Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/148/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617207940 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1617207940.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : R Collectors, s.r.o., Bratislava, Dvořákovo nábrežie č. 8A, IČO : 50 094 297, zastúpený Advokátskou kanceláriou RELEVANS, s.r.o., Bratislava, Dvořákovo nábrežie č. 8/A, proti žalovanej : Q. A., nar. X. X. XXXX, bytom O. O. XXX, XXX XX O. O., o zaplatenie sumy 937,55 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 27. 4. 2018 č.k. 31Csp/193/2017 - 71, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e. Žalovaná m á voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie o žalobe žalobcu v časti istiny 450 € a v časti vyčíslených úrokov vo výške 0,13 €, z dôvodu späťvzatia žaloby ešte pred začatím pojednávania vo veci. Ďalej zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 487,55 €, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 937,55 € od 8. 6. 2017 do 2. 7. 2017, úrok z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 637,55 € od 3. 7. 2017 do 5. 11. 2017, úrok z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 607,55 € od 6. 11. 2017 do 3. 1. 2018, úrok z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 567,55 € od 4. 1. 2018 do 20. 2. 2018, úrok z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 537,55 € od 21. 2. 2018 do 4. 3. 2018, úrok z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 487,55 % od 5. 3. 2018 do zaplatenie, všetko v mesačných splátkach po 50 € vždy do 20-dňa v mesiaci, s tým, že prvá splátka bude splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok - nezaplatením čo i len jednej z nich sa stane splatný celý dlh, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň zamietol žalobu žalobcu v časti dlžných úrokov z istiny vo výške 312,16 €, zmluvného úroku vo výške 25,50 % ročne zo sumy 937,55 € od 8. 6. 2017 do 2. 7. 2017, zmluvného úroku vo výške 25,50 % ročne zo sumy 637,55 € od 3. 7. 2017 do 5. 11. 2017, zmluvného úroku vo výške 25,50 % ročne zo sumy 607,55 € od 6. 11. 2017 do 3. 1. 2018, zmluvného úroku vo výške 25,50 % ročne zo sumy 567,55 € od 4. 1. 2018 do 20. 2. 2018, zmluvného úroku vo výške 25,50 % ročne zo sumy 537,55 € od 21. 2. 2018 do 4. 3. 2018, zmluvného úroku 25,50 % ročne zo sumy 489,55 € od 5. 3. 2018 do zaplatenia. Napokon žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % ako aj vrátenie žalobcovi súdneho poplatku vo výške 20,30 € na jeho účet prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., po právoplatnosti rozsudku. 2/ Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil výsledkami vykonaného dokazovania, ktorým zistil, že žalovaná a žalobca uzatvorili dňa 15. 11. 2013 Zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1.000 €, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 36-tich mesačných splátkach po 43,62 € počnúc dňom 6. 10. 2012 pri úrokovej sadzbe 25,50 % ročne. Dátum konečnej splatnosti bol v zmluve stanovený na deň 6. 9. 2015, splatnosť splátok k 6.dňu v mesiaci RPMN banky činila 45,60 %, celková výška nákladov na úver bola v predmetnej zmluve určená sumou 480,11 €. Ku dňu 20. 10. 2014 vyhlásil žalobca predčasnú mimoriadnu splatnosť úveru v celkovej dlžnej sume vo výške 1.223,94 €. Žalovaná do predčasného zosplatnenia úveru uhradila celkovo sumu 478,42 € (platbami od 4. 10. 2012 do 3. 10. 2014). Po zosplatnení žalovaná vykonala ďalšie úhrady v celkovej výške 727,76 €; t.j. celkovo uhradila 1.206,18 € (478,42 € + 727,76 €). Sumu vo výške 727,76 € započítal právny predchodca žalobcu na poplatky vo výške 4,42 € a zvyšok na úroky, pričom na istinu z celej uvedenej sumy 727,76 € nezapočítal nič. Dňa 30. 7. 2017 uhradila žalovaná ďalších 300 €, dňa 6. 11. 2017 sumu 30 €, dňa 4. 1. 2018 sumu 40 €, dňa 21. 2. 2018 sumu 30 €, dňa 5. 3. 2018 sumu 50 €, t.j. celkovo ďalších 450 €, v ktorej časti vzal žalobca žalovanú istinu späť. Žalovaná tak uhradila celkom sumu 1.656,18 €, pričom jej bol poskytnutý úver vo výške 1.000 €. 3/ Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Právny predchodca žalobcu Poštová banka a.s. poskytol žalovanej na základe zmluvy o úvere sumu 1.000 €. Predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z. (v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy). Z uvedeného dôvodu musí by ť podriadená právnemu režimu zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku. Súd prvej inštancie zároveň dospel k záveru, že zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1, ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.; má písomnú formu, obsahuje i osobitné náležitosti, t.j. určenie druhu úveru, obchodného mena, sídla a identifikačného čísla veriteľa, údaj o osobe, ktorá za neho zmluvu uzavrela, adresu trvalého pobytu, meno a priezvisko spotrebiteľa, dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, úrokovú sadzbu, RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Právny predchodca žalobcu úver zosplatnil dňa 20. 10. 2014 po tom, ako žalovaná bola v omeškaní so splátkami úveru, a k splateniu dlžného zostatku vyzval žalovanú v lehote do 10 kalendárnych dní. Žalovaná bola už predtým 6. 10. 2014 vyzývaná na úhradu omeškaných splátok. Súd prvej inštancie mal z výzvy zo dňa 20. 10. 2014 preukázané, že ku dňu zosplatnenia bola nezaplatená istina vo výške 937,55 € a vyčíslené zmluvné úroky a úroky z omeškania vo výške 281,97 €, poplatky za upomienky vo výške 4,42 €. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13. 6. 2017 bola pohľadávka postúpená žalobcovi, ktorému súd prvej inštancie priznal nárok na zaplatenie istiny vo výške 487,55 €. 4/ Žalobu žalobcu v časti čo do zmluvných úrokov (po ich úprave v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby) prvoinštančný súd zamietol ako nedôvodnú, keď bol názoru, že žalobcovi patria zmluvné úroky len do zosplatnenia dlhu. Po jeho zosplatnení nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a povinnosť platiť dohodnuté úroky z úveru dňom splatnosti dlhu zaniká. Žalobca v zmysle zmluvných dojednaní pristúpil k zosplatneniu celého úveru. Súd prvej inštancie zohľadňoval skutočnosť, že v danom prípade ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru, berúc do úvahy uznesenie ÚS IV 476/2012 z 18. 9. 2012, v zmysle ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami sporu. ÚS SR v citovanom odôvodnení konštatuje, že by namietané rozhodnutie bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. že by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa navyše vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Stav výhody splátok je obvyklý a teda justifikuje nárok dodávateľa na úroky, ako cenu dočasne „obetovaných“ peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru. Iný stav je ale príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde žalobcovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane kapitalizovaných úrokov ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňazí, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. 5/ V prípade uplatnených vyčíslených úrokov vo výške 312,16 € súd prvej inštancie poukazoval na skutočnosť, že žalovaná právnemu predchodcovi žalobcu po zosplatnení pohľadávky úhradami odo dňa 5. 11. 2014 do 9. 5. 2017 zaplatila celkovo 727,76 €, ktorú právny predchodca žalobcu celú započítal na zmluvné úroky a úroky z omeškania a na poplatok vo výške 4,42 €. Žalobca si vyčíslil zmluvný úrok na sumu 1130,13 € a úrok z omeškania na sumu 166,68 € a od týchto súm odpočítal úhrady žalovanej vo výške 984,65 € a uplatnil si pred súdom úrok vo výške 312,29 €. Súd prvej inštancie mal z výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 20. 10. 2014, ktorou bola pohľadávka predčasne zosplatnená, za preukázané, že ku dňu zosplatnenia bola dlžná istina vo výške 937,55 €, dlžné úroky vo výške 281,97 € a poplatky za upomienky vo výške 4,42 €. Žalovaná teda všetky vyčíslené zmluvné úroky a úroky z omeškania, ktoré vznikli do zosplatnenia dlhu a boli vyčíslené vo výzve zo dňa 20. 10. 2014 na sumu 281,97 € uhradila ešte pred postúpením pohľadávky a taktiež uhradila poplatok vo výške 4,42 €. Rovnako právnemu predchodcovi žalobcu uhradila dlžné úroky z omeškania do vyhotovenia listiny. Aktuálny stav úveru ku dňu 7. 6. 2017, ktorý žalobca vyčíslil vo svojom vyjadrení zo dňa 16. 1. 2018 na sumu 166,68 €. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že nárok na zaplatenie vyčíslených zmluvných úrokov a úrokov z omeškania zanikol plnením právnemu predchodcovi žalobcu pred postúpením pohľadávky žalobcovi, ktorému tak nevznikol nárok na zaplatenie vyčísleného úroku 312,16 €, nakoľko ide o zmluvný úrok po zosplatnení pohľadávky, na ktorý žalobcovi nevznikol právny nárok a navyše žalovaná po zosplatnení pohľadávky ešte právnemu predchodcovi žalobcu uhradila čiastočnými úhradami celkovo sumu 727,76 €, ktorá bola právnym predchodcom žalobcu započítaná na zmluvné úroky a úroky z omeškania a poplatok vo výške 4,42 €. 6/ Žalobca si uplatnil voči žalovanej úrok z omeškania vo výške 5,25 % odo dňa nasledujúceho po vyhotovení listiny Aktuálny stav úveru, t.j. počnúc 8. 6. 2017 vzhľadom k tomu, že žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou istiny, má žalobca právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré súd priznal žalobcovi a to podľa jednotlivých čiastkových úhrad vykonaných žalovanou. Ich úhradu povolil žalovanej v mesačných splátkach po 50 €, na základe jej žiadosti, keď žalobca so splácaním dlhu so splátkami vo výške 50 € mesačne súhlasil (§ 232 CSP). Rozhodnutie o trovách konania oprel súd prvej inštancie o ust. § 255 ods. 1, ods. 2, § 262 ods. 1 CSP. K čiastočnému zastaveniu konania došlo v dôsledku úhrad žalovanej, ktorá tým zavinila čiastočné zastavenie konania. Pri určovaní pomeru úspechu a neúspechu strán v konaní vychádzal súd prvej inštancie len z uplatnenej istiny, ktorá bola žalobcovi v plnom rozsahu priznaná, mal teda plný úspech vo veci. Z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby pred začatím pojednávania vznikol žalobcovi nárok na vrátenie časti zaplateného súdneho poplatku kráteného o sumu 6,70 €, t.j. vo výške 20,30 € s poukazom na ust. § 11 ods. 3, ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. 7/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca; jeho odvolanie smerovalo proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej súd jeho žalobu zamietol, t.j. čo do zmluvných úrokov po zosplatnení dlžnej istiny. Súdu prvej inštancie vytýkal, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že vec nesprávne právne posúdil. Nesúhlasil s tvrdením súdu, že mu ako žalobcovi nepatrí zmluvný úrok po zosplatnení, takéto tvrdenie zvýhodňuje protiprávne konanie spotrebiteľa, takáto ochrana spotrebiteľa je nielen neprimeraná, ale popiera všetky zásady civilného konania, predovšetkým rovnosť strán. Trval na tom, že mu zmluvné úroky patria, poukazujúc podporne na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29Cdp 2906/2000. V prípade uplatňovania zmluvných úrokov po zosplatnení dlhu je spornou otázka časového ohraničenia, do ktorého môže veriteľ požadovať zmluvné úroky. Ústavný súd SR vykladá pojem zosplatnenia zánikom pôvodného záväzku, na ktorého miesto nastupuje záväzok úplne nový. Takýto výklad považuje žalobca za nesprávny, zosplatnenie úveru spôsobuje len jedinú zmenu v záväzku, a to v lehote konečnej splatnosti a stratu práva platiť v splátkach. Zosplatnenie úveru nespôsobuje zmenu všetkých zmluvných podmienok. Následne žalobca v odvolaní rozoberá inštitút vyhlásenia predčasného splnenia záväzku vo vzťahu k teórii práva o zmene a zániku záväzkov. Poukazuje na to, že alternatíva plnenia dlhu v splátkach je výhodou, ktorá je dlžníkovi poskytnutá na úkor veriteľa, keďže možno predpokladať, že záujmom veriteľa je uspokojenie celej pohľadávky v najkratšom možnom čase. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru sa označuje v právnej praxi často ako „strata výhody splátok“. Predčasné vyhlásenie splatnosti úveru sa týka len zmeny v lehote splatnosti úveru a straty výhody splátok, nie však ostatných dojednaných podmienok. Nejde tak o privatívnu nováciu celého záväzku. V zmysle rozsudku NS ČR sp. zn. 33 Odo 399/2005 „nová dohoda zmluvných strán o termíne splatnosti znamená síce zánik povinnosti dlžníka splniť dlh tak, ako bolo pôvodne dohodnuté, nie však zánik jeho povinnosti plniť; menia sa len jednotlivé práva a povinnosti v existujúcom právnom vzťahu. Je totiž potrebné rozlišovať záväzok ku konkrétnemu plneniu (t.j. jednotlivé povinnosti) a celý záväzkový právny vzťah.“ Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru veriteľom je prejavom vôle veriteľa smerujúcim k zániku povinnosti dlžníka platiť svoj dlh v splátkach a vzniku novej povinnosti, zaplatiť celý dlh jednorazovo v stanovený termín. Z tohto prejavu žiadnym spôsobom nevyplýva, že veriteľ mení záväzok dlžníka v ostatných jeho právach a povinnosti. Je účelovo viazaný výlučne na termín splnenia a spôsobu splatenia úveru. Výklad zákona tým spôsobom, aký uplatnil súd prvej inštancie vo vzťahu k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, sa neopiera o vyjadrenú vôľu veriteľa, ani o ustanovenia zákona o zmene záväzku, ani o ustanovenia zákona o zmluvách o úvere. Súdom prezentovaná koncepcia stavia veriteľa do obzvlášť nevýhodného postavenia v porovnaní s dlžníkom. Veriteľ nielen že nemá v dispozícii vlastné finančné prostriedky z úveru, nakoľko ich dlžník ešte nezaplatil, ale ani za toto obmedzenie nemôže poberať dohodnutý zákonný úrok. Podľa ust. § 2 písm. d/ zák. č. 129/2010 Z.z. sa spotrebiteľ zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa ust. § 503 ods. 3 Obch. zák. platí, že veriteľ má nárok na úroky z úveru až do času riadnej úhrady poskytnutého úveru. Ani z tohto ustanovenia nemožno vyvodiť, že by veriteľ nemal v prípade zosplatnenia úveru nárok na zmluvný úrok. 8/ Žalobca v podanom odvolaní argumentoval, že pokiaľ platí, že dlžník je povinný platiť zmluvný úrok vo vzťahu k jednotlivej splátke až do času jej riadneho splatenia, nie je dôvodný taký výklad, že v prípade zmeny splatnosti jednotlivej splátky (zosplatnenia úveru) povinnosť platiť zmluvný úrok až do času riadnej úhrady dlžnej sumy zanikla. Veriteľ zosplatnením úveru získava právo disponovať celou sumou požičaných peňazí, avšak s tým neodpadá jeho obmedzenie práva na dispozíciu s istinou úveru, nakoľko k takému odpadnutiu obmedzenia dôjde až celkovým splatením úveru. V prípade nepoctivého dlžníka by tento zo špekulatívnych dôvodov mohol bezprostredne po čerpaní úveru pristúpiť k neplateniu dohodnutých splátok, čím by spôsobil predčasnú splatnosť úveru a vyhol by sa plateniu dohodnutých zmluvných úrokov v sadzbe určenej trhovými mechanizmami. Nepoctivý dlžník by tak bol viazaný iba na platenie výhodnejších úrokov z omeškania v právnymi predpismi regulovanej výške úrokovej sadzby a súd by takejto nepoctivej činnosti poskytoval ochranu. Súd tiež pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy skutočnosť, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru sa týka len istiny úveru. Zmluvný úrok nebol kapitalizovaný do celkovej dlžnej sumy. Ani sankčný úrok nie je kompenzáciou veriteľa za poskytnutie úveru. Zmluvný úrok je totiž odplatou (cenou) za poskytnutie finančných prostriedkov a tvorí tak ekonomickú podstatu poskytovania finančných prostriedkov ako podnikateľskej činnosti veriteľa. Sankčný úrok nie je a nemôže byť kompenzáciou tejto ceny finančných prostriedkov. Ak je v čase do vyhlásenia predčasného zosplatnenia úveru v prípade omeškania dlžníka možné od neho požadovať tak zmluvný úrok ako aj úrok z omeškania, vzniká otázka, z akého dôvodu po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru sa zrazu stáva vzťah medzi zmluvným úrokom a úrokom z omeškania iným, ide o totožné právne i skutkové situácie. Súd navyše odmietnutím priznania zmluvného úroku konal v rozpore s právnou zásadou, že nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho konania. Žalobca svoj názor podporil poukazom na ďalšiu judikatúru NS ČR, napr. rozhodnutia sp. zn. 32Cdo/3830/2014, sp. zn. 31 Cdo 2851/1999, sp. zn. 32Cdo 2782/1999, sp. zn. 29 Cdo 2606/2000, sp. zn. 33 Cdo 113/2008. Tiež poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43 Co/1/2018, sp. zn. 17Co/122/2017. Žalobca navrhoval v ním napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, prípadne v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že odvolací súd žalobe žalobcu v celosti vyhovie a prizná mu tiež právo na náhradu trov odvolacieho konania. 9/ Žalovaná sa na odvolanie žalobcu nevyjadrila. 10/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a §380 ods. 1 CSP (v zamietajúcom výroku a výroku o trovách konania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania), rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP; odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 11/ Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, vec tiež po právnej stránke správne posúdil a svoje rozhodnutie tiež náležite odôvodnil. 12/ Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 13/ Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 14/ Podľa § 504 Obch. zák. dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal. 15/ Podľa § 559 ods. 2 Obč. zák. dlh musí byť splnený riadne a včas. 16/ Podľa § 517 ods. 1 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 17/ Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 18/ Súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti zmluvného úroku po zosplatnení úveru. V posudzovanej veci nebolo sporné, že zmluva uzatvorená medzi stranami sporu má charakter spotrebiteľskej zmluvy a nakoľko jej predmetom je poskytnutie úveru, ide v zmysle § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. 19/ Riadny (zmluvný) úrok predstavuje cenu peňazí, ktoré veriteľ poskytol dlžníkovi na základe zmluvy o úvere. Z ekonomického pohľadu ide o v zásade o kompenzáciu veriteľovi za obetovanú príležitosť, kedy nemohol s istinou úveru nakladať, pretože nebola v jeho dispozícií. Na strane dlžníka ide cenu za to, že do jeho dispozície mu boli vydané finančné prostriedky, ktoré mohol používať, pričom povinnosť ich vrátiť bola odložená do budúcnosti a prípadne i rozložená na splátky. Riadny úrok veriteľovi patrí až do splatnosti úveru. 20/ V prípade, že dlžník poruší zmluvu a sú splnené zákonom a prípadne i zmluvou predpokladané podmienky, má veriteľ právo vyhlásiť predčasnú (alebo tiež mimoriadnu) splatnosť úveru, teda požadovať okamžité vrátenie úveru dlžníkom. Právnym následkom vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru je, že dlžník prichádza o výhodu odloženej splatnosti úveru, resp. o výhodu splátok a veriteľ získava možnosť využiť všetky dostupné právne prostriedky na to, aby sa domohol dlžnej pohľadávky. Veriteľ tiež získava právo požadovať od dlžníka zákonnú sankciu v podobe úrokov z omeškania z celej dlžnej sumy, nielen z čiastky, s ktorou bol dlžník aktuálne v omeškaní; prípadne i iné sankcie vyplývajúce zo zmluvy. Odvolací súd poukazuje napríklad na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 148/2016 zo dňa 30.6.2017 v tom, že vyhlásením predčasnej splatnosti úveru dochádza k zmene obsahu záväzku. Hoci vyhlásením predčasnej splatnosti úveru veriteľ automaticky nedostáva do svojej dispozície dlžnú peňažnú sumu a dlžník ju nestráca, dlžník príde o právny dôvod, pre ktorý môže mať dlžné peňažné prostriedky vo svojej dispozícií. S tým je nevyhnutne spojený aj zánik nároku veriteľa na riadny úrok z poskytnutých peňažných prostriedkov. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by veriteľovi aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru patril riadny úrok z úveru. Pokiaľ by veriteľ mal naďalej až do zaplatenia dlžnej pohľadávky nárok na riadny úrok a popri tom i úrok z omeškania a prípadne iné sankcie, vznikla by hrubá nerovnováha v právnom postavení dodávateľa (veriteľa) a spotrebiteľa (dlžníka). Veriteľ by mal naďalej všetky oprávnenia zo zmluvy a navyše i právo a možnosť domôcť sa relatívne okamžite splnenia celého záväzku, pričom dlžník by stratil akékoľvek výhody, ktoré mu zmluva o úvere garantovala. Takýto následok vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru by bol nielen neprijateľný pre založenie nerovnováhy v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy, ale aj v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd poukazuje tiež na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 476/2012-14, ktorý potvrdil ústavnú udržateľnosť tohto záveru. Hoci judikatúra najmä nižších súdov v tomto smere nie je úplne jednotná, odvolací súd sa prikláňa k názoru prezentovanému vyššie. 21/ Žalobca vo svojom odvolaní svoj nárok na riadny úrok po vyhlásení splatnosti úveru až do momentu zaplatenia dlžnej istiny odôvodňoval poukazom na § 503 ods. 3 Obch. zák. Podľa tohto ustanovenia dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. Na základe druhej vety tohto ustanovenia nemožno potvrdiť ani vyvrátiť záver, že dlžník má povinnosť platiť riadne úroky z dlžnej istiny i po zosplatnení úveru. Toto ustanovenie sa vzťahuje iba na situáciu, kedy dlžník splatil poskytnutý úver predo dňom jeho konečnej splatnosti, čo zjavne nie je prípad posudzovanej veci, kedy dlžník do dnešného dňa dlžný úver nesplatil. 22/ Čo sa týka ďalších námietok žalobcu týkajúcich sa zmluvného úroku po zosplatnení pohľadávky uvedených v odvolaní, Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strany na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Napokon aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre uvádza, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú; článok 6 ods. 1 dohovoru však nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument, pričom odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia rozhodnutia nižšieho súdu (García Ruiz proti Španielsku zo dňa 21. januára 1999, Van de Hurk proti Holandsku zo dňa 19. apríla 1994). 23/ S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietnutej časti týkajúcej sa zmluvných úrokov po zosplatnení úveru ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP). 24/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná, z ktorého dôvodu jej bolo priznané právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, vyšším súdnym úradníkom. 25/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).