsledku nemožnosti akejkoľvek zmeny predtlače predloženej listiny konajú neuvážene a nevedome aj s účinkami smerom k uzavretiu sekundárneho právneho úkonu, s čím dodávateľ už vopred kalkuluje. S poukazom na uvedené dôvody je takýto právny úkon spotrebiteľov - žalovaných, teda dojednanie o uzatvorení poistnej zmluvy neplatný s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca pri vyhotovení úverovej zmluvy podľa názoru súdu postupoval v rozpore so zásadou dobromyseľnosti a v rozpore s dobrými mravmi, pretože dojednanie o poistení vyhotovil drobným písmom, a tým vlastne využil omyl spotrebiteľov, ktorí takýmto drobným ustanoveniam len ťažko mohli venovať dostatočnú pozornosť. Takéto konanie žalobcu ako dodávateľa je nutné vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca v podstate týmto spôsobom využil svoje postavenie ako dodávateľa a porušil zmluvnú slobodu žalovaných, keď im nanútil vlastne podpisom jednej zmluvy podpis ďalšej, ale bez bližšie dohodnutých podmienok, iba s odkazom na Rámcovú poistnú zmluvu a Všeobecné poistné podmienky ERGO poisťovne a.s.. Uvedený postup žalobcu sa dá s poukazom na už uvedené dôvody kvalifikovať aj ako nekalá praktika, ktorá v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nemôže požívať právnu ochranu a je v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov zakázaná. Vzhľadom na uvedené je dojednanie medzi zmluvnými stranami úverovej zmluvy o uzavretí poistenia v bode 20. článku III. zmluvy v spojení s článkom X. zmluvy v rozpore s ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko nebolo urobené slobodne a vážne, ako aj v rozpore s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, a preto je neplatné. 16. Keďže žalovaní sú v omeškaní s plnením peňažného dlhu súd v zmysle § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. zaviazal žalovaných na zaplatenie úrokov z omeškania. Žalobca si úrok z omeškania uplatnil formou kapitalizovaného úroku z omeškania: 1.) vo výške 258,09 Eur (za obdobie od 16.06.2014 do 29.11.2015, ako vyplýva zo špecifikácie žalovanej sumy), 2.) kontinuálneho úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.460,43 Eur od 30.11.2015 do zaplatenia. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 736,76 Eur (suma istiny úveru ku dňu predčasného zosplatnenia 7.000,- Eur - 6.263,24 Eur ako suma splátok uhradených ku dňu predčasnej splatnosti) od 18.09.2014 (deň nasledujúci po predčasnej splatnosti úveru) do 24.10.2014 (deň úhrady splátky 193,22 Eur) a kontinuálny úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne z priznanej sumy 543,54 Eur od 25.10.2014 do zaplatenia. Súd priznal žalobcovi kontinuálny úrok z omeškania už od 25.10.2014, aj keď žalobca žiadal kontinuálny úrok od 30.11.2015, keďže do tohto dňa si žalobca úrok z omeškania vyčíslil. V časti tohto uplatneného kapitalizovaného úroku súd žalobu zamietol z dôvodu, že úrok bol žalobcom počítaný z celkovej dlžnej sumy, teda aj z úrokov a poplatkov a keďže úver je bezúročný a bezpoplatkov, nie je možné priznať úroky z omeškania z riadnych úrokov a poplatkov. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 3.068,48 Eur, úspešný bol v časti 543,54 Eur a v časti úroku z omeškania 53,80 Eur (úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 736,76 Eur od 18.09.2014 do 24.10.2014 a zo sumy 736,76 Eur od 25.10.2014 do 29.11.2015), t.j. 19,50 %, vo zvyšnej časti boli úspešní žalovaní, t.j. 80,50 %. Celkový úspech žalovaných bol teda 61 % (80,50 % - 19,50%). Keďže žalovaní si náhradu trov konania neuplatnili a iné trovy im zo spisu nevyplývajú, rozhodol tak, že žalovaným náhradu trov konania nepriznal. 17. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje odvolanie žalobca odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. Žalobca má za to, že termín konečnej splatnosti úveru tak, ako je uvedený v Zmluve o úvere, je dostatočne určitý a určiteľný, pre spotrebiteľa zrozumiteľný a plne v súlade s uvedeným ustanovením ZoSÚ a uvedená zmluva o úvere obsahuje všetky požadované náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 ZoSÚ. Žalobca poukazuje na ustanovenia čl. III bod 11 Zmluvy o úvere, v ktorom je stanovená lehota na čerpanie poskytnutého úveru nasledovne: Lehota na čerpanie Úveru do: 3 mesiacov odo dňa podpísania tejto zmluvy.“ Podľa názoru žalobcu zo Zmluvy o úvere je zrejmé, že v čase uzavretia Zmluvy o úvere nebolo ani možné stanoviť konkrétne číselné označenie dátumu konečnej splatnosti, pretože žalobca v uvedenom čase nevedel predpokladať kedy žalovaný pristúpi k reálnemu čerpaniu úveru. Naopak, žalobca uvedenou formuláciou termínu konečnej splatnosti poskytol dlžníkovi - spotrebiteľovi určitú mieru voľnosti vo vzťahu k začiatku a koncu splácania úveru, ktoré sú v zmysle Zmluvy o úvere odvodené od prvého čerpania úveru a prvého platobného dňa. Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ nevyplýva, že termín konečnej splatnosti musí byť určený dňom, mesiacom a rokom. Podľa názoru žalobcu je pre spotrebiteľa plne zrozumiteľné a určiteľné aj určenie termínu konečnej splatnosti poskytnutého úveru tak, že úver je splatný v určitej lehote od čerpania úveru. Žalobca uvádza, že ZoSÚ, ako aj dôvodová správa k tomuto zákonu, neobsahuje výklad pojmu termín konečnej splatnosti, avšak poukazuje na vyhlášku Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 620/2007 Z.z. Tvrdenia žalobcu, že údaj o trvaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o termíne konečnej splatnosti úveru v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ tak, ako je uvedený v Zmluve o úvere je plne v súlade s platnou právnou úpravu, potvrdzuje aj rozsudok Súdneho dvora EU - tretia komora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15. Podľa názoru žalobcu stanovenie termínu konečnej splatnosti úveru, resp. obdobia trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere údajom odvíjajúcim sa odo dňa čerpania úveru dlžníkom, nie je v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ. Žalobca poukazuje na to, že ZoSÚ, platný v čase uzatvorenia predmetnej Zmluvy o úvere, neobsahuje ustanovenia, ktoré by expressis verbis zakladali povinnosť poskytovateľov spotrebiteľských úverov do spotrebiteľských zmlúv uvádzať aj podrobné členenie jednotlivých splátok úveru. V tomto smere žalobca poukazuje na čl. II bod 6 až 12 zmluvy, pričom v zmysle uvedených skutočnosti má žalobca za to, že uvedené informácie dostatočne presne informujú spotrebiteľa, kedy a v akých sumách ie povinný poskytnutý spotrebiteľsky úver splácať, ako aj o výške poplatkov súvisiacich s poskytnutým úverom, pripadne úrokov z omeškania. Žalobca sa teda v zmysle vyššie uvedených právnych a skutkových tvrdení nestotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, že predmetná zmluva neobsahuje náležitosti vyplývajúce navrhovateľovi z ustanovenia § 9 ods. 2 ZoSÚ. 18. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 19. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie nie je opodstatnené. 20. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 21. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 22. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s rozhodnutím a názorom súdu prvej inštancie. 23. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešným žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania priznáva v rozsahu 100%,. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 C.s.p.). 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).