Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/24/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617209005 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1617209005.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: s Autoleasing SK, s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 46 806 491, zastúpený: Nosko & Partners s. r. o., Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 860 107, proti žalovanej: L.. H. S., X.. XX.XX.XXXX, B. XXX/X, XXX XX Z., zastúpený: E.. K. Y., B. XXXX/XXA, XXX XX H., o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/156/2017-51 zo dňa 07.11.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/156/2017-51 zo dňa 07.11.2017 p o t v r d z u j e . Žalovaná má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko jej žiadne nevznikli. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanej zákaz nakladať s nehnuteľnosťami registra „M.", parc. č. XXXX/X, B. Y. Y. XXX H.X, parc. č. XXXX/X, B. J. C. X. Y. Y. XXX H.X, parc. č. XXXX/XX, B. J. C. X. Y. Y.H. XX H.X, a R. R. na J. Č.. XXXX/X, K. K. G., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Z., S. H., S. Z.. Ďalej navrhol, aby súd uložil žalovanej zákaz predať, darovať, previesť na inú osobu, zaťažiť záložným právom obchodný podiel žalovanej v spoločnostiach StaMex, s.r.o., IČO: 50 923 74, MIRDAM, s.r.o., IČO: 51 070 588 a v spoločnosti COMPANYSTAV, s.r.o., IČO: 50 799 878. 2. Návrh odôvodnil tým, že so spoločnosťou TRENDY, s.r.o., v mene ktorej konala ako konateľka žalovaná, ako s dlžníkom uzavrel dňa 11.04.2017 Zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru na financovanie kúpy motorového vozidla. Dňa 25.04.2017 uzatvorila spoločnosť TRENDY, s.r.o. so spoločnosťou Group M, a.s., IČO: 47 732 865 ako predávajúcim za účasti žalobcu ako sprostredkovateľa obchodu, kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa uvedeného vozidla. K odovzdaniu vozidla spoločnosti TRENDY, s.r.o. došlo dňa 26.04.2017. V súlade so Zmluvou o úvere bola spoločnosť TRENDY, s.r.o. splnomocnená na zápis žalobcu ako vlastníka vozidla a spoločnosti TRENDY s.r.o. ako držiteľa vozidla do evidencie motorových vozidiel. Podľa VOP mal dlžník povinnosť doručiť žalobcovi fotokópiu osvedčenia o evidencii vozidla, túto povinnosť mal vykonať bez zbytočného odkladu, najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa prevzatia vozidla. Uvedenú povinnosť si dlžník nesplnil. Žalobca zistil, že vozidlo je zároveň financované v dvoch leasingových spoločnostiach, a to na základe zmluvy so žalobcom a tiež aj so spoločnosťou PB Finančné služby, a.s.. Dlžník porušil povinnosť predložiť technický preukaz, v ktorom by bol žalobca zapísaný ako vlastník a povinnosť uhradiť dlžné splátky, v dôsledku čoho žalobca uplatnil právo na okamžité splatenie úveru, pričom pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi bola vyčíslená vo výške 40.108,72 eur. Žalobca tiež podal trestné oznámenie na žalovanú, pričom bolo vydané uznesenie o začatí trestného stíhania pre zločin podvodu podľa ustanovenia § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) TZ, z ktorého vyplýva, že osobou podozrivou zo spáchania uvedeného trestného činu je osoba konajúca v mene spoločnosti TRENDY, s.r.o.. Žalovaná mala svojím konaním podľa žalobcu spôsobiť škodu vo výške 40.108,72 eur vyplývajúcu z konečného finančného vyrovnania úverovej zmluvy. 3. Ďalej žalobca poukázal na to, že z údajov obchodného registra sa dozvedel, že spoločnosť TRENDY, s.r.o. ku dňu 03.10.2017 zanikla zlúčením a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť Bratislavské Digitálne Tlačiarne, s.r.o., IČO: 44 040 792. Z konania dlžníka a žalovanej je podľa žalobcu nepochybné, že k zlúčeniu spoločností došlo v reakcii na všetky vyššie uvedené skutočnosti za účelom zbavovania sa vlastného majetku, čím dochádza k sťaženiu vymáhateľnosti pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi. Žalobca zistil, že žalovaná vlastní nasledovný majetok: 100 %-ný obchodný podiel v spoločnosti StaMex, s.r.o., IČO: 50 923 714, pričom spoločnosť bola zapísaná do obchodného registra dňa 15.06.2017, 50 %-ný obchodný podiel v spoločnosti MIRDAM, s. r. o., IČO: 51 070 588, pričom spoločnosť bola zapísaná do obchodného registra dňa 26.08.2017, 100 %-ný obchodný podiel v spoločnosti COMPANYSTAV, s.r.o., IČO: 50 799 878, pričom spoločnosť bola zapísaná do obchodného registra dňa 23.03.2017, obchodný podiel v už zaniknutej spoločnosti ABC SLOVENSKO, s.r.o., IČO: 46 543 481, kde zastávala funkciu konateľa a spoločníka do 08.02.2017, spoločnosť ABC SLOVENSKO, s.r.o. rovnako ako aj spoločnosť TRENDY, s.r.o. zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou Bratislavské Digitálne Tlačiarne ku dňu 03.10.2017 a nehnuteľnosti registra „M.", parc. č. XXXX/X, B. Y. Y. XXX H.X, parc. č. XXXX/X, B. J. C. X. Y. Y. XXX H.X, parc. č. XXXX/XX, B. J. C. X. Y. Y.Ý. XX H.X C. R. R. na J. Č.. XXXX/X, J. R. K. K. G., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Z., S. H., S. Z.. 4. Žalobca mal za to, že žalovaná sa úmyselne zbavuje svojho majetku za účelom poškodenia svojho veriteľa a existuje vysoká pravdepodobnosť, že v trestnom konaní bude rozhodnuté o vine žalovanej a jej povinnosti nahradiť spôsobenú škodu, prípadne bude žalobca s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilné konanie. Žalobca mal na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a zo skoršieho správania žalovanej dôvodnú obavu, že bude s likvidáciou svojho majetku pokračovať, a tým spôsobí, že spôsobená škoda, hoci o jej existencii ešte nebolo právoplatne rozhodnuté, nebude žalobcovi nikdy nahradená v celom rozsahu. 5. Konajúci súd uviedol, že samotné zlúčenie obchodných spoločností, v ktorých mala žalovaná obchodný podiel bez ďalšieho neznamená, že sa žalovaná zbavuje majetku, ibaže by sa vzdala majetkovej účasti v nástupníckej spoločnosti bez výplaty vyrovnacieho podielu, čo však žalobca ničím neosvedčil. Osvedčeniu záveru o tom, že by sa práve fúziou spoločnosti TRENDY s.r.o. žalovaná zbavila majetku z dôvodu uplatnenia pohľadávky žalobcu voči spoločnosti TRENDY, s.r.o. a podanému trestnému oznámeniu nesvedčí ani veľkosť obchodného podielu žalovanej v spoločnosti TRENDY s.r.o., ktorá jej nedovoľuje samostatne kvalifikovanou väčšinou rozhodnúť o zlúčení s inou obchodnou spoločnosťou. Podľa obsahu návrhu vzniknutá škoda žalobcu vo výške 40.108,72 eur, má predstavovať pohľadávku vyplývajúcu z konečného finančného vyrovnania úverovej zmluvy so spoločnosťou TRENDY, s.r.o.. Právna úprava chráni žalobcu ako veriteľa, ktorý mal ku dňu účinnosti zlúčenia spoločností voči spoločnosti TRENDY s.r.o. nesplatnú pohľadávku, v prípade ak sa v dôsledku zlúčenia zhorší vymožiteľnosť jeho pohľadávky, do šiestich mesiacov odo dňa zverejnenia zápisu zlúčenia spoločnosti v obchodnom registri, požadovať od nástupníckej spoločnosti, aby dostatočným spôsobom zabezpečila splnenie neuhradených pohľadávok. 6. Tiež skonštatoval, že z uznesenia o začatí trestného stíhania nevyplýva, že skutok spáchala žalovaná a tiež z ničoho nevyplýva, že si žalobca voči žalovanej uplatnil pohľadávku na náhradu škody. Existencia pohľadávky voči žalovanej pritom bude predmetom dokazovania vo veci samej v prípade civilnej žaloby alebo v adhéznom konaní, avšak to za predpokladu, že bude vedené trestné konanie voči žalovanej (samotné začatie stíhania vo veci ešte nie je vznesením obvinenia voči žalovanej). Ani samotná existencia dlhu však ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Konajúci súd tiež skonštatoval, že z návrhu žalobcu vyplýva, že žalovaná nadobudla 100 %-ný obchodný podiel v spoločnosti StaMex, s.r.o., IČO: 50 923 714, pričom spoločnosť bola zapísaná do obchodného registra dňa 15.06.2017, 50 %-ný obchodný podiel v spoločnosti MIRDAM, s. r. o., IČO: 51 070 588, pričom spoločnosť bola zapísaná do obchodného registra dňa 26.08.2017, 100 %-ný obchodný podiel v spoločnosti COMPANYSTAV, s.r.o., IČO: 50 799 878, pričom spoločnosť bola zapísaná do obchodného registra dňa 23.03.2017. Z konania žalovanej teda nie je možné ustáliť záver, že sa zbavuje majetku, naopak, v medziobdobí nadobudla obchodný podiel v uvedených obchodných spoločnostiach. 7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Mal za to, že vyčerpávajúcim spôsobom popísal všetky známe skutočnosti nasvedčujúce tomu, že žalovaná sa úmyselne zbavuje svojho majetku za účelom poškodenia veriteľa spoločnosti TRENDY, s.r.o., ktorej bola štatutárnym orgánom. Zdôraznil, že podvodný úmysel žalovanej podporuje aj skutočnosť, že spoločnosť TRENDY, s.r.o. neuhradila ani jedinú splátku úveru. 8. Rovnako v čase kratšom ako jeden mesiac odo dňa uzavretia Zmluvy o úvere č. N. zo dňa 11.04.2017 žalovaná ako konateľka spoločnosti TRENDY, s.r.o. zabezpečila financovanie motorového vozidla prostredníctvom ďalšej leasingovej spoločnosti PB Finančné služby, a. s.. Navyše, žalovaná klamlivo oznámila spoločnosti PB Finančné služby, že síce vstúpila do rokovaní o uzavretí zmluvy o financovaní so žalobcom, avšak „k uzatvoreniu zmluvy nedošlo." 9. Ďalej poukázal na to, že dňa 26.06.2017 oznámil spoločnosti TRENDY, s.r.o. uplatnenie práva na okamžité splatenie úveru a vyzval spoločnosť TRENDY, s.r.o. k odovzdaniu vozidla najneskôr do 10.07.2017 a informoval ho o začatí výkonu zabezpečovacieho práva. Protokolom konečného vyrovnania žalobca vyčíslil spoločnosti TRENDY, s.r.o. dlh vo výške 40.108,72 eur, pričom dlžná suma mu uhradená nebola. Tiež poukázal na uznesenie o začatí trestného stíhania pre zločin podvodu, na základe ktorého je osobou podozrivou zo spáchania uvedeného trestného činu, trestne zodpovedná osoba konajúca v mene spoločnosti TRENDY, s.r.o., pričom týždeň po vydaní uvedeného uznesenia došlo k zániku spoločnosti TRENDY, s.r.o. v dôsledku zlúčenia. 10. Žalobca zdôraznil, že nástupnícka spoločnosť Bratislavské Digitálne Tlačiarne, s.r.o., je zadlžená a takmer permanentne vykazuje stratu. Preto podľa jeho názoru neobstojí odôvodnenie súdu, že v prípade zhoršenia vymožiteľnosti pohľadávky môže žalobca požadovať od nástupníckej spoločnosti, aby dostatočným spôsobom zabezpečila splnenie pohľadávky. Je viac než pravdepodobné, že vymoženie pohľadávky žalobcu voči spoločnosti Bratislavské Digitálne Tlačiarne, s.r.o. bude neúspešné. 11. Žalobca ďalej uviedol, že súdu predložil množstvo dôkazov a podkladov, z ktorých vyplýva výška spôsobenej škody žalobcov, napr. Protokol konečného vyrovnania. Je nepochybné, že obidve leasingové zmluvy uzavrela žalovaná ako konateľka spoločnosti. Takisto poukázal aj na skutočnosť, že po podaní trestného oznámenia žalobcom, vyčíslení dlhu a následnom intenzívnom riešení celej situácie zo strany žalobcu spoločnosť TRENDY, s.r.o. bola napriek dobrým hospodárskym výsledkom od 15.08.2017 zrušená, dobrovoľne vymazaná z príslušného obchodného registra, pričom zanikla v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom je spoločnosť, ktorá je značne zadlžená. Aj na základe tohto konania má žalobca dôvodné obavy, že v prípade, ak súd neodkladné opatrenie nenariadi, žalovaná bude ďalej uskutočňovať úkony k zníženiu svojho majetku takým spôsobom, ako sa to stalo v prípade zániku spoločnosti TRENDY, s.r.o.. Pokiaľ ide o argumentáciu súdu, že žalovaná nadobudla obchodné podiely v spoločnostiach, mal za to, že to ešte neznamená, že sa ich nemôže zbaviť rovnako, ako to bolo v prípade obchodného podielu v TRENDY, s.r.o.. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo zmenil a nariadil neodkladné opatrenie v požadovanom znení. 12. K odvolaniu sa vyjadrila žalovaná, ktorá mala za to, že žalobca vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo nie je možné ním sledovaný účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením a napokon takýto inštitút ani nenavrhoval. Súd prvej inštancie podľa nej správne uvádza, že žalobca neosvedčil nielen potrebu vydania neodkladného opatrenia, ale neosvedčil ani existenciu nároku, ktorý si žalobca voči žalovanej uplatňuje. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 14. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. 15. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona je to taký stav právnych vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu úpravu alebo existencia nároku, ktorého realizácia aj prostredníctvom výkonu súdneho rozhodnutia je ohrozená. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície v danom právnom vzťahu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. 16. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t. j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). 17. Odvolací súd dospel k záveru, že neboli naplnené vyššie uvedené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukazuje na to, že právny vzťah zo Zmluvy o úvere vznikol medzi žalobcom a spoločnosťou TRENDY, s.r.o., v mene ktorej konala žalovaná ako konateľka spoločnosti. Konanie zákonom stanovených osôb, ktoré konajú v mene právnickej osoby sa právne považuje za konanie právnickej osoby (ide teda o konanie, ktoré je pričítané samotnej právnickej osobe). Právnická osoba má vlastnú právnu subjektivitu a je osobou odlišnou od konateľa spoločnosti, ktorý tvorí jej personálny substrát a ponecháva si svoju vlastnú subjektivitu. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je celkom zrejmé, zabezpečenie akej pohľadávky žalobca sleduje návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Na jednej strane poukazuje na právny vzťah zo Zmluvy o úvere, v dôsledku ktorého má spoločnosť TRENDY, s.r.o. zaplatiť žalobcovi určitú sumu, pričom na druhú stranu túto sumu chce požadovať aj z titulu náhrady škody voči žalovanej ako konateľke spoločnosti TRENDY, s.r.o., ktorú označuje za podozrivú zo spáchania trestného činu podvodu. 18. Pokiaľ ide o pohľadávku na náhradu škody voči žalovanej, odvolací súd má za to, že jej existenciu žalobca neosvedčil, pretože v tomto okamihu nie je ani vznesené obvinenie voči žalovanej, a teda nie daný ani predpoklad, že bude v prípadnom adhéznom konaní v rámci trestného konania žalovaná zaviazaná na náhradu škody. Ustanovenie § 43 Trestného poriadku umožňuje poškodenému v trestnom konaní navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom. Z hľadiska posúdenia, v ktorom štádiu trestného konania má uplatnenie nároku na náhradu škody dôsledky účinného uplatnenia je potrebné vychádzať z citovaného ustanovenia. Podľa gramatického výkladu zákon toto právo priznáva poškodenému výslovne proti obvinenému, teda osobe, voči ktorej bolo vznesené obvinenie podľa § 163 Trestného poriadku. Až po vznesení obvinenia, ktorému predchádza začatie trestného stíhania, sa osoba podozrivá zo spáchania trestného činu stáva obvineným. Teda až po tom, keď trestné konanie bolo nielen začaté, ale bolo vznesené obvinenie voči páchateľovi, si môže poškodený účinne uplatňovať nároky na náhradu škody, spôsobenej trestným činom. Riadne možno nárok uplatniť až voči tomu, voči komu už bolo vznesené obvinenie, lebo až vtedy je zrejmé, kým bola obeť trestného činu poškodená a v takomto prípade je tiež jasné, voči komu si poškodený nárok uplatnil. Tento nárok potom bude predmetom trestného konania (adhézneho konania) tak, že bude musieť byť o tomto nároku konané a rozhodnuté. Vzhľadom na to, že v trestnom konaní nebolo doposiaľ vznesené obvinenie, nie je ani osvedčená pohľadávka žalobcu na náhradu škody voči žalovanej. 19. Pokiaľ ide o pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere, táto by prichádzala do úvahy len vo vzťahu k spoločnosti TRENDY, s.r.o., resp. jej právnemu nástupcovi, a v takom prípade nie je daná pasívna legitimácia žalovanej v tomto konaní, nakoľko nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti zo Zmluvy o úvere, ktorú uzatvorila v mene spoločnosti, ktorej je štatutárnym orgánom, a nie vo svojom vlastnom mene. 20. Odvolací súd sa tiež stotožňuje s tým, že nie je daná ani dôvodná obava, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Skutočnosť, že došlo k zániku spoločnosti, v ktorej bola žalovaná spoločníčkou a zároveň konateľkou, nie je takým konaním, ktoré by preukazovalo zbavovanie sa majetku žalovanou. Žalobca nepreukázal žiadnu dispozíciu s majetkom žalovanej, ktorá by vzbudzovala dôvodnú obavu zo zmarenia exekúcie. Zlúčením spoločností dochádza k prechodu imania zanikajúcej spoločnosti na už jestvujúcu spoločnosť, nejde o úkon, ktorým by žalovaná nakladala so svojím majetkom. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaná nebola jedinou spoločníčkou spoločnosti TRENDY, s.r.o., a teda o jej zrušení a zlúčení s inou spoločnosťou rozhodovalo valné zhromaždenie, pričom žalovaná nemohla samostatne kvalifikovanou väčšinou rozhodnúť o zlúčení, a to vzhľadom na veľkosť jej obchodného podielu, ktorý nedosahoval veľkosť potrebnú na prijatie takého rozhodnutia a prehlasovanie ďalšej spoločníčky (spoločníčka B. R. mala vklad 3319, 391888 eur a H. S. 3319,391888 eur, teda každá spoločníčka vlastnila obchodný podiel vo výške 50 % základného imania). Odvolací súd preto konštatuje, že zlúčenie spoločnosti, v ktorej mala žalovaná obchodný podiel, s inou spoločnosťou nevzbudzuje dôvodnú obavu, že by sa žalovaná snažila zbaviť ďalších obchodných podielov v iných obchodných spoločnostiach, ako naznačuje žalovaný. Odvolací súd má za to, že ak by žalovaná mala úmysel vyhnúť sa plneniu údajnej pohľadávky žalobcu na náhradu škody, obchodné podiely v týchto spoločnostiach by ani nenadobudla, ale snažila sa hodnotu svojho majetku práve naopak znížiť. Žalobca neosvedčil žiadne také konanie žalovanej, ktorým by sa snažila majetku zbaviť. 21. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne. 22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnej žalovanej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 23. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).