Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/215/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709203519 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1709203519.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej, členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ivony Hrčekovej, v právnej veci žalobcu B. A., G.. XX.X.XXXX, U. XX/X, K., práv. zast. Advokátska kancelária Mojžiš a partneri, s.r.o., Sasinkova 10, Bratislava, IČO: 35 892 994, proti žalovanému UNIMAR SLOVAKIA, spol. s r.o., Rovinka 340, IČO: 35 874 376, práv. zast. JUDr. Jánom Falisom, advokátom, Lermontovova 14, Bratislava, o určenie neplatnosti rozhodnutia spoločníkov obchodnej spoločnosti mimo valného zhromaždenia, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 32Cb/18/2009-254, zo dňa 5.4.2017, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 32Cb/18/2009-254, zo dňa 5.4.2017 vo výroku I. p o t v r d z u j e a vo výroku III. m e n í tak, že žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že rozhodnutie spoločníkov spoločnosti UNIMAR SLOVAKIA, spol. s.r.o. prijaté mimo Valného zhromaždenia v časti o pristúpení k uspokojovaniu pohľadávok spoločnosti a o použití vlastných zdrojov a majetku na uspokojenie všetkých záväzkov spoločnosti a v časti o odvolaní z funkcie konateľa B. A., G.. XX.X.XXXX s účinnosťou 6.3.2009 je neplatné, vo zvyšku žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou na súd dňa 28.4.2009 domáhal určenia neplatnosti rozhodnutia spoločníkov žalovaného mimo valného zhromaždenia, ktorým sa rozhodlo o premene menovitej hodnoty vkladov do základného imania a menovitej hodnoty základného imania zo slovenskej koruny na eurá metódou zdola nahor, spôsobom zaokrúhlenia smerom nahor a o pristúpení k uspokojovaniu pohľadávok spoločnosti, o použití vlastných zdrojov a majetku na uspokojenie všetkých záväzkov spoločnosti a o odvolaní B. A. a O. Š. z funkcie konateľov k 6.3.2009 a náhrady trov konania. Súd prvej inštancie najprv rozhodol rozsudkom, kde žalobu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3Cob/241/2012-149 zo dňa 30.10.2013 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia poukázal na to, že podľa názoru súdu je za splnenia ďalších podmienok naplnený postup pre zvolanie valného zhromaždenia uložením zásielky na pošte, čím sa pozvánka dostala do sféry spoločníka. Objektívnu možnosť zoznámiť sa s obsahom zásielky má však adresát iba za predpokladu, že sa v mieste doručovania v čase doručovania zdržiava. Z obsahu spisu vyplýva, že návrh uznesenia bol žalobcovi doručený na adresu Odbojárov 4, Bratislava. Podľa správy Registra obyvateľov SR zo 6.2.2012 má síce žalobca na tejto adrese hlásený trvalý pobyt od 28.2.2001 doposiaľ, avšak podľa správy Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava - Nové Mesto vyplývalo, že žalobca mal na tejto adrese kedysi bývať, ale v čase doručovania zásielky políciou sa tam už nezdržiaval, pričom jeho súčasný pobyt nie je známy. Úlohou súdu prvej inštancie bolo zistiť, či sa žalobca v mieste doručovania v čase doručovania zásielky skutočne zdržiaval. 3. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca sa v čase doručovania výzvy na hlasovanie „per rollam“ s hlasovacím listom zo dňa 3.3.2009 na adrese Odbojárov 4, Bratislava nezdržiaval, čo mal súd za preukázané zo správy Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava Nové Mesto z 11.6.2011. Danú skutočnosť potvrdil aj svedok O. Š.P., ktorý uviedol, že žalobca sa na danej adrese nezdržiaval. Súd mal taktiež za preukázané, že žalobca v čase doručovania bol vo Švajčiarsku, čo vyplýva z cestovného príkazu. Z notárskej zápisnice N 124/2009, Nz 13783/2009, NCRls 13940/2009 zo dňa 29.4.2009 je preukázané, že žalobca si vyššie uvedenú zásielku neprevzal. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalobcovi nebol riadnym spôsobom predložený návrh na prijatie rozhodnutia mimo valného zhromaždenia a hlavne doručený na adresu, kde sa žalobca skutočne aj zdržiaval. Súd sa ako druhým zaoberal primeranosťou lehoty na vyjadrenie (hlasovanie) spoločníka. Kde vo výzve na rozhodnutie spoločníkov mimo valného zhromaždenia je uvedené, že hlasovanie (vyjadrenie) spoločníka musí byť urobené do 3 pracovných dní od odoslania tejto výzvy spolu s hlasovacím lístkom, táto lehota začína plynúť dňom po podaní tejto výzvy na poštu. Danú skutočnosť potvrdzuje aj notárska zápisnica č. N 45/2009, Nz 6533/2009, NCRls 6545/2009 zo dňa 3.3.2009. Zo správy o výsledku z 18.3.2009 vyplýva, že k odvolaniu konateľov z funkcie A., Š. došlo k 6.3.2009. Súd poukázal, že k odvolaniu konateľa, a to hlavne žalobcu došlo ešte v čase keď neuplynula trojdňová lehota na vyjadrenie (hlasovanie). Napriek tomu, že v ustanovení Obchodného zákonníka, ale ani z ustanovenia spoločenskej zmluvy nevyplývala minimálna lehota na vyjadrenie sa k návrhu rozhodnutia mimo valného zhromaždenia, ak však pri určení lehoty nie je možné, práve z dôvodov, ktoré neskôr môžu byť namietané, určiť takto neurčito lehotu na vyjadrenie sa. Súd konštatoval, že lehota na vyjadrenie sa vzhľadom na konkrétne jej znenie považuje za nedostatočnú, neurčitú, keď žalobca mal na rozhodnutie tri pracovné dní od odoslania tejto výzvy na poštu. Zároveň žalovaný pri určení lehoty na vyjadrenie vôbec nepočítal s prípadom prvého nezastihnutia adresáta v mieste, kde sa zdržiava a lehotou uloženia zásielky na pošte. Zároveň pri určení tak závažných otázkach, ako je odvolanie z funkcie konateľov spoločnosti, taktiež predmetom bolo aj pristúpenie k uspokojovaniu pohľadávok spoločnosti a o použití vlastných zdrojov a majetku na uspokojenie všetkých záväzkov spoločnosti, ktoré si vyžadovalo dlhšiu lehotu na zváženie všetkých okolností, možno aj ďalšie zisťovania, hlavne, čo sa týka o pristúpení k uspokojovaniu pohľadávok spoločnosti a o použití vlastných zdrojov a majetku na uspokojenie všetkých záväzkov spoločnosti, považoval súd za neprimeranú. Na základe vyššie uvedeného mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca sa čiastočne dôvodne domáhal určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, nakoľko uznesenie spoločníkov spoločnosti UNIMAR SLOVAKIA, spol. s.r.o. prijaté mimo Valného zhromaždenia o pristúpení k uspokojovaniu pohľadávok spoločnosti a o použití vlastných zdrojov a majetku na uspokojenie všetkých záväzkov spoločnosti a o odvolaní z funkcie konateľa B. A., G.. XX.X.XXXX s účinnosťou 6.3.2009 bolo týmto uznesením obmedzené právo spoločníka, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. 4. Súd ďalej uviedol, že žalobu v časti zamietol, a to vo vzťahu k odvolaniu O. Š. z funkcie konateľa žalovaného, nakoľko žalobca nie je na podanie žaloby o určenie neplatnosti rozhodnutia o odvolaní tretej osoby z funkcie konateľa aktívne vecne legitimovaný, kde týmto rozhodnutím nemohli byť ani žalobcove práva obmedzené. Súd žalobu zamietol aj v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia neplatnosti rozhodnutia mimo valného zhromaždenia žalovaného, ktorým sa rozhodlo o premene menovitej hodnoty vkladov do základného imania a menovitej hodnoty základného imania zo slovenskej koruny na eurá metódou zdola nahor, spôsobom zaokrúhlenia smerom nahor. Súd sa stotožnil so žalovaným, že napadnutým rozhodnutím prijatým mimo valného zhromaždenia nebolo rozhodnuté o premene menovitej hodnoty vkladov do základného imania a základného imania zo slovenskej koruny na eura, nakoľko takýto účinok z rozhodnutia nevyplýva, pretože z jeho znenia je zrejmé, že sa ním iba ukladalo konateľom žalovaného, ako majú vo vyššie uvedenej záležitosti postupovať a zároveň týmto ustanovením práva spoločníka taktiež nemohli byť obmedzené. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 C.s.p., vzhľadom na pomer úspechu strán sporu rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 5. Proti rozsudku v časti výroku o trovách konania sa v zákonnej lehote odvolal žalobca, ktorý mal za to, že v danom prípade nešlo o čiastočný úspech v konaní, ako to vyjadril súd, pretože súdna prax nedovoľuje žalovať len určitú časť uznesenia valného zhromaždenia, resp. rozhodnutia mimo valného zhromaždenia. Súd nemôže uzavrieť, že v konaní mal žalobca len čiastočný úspech, pretože súd zamietol časť žaloby, ktorú pri podávaní návrhu nemohol vynechať ani pozmeniť, inak by súd žalobu odmietol. 6. Proti I. a III. výroku rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný, ktorý uviedol, že tým, že si žalobca zásielku neprevzal, neodovzdal včas svoj hlas, naplnila jeho zákonná ochrana a v tomto prípade sa uplatnila zákonná domnienka jeho nesúhlasu. Žalobca preukázateľne svojím konaním v priebehu konania vyjadroval svoj nesúhlas, tento nesúhlas bol zákonom zohľadnený v jeho hlasovaní. Z týchto dôvodov považoval rozhodnutie súdu za nesprávne. Súd sa nesprávne zaoberal tým, či sa žalobca v mieste doručovania zdržiaval a či mu bol riadnym spôsobom predložený návrh na prijatie rozhodnutia mimo valného zhromaždenia. Ako druhým sa zaoberal primeranosťou lehoty na hlasovanie. V obidvoch prípadoch súd riešil veci, ktoré už boli vyriešené zákonom, ktorý na takýto postup a pochybnosti myslel a žalobcovi v tomto poskytol ochranu v § 130 Obchodného zákonníka. 7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý súhlasil s tvrdením a odôvodnením súdu, že bolo obmedzené právo spoločníka na tom základe, že žalobcovi nebola doručená zásielka na miesto, kde sa skutočne zdržiaval. Poukázal na čl. 8 bod 2 spoločenskej zmluvy, pričom spôsobom, ktorí zvolili spoločníci, aby zabezpečili rozhodnutie mimo valného zhromaždenia bol vykonaný len na obchádzanie daného ustanovenia a obmedzenie blokačného práva žalobcu s nakladaním s nehnuteľným majetkom. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 26.9.2018. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu a žalovaného, ich vyjadreniami, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 9. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Je potrebné na zdôraznenie uviesť, že nie je dôvodom, že si žalobca zásielku neprevzal a neodovzdal včas svoj hlas, čo by bolo s takým istým výsledkom ako vyjadrenie nesúhlasu, ale podstatnou je skutočnosť, že spoločnosť má pre takéto hlasovanie neprijateľné podmienky, nakoľko zásielka nemusí byť ani do troch dní doručená, nie to ešte v tejto lehote vyjadriť svoj hlas. Takže súd prvej inštancie správne rozhodol, keď určil, že rozhodnutie spoločníkov prijaté mimo valného zhromaždenia spoločnosti je neplatné v tej časti, ktorá je uvedená v I. výroku napadnutého rozsudku. 10. Odvolací súd však nemôže súhlasiť s rozhodnutím súdu prvej inštancie ohľadom nároku na náhradu trov konania. Predmetné valné zhromaždenie malo svoj program ako celok a ako celok bol povinný žalobca podať určovaciu žalobu o neplatnosť rozhodnutia spoločníkov mimo valného zhromaždenia. Je nepodstatné, že súd prvej inštancie žalobu v časti odvolania konateľa a o použití vlastných zdrojov na uspokojenie záväzkov žalobu zamietol, nakoľko podstate vyhovel a preto je potrebné skonštatovať, že žalobca bol v konaní plne úspešný a preto mu patrí náhrada trov konania v celom rozsahu. 11. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil a v napadnutom výroku o náhrade trov konania podľa § 388 C.s.p. zmenil, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 12. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).