Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/141/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617205397 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1617205397.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti X.: Y., nar. XX.XX.XXXX a E., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, deti rodičov otec: G. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, zastúpený JUDr. Vladimírou Hrebíkovou, advokátkou, Malacky, Duklianskych hrdinov 2946/6, matka: P. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., X. XXXX, zastúpená JUDr. Ľubicou Sopkovou, advokátkou, Malacky, Pribinova 3, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Malacky, č.k. 9P/90/2017-160 zo dňa 23.11.2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi X.: Y., nar.XX.XX.XXXX a E., nar. XX.XX.XXXX mení tak, že otec má právo styku s maloletými každý párny týždeň v sobotu a v nedeľu od 09.00 hod. do 19.00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu od 16.00 hod. do 19.00 hod.. Miestom odovzdania a prevzatia detí je bydlisko matky, ktorá je povinná deti na styk riadne pripraviť a v určený čas otcovi deti odovzdať. Vo zvyšku sa v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Výrok o započítaní 1500 eur do zročného výživného sa zrušuje. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie zveril maloleté X.: Y., nar. XX.XX.XXXX a E., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, obom rodičom priznal právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na maloleté deti na Y. výživným vo výške XXX eur mesačne a na E. výživným vo výške XXX eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci od 16.05.2017. Zročné výživné na maloleté deti vo výške XXX eur je otec povinný uhradiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie upravil aj styk otca s maloletými deťmi tak, že s maloletým Y. sa môže otec stretávať každý párny kalendárny týždeň v roku od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v roku od stredy od 16.00 hod. do štvrtka do 08.00 hod. a s maloletým E. každý týždeň v pondelok a v piatok, v čase od 14.00 do 18.00 hod., miestom odovzdania a prevzatia detí je bydlisko matky, matke uložil povinnosť deti na styk riadne pripraviť, otcovi odovzdať a umožniť tak riadny výkon jeho práv. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie mal preukázané, že rodičia maloletých detí nežijú spolu od februára 2017, otec prispieva na výživu oboch detí sumou XXX eur mesačne, deti bývajú s matkou, ktorá sa o ne osobne stará, matka je na rodičovskej dovolenke. Súd prvej inštancie jednoznačne a s prihliadnutím na záujem maloletých detí a stability ich výchovného prostredia dospel k záveru, že je dôvodné zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matke. Matka riadne zabezpečuje ich starostlivosť. S uvedeným súhlasil aj otec maloletých detí a zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matke doporučil aj kolízny opatrovník. Pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti, vychádzal súd prvej inštancie z možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, ako aj odôvodnených potrieb maloletých detí. Vyživovaciu povinnosť určil súd od podania návrhu, pretože neboli zistené dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného spätne. S poukazom na doterajší príspevok otca vo výške XXX eur mesačne na obidve deti, určil súd aj zročné výživné, pričom započítal otcovi plnené výživné vo výške XXXX eur. Súd prvej inštancie považoval za dôvodné upraviť aj styk otca s maloletými deťmi, pretože rodičia sa na tejto úprave nevedia dohodnúť. Styk otca s maloletými deťmi sa nerealizuje ani v rozsahu úpravy danej neodkladným opatrením. Súd prvej inštancie mal preukázané, že otec sa nemôže domôcť výkonu svojho práva na pravidelný styk s deťmi. Súd prvej inštancie poukázal na nenahraditeľnú úlohu oboch rodičov v živote detí a prihliadol na to, že musí byť rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a tiež rešpektovanie práva dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného kontaktu s obidvoma rodičmi. Zohľadnil vek maloletých detí, konštatoval, že nie je dôvod na to, aby maloletý Y. nemohol u otca každý druhý víkend prespať, z dôvodu veku detí a ich odlišných potrieb vzhliadol súd prvej inštancie dôvodné upraviť styk odlišne. Takýmto spôsobom budú zabezpečené práva maloletých detí ako aj otca, takýmto spôsobom úpravy styku bude zamedzené naplneniu obáv matky, že sa otec nebude deťom dostatočne venovať a nebude sa vedieť o ne postarať. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa 52 CMP. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletých detí. Odvolanie podala proti výške vyživovacej povinnosti otca a v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi. Takto stanovené výživné považuje za nepostačujúce. Súd prvej inštancie vec nesprávne vyhodnotil, otec má dve zamestnania, pričom okrem toho, že pracuje ako hasič, má aj živnosť na stavebné práce. Nie je pravda, že zo živnosti zarobí len okolo XXX -XXX eur mesačne a niektorý mesiac vôbec nič. Ak by jeho príjem zo živnosti bol len X eur mesačne ako to tvrdila jeho právna zástupkyňa, kvôli X eurám by takúto prácu nevykonával. Priložila obvyklý cenník murárskych a remeselníckych prác, ktoré v približne v rovnakej výške s minimálnymi odchýlkami účtujú všetci živnostníci podnikajúci v oblasti stavebných prác. Nanešťastie bežná prax na Slovensku je taká, že sa vykonáva zvyčajne na čierno, bez vystavenia príjmového dokladu, súd o tom musí mať vedomosť. Tvrdenie, že stavebný pozemok otec kúpil zo stavebného sporenia a za požičané peniaze od rodičov nie je pravdivé, keďže ona má vedomosť o tom, že stavebné sporenie zrušil otec ešte v čase, keď spolu žili pre niekoľkými rokmi. Súd si však tieto tvrdenia nijako nepreveril. V čase keď viedli spoločnú domácnosť, čistý príjem otca dosahoval najmenej XXXX eur mesačne a je presvedčená, že uvedené príjmy dosahuje aj v súčasnosti. Výživné stanovené súdom prvej inštancie nie je primerané veku a odôvodneným potrebám detí ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca, keď vyživovacia povinnosť mala vždy prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami rodičov. V časti výživného žiadala zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého Y. výživným vo výške XXX eur mesačne a na maloletého E. výživným vo výške XXX eur mesačne od 16.05.2017. V časti úpravy styku poukázala na to, že otec o maloleté deti skutočný záujem nemá, ani ho nejaví, nie je schopný sám sa o deti postarať, nikdy s deťmi nebol sám, nevie sa s nimi hrať, nevie aký majú denný režim, deti nikdy neuspával. Nabádala ho, aby sa deťom venoval, pričom otec tieto činnosti nikdy nerobil, otec má dve práce, robí na 24 hodinové zmeny, chodí na rôzne brigády, pričom z časového hľadiska nie je možné dodržať denný režim maloletých detí. Namietala, že styk s deťmi bol upravený oddelene, obe deti sú na seba veľmi naviazané, E. je maličký, je naviazaný na matku, na otca nie je zvyknutý, pretože tento si ho nevšíma. U rodičov má otec k dispozícii len jednu izbu, druhá izba patrí jeho bratovi, ktorý sa tam zdržiava, otec býva u svojich rodičov, nemá vytvorené vhodné podmienky na to, aby Y. mohol u neho prespať, nemá pre Y. ani len posteľ. Nie je v záujme maloletého Y., aby prespával u otca. V Y. záujme by bolo, aby sa otec naučil o Y. starať postupne, aby si Y. na neho zvykol a naučil sa zaspávať s ním. Y. spí ešte po obede a to je najlepšia možnosť ako otec so synom môžu nájsť svoje vlastné rituály pri zaspávaní, zobúdzaní a trávení voľného času. Maloleté deti nikdy u nikoho iného neprespávali. Žiadala zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti úpravy styku tak, že sa otec môže stretávať s maloletým Y. každý párny kalendárny týždeň v roku v sobotu od 10.00 hod. do 17.00 hod., v nedeľu od 10.00 hod. do 17.00 hod., každý nepárny kalendárny týždeň v roku v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a s maloletým E. každý párny kalendárny týždeň v roku v sobotu od 10.00 hod. do 12.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 12.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v roku v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. 4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že mnohé z jej tvrdení nie sú relevantné, ani preukázané do takej miery, aby boli dôvodom pre zásah do práv otca, ale aj maloletých detí v rovine narušenia ich rovnoprávneho a rovnocenného kontaktu s oboma rodičmi. Matka prezentuje, aby sa deti stýkali s otcom naraz, proti tomu on nenamieta, v prípade, že by odvolací súd nepotvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie navrhuje úpravu styku s Y. každý párny kalendárny týždeň v roku od piatka od 17.00 hod. maximálne od soboty od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v roku od stredy od 16.00 hod. do štvrtka do 08.00 hod. a s maloletým E. každý párny kalendárny týždeň v roku v sobotu od 09.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v roku v stredu od 16.00 hod. do 19.00 hod.. V časti výživného navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako správny. Nie je pravdou, že by sa nedomáhal styku s maloletými deťmi, jeho advokátka niekoľkokrát oslovila právnu zástupkyňu matky, aby matka nesabotovala, rešpektovala a dodržiavala právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu o nariadenie neodkladného opatrenia, avšak bez výraznejšieho efektu. Matka neustále pokračuje v riadení a monitorovaní jeho styku s deťmi podľa jej požiadaviek a využíva každú situáciu, kedy má zámienku maloletého Y. mu cez víkend nedať. Maloletého E. mu tiež odovzdáva vždy nepravidelne namiesto 14.00 hod. až o 15.00 hod.. Po vyhlásení rozsudku bola matka tak nahnevaná, že mu nedvíhala telefóny a nebolo možné sa s ňou kontaktovať. K výživnému uviedol, že pracuje, mesačne 240 hodín, na výkon prác zo živnosti mu zostáva len veľmi málo času. 5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že sa pridržiava ústnych aj písomných vyjadrení, navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, nakoľko je v záujme maloletých detí a stanovená výška výživného zohľadňuje potreby maloletých detí. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v napadnutej časti podľa § 65, § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. CMP (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné. 7. V časti určenia výživného na maloleté deti rozhodol súd prvej inštancie správne keď vykonal dokazovanie v potrebnom rozsah, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd nemohol prihliadnuť na odvolaciu námietku matky, poukazujúcu na výkon živnosti otca. Za situácie, že otec pracuje ako hasič, odvolací súd zastáva názor, že nemá dostatočný priestor na výkon živnosti a nemôže zo živnosti dosahovať príjem tak ako sa domnieva matka maloletých detí. Uvedené skutočnosti súd prvej inštancie správne vyhodnotil a posúdil a výživné určil v súlade so všetkými kritériami určovanými príslušnými ustanoveniami Zákona o rodine. 8. V uvedenej časti odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie 9. Odvolací súd preto potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 CSP ako správne. 10. V časti úpravy styku považoval odvolací súd odvolanie matky za čiastočne dôvodné. 11. V prvom rade ako dôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku matky, že je styk otca s maloletými deťmi upravený oddelene. Obidvaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti k maloletým deťom a uvedené platí aj vo vzťahu k otcovi pokiaľ ide o úpravu styku. Vzhľadom na to, že ide o súrodencov, ktorí nesporne majú k sebe citovú väzbu odvolací súd nepovažuje za správne a dôvodné upravovať styk otca s maloletými deťmi oddelene. Uvedená úprava styku môže priniesť problémy aj s poukazom na rozdielne bydlisko rodičov, keď by bol styk otca so starším synom narušený preberaním a odovzdávaním mladšieho syna. Pokiaľ sa chce otec s deťmi stretávať, je potrebné, aby zabezpečil starostlivosť o maloleté deti. Spoločne upevňoval takto vzájomné väzby medzi maloletými deťmi a medzi maloletými deťmi a ním. Úprava styku rodiča s dieťaťom znamená aj zabezpečenie všetkej starostlivosti, ktorá je potrebná počas pobytu detí u tohto rodiča. Ak sa otec domáha styku s deťmi, musí sa takáto starostlivosť zabezpečiť tak, aby matka o nej nemala pochybnosti. Za dôvodnú považoval odvolací súd aj námietku matky týkajúcu sa prespávania maloletých detí u otca, keď má za to, že ide o deti útleho veku, ktoré sú naviazané na matku, matka je na rodičovskej dovolenke a je potrebné rešpektovať ich spánkový režim ako aj prípadné rituály súvisiace so zaspávaním maloletých detí. Ako správne uviedla matka maloletých detí, uvedené si môže otec vyskúšať v čase popoludňajšieho spánku maloletých detí. Z uvedených dôvodov odvolací súd upravil styk otca s maloletými deťmi rozdielne od úpravy súdom prvej inštancie, keď takúto úpravu považuje v súlade so záujmami maloletých detí. Najideálnejším spôsobom úpravy styku rodiča s deťmi je dohoda rodičov, ktorá aj v danom prípade vzhľadom na vek maloletých detí môže najlepšie vystihnúť potreby maloletých detí a zabezpečiť, aby sa deti cítili komfortne s druhým rodičom a druhý rodič, ako aj deti mali dostatočný priestor na to, aby budovali medzi sebou vzťahy a väzby zodpovedajúce vzťahu rodiča a dieťaťa. Z uvedených dôvodov odvolací súd apeluje na rodičov, aby pri vzájomnej komunikácii mali na mysli predovšetkým záujem maloletých detí, nezaťahovali deti do svojich konfliktov, čo nie je v záujme maloletých detí. Obidvaja rodičia sú pri výkone rodičovských práv a povinností rovnoprávni, preto matka je povinná umožniť takýto kontakt maloletých detí s otcom, pričom otec je povinný spravovať sa doporučeniami matky, ktorá pozná režim detí a ich potreby. Vzájomná nevraživosť medzi rodičmi a negatívny postoj matky voči otcovi, môže vo vzťahu k deťom na nich zanechať ťažko odstrániteľné následky. Matka je povinná dať priestor otcovi, aby udržiaval vzťah s maloletými deťmi, výchovne na ne pôsobil a realizoval svoje rodičovské práva. V tejto súvislosti je matka povinná deti na styk riadne pripraviť, vybaviť potrebnými vecami. Tiež je dôležitá aj psychická príprava detí, aby sa na styk s otcom tešili. Ak matka zabraňovala styku otca s deťmi konala nesprávne, v rozpore so zákonom i záujmom detí. Pri preberaní a odovzdávaní detí je potrebné postupovať kľudne, bez nevraživých konfrontácií. Deti nie sú vec a nemajú byť svedkami konfliktov medzi rodičmi. 12. V uvedenej časti odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP. 13. Výrok o započítaní zročného výživného odvolací súd ako nadbytočný zrušil, keď uvedená suma zročného výživného je dostatočne zdôvodnená, v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie. 14. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP. 18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).