Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/59/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617209425 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1617209425.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a Dany Šiffalovičovej v právnej veci navrhovateľa: B. C., G.. X.X.XXXX, K. Z. L. Č.. XXXX, XXX XX Z. L., zast.: JUDr. Marta Vícenová, advokátka, Záhorácka 15/B, 901 01 Malacky, proti odporcovi: M. A., G.. X.X.XXXX, K. B. C. XX, XXX XX M., o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č.k. 32C/118/2017-24 zo dňa 4.12.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Malacky č.k. 32C/118/2017-24 zo dňa 4.12.2017 p o t v r d z u j e . Navrhovateľ ma právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len súd) zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach v bezpodielovom spoluvlastníctve odporcu vedených v katastrálnom území M. na liste vlastníctva XXX ako pozemky: parc. č. R.-C. XXXX/X - U. O. U. Z. XXX M.X, parc. č. R.-C. XXXX/X - J. O. Q. G. U. Z. XXX M.X, a parc. č. R.-C. XXXX/X - U.Á. O. U. Z. XXX M.X; 1.na nehnuteľnostiach v podielovom spoluvlastníctve odporcu s podielom náležiacim do bezpodielového spoluvlastníctva odporcu vo výške 1/2, vedených v katastrálnom území M. na liste vlastníctva XXXX ako: pozemok s parc. č. R.-C. XXXX - J. O. Q. G. U. Z. XX M.X, a rodinný dom so súp. č. XXXX postavený na pozemku s parc. č. XXXX; v prospech navrhovateľa B. C., G.. X.X.XXXX, Č.. XXXX, XXX XX Z. L., na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky voči odporcovi vo výške 11.783,80 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 11.783,80 Eur od 1.1.2010 do zaplatenia a peňažnej pohľadávky na trovách konania vo výške 383,31 Eur a na trovách právneho zastúpenia vo výške 1.125,90 Eur, a to až do doby právoplatného skončenia exekučného konania vedeného navrhovateľom proti odporcovi Okresným súdom Banská Bystrica pod č. 0996774817. Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodol tak s poukazom na §§ 324 ods. 1, 3, 325 ods. 1, 326 ods. 1, 327, 328 ods. 1, 329 ods. 1, 330 ods. 1, 343 ods. 1, 2, 344 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že navrhovateľ dňa 1.12.2017 doručil súdu návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd do doby právoplatne skončeného exekučného konania zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach odporcu nachádzajúcich sa v katastrálnom území M., ktoré sú vedené na liste vlastníctva XXX ako pozemky: parc. č. R.-C. XXXX/X - U. O. U. Z. XXX M., parc. č. R.-C. XXXX/X - J. O. Q. G. U. Z. XXX M., a parc. č. R.-C. XXXX/X - U. O. U. Z. XXX M.; na liste vlastníctva XXXX ako: pozemok s parc. č. R.-C. XXXX - J. O. Q. G. U. Z. XX M., a P. V. so súp. č. XXXX postavený na pozemku s pare. č. XXXX. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že proti odporcovi disponuje exekučným titulom: rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 10Cb/89/2014, ktorý v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/309/2016 nadobudol právoplatnosť dňa 26.10.2017 a vykonateľnosť dňa 31.10.2017. Súčasne uviedol, že odporca už počas súdneho konania previedol svoj obchodný podiel v spoločnosti ADOS s.r.o., IČO: 46 148 001, B. C. XX, XXX XX M., na svojho syna P. A.. Podľa informácií navrhovateľa sa odporca aktuálne zbavuje aj svojho ostávajúceho majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku navrhovateľa, a to nehnuteľností vedených na listoch vlastníctva XXX a XXXX pre k.ú. M., ako sú špecifikované v bode 1 odôvodnenia. O tom svedčia aj navrhovateľom predložené listy vlastníctva, na ktorých je vyznačená plomba pod č. Z.-XXXX/XXXX, kde zmluva na zavkladovanie bola príslušnému okresnému úradu predložená dňa 10.11.2017 o 11,40 hod. Z konania odporcu je tak zjavné, že sa zbavuje svojho majetku s cieľom poškodiť svojho veriteľa. Navrhovateľ podal návrh na vykonanie exekúcie na Okresný súd Banská Bystrica, avšak pred začatím exekučného konania by sa odporca zbavil majetku, je preto dôvod pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Súd uviedol, že navrhovateľ v návrhu osvedčil, že voči odporcovi disponuje právoplatným a vykonateľným rozsudkom súdu na peňažné plnenie, pričom povinnosť uložená odporcovi takým rozsudkom nebola napriek nadobudnutiu vykonateľnosti ani čiastočne splnená. Odporca po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti daného rozsudku, naopak, podnikol také kroky, ktorými má dôjsť k prevodu jeho nehnuteľného majetku na tretiu osobu. Podľa názoru súdu tak navrhovateľ osvedčil, že medzi stranami je relevantný právny vzťah a že je tu daná obava z ohrozenia exekúcie, keďže odporca už v súčasnosti nepodniká, ani nemá majetkovú účasť v žiadnej obchodnej spoločnosti a vzhľadom na jeho vysoký vek nie je možné predpokladať, že by bol ešte zárobkovo činný. Uložením zákazu odporcovi tak, ako to navrhuje navrhovateľ, je možné požadovanú ochranu navrhovateľa dosiahnuť, pričom súčasne nebude vytvorený nenávratný stav, ani odporca nebude nad nevyhnutný rozsah obmedzený na jeho právach. Súd na základe návrhu a predložených dôkazov ustálil a pre účely rozhodnutia o zabezpečovacom opatrení vychádza z toho, že proti odporcovi bola navrhovateľovi súdom judikovaná pohľadávka, ktorá dosiaľ nebola odporcom uhradená. Súčasne je na listoch vlastníctva, na ktorých je vedený nehnuteľný majetok vo vlastníctve (resp. bezpodielovom/podielovom spoluvlastníctve) odporcu v k.ú. M., vyznačená plomba, z ktorej vyplýva, že na okresný úrad bol dňa 10.11.2017 podaný návrh na vklad, ktorým má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnostiam odporcu, je tu teda daná obava, že bude exekúcia, ktorú navrhovateľ inicioval, ohrozená. Na nehnuteľnom majetku odporcu, ktorý je evidovaný na listoch vlastníctva XXXX a XXX vedených pre k.ú. M., pritom viazne záložné právo v prospech Č. U. K., Q..A.., T.: XX XXX XXX, A. A.: Ž. XX, XXX XX K. (na listoch vlastníctva je zapísané sídlo záložného veriteľa M. XX, K.), zapísané do katastra nehnuteľností pod Z.-XXXX/XX dňa 14.11.2011. Podľa súdu účelom, ktorý navrhovateľ podaným návrhom zrejme sleduje, je zachovanie jeho možnosti domáhať sa uspokojenia jeho pohľadávky voči odporcovi speňažením dotknutého nehnuteľného majetku odporcu pre prípad, že odporca nebude mať k dispozícií prostriedky na úhradu pohľadávky navrhovateľa. Taký účel je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ktorým súd na dotknutých nehnuteľnostiach odporcu zriadi sudcovské záložné právo, ku ktorého výkonu môže následne navrhovateľ pristúpiť, ak jeho pohľadávka nebude odporcom dobrovoľne uhradená. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia bude pozícia navrhovateľa dokonca výhodnejšia ako by bola pri nariadení neodkladného opatrenia, pretože v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 61q Exekučného poriadku navrhovateľ nebude závislý na získaní súhlasu záložného veriteľa Č. U. K., Q..A.. s vedením exekúcie na záloh. Keďže súd dospel k záveru, že podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú splnené, návrhu navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. V súlade s § 343 ods. 2 CSP, vzniká záložné právo zápisom do príslušného registra, a to bez povinnosti súdu vyznačiť na uznesení o nariadení zabezpečovacieho opatrenia doložku právoplatnosti. Podľa § 332 ods. 1 CSP zabezpečovacie opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V danej právnej veci sa prejednával návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia po skončení konania, pričom zabezpečovacie opatrenie je časovo obmedzené trvaním exekúcie č.k. 0996774817. Rozhodnutím o takomto návrhu sa konanie 32C/118/2017 končí, súd teda pristúpil aj k rozhodnutiu o trovách konania. Navrhovateľ bol so svojím návrhom na zabezpečovacie opatrenie úspešný, keďže tomuto návrhu súd v celosti vyhovel, vznikol mu teda podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 2. Proti uzneseniu súdu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý uviedol, že má za to, že uznesenie bolo vydané predčasne a súd nerešpektoval zásadu a požiadavku proporcionality. Súd nezohľadnil zásadu primeranosti zásahu do jeho majetkových pomerov, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej zriadil opatrenie a vznikol tak z hľadiska rozsahu zabezpečenia zjavný nepomer. Nehnuteľnosti má jednak v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov s manželkou, ktorá je týmto opatrením tiež poškodená. Rodinný dom má navyše v podielovom spoluvlastníctve so synom P. A., ktorý v roku 2005 kúpil podiel vo výške 16 aj s pozemkom s parc. č. R.-C. XXXX Z. O. X/X C. R.. Už v minulosti, dávnejšie pred začatím súdneho konania mu s manželkou ich 1 rodinného domu spolu s pozemkami darovali, avšak nepodali návrh na vklad vlastníckeho práva na kataster nehnuteľností. Syn začal dom v roku 2011 na základe jeho ústneho vlastníctva rekonštruovať a zobral si hypotekárny úver. Z tohto dôvodu na všetkých nehnuteľnostiach viazne záložné právo v prospech Č. U. K., pričom dlžníkom banky je iba syn P. A., ktorý aj v plnom rozsahu spláca tento úver. Z uvedeného dôvodu sa preto s manželkou po vydaní neočakávaného rozsudku Okresného súdu Malacky, spis. zn. 10Cb/89/2014, ktorý bol potvrdený aj Krajským súdom v Bratislave, rozhodli previesť tieto nehnuteľnosti na syna, nakoľko on je už od roku 2011 ich skutočným vlastníkom. Tiež poukázal na skutočnosť, že hodnota nehnuteľností, na ktoré bolo zriadené záložné právo, je v zjavnom nepomere k výške zabezpečovanej pohľadávky. Zabezpečovacie opatrenie neprimerane zasahuje nielen do jeho majetkových pomerov, ale aj do pomerov jeho manželky a syna, ktorý je polovičným vlastníkom nehnuteľnosti. Svoj záväzok voči B. C. chce splniť, je poberateľom starobného dôchodku, takže nie je pravdivé tvrdenie uvedené v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, že by nemal z čoho túto pohľadávku splácať. Nie je daná obava z budúceho zmarenia exekúcie. B. C. ho ani osobne nekontaktoval po vydaní rozsudku krajského súdu, kontaktovaná bola len jeho bývalá právna zástupkyňa, avšak neprebiehalo žiadne rokovanie, iba bolo oznámené, že rozsudok je právoplatný. Následne bol podaný návrh na exekúciu a návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Obchodný podiel v spoločnosti ADOS s.r.o. previedol na synov, nakoľko celý chod spoločnosti reálne od začiatku zabezpečovali a vykonávali oni osobne. Urobil tak v máji roku 2015, teda 3 roky po začatí súdneho konania, keď vo veci ešte nebolo vytýčené ani prvé pojednávanie. Na základe vyššie uvedeného má za to, že nie sú splnené základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a navrhuje, aby odvolací súd zrušil uznesenie Okresného súdu Malacky zo dňa 04.12.2017, č.k. 32C/118/2017 a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. 3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že odporca vo svojom odvolaní nespochybňuje, že je dlžníkom navrhovateľa, ktorý disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Vo svojom odvolaní priznáva, že prevod nehnuteľností bol vykonávaný po, pre žalovaného neočakávaného rozsudku OS MA a potvrdeného KS BA. Žalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že chce plniť, ale ku dňu podania odvolania dobrovoľne neplnil ani len čiastočne. Sám uviedol, že bola kontaktovaná jeho bývalá právna zástupkyňa s upozornením, že rozsudok je právoplatný. Na túto výzvu alebo upozornenie nikto nereagoval. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil uznesenie súdu a priznal navrhovateľovi trovy odvolacieho konania. 4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania odporcu, vyjadrením navrhovateľa odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 5. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní odporca neargumentuje žiadnymi novými prostriedkami procesnej obrany v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. 6. Podľa § 343 ods. 1, 2, 3 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 8. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 9. Podľa § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí žalobca pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 11. Zabezpečovacie opatrenie je novým inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva, teda až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda žalobca zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva. Zo zákonnej formulácie možno substancovať základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia: -zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, -spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty dlžníka, -zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, -existencia obavy z budúceho marenia exekúcie. 12. Popri všeobecných náležitostiach podania musí návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spĺňať aj osobitné náležitosti, ktoré vyplývajú predovšetkým z § 343 ods. 1 CSP v spojení s § 344 a § 326 ods. 1 CSP. 13. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Osvedčenie akejkoľvek skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé. Navrhovateľom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998). 14. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy, nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je existencia zákonného dôvodu, t.j. taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Súd starostlivo zváži, či je tu skutočne naliehavá potreba, keď miera osvedčenia sa riadi situáciou a najmä naliehavosťou riešenia, či právo je ohrozené do tej miery, že je potrebné takto rozhodnúť. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Ak rozhoduje súd o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáha navrhovateľ obmedzenia dispozičných práv odporcu s nehnuteľným majetkom a ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, posudzuje súd nielen ohrozenie úhrady dlžnej čiastky, ale aj primeranosť ujmy odporcu, príp. tretích osôb, ktorá by im týmto obmedzením vznikla, a to aj z dôvodu dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach odporcu, príp. tretích osôb a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu, hoci len zriadením záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Vo veci samej vôbec nemusí dôjsť k úspešnému ukončeniu sporu zo strany žalobcu. Preto nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa zasahuje do vlastníckeho práva žalovaného, s cieľom zabezpečiť prípadný výkon rozhodnutia o priznaní pohľadávok, je mimoriadne. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia súdom sa v podstate jedná o sudcovské záložné právo, ktoré má povahu procesného záložného práva, ktoré by malo v prípade plurality záložných práv garantovať záložnému veriteľovi relevantné poradie. K jeho výkonu však môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná. 15. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu, že navrhovateľ osvedčil, že voči odporcovi disponuje právoplatným a vykonateľným rozsudkom súdu na peňažné plnenie, pričom povinnosť uložená odporcovi takým rozsudkom nebola do rozhodnutia súdu ani čiastočne splnená. Odporca po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti daného rozsudku, naopak, podnikol také kroky, ktorými má dôjsť k prevodu jeho nehnuteľného majetku na tretiu osobu. Tým navrhovateľ osvedčil, že je tu daná obava z ohrozenia exekúcie. Nebolo povinnosťou navrhovateľa po právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku kontaktovať odporcu. Odporca si musel byť vedomý svojej povinnosti navrhovateľovi uhradiť jeho pohľadávku. K tvrdeniu odporcu, že hodnota nehnuteľností, na ktoré bolo zriadené záložné právo, je v zjavnom nepomere k výške zabezpečovanej pohľadávky, odvolací súd dodáva, že navrhovateľ osvedčil, že odporca sa zbavil jediného majetku, ktorý má a preto je zriadenie zabezpečovacieho opatrenia na tento jeho majetok primerané. Z iného majetku odporcu sa navrhovateľ už nemôže uspokojiť. Primeranosť je daná aj tým, že súčasťou priznanej pohľadávky vo výške 11.783,80 Eur je aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 1.1.2010 do zaplatenia. Skutočnosť, že odporca je poberateľom starobného dôchodku nič nemení na osvedčení nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Jednak odporca neuviedol jeho výšku a na druhej strane po odpočítaní životného minima by svoj dlh splácal niekoľko rokov, čo by nemuselo byť pre navrhovateľa prijateľné. 16. Súd správne poukázal na ust. § 61q ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, podľa ktorého je možné exekúciu na záloh viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí. Práve prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s ust. § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva. 17. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ osvedčil, že voči odporcovi disponuje právoplatným a vykonateľným rozsudkom a odporca podnikol také kroky, ktorými sa zbavuje svojho majetku, čím je obava, že exekúcia bude ohrozená. 18. Preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne. 19. Nakoľko sa rozhodnutím o tomto návrhu sa konanie 32C/118/2017 končí, odvolací súd priznal navrhovateľovi podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. 20. V súlade s § 343 ods. 2 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> vzniká záložné právo zápisom do príslušného registra, a to bez povinnosti súdu vyznačiť na uznesení o nariadení zabezpečovacieho opatrenia doložku právoplatnosti. Podľa § 332 ods. 1 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> neodkladné opatrenie, rovnako ako aj zabezpečovacie opatrenie (§ 344 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/ >) je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Súd prvej inštancie postupom podľa § 331 ods. 3 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> doručí uznesenie v prejednávanej veci priamo príslušnému katastrálnemu úradu v súlade s cit. ustanovením. 21. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).