Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/173/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618201780 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1618201780.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: Mediterran Slovakia s.r.o., IČO: 36 537 420, sídlom Veľká Farma, 925 84 Vlčany, zastúpený: JUDr. Ivan Rendek, advokát, ul. Šafárikova 1522, Galanta, proti žalovaným : 1./ G.. U. Š., narodený XX.XX.XXXX, Q. XX, P., 2./ P. Š., narodená XX.X.XXXX bytom N. XXXX/XX, P., o zaplatenie sumy 78.867,91 €, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č.k. 31C/159/2018-163 zo dňa23. júla 2018 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietla návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 18.6.2018. 1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal nato, že žalobca sa žalobou vo veci samej domáha, aby bola žalovanému 1./ uložená povinnosť zaplatiť sumu 78.867,92 € s príslušenstvom dôvodiac, že na základe ústne uzatvorených zmlúv žalobca dodal spoločnosti CE 50 s.r.o., strešnú krytinu v celkovej sume 78 867,91 €. Po podaní žaloby žalobca podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia voči žalovanému a taktiež voči manželke žalovaného. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca ohrozenie možného výkonu rozhodnutia odôvodňoval tým, že žalovaný 1./ ešte ako konateľ dlžníka podpísal dňa 10.11.2017 za dlžníka uznanie záväzku, v ktorom sa jeho spoločnosť zaviazala uhradiť žalobcovi svoj dlh do konca roku 2017. Avšak len pár dní na to, spolu so žalovanou 2./ previedli dňa 23.11.2017 obchodnú spoločnosť, t.j. dlžníka na cudzieho štátneho príslušníka, občana Bulharskej republiky, zmenili obchodné meno a sídlo dlžnej spoločnosti a boli odvolaní z funkcie konateľov. Podľa žalobcu uvedené konanie budí objektívne podozrenie z účelového prevodu spoločnosti s cieľom zbaviť sa zadlženej spoločnosti a vyhnúť sa uspokojeniu žalobcu. Žalovaný 1./ k záväzku dlžnej obchodnej spoločnosti pristúpil avšak doposiaľ mu ho neuhradil. Keďže žalovaný 1./ sa zbavil zadlženej spoločnosti a vyhol sa tak uspokojeniu žalobcu, je tu obava, že aj po podaní žaloby môže vykonávať kroky smerujúce k prevodu svojho majetku, čím by bola budúca exekúcia ohrozená. Pohľadávka nie je sporná, nakoľko žalovaný 1./, uznal túto pohľadávku a tiež pristúpil k záväzku dlžníka ako fyzická osoba. Pasívnu legitimáciu žalovanej 2./ zdôvodnil tým, že nehnuteľnosť ku ktorej žiada zriadiť záložné právo je v bezpodielovom spoluvlastníctve. 1.2. Po právnej stránke rozhodnutie zdôvodnil ust. § 343 ods. 1, 2 a 3; § 344 ; § 324 ods. 1 ; § 325 ods. 1; § 326 ods. 1; § 328 ods. 1 C.s.p. dôvodiac, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 C.s.p. aj napriek existencii skoršieho záložného práva. V dôsledku tejto právnej úpravy dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dôvodný pretože v čase prevodu predmetných spoločností na iné osoby žalovaný 1./ ako fyzická osoba ešte nebol dlžníkom žalobcu a teda tvrdenie žalobcu, že sa chcel týmto vyhnúť plneniu nie je zmysluplné. Žalobca tvrdil, že dohodou o pristúpení záväzku zo dňa 19.02.2018 žalovaný 1./ pristúpil k záväzku obchodnej spoločnosti, v ktorej v minulosti pôsobil ako konateľ. Žalovaný 1./ až dňa 19.02.2018 sa mohol stať tvrdeným spoludlžníkom pohľadávky žalobcu vo výške 78.867,91 €, potom ako predmetné podiely previedol. Žalovaný 1./ žalobcom tvrdeným pristúpením k záväzku zvýšil vymožiteľnosť pohľadávky voči pôvodnému dlžníkovi obchodnej spoločnosti CE 50 spol. s.r.o. a to aj pre prípad núteného výkonu rozhodnutia formou exekúcie, keďže k záväzku okrem obchodnej spoločnosti CE 50 spol. s.r.o. mal dobrovoľne pristúpiť aj samotný žalovaný 1./. Žalovaný 1./ do času pristúpenia k záväzku ako spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným v súlade s § 106 Obchodného zákonníka ručil za záväzky spoločnosti iba do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Pričom podľa výpisu z obchodného registra dlžníka predloženého žalobcom bol celý vklad spoločníka splatený. Takéto konanie žalovaného 1./ nie je možné vyhodnotiť ako konanie, ktoré by viedlo k ohrozeniu prípadnej exekúcie, ale naopak ako už súd konštatoval vyššie viedlo k zvýšeniu vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu. 1.3. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuviedol žiadne skutkové tvrdenia o tom, že by sa žalovaný 1./ akokoľvek zbavoval svojho majetku po pristúpení k záväzku dlžníka obchodnej spoločnosti CE 50 spol. s.r.o.. Žalobca súdu neozrejmil a ani netvrdil, že by bol samotný žalovaný 1./ zadlžený. Neozrejmil jeho majetkovú a zárobkovú situáciu a ohrozenie exekúcie dostatočne súdu neosvedčil. Žalobca iba súdu uviedol, že podľa jeho vedomostí žalovaný 1./ iný majetok nemá, čo pre súd nie je dostačujúce. Napríklad pri zadaní žalovaného 1./ do obchodného registra je zrejmé, že žalovaný 1./ je spoločníkom obchodnej spoločnosti MPL KrytStav Malacky, s.r.o. IČO: 36 265 713. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni súd zistil, že žalovaný 1./ je aktuálne zamestnaný v spoločnosti MPL KrytStav Malacky s.r.o. s vymeriavacím základom mzdy 2.000,-€, suma ktorá zvyšuje možnosť vymoženia tvrdenej pohľadávky žalobcu. Existencia dlhu a skutočnosť, že žalovaný 1./ potom ako ho mal žalobca vyzvať na zaplatenie dlhu, dlh neuhradil, nie sú dostatočným dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a nepreukazujú ohrozenie prípadnej exekúcie. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR, sp. zn. 5 Obo 144/97, zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998). Tvrdené prevody obchodných podielov nastali pred udávaným pristúpeným žalovaného 1/ k záväzku Žalobca netvrdil, že by sa žalovaný 1./ snažil nehnuteľnosti, na ktorých chce zriadiť záložné právo predať alebo inak s nimi nakladať a nepredložil súdu v tomto smere dôkazy. Keďže žalobca hodnoverne nepreukázal, že by existovala obava, že prípadná exekúcia dlžníka bude ohrozená a teda nepreukázal splnenie nevyhnutného predpokladu pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tento návrh zamietol. 1.4. O náhrade trov zabezpečovacieho opatrenia súd prvej inštancie nerozhodol z dôvodu, že o nich rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 2. Uznesenie včas podaným odvolaním napadol žalobca. Vzhľadom na opísaný skutkový stav považuje za logický záver, že žalovaný 1./ prevody robil účelovo v úmysle získať pre seba čas a následne sa zbaviť svojej zadĺženej spoločnosti. Uznanie záväzku a následný prevod obchodného podielu na tretiu osobu nebudí dojem seriózneho záujmu so spoločnosťou ďalej podnikať a aj uhradiť prípadné záväzky spoločnosti. Žalovaní predali svoj obchodný podiel v spoločnosti CE 50 s.r.o. cudziemu štátnemu príslušníkovi ktorý je jediným spoločníkom, resp. jediným akcionárom v 48 spoločnostiach, pričom sa ich vlastníkom stal v období druhej polovice roka 2017 a prvej polovice roka 2018, skutočnosť ktorá odôvodňuje obavu, že ide o tzv. „bieleho koňa“ a prepis spoločnosti na jeho osobu bol len zbavením sa zadĺženej spoločnosti v úmysle vyhnúť sa tak uspokojeniu veriteľa. Uvedeným prevodom sa predmetná spoločnosť stala fakticky mŕtvou. Žalovaný 1./ postupnými krokmi, hoci boli uskutočnené pred pristúpením k záväzku (t.j. pred 19.2.2018), jednoznačne smeroval k ukráteniu uspokojenia žalobcu. 2.1. Konajúci súd vytýka žalobcovi, že neozrejmil majetkovú a zárobkovú situáciu žalovaného 1./, avšak v tomto smere sú možnosti žalobcu obmedzené. To, že žalovaný 1./ je v súčasnosti vlastníkom obchodného podielu v obch. spoločnosti MPL Krytstav Malacky, IČO: 36 265 713 samo o sebe nie je zárukou vymožiteľnosti pohľadávky v prípade budúcej exekúcie, nakoľko sám žalovaný svojimi krokmi v minulosti minimálne osvedčil, že v prípade, pokiaľ je to v jeho prospech potrebné, vie urýchlene previesť obchodný podiel svojich spoločností na druhé osoby. Záverom o neexistencii naliehavej obavy ohrozenia budúcej exekúcie dospel konajúci súd k nesprávnym skutkovým zisteniam v dôsledku čoho navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a návrhu vyhovie v celom rozsahu. 3. Žalovaní 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili. 4. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. Podľa § 343 ods. 1,2 C.s.p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 6. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia teda sú : a) návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia; b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty; c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku; d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie . 7. Z predložených dôkazov možno mať za osvedčené, že žalobca vystavil spoločnosti KryStav s.r.o., ktorej žalovaný 1./ bol spoločníkom a konateľom, faktúry za dodaný tovar v žalovanej sume. Rovnako tak hodnoverným spôsobom žalobca osvedčil, že žalovaný 1./ Dohodou zo dňa 19.02.2018 pristúpil k záväzku tejto obchodnej spoločnosti. Možno konštatovať, že žalobca osvedčil návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spôsobilý predmet záložného práva, ktorým je rodinný dom v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných 1./ a 2./ ako aj existenciu peňažnej pohľadávky spočívajúcej v dohode o pristúpení záväzku zo dňa 19.02.2018. Žalobca však neosvedčil existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie, pretože neposkytol súdu relevantné dôkazy nasvedčujúce tomu, že žalovaný 1./ vykonáva úkony smerujúce k zmenšeniu svojho majetku. Dohoda o pristúpení k záväzku, ani prevod obchodného podielu rozhodne medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnú obavu o budúcej možnej vymožiteľnosti nároku žalobcu uplatneného vo veci samej nepatrí. Z hľadiska podmienok ktoré sú pre súd podstatné, pri zisťovaní obavy z ohrozenia exekúcie musí ísť o také konanie žalovaného 1./, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno exekúciou rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obo/144/97). Takéto skutočnosti objektívne osvedčené neboli. Práve naopak, dohodou o pristúpení k záväzku došlo k zvýšeniu vymožiteľnosti pohľadávky, okolnosť ktorú súd prvej inštancie správne vyhodnotil a tomuto dôkazu nepriznal očakávanú váhu. Rovnako tak, predaj obchodného podielu nie je skutočnosťou, ktorá by odôvodňovala potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, keďže predajom obchodného podielu došlo u žalovaného 1./ ako fyzickej osoby k zväčšeniu majetku. 8. Žalobca sa predmetnou žalobou vo veci samej, ako aj návrhom na zabezpečovacie opatrenie rozhodol, že dlh bude vymáhať na podklade dohody o pristúpení k záväzku od fyzickej osoby. Za rozhodujúce okolnosti uvádza prevod obchodného podielu údajne zadlženej spoločnosti na údajne nedôveryhodnú osobu. Tieto okolnosti by mohli nasvedčovať, že v spoločnosti prebieha riadený proces, ktorý sprevádza ukončenie podnikateľských aktivít a teda existujú aj dôvodné obavy, že činnosť CE 50 s.r.o (výsledky jej hospodárenia, jej majetok, postúpenie pohľadávok na iné spoločnosti) nedáva dostatočnú záruku budúcej vymožiteľnosti nároku, avšak za predpokladu, ak by sa žalobca domáhal plnenia z faktúr od obchodnej spoločnosti CE 50 s.r.o.. Tým, že žalobca v rámci popisu rozhodujúcich skutočností stotožňuje konanie žalovaného 1./ ako fyzickej osoby nielen s právnickou osobou, ale aj s postavením konateľa a spoločníka obchodnej spoločnosti, nediferencuje práva a povinnosti plynúce z odlišného postavenia týchto subjektov, čo spôsobuje, že rozhodujúce skutočnosti uvádzané žalobcom sú v danom prípade bezvýznamné. 9. Pokiaľ žalobca očakával rozhodnutie súdu obmedzujúce žalovaného 1./ zriadením záložného práva na jeho súkromný majetok, bolo povinnosťou žalobcu preukázať že žalovaný 1./, ako fyzická osoba vyvíja činnosť smerujúcu k zmenšeniu svojho majetku za účelom ohrozenia exekúcie. Žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil, že by sa žalovaný 1./ po pristúpení k záväzku dlžníka obchodnej spoločnosti CE 50 spol. s.r.o., akokoľvek zbavoval svojho majetku, teda vyvíjal činnosť ktorá je dôsledkom znižovania hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery . 10. Žalobca v odvolaní namieta, že má obmedzené možnosti pre zistenie majetkových pomerov žalovaného 1./, námietka ktorá je nenáležitá. Civilné sporové konanie je konanie návrhové a je ovládané zásadou kontradiktórnosti, pričom povinnosťou žalobcu v zmysle § 326 ods. 1 C.s.p. je uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úprav pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Dokazovanie v konaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia má povahu osvedčovania s vysokou mierou pravdepodobnosti. Súd si je vedomý, že žalobca má k dispozícii zúžený rozsah relevantných dôkazných prostriedkov, ktorých vykonanie je limitované povahou konania o zabezpečovacom opatrení. Avšak pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie by mal žalobca súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie a to konaním žalovaného 1./ smerujúceho k zmenšeniu svojho majetku. Bez osvedčenia aspoň tejto základnej skutočnosti súd nemôže nariadiť zabezpečovacie opatrenia, pretože by prekračoval rozsah svojej právomoci. 11. V danom prípade po vecnom prieskume odvolaním napadnutého uznesenia odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie prijal záver o nesplnení podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je jeho záver vecne správny. Ak teda súd prvej inštancie návrh žalobcu na zriadenie záložného práva na pohľadávku žalovaného 1./ zamietol rozhodol správne a odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 12. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď o týchto trovách rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 C.s.p.). 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).