Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/23/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617205485 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1617205485.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti žalovanej: A. V., K.. XX.XX.XXXX, O. Š. XXX, B.É. J., o zaplatenie: 4763,38 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 06.októbra 2017, č. k. 31Csp/4/2017-84, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.959,82 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne od 09.05.2014 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 66,26%. Zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu V. O., U..W.. a žalovanou zo dňa 04.03.2013 zistil údaj o výške úveru 5.000,- eur, údaj o výške mesačnej splátky 118,- eur, dátum prvej platby dňa 09.04.2013, dátum ďalšej platby k 9. dňu v mesiaci, dátum konečnej splatnosti úveru dňa 09.03.2019, počet splátok 72 mesiacov, údaj o úrokovej sadzbe 19% p.a., údaj o RPMN 20,74%, priemernú RPMN na trhu 18,86% p.a. a celkovú výšku nákladov 3.398,81 eur. Konštatoval, že pod týmito údajmi bolo uvedené, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 09.05.2014 predčasne zosplatnil úver poskytnutý žalovanej ku dňu 09.05.2014 z dôvodu, že žalovaná svojím konaním podstatným spôsobom porušila ustanovenia zmluvy o úvere. Súčasne právny predchodca žalobcu uviedol aj výšku dlhu ku dňu zosplatnenia, ktorý tvorili dlžná istina: 4.763,38 eur, úrok 3.34,98 eur, poplatky za upomienky: 29,32 eur. Z výpisu zo systému V. O., U..W.. s označením Aktuálny stav úveru ku dňu 24.04.2017 zistil, že predmetný výpis je značne neprehľadný a miestami zmätočný. Z plánu splátok je možné vyčítať, že žalovaná uhradila dňa od 09.04.2013 do 09.12.2013 osem splátok po 118,- eur a jednu splátku o výške 56,34 eur. Ďalej medzi nezaplatenými poplatkami sú uvedené poplatok za 2. upomienku vo výške 24,90 eur a poplatok za upozornenie pred výzvou a za výzvu na splatenie úveru vo výške 1,10 eur a 3,32 eur. Takto zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa § § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 52 ods.1,2, § 53 ods. 1,2,4, § 53 ods. 5, § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 2, písm. j), k), § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Konštatoval, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola dňa 04.03.2013 platne uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú považoval za tzv. typovú alebo formulárovú zmluvu, vyhotovenú pre širší neurčený okruh spotrebiteľov s minimálnou možnosťou spotrebiteľa zasiahnuť do obsahu zmluvy a tak podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah. Právny vzťah založený zmluvou posúdil ako spotrebiteľský a zmluvu o úvere považoval za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 5.000,- eur a žalovaná sa zaviazala žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky v dohodnutých splátkach vrátiť a zaplatiť mu dohodnuté úroky. Túto povinnosť žalovaná porušila a poskytnutý spotrebiteľský úver v súlade s uzatvorenou zmluvou nesplácala, v dôsledku čoho žalobca pristúpil dňa 09.05.2014 k vyhláseniu predčasnej splatnosti úverovej pohľadávky a vyzval žalovanú k úhrade dlžnej sumy. Dospel k záveru, že zmluva o úvere obsahuje nesprávny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Žalovaná mala podľa zmluvy uhradiť 72 splátok po 118,- eur, a teda vynásobením počtu splátok a ich mesačnej výšky je celková suma, ktorú mala žalovaná zaplatiť vo výške 8.496,- eur, avšak v zmluve je uvedená výška úveru 5.000,- eur a celková výška nákladov 3.398,81 eur, čo predstavuje ich súčtom sumu 8.398,81 eur, ktorá je nižšia ako suma 8.496,- eur. Výpočtom prostredníctvom kalkulačky na webovej stránke <https://ekonomika.sme.sk/kalkulacky/> vypočítal RPMN vo výške 21,50%, pričom v uzatvorenej zmluve o úvere bola uvedená nižšia RPMN vo výške 20,74%. Vzhľadom na uvedenie nesprávnej výšky RPMN v neprospech spotrebiteľa dospel k záveru, že podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je poskytnutý úver bez poplatkov a bezúročný. Zdôraznil, že zákon č. 129/2010 Z.z. stanovuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, medzi ktoré v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. patrí aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Účelom zavedenia tejto náležitosti zmluvy o úvere bolo docieliť to, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný o celkovej sume, ktorú musí na základe spotrebiteľského úveru veriteľovi zaplatiť a mohol tak posúdiť výhodnosť takéhoto úveru a urobiť najvýhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi. Vzhľadom k tomu, že predmetná zmluva neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ale len všeobecnú informáciu o spôsobe jej výpočtu (súčet výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom), uzavrel, že zmluva neobsahuje podstatnú náležitosť vyžadovanú v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. Ďalej zistil, že zmluva o úvere neobsahuje ani údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a preto sa poskytnutý spotrebiteľský úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) toho istého zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko je poskytnutý úver bez úrokov a bez poplatkov, žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi len sumu vypočítanú ako rozdiel výšky poskytnutého úveru a sumy uskutočnených úhrad, a preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.959,82 eur ( suma úveru 5.000,- eur - zaplatená čiastka vo výške 1.040,18 eur). Vo zvyšnej časti, ktorá predstavuje úroky a poplatky, žalobu zamietol. Žalobca si uplatnil taktiež voči žalovanej úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 4.763,38 eur, pričom tento úrok si uplatnil ako vyčíslený odo dňa zosplatnenia úveru do 25.04.2017 a odo dňa 25.04.2017 do zaplatenia. Nakoľko sa žalovaná dostala s plnením do omeškania, vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania, ktorý si uplatnil v zákonnej výške. Priznal preto žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 3.959,82 eur od 09.05.2014 (odo dňa zosplatnenia) do zaplatenia. O trovách konania rozhodoval v zmysle § 255 ods. 1, 2 C.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku, do výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a) až h) C.s.p., domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmeny tak, aby bolo jeho žalobe v celom rozsahu vyhovené. Vytýkal súdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné a na podporu svojej argumentácie poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. IV. ÚS 1551/08, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/25/2007, nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 114/08, IV. ÚS 252/04, II. ÚS 85/06, II. ÚS 380/2013. Namietal, že úvaha súdu o správnej výške RPMN sa nezakladá na reálnych podkladoch, nakoľko ako vyplýva z predpisu splátok, 72. splátka už predstavovala len sumu 20,80 eura, z toho suma 0,30 eur bola započítaná na úroky a suma 20,50 eur na zostatok istiny. Na základe uvedeného je zrejmé, že celkové náklady na úver boli vo výške 3.398,80 eur (71 x 118 + 20,80 je 8.398,80 - 5.000 je 3.398,80 eur), nie 8.496 eur ako to nesprávne ustálil súd prvej inštancie na základe čoho úver posúdil ako bezúročný a bez poplatkov. Na základe uvedeného považoval za zrejmé, že celková výška nákladov bola vypočítaná správne. V tejto súvislosti považoval za nevyhnutné poukázať na rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa 09. 11. 2016 vo veci C 42/15 a v nadväznosti na obsah uvedeného rozhodnutia zdôraznil skutočnosť, že zmluva o úvere obsahuje odkaz na obchodné podmienky, všeobecné obchodné podmienky ako aj na sadzobník poplatkov Poštovej banky, a.s. Mal zato, že celková výška nákladov ako aj RPMN bola vypočítaná správne, a preto súd nesprávne rozhodol, keď zmluvu o úvere posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov. Záverom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 23Cdo/ 1201/2009 a zdôraznil, že súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy, aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nie je možné chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Žalobca uzavrel zmluvu dobrovoľne, bez pripomienok a nátlaku. Poukázal tiež na odlišné stanovisko podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Milana Ľalíka. 3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila. 4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej (zamietajúcej) časti a v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. 5. V preskúmavanej veci bolo nesporné, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej na základe zmluvy o úvere zo dňa 04.03.2013 úver vo výške 5.000,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 72 mesačných splátkach po 118,- eur, splatných mesačne k 9. dňu pri ročnej úrokovej sadzbe 19 % a výške RPMN 20,74 % s tým, že celková výška nákladov má byť 3.398,81 eur. Celková čiastka úveru nebola vyjadrená číselne, len slovne ako súčet úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Prvá splátka bola splatná 09.04.2013 a posledná splátka dňa 09.03.2019. Výzvou zo dňa 09.05.2014 právny predchodca žalobcu zosplatnil úver z dôvodu porušenia zmluvy žalovanou. 6. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. z troch samostatných právnych dôvodov. Pokiaľ žalobca vo vzťahu k právnym záverom súdu prvej inštancie namietal nepreskúmateľnosť rozsudku, poukazuje odvolací súd na to, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie obsahuje relevantné a podstatné dôvody, pre ktoré žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Súd prvej inštancie uviedol právne predpisy, ktoré na zistený skutkový stav aplikoval a aké právne závery, na základe ich výkladu, z nich vyvodil. Proti týmto jeho záverom mohol žalobca náležite skutkovo, a najmä právne argumentovať, a preto v tejto súvislosti bolo zachované základné právo žalobcu na spravodlivý súdny proces a nebola mu ani odňatá možnosť konať pred súdom; napadnutý rozsudok nebol nepreskúmateľný do tej miery, že by ho nebolo možné v odvolacom konaní preskúmať z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov. Odvolacia námietka žalobcu týkajúca sa nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie preto nemôže obstáť. 7. Súd prvej inštancie považoval za nesprávny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, keď žalovaná mala podľa zmluvy uhradiť 72 splátok po 118,- eur, a preto celkovú sumu, ktorú mala žalovaná zaplatiť, vypočítal vo výške 8.496,- eur, čo predstavuje RPMN vo výške 21,50%, a preto dospel k záveru, že nižšia RPMN 20,74% bola v zmluve nesprávne uvedená v neprospech spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie žalobu v časti zamietol s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. 8. Žalobca v podanom odvolaní dôvodne argumentuje, že súd prvej inštancie pri svojom závere o celkovej výške nákladov nevychádzal z reálnych údajov týkajúcich sa skladby splátok úveru. Celková čiastka nákladov spojených so spotrebiteľským úverom bola v tomto prípade žalobcom stanovená správne, nakoľko žalovaná musela zaplatiť za poskytnutý úver celkovú sumu 8.398,81 eur, t.j. 71 splátok po 118,- eur a 1 splátka po 20,80 eur, čo predstavuje celkové náklady na úver vo výške 3.398,81 eur, čo vyplýva aj z listinného dokladu na č.l. 71 preukazujúcom výpočet RPMN. Súd prvej inštancie preto vychádzal pri výpočte RPMN z nesprávneho vstupného údaju o celkovej čiastke úveru 8.496,- eur ako súčinu 72 splátok po 118,- eur. Výšku RPMN uvedenú v zmluve preto považoval odvolací súd za správnu. 9. Ďalšími dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie považoval úver za bezúročný a bez poplatkov, bola absencia podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. j), písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti konštatoval, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Aj z uvedených dôvodov súd prvej inštancie považoval úver za bezúročný a bez poplatkov, a preto žalobu aj s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. vo zvyšku zamietol. 10. Pre náležité uplatnenie odvolacieho dôvodu nie je postačujúce, keď odvolateľ v odvolaní označí niektorý z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a) až h) C.s.p. len tým, že poukáže na označenie ustanovenia zákona alebo odcituje jeho text. Odvolateľ musí uviesť nielen to, konkrétne z ktorých dôvodov napáda rozhodnutie prvoinštančného súdu, ale musí aj dostatočne určito vymedziť, v čom konkrétne vidí nesprávnosť rozhodnutia, prípadne postupu súdu (ust. § 363 C.s.p.). Predpokladom toho je, že odvolateľ bližšie popíše (špecifikuje) dôvody, z ktorých usudzuje, že určitý odvolací dôvod je daný, a že dostatočne konkrétne uvedie, v čom vidí nesprávnosť rozhodnutia prvoinštančného súdu. Pokiaľ v odvolaní absentuje táto (osobitná) náležitosť, nie je (vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu dôvodmi odvolania podľa ust. § 380 ods. 1 C.s.p.) vymedzený obsah prieskumnej činnosti odvolacieho súdu a rozhodnutie prvoinštančného súdu napadnuté odvolaním nie je možné preskúmať z hľadiska opodstatnenosti takto nedostatočne uplatneného odvolacieho dôvodu. 11. Žalobca v podanom odvolaní neuviedol, že považuje za nesprávne aj právne závery súdu prvej inštancie o tom, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.; žalobca neuviedol či vôbec a z akých konkrétnych dôvodov vyvodzuje nesprávnosť právneho posúdenia veci prvoinštančným súdom v tejto časti. Za riadne uplatnenie odvolacích dôvodov žalobcom nepovažoval odvolací súd odkaz na rozhodnutia súdov ani citácie vybrané z rozhodnutia Súdneho dvora zo dňa 09.11.2016 vo veci C 42/15, nakoľko neboli použiteľné na zistený skutkový stav v danej veci a jeho právne posúdenie. Žalobca tak sám odvolaciemu súdu obmedzil rozsah preskúmania správnosti rozsudku prvoinštančného súdu z hľadiska právneho posúdenia veci. Odvolací súd za daného stavu nemohol na základe žalobcom podaného odvolania vykonať úplný prieskum správnosti rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska právneho posúdenia veci, nakoľko mu neprináležalo formulovať za odvolateľa dôvody nesprávneho právneho posúdenia aj ďalších náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere prvoinštančným súdom a dopĺňať tak neúplnú odvolaciu argumentáciu žalobcu v jeho prospech. 12. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd obmedzil len na prieskum správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska aplikácie § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., teda či sa považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu nesprávne uvedenej RPMN v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že žalobca podaným odvolaním nenapadol aj správnosť právnych záverov súdu prvej inštancie z hľadiska aplikácie § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi; vrátane ich obsahového vymedzenia žalobcom; dospel k záveru, že nakoľko nie sú v tejto časti splnené podmienky pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie ani pre jeho zmenu, je potrebné ho považovať v tejto časti osobitne nenapadnutej odvolacími dôvodmi za správny. Obsah odvolania žalobcu tak nie je spôsobilý v plnom rozsahu spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 430 C.s.p.).