Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/153/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618201891 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1618201891.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: K. C., G.. XX.XX.XXXX, Š.t. prísl. SR, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Malacky, Záhoracká č. 2942/60A, bytom ako matka, dieťa rodičov: M. - A. Q., G.. XX.XX.XXXX, Š.. O.. A., K. M., B. XX, U. - M. C., G.. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom P., O. O. X, v konaní o úpravu styku otca s maloletým, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Malacky, č.k. 8P/180/2018 - 33 zo dňa 26. júla 2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Malacky, č. k. 8P/180/2018 - 33 zo dňa 26. júla 2018 p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Malacky uznesením č. k. 8P/180/2018 - 33 zo dňa 26. júla 2018 zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia na úpravu styku otca s maloletým synom K. C.P., G.. XX.XX.XXXX. O trovách konania rozhodol tak, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Návrhom doručeným Okresnému súdu Malacky dňa 06.02.2018 sa otec domáhal zníženia výživného a úpravy styku s maloletým K.G.. Navrhol upraviť styk každý párny víkend v mesiaci od piatku od 16.00 hodiny do nedele do 18.00 hodiny, počas každých letných prázdnin prvé dva júlové týždne a prvé dva augustové týždne, počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od štvrtka od 16.00 hodiny do pondelka do 17. 00 hodiny, počas vianočných sviatkov každý párny rok od 23. decembra od 16.00 hodiny do 30. decembra do 17.00 hodiny a v nepárnom roku od 30. decembra od 16.00 hodiny do 07. januára do 17.00 hodiny. 3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a úpravu styku s maloletým odôvodnil tým, že s maloletým sa síce stretáva, ale vždy výlučne iba v čase, ktorý vyhovuje matke dieťaťa, iba počas dňa a maloletý u neho neprespáva. Uviedol, že syn je už starší, sám si vyžaduje prítomnosť otca vo väčšom rozsahu a preto sa otec domnieva, že pre zdravý vývoj maloletého je potrebná rovnomernejšia starostlivosť oboch rodičov. 4. Otec uviedol, že v súčasnosti pracuje v zahraničí, snaží sa prispôsobiť tomu aj svoje stretávanie s maloletým, je však závislý na požiadavkách matky. Matka maloletého vždy vie, ako otec pracuje, lebo jej to oznámi, keď sa s ňou chce dohodnúť na stretnutí so synom. Maloletý chce už zostať dlhšie u neho, sám sa od matky pýta. On matke prevažne ustupuje, nechce zaťažovať maloletého konfliktami medzi rodičmi. Matka v súčasnosti už umožňuje aj prespávanie maloletého u neho, stáva sa však, že prespanie dovolí až počas stretnutia otca s maloletým a kladie rôzne obmedzenia, čo otec môže so synom robiť, s kým sa môže alebo nemôže stretávať. Otec navrhol, aby súd upravil jeho stretávanie s maloletým každý párny týždeň v roku v čase od soboty od 9.00 hodiny do nedele do 18.30 hodiny, každý nepárny týždeň v roku v čase od piatku od 17.30 hodiny do pondelka do 7.30 hodiny, v čase od 23. 07. 2018 od 9.00 hodiny do 05.08.2018 do 18.30 hodiny. Otec tvrdil, že matka porušuje svoje povinnosti, keď mu neumožňuje riadne stretávať sa s maloletým a podieľať sa na jeho výchove a matka s tým nesúhlasí, tak podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o úpravu zo strany súdu. 5. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a 2 písmeno d), § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku a dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné zamietnuť. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že v súčasnosti rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, maloletý je vo veku 5 rokov, s otcom sa stretáva podľa vzájomnej dohody medzi rodičmi. Zamietnutie návrhu okresný súd odôvodnil tým, že aj keď otec síce udáva, že s matkou je dohoda ťažká a podľa jeho názoru ho matka obmedzuje v rodičovských právach, s maloletým má pravidelný kontakt, stretáva sa s ním, rozvíja ich vzájomný vzťah. Maloletý otca pozná, podľa vyjadrenia otca je tento vzťah medzi nimi dobrý, maloletý je rád v prítomnosti otca. Za danej situácie súd vyhodnotil návrh otca ako nedôvodný, aj keď otec má pocit, že matka maloletého ho v jeho právach obmedzuje, je nutné konštatovať, že nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi, alebo by sa účel nedal dosiahnuť žiadnym zabezpečovacím opatrením. V danom prípade sám otec udáva, že sa s maloletým stretáva, vzťah s ním je vybudovaný a nie je dôvod v súčasnosti stretávanie upravovať neodkladným opatrením. Okresný súd vychádzal tiež z toho, že je vedené konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému, o úpravu styku otca s maloletým, v ktorom súd vykoná dokazovanie, ktoré je potrebné pre rozhodnutie, pokiaľ medzi rodičmi nedôjde k dohode. Až na základe dostatočne vykonaného dokazovania bude možné rozhodnúť o rozsahu styku otca s maloletým. 6. Proti uzneseniu podal odvolanie otec maloletého, prostredníctvom právnej zástupkyne, podaním zo dňa 14.08.2018 a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a upravil styk otca s maloletým každý druhý párny týždeň v čase od soboty od 9. hod. do nedele do 18. hod., každý nepárny týždeň v čase od piatku od 17.30 hod. do pondelka do 7.30 hod. s tým, že si otec prevezme maloletého v mieste bydliska matky a na tom istom mieste matke aj maloletého odovzdá. V odvolaní otec namietal, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V odvolaní otec uviedol, že matka odmieta jeho požiadavky na stretávanie s maloletým, bezdôvodne komplikuje danú situáciu, termíny prevzatia a odovzdania maloletého mení aj potom, ako sa na konkrétnom termíne dohodli. Matka nie je ochotná dohodnúť sa na konkrétnom čase odovzdania a prevzatia a absolútne neberie do úvahy otcove návrhy a názory. Takéto dohadovanie vždy končí tým, že konkrétny čas stretávania nakoniec určuje matka a otec sa jej musí vždy prispôsobiť. Matka tiež neakceptuje názor maloletého, ktorý chce byť s otcom dlhší čas. Matka tiež mení svoje rozhodnutia aj počas samotného stretnutia, čo je neakceptovateľné. Podľa názoru otca je preto rozhodnutie okresného súdu nesprávne a podaniu jeho návrhu predchádzala dlhodobá neúspešná snaha dohodnúť sa s matkou. Okresný súd neprihliadol na to, že sa nemôže dohodnúť s matkou a zdôraznil, že matka mu bráni v pravidelnom, ucelenom a rovnomernom stretávaní so synom a stretávania rôzne podmieňuje. Záujmom otca je venovať všetok svoj voľný čas synovi, a nie mrhať energiu na dohadovanie sa s matkou. Poukázal na čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a ustanovenie § 24 ods. 4 a § 28 ods. 2 Zákona o rodine. Podľa názoru otca súd nedostatočne posúdil nevyhnutnosť okamžitej dočasnej úpravy pomerov, kedy naliehavosť situácie je daná práve konaním matky, ktorá si autoritatívne a svojvoľne uplatňuje svoje rodičovské práva, svoje rozhodnutia v otázke stretávania otca so synom. V tomto ohľade nepripúšťa akúkoľvek komunikáciu hľadajúcu kompromisné riešenie, ktoré by v rovnakej miere rešpektovalo rodičovské práva a povinnosti obidvoch rodičov. Vydaním uznesenia zároveň nebolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a tiež jeho právo na udržanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi tak, ako vyplýva z ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine. 7. Otec uviedol, že nespochybňuje právo matky na trávenie víkendu s maloletým, dáva však do pozornosti súdu, že aktuálne pracuje v Rakúsku, a to každý týždeň od pondelka do piatku. Túto prácu prijal, nakoľko si chce zakúpiť vlastnú nehnuteľnosť a vytvoriť maloletému do budúcnosti lepšie zázemie, keďže teraz býva u svojej matky. Otec zdôraznil, že neodkladného opatrenia sa domáha aj z dôvodu, aby jeho stretávanie s maloletým bolo jasne časovo určené a pravidelné, aby sa svojmu synovi mohol plnohodnotne venovať, vopred plánovať spoločné aktivity a nespoliehať sa na svojvôľu matky. Z uvedených dôvodov navrhol rozhodnúť v zmysle podaného odvolania. 8. K odvolaniu otca sa matka na výzvu zo dňa 15.10.2018 nevyjadrila. 9. Krajský súd v Bratislave preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 2 ods. l, § 65, § 66, § 360 a nasl., zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, § 324 ods. l, § 329 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. 10. Uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd v celom rozsahu potvrdil, pretože je vo výroku vecne správne a keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi (skutkovými a právnymi) uznesenia, ako správnymi, toto uznesenie už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. l, ods. 2 C.s.p.). Akékoľvek dôvody uvádzané odvolacím súdom na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia, by bolo len zopakovaním skutkových a právnych dôvodov uvedených súdom prvej inštancie. Pre úplnosť a na doplnenie správnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 11. Otec maloletého v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdil, že je potrebné upraviť práva a povinnosti rodičov do času, kým súd vo veci o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému rozhodne. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 12. Odvolací súd k námietke otca v podanom odvolaní, v ktorom vytýkal súdu prvej inštancie, že nesprávne právne vec posúdil, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a v súvislosti s dôvodmi podaného odvolania tiež namietal, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, poukazuje na ustanovenie § 329 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Z uvedeného vyplýva, že pri prijímaní takéhoto opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a predbežným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Aj v konaní o neodkladnom opatrení musí súd hodnotiť vykonané dôkazy, pritom (pri súčasnom preukázaní potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov) rozhodné skutočnosti, (predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia. Zákon preto nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vykonávať dokazovanie a naopak, vo vedomí, že výsluchom účastníka konania, proti ktorému návrh smeruje, by mohol byť zmarený účel uvedeného opatrenia; v ustanovení § 329 ods. 1 C.s.p. výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné opatrenie vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku, na základe predložených listín, potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení k obsahu listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť. V danom prípade preto námietka otca v podanom odvolaní, nebola dôvodná. Okresný súd správne právne vec posúdil a vada konania nebola zistená. 13. Odvolací súd v súvislosti s uvedenou námietkou otca, sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že nie je potrebné upraviť práva a povinnosti rodičov nariadením neodkladného opatrenia a poukazuje na tvrdenie otca maloletého v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že matka mu neumožňuje styk s maloletým v potrebnom rozsahu. Správnosť záveru súdu prvej inštancie, že rodičia sa dokážu na styku otca s maloletým dohodnúť a preto nie je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie v zmysle návrhu otca, nepochybne vyplýva z obsahu návrhu otca, aj keď nie sú plne rešpektované nároky otca na styk s maloletým.. Preto nemôže byť dôvodné tvrdenie otca, že okresný súd nedostatočne vyhodnotil vážnosť situácie a dospel k nesprávnemu záveru bez toho, aby chápal jeho pohľad a súčasnú situáciu a jeho záujem stretávať sa so synom častejšie. 14. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. d/, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, § 331 ods. 1 CSP a podľa § 360 CMP a v zmysle týchto ustanoví aj správne právne posúdil danú vec. V súvislosti so správnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie je potrebné tiež poukázať na ďalšiu právu úpravu, okrem uvedenej v uznesení okresného súdu. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú starostlivosť. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. 15. Námietky otca voči rozhodnutiu okresného súdu neodôvodňujú zmenu rozhodnutia okresného súdu, z nasledovných dôvodov. Pre rozhodnutie o tom, komu bude maloleté dieťa zverené do starostlivosti sú rozhodujúce kritéria podľa § 25 a § 36 Zákona o rodine. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo. Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine ak jeden z rodičov opakovane, bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa ods. 1, alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Medzinárodné pramene práva, európska judikatúra, ako aj slovenský Zákon o rodine už úplne jednoznačným spôsobom zmenili svoj postoj k postaveniu rodičov pri realizácii výkonu ich rodičovských práv a povinností. Pokiaľ rodič má záujem rovnocenne sa podieľať na výchove dieťaťa a nespráva sa spôsobom, ktorý by odôvodňoval zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, potom je súd povinný využiť všetky zákonné prostriedky na to, aby mu jeho právo priznal a zabezpečil jeho riadnu realizáciu. Pri rozhodovaní o akejkoľvek otázke súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností, treba aplikovať povinnosti, ktoré štátu vyplývajú z pozitívneho záväzku v rodinnoprávnych vzťahoch. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. 16. Z obsahu spisu a zo skutočností tvrdených otcom v podanom návrhu vyplýva, že otec žiadal, aby súd upravil jeho styk s maloletým, pretože matka mu bráni v stretávaní a neumožňuje mu riadne vykonávať jeho rodičovské práva a povinnosti v rozsahu, ako on požaduje. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 325 ods. 2 demonštratívne vymenúva, čo môže byť obsahom neodkladného opatrenia. Zo samotného znenia je zrejmé, že tento výpočet nie je ohraničený a konečný, ale je len demonštratívny. Odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyplývajú zo spisu a stav, aký doteraz trvá medzi rodičmi nie je potrebné, aby súd dočasne upravil pomery účastníkov, teda rodičov a upravil styk otca s maloletým v súlade s návrhom otca, keď aj sám otec tvrdí, že matka mu styk umožňuje a aj s prespaním dieťaťa u neho, aj keď otec má inú predstavu o rozsahu styku. Túto otázku, ako správne okresný súd konštatoval, bude možné vyriešiť až po vykonanom dokazovaním vo veci, keď súd ustáli, v akom rozsahu je styk vhodný, aby bolo rešpektované právo otca na výkon jeho rodičovských práv a rovnako aj právo maloletého dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov. Je nepochybné, že dieťa je v súčasnej dobe v osobnej starostlivosti matky, preto otec musí uznať, že v rámci starostlivosti o dieťa, matka lepšie pozná potreby dieťaťa a vie, v akom čase dieťaťu vyhovuje stretnutie s otcom , samozrejme s prihliadnutím na to, aby bolo rešpektované aj právo otca na styk. Pokiaľ však existuje dohoda rodičov, aj keď nie v rozsahu ako požaduje otec, sú zabezpečené práva rodiča aj dieťaťa na styk, otec sa s maloletým stretáva, ale musí rešpektovať aj názor matky, v starostlivosti ktorej je maloletý v súčasnej dobe. Otec má právo v konaní vo veci navrhnúť, v akom rozsahu požaduje stretávanie s maloletým a súd po vykonanom dokazovaní rozhodne o jeho návrhu s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. 17. Z uvedených dôvodov nebolo možné odvolaniu otca vyhovieť. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pretože okresný súd správne zistil, že styk otca s maloletým sa realizuje, aj keď nie podľa predstáv otca, nebol dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, čo v danom prípade preukázané nebolo. Otec nepreukázal, že matka mu neumožňuje styk s maloletým a bráni mu vo výkone jeho rodičovských práv. 18. Odvolací súd zastáva názor, že okresný súd v súlade s uvedenými ustanoveniami správne právne posúdil danú vec a rozhodol v súlade so zákonom. Námietky otca v podanom odvolaní nie sú opodstatnené. 19. Pretože uznesenie okresného súdu spĺňa základné právne náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov konania na súde prvej inštancie, jeho odôvodnenie je presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje, potvrdil ho ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p., a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. na zdôraznenie jeho správnosti ho iba doplnil o ďalšie dôvody. 20. Odvolací súd v danom prípade rozhodoval s prihliadnutím na ustanovenie § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, pre neodkladné opatrenie je rozhodnúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie a z dôvodu, že v čase vydania uznesenia súd prvej inštancie vychádzal zo správnych skutkových a právnych záverov, bolo jeho rozhodnutie správne a odvolanie otca nebolo dôvodné. 21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p.možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).