Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/522/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617206022 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1617206022.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a JUDr. Michaely Královej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. Q., nar. XX.XX.XXXX, t. č. umiestneného Krízovom centre Q., so sídlom Z. O., G. ul. č. XX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, dieťa rodičov: matka - P. G?rf?lová, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. - X., M. F. č. XX/XXXX a otec - V. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom obec G., na návrh starej matky T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., Na J. č. XX/XX, na zrušenie neodkladného opatrenia, na odvolanie starej matky T. Q. proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č.k. 8P/159/2017-122 zo dňa 23.07.2018, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie zamietol návrh starej matky na zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Malacky č. 9PPOm/2/2017 zo dňa 11.05.2017. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 334 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), a po zhodnotení predložených a vyžiadaných listinných dôkazov dospel k záveru, že návrh starej matky nie je dôvodný. Konštatoval, že aj keď maloletý prejavuje záujem sa vrátiť k starej matke a jej priateľovi, pokladá prostredie a výchovné prostriedky starej matky za normálne, prirodzené, nie je podľa názoru súdu v záujme dieťaťa v súčasnosti návrat do pôvodného výchovného prostredia. Mal preukázané, že maloletý T. vykazuje známky týraného dieťaťa, je pre neho normálne, ak dostane telesný trest, na druhej strane svoju nespokojnosť prejavuje agresívnym chovaním jednak voči starej matke, jednak voči zvieratám ( nie je výnimočné, že jeho agresivita končí smrťou zvierat). Takisto stará matka vykazuje známky psychického ochorenia - pri zvýšenej stresovej záťaži ( ktorá pri starostlivosti o maloletého T. je v podstate permanentná) starostlivosť o maloletého nezvláda. Konštatoval, že nemal preukázané, v akom štádiu je liečba starej matky - či navštevuje odborného lekára, či dodržiava jeho pokyny, ako je liečba starej matky nastavená. Dospel k záveru, že za tohto stavu nie je zrejmé, že by stará matka opätovne nezlyhala resp. že prostredie u starej matky je v súčasnosti pre maloletého T. podnetné a najmä bezpečné. Poukázal na to, že v konaní o nariadenie ústavnej starostlivosti bude skúmať, či sa prostredie u starej matky, jej postoje, jej psychická odolnosť zmenili, v akom smere, a či aj do budúcnosti stará matka bude poskytovať záruku riadnej starostlivosti o maloletého T.. Zdôraznil, že maloletý je v súčasnosti v bezpečnom prostredí, so starou matkou je v kontakte a narušenie ich vzťahu nehrozí. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie stará matka maloletého dieťaťa T. Q.. Navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a jej návrhu vyhovieť. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedla, že o maloletého T. sa staral jej syn od narodenia dieťaťa, pričom matka nejavila záujem o maloletého. Keďže otec starostlivosť o maloletého nezvládal, bol maloletý T. umiestnený vo veku jeden a pol roka do Detského domova do L. Q., následne bol umiestnený do profesionálnej rodiny a približne po roku pobytu v rodine ho premiestnili do inej profesionálnej rodiny. Necitlivé zaobchádzanie s maloletým v profesionálnych rodinách, chýbajúca blízkosť matky sa na maloletom veľmi podpísali. Rozhodla sa preto postarať o vnuka a žiadala o zverenie maloletého do jej náhradnej osobnej starostlivosť. Rozsudkom Okresného súdu v Dunajskej strede č.k. 9P/26/2014-51 zo dňa 2.10.2014 súd jej návrhu vyhovel. Uviedla, že Maloletý T. je dieťa so špeciálnymi potrebami, má diagnostikované poruchy správania, preto požiadala o pomoc Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Malackách. Spolu s priateľom sa snažila maloletého vychovávať v láske s pokoji, poruchy správania sa začali prejavovať až v škole a neskôr doma. Maloletý ju odmietal poslúchať, utekal z domu, klamal o tom, že s ním zle zaobchádzala, nepravdivo sa vyjadroval aj pred pracovníkmi Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Poukázala na rozhodnutia súdov, na základe ktorých bol maloletý umiestnený do starostlivosti Detského domova v Malackách, neskôr do Krízového strediska pre deti C. Q. n.o. v Z. O.. R., že na polícii v F. sa začalo vyšetrovanie, psychicky sa zrútila, maloletý jej veľmi chýbal, vytvorila si s ním silný citový vzťah. Mala záujem, aby vyrastal v prostredí biologickej rodiny a chcela mu poskytnúť domov. Veľmi zle znášala trestné konanie, vnukovi neublížila a veci, ktoré rozprával boli nepravdivé. V dôsledku týchto okolností trpela depresiami a bola liečená na psychiatrii s dg. schizoafektívna porucha, t.č. v remisii. V tom čase podal ÚPSVaR F. podnet na začatie trestného stíhania, počas ktorého konania boli vypracované znalecké posudky, z ktorých vyplýva, že sa úmyselne nedopustila voči vnukovi žiadneho násilia. Zdôraznila, že jej stav sa vďaka medikamentóznej liečbe upravil a v súčasnosti je riadne zamestnaná. Poukázala na to, že uznesením zo dňa 21.06.2018 bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestným činom. Uviedla, že maloletého T. má veľmi rada, v súčasnosti ho pravidelne navštevuje v KS Centra Q., T. sa jej návštevám teší, je na ňu naviazaný a opakuje, že by sa rád vrátil domov. Poukázala na to, že Andrej je v zariadení adaptovaný, avšak v poslednej dobe sa objavili problémy v jeho správaní, a v dôsledku záchvatov zlosti bol hospitalizovaný na pedopsychiatrii. Vyslovila názor, že súd prvej inštancie neposúdil správne súčasnú situáciu u maloletého, keď nevzal do úvahy skutočný záujem dieťaťa. Mala za to, že nie je vhodné umiestnenie maloletého do žiadneho zariadenia, keďže tam nebude spokojný, bude sa búriť a nastane cyklus pobytov na psychiatrii alebo v nejakom diagnostikom zariadení a poruchy jeho správania sa ešte znásobia. Uviedla, že si uvedomuje svoje psychické limity, ale má veľkú podporu u svojho druha, stále navštevuje psychiatra, je pod dohľadom a užíva lieky. V práci sa cíti naplnená a spokojná, nachádza v sebe dostatok sily, aby spolu s odborníkmi, lekármi a psychológmi, mohla nájsť správnu cestu k výchove vnuka. Mala za to, že u nej aj u maloletého došlo k pozitívnemu posunu a ich vzájomnému nastaveniu. 4. Matka a otec sa k odvolaniu starej matky nevyjadrili. 5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu starej matky navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Poukázal na to, že maloletý T. bol umiestnený na základe oznámenia starej matky, že nezvláda starostlivosť o maloletého, keď uviedla, že ho nechce vo svojej domácnosti. Dal do pozornosti, že bolo zistené, že stará matka nedodržiavala liečebný režim maloletého, čo sa odrážalo na jeho agresívnom správaní. Stará matka opakovane avizovala ochorenie dieťaťa, nakoľko nezvládala jeho starostlivosť. Poukázal na znalecký posudok MUDr. D. T., PhD., F., z ktorého vyplýva, že stará matka je osobnosťou nezrelou, s nestabilnou emotivitou a tendenciou k impulzivite v správaní, má tendenciu reagovať agresívne v konfliktných a záťažových situáciách a trpí schizoafektívnou poruchou, t.č. v remisii, momentálne je v ambulantnej liečbe. Uviedol, že v súčasnosti sa u maloletého prejavuje nezvládnuteľné agresívne správanie a afekty z dôvodu, ktorých bol hospitalizovaný na psychiatrii a aktuálne sa rieši, na odporúčanie pedopsychiatričky a ošetrujúceho lekára, zmena zariadenia z detského domova do Liečebno-výchovného sanatória pre jeho nezvládnuteľné správanie a agresivitu. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu starej matky maloletého dieťaťa nie je možné vyhovieť. 7. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade je predmetom konania rozhodovanie o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia v súlade s ust. § 334 CSP, podľa ktorého súd na návrh zruší neodkladné opatrenie, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Rovnako je potrebné konštatovať, že stará matka žiadala o zrušenie neodkladného opatrenia, t.j. rozhodnutia Okresného súdu Malacky č.k. 9PPOm/2/2017 zo dňa 11.05.2017. Z obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd Malacky uznesením č.k. 8P/144/2017-8 zo dňa 26.05.2017 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil povinnosť Detskému domovu F. so sídlom v F. odovzdať maloletého T. Q. do starostlivosti Krízového centra Q., so sídlom Z. O. (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.07.2018) a následne uznesením č.k. 8P/291/2018-14 zo dňa 03.10.2018 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zveril maloletého T. Q. do starostlivosti Liečebno-výchovného sanatória so sídlom v G. a zároveň zrušil neodkladné opatrenie tamojšieho súdu č.k. 8P/144/2017-8 zo dňa 26.05.2017 (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.11.2018). Pokiaľ stará matka žiada o zrušenie uznesenia Okresného súdu Malacky č.k. 9PPOm/2/2017 zo dňa 11.05.2017, (nariadené neodkladné opatrenie), odvolací súd konštatuje, že dané rozhodnutie stratilo účinnosť z dôvodu, že súd prvej inštancie uznesením č.k. 8P/144/2017-8 zo dňa 26.05.2017 uložil povinnosť Detskému domovu F. odovzdať maloletého do starostlivosti Krízového centra Q. a následne rozhodol uznesením 8P/291/2018-14 zo dňa 03.10.2018 o dočasnom zverení maloletého do starostlivosti Liečebno-výchovného sanatória so sídlom v G. a zároveň zrušil neodkladné opatrenie tamojšieho súdu č.k. 8P/144/2017-8 zo dňa 26.05.2017. Je nesporné, že výkon daných rozhodnutí súdu prvej inštancie bol riadne zrealizovaný, čo vyplýva i vyjadrení starej matky a kolízneho opatrovníka a z pripojených správ založených v spise. Za danej situácie, kedy stratilo účinnosť pôvodné rozhodnutie súdu, ktoré bolo následne zmenené novým rozhodnutím o nariadení neodkladného opatrenia, nie je dôvod na zrušenie uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 11.05.2017 č.k. 9PPOm/2/2017. Napokon odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že maloletý T. sa už v Detskom domove F. nenachádza. 8. Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na to, že účinky rozhodnutia, ktorého zrušenia sa stará matka domáha, zanikli a maloletý je na základe posledného rozhodnutia súdu umiestnený v Liečebno- výchovnom sanatóriu v G., nie je dôvodné zrušenie pôvodného rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré bolo zmenené iným rozhodnutím súdu. Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky starej matky, na tieto odvolací súd neprihliadal s poukazom na zánik účinnosti neodkladného opatrenia, ktorého zrušenia sa stará matka domáhala. 9. Odvolací súd dáva do pozornosti starej matky, že súd prvej inštancie začal konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým dieťaťom, v ktorom konaní vykoná dokazovanie, na základe ktorého rozhodne s prihliadnutím na prvoradý záujem maloletého dieťaťa. V prípade, ak sa v konaní vo veci samej zistí, že nie sú dôvody na umiestnenie dieťaťa do zariadenia, súd z úradnej povinnosti, má možnosť zrušiť nariadené neodkladné opatrenie. Rovnako má stará matka možnosť domáhať sa zrušenia neodkladného opatrenia o dočasnom zverení maloletého do zariadenia, avšak musí ísť o aktuálne zariadenie, ktoré zabezpečuje dočasne starostlivosť o maloletého na základe posledného nariadeného neodkladného opatrenia. 10. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 CSP potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie. 11. Odvolací súd rozhodol jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).