Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/259/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708898629 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1708898629.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a JUDr. Ayše Pružinec Erenovej, v právnej veci žalobcu: T.. M.. B. A.R., G.. X.XX.XXXX, K. L. X, L., zastúpený: JUDr. Jindřich Stoszek, advokát, Černyševského 26, BOX 79, 850 05 Bratislava, proti žalovanému: M.. Z. A., nar. XX.X.XXXX, K. C.Q. XX, o ochranu osobnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 20.11.2015, č.k. 4C/861/2008-348, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa zasielania výhražnej SMS-ky žalobcovi v znení: „C. K. A. U., E. M. K. T. Z. E. P.“ a šírenia nepravdivého tvrdenia na adresu žalobcu, že dňa 17.10.2001 sa mu žalobca v priestoroch firmy BANKROT s. r. o. na Turčianskej ulici 26, Bratislava vyhrážal zastrelením do hlavy v prípade, že mu odmietne zaplatiť sumu 12 500 000 Sk, a to doslovne: „E. I. O.Í. E. I., E. E. Q. E. J.“ ( výrok I) a žalovanému nepriznal náhradu trov konania (výrok II). 2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 11, § 13 ods. 1,2,3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 120 ods. 1, § 153 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“)a vecne tým, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno a z obsahu žaloby ani ďalšieho písomného, či ústneho prednesu žalobcu nezistil skutkové okolnosti, ktoré by sa týkali opakovania alebo trvania uvedených zásahov zo strany žalovaného. Súd prvej inštancie tak nemal za preukázané, že by sa žalovaný opakovane dopustil zásahu spočívajúcom v zasielaní textovej správy „C. K. A.Á. U., E. M. K. T. Z. E. P.. Žalobca takúto skutočnosť vôbec v konaní netvrdil a vyjadril sa, že žalovaný sa mal dopustiť zaslania textovej správy iba jedenkrát a to dňa 1.1.2003, pričom žiadne reálne nebezpečenstvo z opakovania takéhoto konania nebolo tvrdené ani preukázané. 3. Vo vzťahu k návrhu na uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa šírenia nepravdivého tvrdenia na adresu žalobcu, že dňa 17.10.2001 sa mu žalobca v priestoroch firmy BANKROT s. r. o. na Turčianskej ulici 26, Bratislava vyhrážal zastrelením do hlavy v prípade, že mu odmietne zaplatiť sumu 12.500.000 Sk a to doslovne: „E. I. O. E. I., E. E. Q. E. J.“ uviedol, že žalobca síce tvrdil, že sa žalovaný dopúšťal šírenia nepravdivého tvrdenia na jeho adresu v úzko profesijných kruhoch, avšak tieto kruhy ani konkrétne časové okamihy šírenia nepravdivého tvrdenia bližšie nešpecifikoval, povinnosť tvrdenia teda naplnil nedostatočne. Z uvedeného dôvodu preto nebolo možné vykonaním dôkazov v konaní osvedčiť pravdivosť tohto tvrdenia. Mal za to, že k uvedenému účelu preukázania skutkového stavu by nemohlo napomôcť ani vykonanie navrhnutých dôkazov spočívajúcich vo vypočutím kO.. J. O., O. Okresnej O.Ú. O. B.. Z. K., Z. M., Z. M. Ž. K. A., Z. A. B.. B. Z., Z. B.. Ľ. C. Q. A. A. F.. Vo vzťahu k týmto dôkazom žalobca neuviedol, či už v žalobe alebo neskorších prednesoch, aké skutočnosti by mali tieto dôkazy preukazovať. Nebolo povinnosťou súdu z vykonaných dôkazov dopĺňať právne významné skutkové okolnosti, keďže takýmto postupom by došlo k porušeniu rovnosti účastníkov sporového konania. Samotné pozitívne vykonanie dôkazu osvedčujúceho existenciu zaslania uvedenej textovej správy by bolo s poukazom na charakter negatórnej žaloby o ochranu osobnosti a jej vecnými nedostatkami v prejednávanej veci, celkom bez významu. S poukazom na zistené závery vykonaného dokazovania a hmotnoprávneho základu uplatneného nároku súd prvej inštancie od ďalšieho hodnotenia vykonaných dôkazov upustil z dôvodov hospodárnosti. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie žalobu zamietol, vychádzajúc z toho, že neboli splnené hmotnoprávne predpoklady k tomu, aby súd mohol uložiť povinnosť žalovanému zdržať sa konkrétneho konania spočívajúceho v zasielaní predmetnej textovej správy a šírenia predmetného tvrdenia zo strany žalovaného. 4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si ich neuplatnil. 5. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e) a f) O.s.p. a podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.. Namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, keď súd prvej inštancie na jednej strane konštatoval, že neuniesol dôkazné bremeno a na druhej strane zamietol návrhy na doplnenie dokazovania. Mal za to, že v konaní o ochranu osobnosti znáša dôkazné bremeno žalovaný. Uviedol, že súd prvej inštancie sa nezaoberal obranou žalovaného, ktorú použil na pojednávaní dňa 20.11.2015, na ktorom tvrdil, že SMS správu neposlal. Preto, ak žalovaný nebol schopný uniesť dôkazné bremeno a označiť odosielateľa správy, potom bolo potrebné jeho argumentáciu vyhodnotiť ako nepravdivú a účelovú. Poukázal na to, že žalovaný v konaní nenavrhoval žiadne dôkazy, preto to bol práve žalovaný, ktorý neuniesol dôkazné bremeno. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 6. Podaním doručeným súdu prvej inštancie sa k odvolaniu žalobcu vyjadril žalovaný a uviedol, že odvolanie žalobcu nemá vecný základ. 7. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 10. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo odvolaním možné napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ to nevylučoval zákon ( § 201 v spojení s § 202 O.s.p.). Odvolanie bolo prípustné proti rozhodnutiu len z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 O.s.p.. Odvolanie žalobcu vyvolalo v danom prípade účinok, ktorý zostáva zachovaný aj po 1. júli 2016 (§ 470 ods. 2 C.s.p.) - odvolaniami napadnuté rozhodnutie bolo preto možné podrobiť meritórnemu odvolaciemu prieskumu. 11. Odvolací súd ďalej konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobcu rozhodoval po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p. ) a prihliadajúc na procesnú úpravu platnú v čase vydania napadnutého rozhodnutia ( t.j. ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku ). 12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom konania pred súdom prvej inštancie bolo uloženie povinnosti žalovanému upustiť od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti žalobcu. Žalobca skutkovo žalobu vymedzil tým, že dňa 1.1.2003 mu žalovaný zaslal SMS správu s textom : „C. K. A.L. U. E. M. K. T. Z. E. P.. Dôvodiac, že uvedenou správou žalovaný zasiahol do jeho práva na súkromie, do práva na česť a dôstojnosť. Zároveň žalobca tvrdil, že začiatkom mesiaca január 2003 bol vyrozumený inými osobami, že žalovaný šíri na adresu jeho osoby v úzko profesných kruhoch difamujúce skutkové tvrdenia, podľa ktorých ho mal dňa 17.10.2001 vydierať v sídle jeho spoločnosti BANKROT s. r. o. a to nasledujúceho znenia: „T.. B. A. M. Ž. U. J. A. XX XXX XXX Sk O. A. M. Z. A. V. I. Z. O., Ž.N. E. A. U. J. Q. E. V.: E. I., O. E. I., E. E. Q. E. J.. Uvedeným konaním mal podľa tvrdenia žalobcu žalovaný opätovne neoprávnene zasiahnuť do jeho práva na česť a dôstojnosť. 13. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p). 14. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. 15. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. 16. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. 17. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatnených nárokov, a jeho výsledky aj náležite v súlade s v čase rozhodovania účinným ust. § 132 O.s.p. zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, a svoje rozhodnutie aj náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.6.2016 odôvodil. V odôvodnení rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. V rozhodnutí sa zaoberal tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj dostatočne vyhodnotil. Rozhodnutie je tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje a vyjadruje sa len k odvolacím námietkam žalobcu. 18. K odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016 ( t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd uvádza, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p.. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. 19. K odvolacím dôvodom odvolateľa, ktorými namietal nesprávne právne posúdenie veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 20. V prejednávanej veci je nesporným, že žalobca sa pred súdom prvej inštancie tvrdiac, že došlo k neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv domáhal upustenia od pokračovania neoprávnených zásahov do jeho osobnostných práv( zdržania sa ďalších zásahov). Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je preukázanie, že došlo k neoprávnenému zásahu a tento zásah bol objektívne spôsobilým privodiť ujmu na právach chránených ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. V podanom odvolaní žalobca namietal nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie vo vzťahu k nepreukázaniu dôvodnosti nároku v časti zdržania sa zasielania výhražnej SMS-ky žalobcovi v znení: „C. K. A. U., E. M. K. T. Z. E. P.(Ď.Q. L. „. Z. A.-C.“), majúc za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie mal povinnosť uniesť dôkazné bremeno žalovaný, čo neuniesol. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti, že súd prvej inštancie žalobu žalobcu vo vzťahu k uloženiu povinnosti zdržať sa zasielania výhražnej SMS-ky zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že zásah pokračuje a trvá a nie z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukazujúce existenciu neoprávneného zásahu do jeho osobnostných práv. Preukázanie splnenia hmotnoprávnej podmienky žaloby na upustenie od neoprávnených zásahov tak znášal v plnom rozsahu žalobca, nakoľko tento právny prostriedok nemá miesto tam, kde bol už zásah do osobnosti fyzickej osoby ukončený a netrval, príp. kde neexistuje žiadne bezprostredné nebezpečenstvo jeho uskutočnenia či opakovania v budúcnosti. Odvolacia argumentácia žalobcu tak nie je spôsobilou spochybniť správne závery súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní ani netvrdil, že by bola dôvodnou hrozba uskutočnenia či opakovania zásahu formou zasielania výhražnej SMS-ky v budúcnosti, ani nepreukázal, že by následky tohto zásahu trvali doteraz. 21. Vo vzťahu k zamietnutiu žaloby v časti uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa šírenia nepravdivého tvrdenia na adresu žalobcu, že dňa 17.10.2001 sa mu žalobca v priestoroch firmy BANKROT s. r. o. na Turčianskej ulici 26, Bratislava vyhrážal zastrelením do hlavy v prípade, že mu odmietne zaplatiť sumu 12 500 000 Sk, a to doslovne: „E. I. O. E. I., E. E. Q. E. J.“ (ďalej len „Š. G. E.), odvolací súd uvádza. Občiansky zákonník ustanovením § 13 poskytuje ochranu osobnosti len v prípade takého porušenia občianskej cti, ktoré predstavuje zásah do osobnosti občana, pričom tento zásah musí byť objektívne spôsobilý takúto ujmu spôsobiť. Ide o konanie proti osobnej a mravnej integrite občana, znižujúce jeho dôstojnosť, vážnosť a česť, o konanie, ktoré z hľadiska vzťahu občana k ostatným spoluobčanom ohrozuje jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Žalobca v podanej žalobe dôvodnosť uvedeného nároku odvodzoval len od toho, že v mesiaci január 2003 bol uzrozumený inými osobami o šírení nepravdivých tvrdení o svojej osobe žalovaným v úzko profesijných kruhoch. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie (od 28.5.2003 do 20.11.2015) žalobca svoje skutkové tvrdenia v časti šírenia nepravdivého tvrdenia nedoplnil ani bližšie nešpecifikoval, aby bolo možné posúdiť, či zo strany žalovaného došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu. Odvolací súd sa tak plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že v tejto časti žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že došlo k neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv. 22. V odvolaní žalobca namietal, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností zamietol jeho návrhy na doplnenie dokazovania, i keď následne žalobu zamietol pre neunesenia dôkazného bremena, odvolací súd uvádza. Z rozsudku súdu prvej inštancie jasne a zrozumiteľne vyplýva, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, a ktoré nie a z ktorých dôkazov vychádzal. I keď povinnosťou účastníkov je označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná (§ 120 ods.l O.s.p. <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-99/1963-ucinnost-od-14.06.2016>) a nie je povinný vykonať všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy, teda súdna prax sa ustálila na tom, že nie je ú potrebné vykonávať dôkazy nadbytočné, nespôsobilé preukázať tvrdené skutočnosti, dôkazy, ktoré nie sú významné a pod., hoci z pohľadu účastníka sa tak môžu javiť. Z judikatúry ESĽP vyplýva, že iba kontradiktórnosť konania v tomto zmysle zabezpečuje právo na spravodlivý proces podľa článku 6 Dohovoru. Vyplýva to napr. aj z rozhodnutia komisie vo veci Szwabovicz c/a Švédsko. Povinnosťou súdu potom v odôvodnení rozsudku je uviesť okrem iného, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Ak dopodrobna prvoinštančný súd neodôvodňoval každý navrhnutý dôkaz z pohľadu toho, prečo ho nevykonal, odvolací súd to nepovažuje za tak podstatnú vadu, ktorá by mohla zvrátiť správnosť rozhodnutia vo veci, keďže tieto dôkazy nemohli priniesť zmenu v rozhodnutí. Skutočnosť, že sa v odôvodnení dopodrobna s nimi súd nezaoberal, nespôsobuje to, že by bolo porušené právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (článok 6 ods.l Dohovoru). Naviac treba zdôrazniť, že odôvodnenie rozhodnutia neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania, v ktorom žalobca namietal nevykonanie navrhnutých dôkazov vo vzťahu k zasielaniu výhražnej SMS-ky“), odvolací súd uvádza, že nevykonanie dôkazu oboznámením s obsahom SIM karty, nemalo žiadny vplyv na posúdenie splnenia hmotnoprávnej podmienky žaloby na upustenie od zásahov. Tak ako odvolací súd už konštatoval v danom prípade bolo zásadným posúdenie, či hrozba uskutočnenia či opakovania zásahu formou zasielania výhražnej SMS- ky naďalej trvá. 23. Čo sa týka ostatných odvolacích námietok uvedených v odvolaní žalobcu odvolací súd ich považuje za nerozhodné, bez potreby na ne reagovať špecifickou odpoveďou. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). 24. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalobcu nie je, z hľadiska ním uplatňovaných odvolacích dôvodov, spôsobilý spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie (vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie) podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 25. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich plnú náhradu priznal úspešnému žalovanému proti neúspešnému žalobcovi s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).