Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/295/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616205847 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1616205847.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., Bratislava, Metodova č. 8, IČO: 35 697 270, zastúpený spoločnosťou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Bratislava, Dr. Vladimíra Clementisa č. 10, IČO: 35 855 673, za ktorú koná Mgr. Zuzana Bollová, proti žalovanej: N. H. , narodená dňa XX.X.XXXX, trvale bytom G. č. XXX, o zaplatenie 529,96 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovanie proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 6. júna 2017, č.k. 27 C 11/2016-77, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 6. júna 2017, č.k. 27 C 11/2016-77, vo výroku, ktorým súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 231,19 € od 12.12.2014 do zaplatenia, p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 6.6.2017, č.k. 27 C 11/2016-77, čiastočne vyhovel žalobe žalobcu a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 231,19 € spolu s úrokami z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 231,19 € od 12.12.2014 do zaplatenia; vo zvyšnej časti žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 43 ods. 1, 2, § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, § 54 ods. 1, 2, § 420 ods. 1, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a po vecnej stránke tým, že mal za preukázané, že žalobca so žalovanou uzavrel zmluvu o pripojení v znení dodatku k zmluve, na základe ktorej jej poskytoval elektronické komunikačné služby, v ňou zvolených programoch služieb. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou založený zmluvou o pripojení súd posúdil ako občianskoprávny vzťah, žalovaná uzavrela zmluvu o pripojení ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaná využívala služby žalobcu, ktorý cenu poskytovaných služieb fakturoval žalovanej spolu celkom vo výške 271,18 € a ktorú žalovaná riadne a včas neuhradila. Žalobca žiadal od žalovanej titulom ceny služieb zaplatiť 231,19 €, preto súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 231,19 € ako neuhradenú cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, uložil jej súd prvej inštancie aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 231,19 € od 12.12.2014 do zaplatenia. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 12.12.2014 predstavovala 0,05 % ročne (0,05 % + 5 % = 5,05 %), žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne. Žalobu v časti týkajúcej sa zaplatenia 298,77 € s príslušenstvom, ktorej sa žalobca domáhal titulom náhrady škody spočívajúcej v rozdiele medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, po zohľadnení počtu celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve, do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, zamietol. Zamietnutie žaloby súd prvej inštancie odôvodnil nesplním podmienok vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 262 ods. 2 a § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žalovaná bola úspešná v konaní v rozsahu 12,76 %, čomu by zodpovedala aj pomerná náhrada trov konania. Keďže však žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej ich náhradu z dôvodu hospodárnosti nepriznal. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, jeho výroku, ktorým zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 231,19 € od 12.12.2014 do zaplatenia, podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Uviedla, že je ochotná žalobcovi zaplatiť sumu 231,19 €, namietala však uloženie povinnosti zaplatiť úroky z omeškania dôvodiac, že v lehote splatnosti faktúry sa nachádzala vo výkone trestu odňatia slobody. Žiadala, aby jej žalobca, ako dlhoročnému dobrému zákazníkovi, úroky z omeškania odpustil. 3. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril. 4. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 21. februára 2018; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu (vo výroku, ktorým súd žalovanú zaviazal povinnosťou zaplatiť úroky z omeškania) potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 5.1. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení (1). Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (2). 5.2. Správne konštatoval súd prvej inštancie, že žalovaná sa dostala so zaplatením peňažného dlhu, spočívajúceho v nezaplatení faktúr za dodané služby, do omeškania. Túto skutočnosť nerozporovala ani odvolateľka, ktorá v odvolaní dôvodila len tým, že v čase splatnosti faktúr sa nachádzala vo výkone trestu odňatia slobody. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 27.11.2014 vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy najneskôr do 11.12.2014. Nasledujúci deň, teda 12.12.2014, sa žalovaná dostala do omeškania, od uvedeného dňa má preto, podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvej inštancie, žalobca nárok na úroky z omeškania. 5.3. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu 12.12.2014 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,05 %, zvýšená o päť percentuálnych bodov predstavuje výšku 5,05 %; správne preto súd prvej inštancie zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne. 5.4. Žalobca ako veriteľ využil svoje zákonné právo a v konaní si okrem istiny pohľadávky, spočívajúcej v nezaplatenej cene za poskytnuté služby mobilného operátora, uplatnil aj úroky z omeškania v zákonnej výške odo dňa, kedy sa žalovaná dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania. Súd prvej inštancie, postupujúc v súlade s ustanovením § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, rozhodol správne, keď žalovanú, ktorá sa so zaplatením peňažného dlhu dostala do omeškania, zaviazal na úroky z omeškania. 6. Odvolací súd tak nepovažoval námietku žalovanej uvádzanú v odvolaní za dôvodnú a za stavu, keď súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a riadne vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a správne vec posúdil aj po právnej stránke, žalovanou uplatnené odvolacie dôvody nemohli obstáť. Keď teda súd prvej inštancie za daného skutkového stavu, ktorý bol zistený správne, zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania, rozhodol vecne správne. 7. K rozhodnutiu súdu prvej inštancie o trovách konania odvolací poznamenáva nasledovné. Súd prvej inštancie nepostupoval dôsledne podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania a to tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal, ktoré rozhodnutie odôvodnil tým, že čiastočne úspešnej žalovanej trovy konania nevznikli, ako aj hospodárnosťou. Rozhodovanie o trovách konania podľa ustanovení C.s.p. má dve štádiá. V prvom štádiu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne o nároku na náhradu trov konania a až po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením súdneho úradníka, súd rozhodne o výške trov konania. Súd je teda povinný v prvom štádiu rozhodnúť (len) o nároku na náhradu trov konania aj v prípade, že úspešnej strane žiadne trovy nevznikli. Rozhodnutie vo výroku o trovách konania však žalovaná odvolaním nenapadla, preto odvolací súd, s poukazom na čl. 16 ods. 3 C.s.p., o ňom nerozhodoval. 8. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 9. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).