Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/135/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709204081 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1709204081.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a členiek senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Mariany Harvancovej v právnej veci žalobcu: F. Š., N. XX.X.XXXX, A. V. L.. Č.. XXX, W., zastúpený JUDr. Lubomír Urmanič, advokát, so sídlom Komenského ul. č. 18, Pezinok, proti žalovaným: X/ W.. M. X., N. X.XX.XXXX, A. V. XXX, W., X/ T. X., N. XX.XX.XXXX, A. S. XXX, B. X., X/ Q. X., N. XX.X.XXXX, A. V. XXX, W., zastúpení Advokátska kancelária Advokáti Heinrich s.r.o., so sídlom Skautská 12, Nitra, IČO: 36865966, o určenie podielového spoluvlastníctva, o vzájomnej žalobe o určenie vlastníctva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 8C/90/2009-345, zo dňa 3. februára 2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok, č. k. 8C/90/2009 - 345 zo dňa 3.2.2016 vo výroku, ktorým zamietol žalobu žalobcu o určenie podielového spoluvlastníctva, p o t v r d z u j e . Vo výroku, ktorým určil že žalovaná v 3. rade je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 k parcele Č.. XXX,D. W. P. N. Y. M. XXX V., N. B. M. K. Ú. X., evidovaná Správou katastra Pezinok, okres Pezinok, Y. W., na R. Č.. XXX a ktorým určil, že spoluvlastnícky podiel 1 k parcele č. XXX D. W. P. N. Y. M. XXX V., N. B. M. K. Ú.Í. X., evidovaná Správou katastra Pezinok, Y. W., Y. W., na R. Č.. XXX patrí do dedičstva po poručiteľovi M. X., N. XX.X.XXXX, D. XX.X.XXXX, rozsudok Okresného súdu Pezinok, č. k. 8C/90/2009 - 345 zo dňa 3.2.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o určenie podielového spoluvlastníctva; súd prvej inštancie zároveň určil, že žalovaná v 3. rade Q. X.Í., N. XX.X.XXXX, je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 k parcele č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 363 m2, nachádzajúcej sa v katastrálnom území X., evidovaná Správou katastra Pezinok, okres Pezinok, Y. W., na R. Č.. XXX P. B. W. 1. K. W. Č.. XXX D. W. P. N. Y. M. XXX V., N. B. M. K. Ú. X., Z. B. K. W., Y. W., Y. W., na R. Č.. XXX, W. F. F. po W. M. X., N. XX.X.XXXX, D. XX.X.XXXX, N. A. V. XXX, W.. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 15.5.2009 domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti parcely č. XXX Y. M. XXX V., D. W. P. N. M. B. W. 1., P. Ž. M. X. pôvodne v postavení žalovaného v 1. rade a Q. X. pôvodne v postavení žalovanej v 2. rade (po úmrtí M. X. v postavení žalovanej 3) sú vlastníci v spoluvlastníckom podiele 1/1 nehnuteľnosti parc. č. XXX Y. M.V. XXX V., D. W. P. N. M. B. W. 1., P. C. podľa M. D. K. N. pre Y. W., Y. W., K. Ú. X., M. D. R. Č.. XXX, uloženia povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade z pozemku parc. č. XXX D. W. P. N. Y. M. XXX V. odstrániť železnú bránu a odstrániť kríky nachádzajúce sa pozdĺž rodinného domu vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade zapísaného v katastri nehnuteľnosti pre okres Pezinok, obec W., K..Ú.. X. na R. Č.. XXX a umožnili žalobcovi voľný a ničím nerušený priechod - prejazd cez tento pozemok - spoločný dvor parc. č. XXX, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. 3. Žalobca sa predmetného určenia domáhal s poukázaním na: 3.1 výpis z katastra nehnuteľností Katastrálneho úradu v Bratislave, Správa katastra Pezinok, kde podľa výpisu z listu vlastníctva č. XX, W.. Č.. XXX/ X, D. W. P. N. Y. M. XX V., W.. Č.. XXX/X, D. W. P. N. Y. M. XX V., B. B. Č. XXXX na W. W.. Č.. XXX/X, B. Č.B. XXXX na W.. Č.. XXX/X, C. N. Y. Y. M. N. XX/XX, N. XX/XX, J. Ú. R. XXX B.. F.. XX/XX je výlučným vlastníkom vyššie uvedenej nehnuteľností. 3.2 Ďalej podľa výpisu z katastra nehnuteľností Katastrálneho úradu v Bratislave, správa katastra Pezinok, list vlastníctva Č.. XX, pre Y. W., Y. W., K..Ú.. X., W.. Č.. XXX/X D. XXX V. Q. M. Q. W. B. B. Ľ. D., každý v spoluvlastníckom podiel 1/2. 3.3 Ďalej podľa listu vlastníctva č. XXX, pre Okres Pezinok, Y. W., K..Ú.. X., W..Č. XXX D. W. Y. M.Ý. XXXmX B. K. B. M. W. XXXXX - pozemku, na ktorom je spoločný dvor s kódom spoločnej nehnuteľnosti 1 - pozemok nie je spoločnou nehnuteľnosťou, v časti B vlastníci a iné oprávnené osoby je pod por.č. 1 uvedený vlastník na R. Č.. XXX C. N. T.-XXX/XX P. W.. W.. Č.. X L. M. D. na R. Č.. XX C. N. T.- XXXX/ XX. V poznámkach je zapísané pre por. č. vlastníka 1 a pre por. č. vlastníka 2 obmedzujúce: „ Na diel „a“ o výmere 81 m2 vytvorený podľa geometrického plánu č. XXX-X XXXX-XXX/XX je podľa § 39 ods. 2 zák.č. 162/1995 Z.z. hodnovernosť údajov o práve k nehnuteľnosti spochybnená- vlastník na LV č. XXX Dohoda RII 155/73, vlastník na LV č. XX F. M. XXX/XX. Iné oprávnené osoby práva k nehnuteľnosti titul nadobudnutia na B2: F. M. XXX/XX. 3.4 Podľa výpisu listu vlastníctva č. XXX, pre Y. W., Y. W., K..Ú.. X. B. M. W. Y. D. W. K. N.N. M. na D. D. XXXX/XXXX W.. Č.. XXX D. Y. M. XXXmX, W.. Č.. XXX D. W. P. N. Y. M. XX V. B. B. Č. XXXX na W. Č. XXX M. Č.P. A. M. P. J. Y. Y. B. M. B. W. X/X D. X. M., N.. XX.X.XXXX, Q. T., C. N. T. XXX/XX. 4. Z vyššie uvedeného je preukázané a určené vlastníctvo jednotlivých nehnuteľností a najmä to, že nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva č. XXX P. W. Č.. XXX D. W. Y. M. XXXmX Q. B. F. Y. M. D. na R. M. Č.. XXX P. XX M. B. W., K. M. Q. W. C., P. C. Q. D. M. K. N. pre Y. W., Y. W., K..Ú.. X., V. R. Č.. U.- XX-X, podľa kópie z katastrálnej mapy. 5. Žalobca ďalej uviedol, že záhrada parc. č.XXX/X A. S. B. B. W.. Č.. XXX, na časti ktorej pôvodne žalovaný 1/ a žalovaná 3/ postavili rodinný dom a popri ňom vysadili orgovánové kríky a tým spôsobili, že má veľmi sťažený prístup zo spoločného dvora do záhrady, ktorej je spoluvlastníkom. 6. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že zo strany žalovaných došlo k porušeniu práva žalobcu ako vlastníka nehnuteľností parc. č. XXX/X, D. W. P. N. Y. M. XX V., na K. Q. W. F. B.. Č.. XXXX, W.. Č.. XXX/ X D. W. P. N. Y. M. XX V., na K. Q. W. F. B.. Č.. XXXX podľa R. Č.. XX, kde ako spoluvlastník spoločného dvora v podiele 1/2 nemá umožnené riadne ako spoluvlastník užívať, a preto žalovaní sú povinní odstrániť oplotenia a bránky, ktoré vybudovali žalovaní na spoločnom dvore a odstrániť kríky na spoločnom dvore tak, aby spoločný dvor bol pre žalobcu priechodný na nehnuteľnosť, záhradu, parc. č. XXX/X, K. Q. Ž. W. B. M. W. X/X D. na R. Č.. XX K..Ú.. X.. 7. Naliehavým právnym záujmom žalobcu na tomto určení podielového spoluvlastníctva pozemku parc. č. XXX Y. M. XXX V. je jeho ochrana porušeného vlastníckeho práva k jeho spoluvlastníckemu podielu jednej polovice podľa údajov v R.. Č. XXX K..Ú.. X. zo strany žalovaných a potreby jeho jednoznačného a nespochybniteľného určenia tak, aby medzi účastníkmi konania nedochádzalo k nezrovnalostiam ohľadom ich vlastníctva k pozemku, na ktorom je spoločný dvor. 8. V priebehu konania pôvodne žalovaný M. X., N..X.XXXX zomrel, súd prvej inštancie preto v zmysle osvedčenia o dedičstve zo 6.9.2010, sp. zn. XXD/XX/XXXX-XX, F. XXX/XXXX vydaného notárkou JUDr. Veronikou Baričičovou pokračoval v konaní s právnymi nástupcami poručiteľa - terajšími žalovanými W.. M. X. (Ž. M. X. T.), T. X. (Ž. M. X. T.) P. Q. X. (Ž. M. X. T.) 9. Žalovaní sa k žalobe žalobcu písomne vyjadrili a podali vzájomný návrh, ktorým sa domáhali určenia ich vlastníckeho práva aj k druhému podielu vo veľkosti 1/2 k parcele. č. XXX a žiadali, aby súd určil, že Q. X. je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/2 k parc. č. XXX, D. W. P. N. M. XXX V., N. B. M. K.. Ú. X., Z. B. K. W. P. F. F. po N. M. X.K. W. B. W. X/X K. W.. Č.. XXX, D. W. P. N. XXX V. B. M. K.. Ú. X., evidovaná Správou katastra Pezinok. Žalovaní spochybnili spoluvlastnícke právo žalobcu v podiele 1/2 k parc. č. XXX a tvrdia, že žalobca nepreukázal žiaden právny dôvod na vlastnícke právo k spornej nehnuteľnostiam. 10. Žalovaní k spornému vlastníctvu uviedli, že na základe Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku uzavretej dňa 29.6.1973 medzi Miestnym národným výborom M. V. P. M. X. P. Q. X. boli zriadené práva osobného užívania pozemkov parc. č. XXX,XXX P. XXX v celkovej výmere 1094 m2. Tieto parcely patrili dovtedy Československému štátu a žalovaným boli pridelené do osobného užívania právoplatným rozhodnutím finančného odboru ONV Bratislava- vidiek zo dňa 20.6.1973 č.j. 2281/73 Per. Táto dohoda bola registrovaná štátnym notárstvom dňa 22.9.1973 pod č. RII 155/3. Na základe tejto dohody boli M. X. P. Ž. X/evidovaní P. M. Z. N. pre R. Č.. XXX, W.. Č.. XXX - XX V., W.. Č.. XXX - XXX V. P. pre R. Č.. XXX, W.. Č.. XXX - XXX V.. Po pridelení pozemkov do osobného užívania žalovaní začali s výstavbou rodinného domu. Odbor výstavby Mestského národného výboru v Pezinku ako stavebný úrad I. stupňa rozhodnutím zo dňa 15.8.1975 povolil výstavbu rodinného domu v katastrálnom území W. na W.. Č.. XXX, XXX, XXX. Mestský národný výbor Pezinok - Odbor výstavby a ÚP vydal dňa 8.9.1981 kolaudačné rozhodnutie, ktorým povolil užívanie rodinného domu. Realizovaná stavba bola zakreslená v Geometrickom pláne č. XXX-X-XXXX-XXX/XX D. F. XX.X.XXXX. Rodinný dom bol postavený a zakreslený na parc. č. XXX P. XXX. Na základe uvedeného Geometrického plánu malo dôjsť k preparcelácii v tom smere, že doterajšia parcela č. XXX zastavaná plocha sa mala zväčšiť o 81 m2 z dôvodu postaveného rodinného domu a parcela č. XXX sa mala o týchto 81 m2 zmenšiť. Evidencia nehnuteľnosti však tento geometrický plán nezapísala. Manželia X. zistili v roku 2002, že nie sú evidovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci celej parc. č. XXX. Listom zo dňa 3.10.2002 požiadali Katastrálny úrad v Pezinku o opravu chýb v katastri, keďže Dohoda o zriadení osobného užívania bola riadne registrovaná štátnym notárstvom. Vzhľadom k tomu, že Katastrálny úrad v Pezinku nevykonal nápravu, manželia X. podali opakovanú žiadosť dňa 31.1.2006. Jej výsledkom bolo Oznámenie Správy katastra Pezinok zo dňa 4.2.2008, že na základe žiadosti o opravu chyby v operáte doloženého Geometrického plánu Č.. XXX-X-XXXX-XXX/XX A. K. W. Č..XXX na R. XXX zapísaná poznámka, že hodnovernosť údajov o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená, nakoľko vlastníkom 1/2 na LV č. XXX Q. D. F. Š. (Ž.) P. na D. F. T. J. XXX/XX Q. M. M. X/X M. X. P. Q. X.. 11. Žalobca vo vyjadrení k vzájomnej žalobe uviedol, že parcela č. XXX Y. M. XXX V. A. M. B. F. M. W. B. M. N. W.. Č.. XXX/X, W. Č.. XXX/X P. W. Č.. XXX. C. B. Ž. W. X.Ý. W. Č.. XX/XXXX D. F. XX.X.XXXX, W. X. W. D. F. XX.X.XXXX, W. D. M. W. Q. W., Ž. M. M. Č. Š. A. W. Č.. XXX P. W. Č.. XXX (V. B. po G. M.). 12. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca preukázal svoj naliehavý právny záujem, nakoľko bez rozhodnutia súdu nie je možné dať do súladu skutočný stav so stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti, a preto pristúpil k meritórnemu posúdeniu otázky, či sporná parcela č. XXX patrí do podielového spoluvlastníctva žalobcu a M. X. a žalovanej 3/, respektíve, či M. X. a žalovaná 3/ sú jej výlučnými bezpodielovými spoluvlastníkmi (vzájomná žaloba). 13. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že Konfiškačná komisia rozhodnutím č. 6 87/331-1946 rozhodla dňa 12.8.1946 o skonfiškovaní pôdohospodárskeho majetku po G. M. podľa § 2 nariadenia č. 104/1945 Sb. SNR, a to ku dňu 1.3.1945, bez ohľadu na to, v ktorom katastrálnom území, či v ktorej obci na celom území Slovenska sa tento majetok nachádza (č.l. 137). Na základe uvedeného bolo vydané Rozhodnutie č. 687/331-1946 dňa 12.8.1946, kde sa pôdohospodársky majetok po G. M. považoval za skonfiškovaný ku dňu 1.3.1945. Odbor pôdohospodárstvo ONV Bratislava-vidiek vydalo rozhodnutie dňa 18.3.1961, na základe ktorého z dôvodu verejného záujmu pridelil do vlastníctva Československého štátu v správe MNV V. nehnuteľnosti týkajúce sa bývalého vlastníka G. M. - M. Č.. XXX, W. Č.. XXXX K.. Ú.. V.. Odbor vodného hospodárstva a pre veci poľnohospodárstva a lesníctva rozhodnutím č.1100/64-Vz-10 My zo dňa 17.2.1964 pridelilo nehnuteľnosti do operatívnej správy MNV V., M.. Č.. XXX W. Č.. XXXX, predmetná nehnuteľnosť sa týkala bývalého vlastníka. Z knižnej vložky XXX W. T. Č. X W.. Č.. XXX - B. F. K. W. Č..XXX, K. R. M. XX, A.) M. T. Č.B. X - Q. L. „. XX.X.XXXX W. B. M. W. na W.. Č.. XXXX, XXX, T. Č. X - „. X.X.XXXX W. Č. XXX, XXX,XXX,XXX Y. B. F. N. M. Č. XXXX C. K.. 14. Z výpisu z pozemkovej knihy - vložky č. XXXX súd W. J. D., Ž. W. Č.. XXX T. M. M. XXX P. W. Č.. XXX F. B.. Č.. XXX J. M. M. XX V. M. Č. Š. M. B. V. V. C. K., F. X.X.XXXX Č.. F.. XXXX/XXXX (Č.Y. W. Š. N. A.- V. F. X.XX.XXXX). Ď. na L. M. XXXX Q. L. - W. Č.. XXX F. J. B.. B. F. P. B. W. Č.. XXX M. M. XXX V. - Y. W. N.J., F. X.X.XXXX Č.. XXXX M. - Č. Š. M. B. V. V. - titulom konfiškácie. 15. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že na základe pozemkovej knihy - vložky č. XXXX V. za W., Ž. N.N. po G. M. boli konfiškované, a to rozhodnutím pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 31.7.1946 číslo XXXXX/XX-J. a ONV odboru pôdohospodárstva v Bratislave - vidiek zo dňa 21.7.1960 číslo pod. 4240/1960 a zapísali sa parcely číslo XXX,XXX, XXX,XXX Y. D. M. Č.. XXX tejto pozemkovej knihy a vkladá sa vlastnícke právo na základe konfiškácie pre Československý štát v celosti (č. 181). 16. Ďalej súd prvej inštancie mal za preukázané na základe Kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 20.4.1989, že B. V., N.. XX.XX.XXXX W. Ž. (F. Š.) N. D. na R. Č.. XXX K.. Ú.. V., W.. Č.. XXX/X, D. W., B..Č.. XXXX M. M. XXmX, X/X W.. Č.. XXX D. M. M. XXX V. K.. Ú.D.. V. na R. Č.. XX P. W.. Č.. XXX B. F. M. M. XXX V. K..Ú.. V. D. na R. Č.. XXX. D. M. D. R. M. Č.. XXX, M. F. X.X.XXXX, A. Q. V. P. B. V. M. W. Č.. XXX/X D.. W. XXmX, M. W. Q. L. R. M. XXX. M. M. R. M. Č.. XXX M. F. X.X.XXXX Q. L., Ž. M. D. M. R. M. Č.. XXX P. M. D. M. R. M. Č.. XXX K..Ú.. V. W. Č.. XXX D. W.-B. F. M. M. XXX V.. M. M. R. M. Č.. XXX M.S. F. X.X.XXXX Q. L.: M. D. M. R. M. XXX P. M. D. M. R. M. Č.. XXX K..Ú.. V. W. Č.. XXX D. W.-B. F. M. M. XXX V.. 17. Žalovaní odvodzovali svoje vlastnícke právo k parcele č. XXX Y. F. Y. D. W.Á. Y. L. W. D. F. XX.X.XXXX V. V. N. M. M. V. P. M. X. P. Ž. X/ (Q. X.), T. F. XX.X.XXXX Š. N. A.-M. W. Č.. T. J. XXX/XX. Na D. F. N. W. Y. L. W. W..Č.. XXX, XXX P. XXX M. E. M. XXXXmX N. B. M. K.. Ú.. V.. V dohode je uvedené, že uvedený pozemok vlastnícky patriaci Československému štátu a bol im pridelený do osobného užívania právoplatným rozhodnutím finančného odboru ONV Bratislava - vidiek zo dňa 20.6.1973, č.j. 2281/73 - Fer. V zmysle dohody Miestny národný výbor požiadal Stredisko geodézie o návrh na prevedenie zmien v EN č.j XXX/XX. 18. Súd prvej inštancie mal preukázané, že parcela č. XXX A. G. M. konfiškovaná rozhodnutím č. XXXXX/XX-J. a prešla na Československý štát, kde Československý štát na základe Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku zriadil právo osobného užívania pozemkov parcela č. XXX, XXX P. XXX v celkovej výmere 1094 m2 uzavretej dňa 29.6.1973 medzi Miestnym národným výborom a M. X. a žalovanou v 3. rade. Tieto parcely patrili Československému štátu a boli im pridelené do osobného užívania právoplatným rozhodnutím finančného odboru ONV Bratislava - vidiek zo dňa 20.6.1973 č.j. XXXX/XX-W.. Súd prvej inštancie taktiež mal preukázané, že táto dohoda bola registrovaná štátnym notárstvom dňa 29.9.1973 pod č. T. XXX/XX, a že za zriadenia práva osobného užívania zaplatili sumu 3 652,- Kčs. 19. Vlastnícke právo M. X. P. Ž. M. X. T. K. W. Č.. XXX vzniklo transformáciou užívacieho práva na vlastnícke právo na základe zákona č. 509/1991 Zb. ustanovenie § 872 a zmenilo sa na bezpodielové spoluvlastníctvo manželov od 1.1.1992. 20. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaní preukázali vlastnícke právo k parcele č. XXX, P. preto súd T. C., Ž. Ž. M. X. T. Q. W. B. W. Č.. XXX, P. keďže M. X. M. W. K. D., M. F. M. B. T. L., Ž. B. W. X/X K. W. Č.. XXX, po W.J. M. X. W. F. F. po W. M. X., N. XX.X.XXXX,D.Z.R. XX.X.XXXX. 21. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca odvodzoval svoje vlastnícke právo k parcele č. XXX na D. K. D. D. F. XX.X.XXXX Y. B. V., K. M. A. X K. D. Q. L., Ž. „.... W.. Č..XXX -B. F. M. M. XXX V...“., W. W. B. F. T. F. XXX/XX-X D. F. XX.X.XXXX, K. po W. V. V. V. B. V. D. X/X W.. Č.. XXX Y. M. XXX V., K. B. L., Ž. táto D. N.Ť. V. A. M. M. W. K., K. Ú. V. M. Č.. XXXX, W..Č.. XXX. Súd prvej inštancie podotkol, že mu nie je zrejmé, na základe akého titulu mal mať vo vlastníctve nehnuteľnosť poručiteľ V. V., K. na D. C. K. T. W.Á. P. W. T. D. F. XX.X.XXXX, Č. XXXXX/XX -J. P. Y. Y. W. M. A. M. D. F. XX.X.XXXX, Č. W.. XXXX/XXXXX, A. N. W.. Č.. XXX, XXX, XXX, XXX, Y. D. M. Č.. XXX F. M. Č.. XXXX. C. D., Ž. W. Č.. XXX L. M. T. XXXX A. D. F. M. Č.. XXXX, teda N. A. M. T. XXXX D. M. M. Č..XXXX, ako sa uvádza v dedičskom rozhodnutí. Z uvedeného vyplýva, že predmetom aktív dedičského konania nemohla byť po poručiteľovi parcela č. XXX, nakoľko danú parcelu v tom čase vlastnil Československý štát. 22. Súd prvej inštancie taktiež poukázal na nezrovnalosti v dedičskom rozhodnutí D 1605/79 zo dňa 22.12.1979 (po matke B.na V.), kde predmetom aktív nebola parcela č. XXX. Nie je potom teda zrejmé, na základe čoho B. V. zväčšil svoj podiel na parcele č. XXX. Aj keby ju aj zdedil podľa dedičského rozhodnutia D XXX/XX v rozsahu 1/4, kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 20.4.1989 previedol na žalobcu parcelu č. XXX v celku vo výmere 363 m2. Súdu prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že nemohla byť parcela č. XXX predmetom aktív dedičského konania, nakoľko v tom čase parcela č. XXX bola vo vlastníctve Československého štátu. Z uvedeného vyplýva, že parcela č. XXX L. pri kúpnej zmluve B. V. nemohla byť predmetom prevodu a nemohol takúto nehnuteľnosť previesť, resp. žalobca nadobudnúť. 23. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu, ktorý odvodzuje svoje vlastnícke právo aj vydržaním, súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ ide o faktické ovládanie (držbu) spornej parcely č. XXX s vôľou nakladať s ňou ako s vlastnou, mal súd prvej inštancie za to, že žalobca v priebehu celého konania vôbec neobjasnil, kedy on, resp. právni predchodcovia, uchopili držbu predmetnej nehnuteľnosti, akým spôsobom s predmetnou nehnuteľnosťou nakladali počas obdobia od vydania konfiškačného rozhodnutia až do právoplatného dedičského rozhodnutia a ktorá konkrétna skutočnosť mala byť právnym titulom k uchopeniu držby žalobcu. Takýmto titulom nemohlo byť ani vyššie uvedené dedičské rozhodnutie D 342/73 zo dňa 16.4.1973, pretože sa tam uvádza podiel 1/4 parcely č. XXX. Okrem toho v roku 1946 bolo konfiškačným rozhodnutím zapísaný vlastník Československý štát. Z výsledkov vykonaného dokazovania nie je možné ani približné stanovenie, kedy sa žalobca, resp. jeho právni predchodcovia mali ujať oprávnenej držby predmetnej nehnuteľnosti, kedy s ňou mali začať nakladať ako s vlastnou vecou, užívať ju a brať z nej plody. Žalobca v konaní ani nepreukázal spôsob držby nehnuteľnosti - faktickej moci nad vecou, t.j. nie je vôbec zrejmé, či predmetnú nehnuteľnosť sám obhospodaroval, či ju oplotil, či platil z nej daň z nehnuteľnosti (pozn. súdu, žalovaní preukázali, že platili daň z nehnuteľnosti), respektíve akým iným právne relevantným spôsobom dali objektívne najavo svoju držbu veci. Poukázal na to, že z konania nevyplynulo ani to, ktorá konkrétna skutočnosť mala byť právnym titulom uchopenia držby žalobcu, resp. jeho právnych predchodcov, vzhľadom na konfiškáciu majetku v roku 1946, v situácii keď sa ani jeho právni predchodcovia, na pozemku fyzicky nezdržiavali, neobhospodarovali ho. 24. Na základe vyššie uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho práva svojich právnych predchodcov ani vydržaním, a ani iným spôsobom, preto žalobu v tejto časti zamietol. 25. Proti medzitýmnemu rozsudku podal odvolanie žalobca a žiadal žalobe vyhovieť, resp. napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca argumentuje, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností parc. č. XXX/X, XXX/X, P. XXX/X a na všetky tieto nehnuteľnosti je možný vstup len cez parcelu č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 363 m2. Tým, že súd prvej inštancie rozsudkom nerozhodol v prospech žalobcu a jeho rodinných príslušníkov aj o práve prechodu cez parcelu č. XXX na nehnuteľnosti, ktorých je vlastníkom, ktoré aj s rodinnými príslušníkmi užíva a býva v nich, rozhodnutím znemožnil vstup do ich domov zo spoločného dvora parcelné č. XXX. 26. Žalobca v odvolaní uvádza, že rozhodnutím konfiškačnej komisie č. XXX/XXX-XXXX D. F. XX.X.XXXX, V. W. M. W. G. M. B. W. za B. K. F. X.X.XXXX. W.T. W. Ž.P. (V. V., Q. V., B. V.) L. W. W.. Č.. XXX P. B. F. N. Y. T. XXXX, J. K. D. W. M. M. Č.. XXXX, Č. A. M. M.Ý. M. Q. V. Y. X.X.XXXX P. M. V. V. Y. XX.XX.XXXX. Teda W. W. Ž. V. M. F. B. F. P. N. B. N. P. B. M. P. po C., Č. A. F. Č.. XXX na W.. Č.. XXX, W. Č.. XXX P. T. W.. Č.. XXX M. G. v roku 1945 skonfiškované. 27. Túto skutočnosť podľa žalobcu dosvedčujú aj v súdnom spise vo fotokópiách pripojený GEOMETRICKÝ/POLOHOPISNÝ/PLÁN na vyznačenie zmien pri stav. parc. č. XXX D. XX.XX.XXXX Č.. Q.. XX/XXXX M. W. (N.), K. Q. M. Č. B. B. Q. N.: „. A.. V. W.. Č.. XXX /. M. W.M. D. B. F. F. „. P. Č. F. „. Č. V. N. podľa W.. K. - N. B., P. F. „. D. B. F. M. M. XX V. - XX Š.. B. A. W. V. Q. P. V. na W., Č. A. D. P. B. W. K.. M. Č. N. B., V. Q. N.: „. Q. X/X, V. V. X/X, X., Č.. XXX. Č.. Š.. /. V. po G. M../. X., Č.. XXX. M. Y. (K.) X. W. Č.. D.: XX/XXXX D. XX.XX.XXXX Y. Y. W. Y. pre M. Okresného N. M.A. A.-M. B. M. M.. XXXX/XX; X. X. XXXX, M. W. M. Č. N. B. Q. N.: XXX/X V. Q.. B. V. T.. W. V. XXX, F. XX V.; XXX/X F. F. XX V.; XXX/X, V. V. /.Z.. B. Q. T.. K. V. XXX, XXX/X F. F. XX V.. 28. Žalobca argumentuje, že z uvedených listín vyplýva, že na základe konfiškačného rozhodnutia sa štát stal vlastníkom len parciel č. XXX P. XXX P. D. W. Č.. XXX len v časti spoluvlastníckeho podielu po M. G., pričom parcela č. XXX A. T., W.R. Č.. XXX A. W. W. F. Č.. XXX P. K. A. F. Č.. XXX na W. XXX. B. F. W.. Č.. XXX, F. Č.. XXX P. W. W.. Č.. XXX A. M. M. Q. V. P. V. V., K. M. X/X. Q. teda D., Ž. N.Ľ. K. po M. G. P. D. N. W.. Č.. XXX, XXX, XXX Y. D. M. XXX P. M. M. W. na D. K. pre Č. Š.C. N. Q. W., V. Q. V. P. V. V. P. Y. B. N. B. K. N.. C. B. M. W. M. pre K.. Ú.. X. Č. M. XXXX M. Č.P. A. W. T. Č. X P. X D. P. M. W. Č.. XXX F. B. B. F. W.. Č.. XXX (M. M. Č.. XXX) Y. M. XXX V.. F. na W.. Č.. XXX A. K.C. po M. G.. W. Č.. XXX ako spoločný dvor prináležiaca k viacerým domovým nehnuteľnostiam, a teda aj vo vlastníctve viacerých osôb, nebola konfiškovaná v celosti, teda všetkým vlastníkom, ale konfiškácia sa týkala majetku len jednej osoby, a to M. G. a súd prvej inštancie sa touto skutočnosťou vôbec nezaoberal. 29. Následne neskôr nemohlo dôjsť ani k platnému uzavretiu dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku medzi MNV V. P. M.T. X., N.. XX. X. XXXX B. Ž. X/ D. F. XX.XX.XXXX, pretože Československý štát nebol vlastník parcely č. XXX v celosti. Naopak, keďže parc. č. XXX nebola skonfiškovaná celá, bol len konfiškovaný majetok M. G., mohla byť, a aj bola, v roku 1973 oprávnene predmetom aktív dedičstva poručiteľa V. V., K. C.C. D. Q. V. P. B. V. T. Š. N. A.-M. Č.. F. XXX/XX-X D. F. XX.X.XXXX P. N. po Q. V. Q. B. B. V. T. Š.C. N. A.-M. Č.. F. XXXX/XX-XX D. F. XX.XX.XXXX. Po Y. B. V. na D. L. K.-W. D. D. F. XX.X.XXXX B. Ž. B. M. (W. J. N.N.) P. W.. Č.. XXX - B. F. M. M. XXX V. K.. Ú.. V. D. na R. Č.. XXX a odvtedy za všetky tieto nehnuteľnosti platil a aj doteraz riadne robí daňové priznania a každoročne riadne platí daň z nehnuteľností. Doklady o tom vo fotokópiách doložil do súdneho spisu. 30. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaní uviedli, že ku konfiškácii parc.č.XXX došlo v celosti, a nie len v nejakej časti ako nesprávne vo svojom odvolaní uvádza žalobca. Československý štát sa stal vlastníkom parc.č.XXX v celosti, a preto mohol previesť právo osobného užívania k parc. č. XXX v celosti v roku 1973 na manželov X.. Žalovaní považujú odôvodenie rozsudku za presvedčivé, preskúmateľné a v súlade s ustanovením platného procesného predpisu. Len samotné presvedčenie žalobcu, že rozhodnutie je nesprávne a nespravodlivé, nie je dôvodom pre podanie riadneho opravného prostriedku (ba ani mimoriadneho opravne prostriedku - uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 236/2008), resp. nezakladá spôsobilý odvolací dôvod voči rozhodnutiu Okresného súdu Pezinok zo dňa 3.2.2016. Žalovaní nesúhlasia s tvrdením žalobcu, že na základe rozhodnutia Konfiškačnej komisie, č. XXX/XXX-XXXX D. F. XX.X.XXXX, ktorým bolo rozhodnuté o skonfiškovaní majetku G. M., užívali právni predchodcovia žalobcu (V. V., Q. V., B. V.) pozemok parc. č. XXX najneskôr od roku 1946. Žalobca sa odvoláva na obdobie spred roka 1946, teda na obdobie predchádzajúce obdobiu, v ktorých nastali skutočnosti rozhodné pre nadobudnutie vlastníckeho práva k parcele č. XXX v prospech žalovaných (po roku 1946). Konfiškáciou všetkých nehnuteľností po G. M., vrátane parcely č. XXX, nadobudol vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam Československý štát, ktorý ich v roku 1960 na základe ONV odboru pôdohospodárstva v Bratislave - vidiek zo dňa 21.7.1960 číslo pod. 4240/1960 odčlenil z vložky XXX (W. XXX, XXX, XXX, XXX) a zapísal do novej vložky číslo XXXX. Teda týmto došlo k potvrdeniu konfiškačného rozhodnutia a zápisom do evidencie nehnuteľností. Žalobca v tomto rozhodnom období (roky 1945 až 1960) nepreukázal žiaden právny titul, na základe ktorého by mal spoluvlastnícke právo k parc.č.XXX nadobudnúť niektorý z právnych predchodcov žalobcu. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že Čsl. štát nadobudol vlastnícke právo k predmetnej parcele už v roku 1946 Konfiškáciou a minimálne od 21.7.1960 je táto skutočnosť zapísaná aj v evidencii (odčlenenie z vložky XXX W. XXX, XXX, XXX, XXX F. N. M. Č. XXXX). Táto okolnosť bola aj riadne zapísaná a evidovaná v evidencii nehnuteľností na príslušnom LV. Podstatnou skutočnosťou je, že žalobca nevedel preukázať existenciu právneho titulu - vlastníctva k predmetnej parcele č. XXX. Pokiaľ žalobca poukazuje na kópiu Geometrického poľnohospodárskeho plánu z roku 1947, žalovaní uvádzajú, že išlo len o plány, ktoré neboli právne relevantnými spôsobmi realizované tak, aby vzniklo vlastnícke právo žalobcovi resp. jeho právnym predchodcom. K prevodu parcely Č.. XXX v roku 1989 žalovaní uvádzajú argumentáciu totožnú s odôvodením súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku (viď. vyššie) a zdôrazňujú, že nehnuteľnosti parc.č.XXX, XXX, XXX, XXX, A., B. M. E., P. teda L. M. T. XXXX A. táto N. B. P. N. A. M. T. XXXX W. P. F. W. V. V.. L. T. XXXX A. táto N. D. F. M. Č..XXXX, teda N. A. M. T. XXXX D. M. M. Č..XXXX, P. B. N. L. M. F. T. D. F. XX.X.XXXX po W. V. V.. Žalovaní ďalej uvádzajú, že tvrdenie žalobcu, že za parc.č.XXX platil daň z nehnuteľností, je nepravdivé. Naopak, oprávnenosť vlastníckeho práva žalovaných k parc.č.XXX potvrdzuje skutočnosť, že daň z nehnuteľností za túto parcelu platili žalovaní, čo potvrdili aj listinné dôkazy doložené v súdnom spise. Na základe uvedeného navrhli žalovaní odvolaciemu súdu, aby odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 3.2.2016, č. k. 8C/90/2009-345 potvrdil. Zároveň si žalovaní uplatnili trovy odvolacieho konania. 31. Vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných žalobca uviedol, že tvrdenia žalovaných sú nepravdivé, zavádzajúce a nezodpovedajúce právnemu stavu. Žalovaní nesprávne tvrdia, že ku konfiškácii parcely č. XXX došlo v celosti. Táto parcela nebola vo výlučnom vlastníctve M. G., tak, ako bol vo výlučnom vlastníctve M. G. jeho dom na parcele č. XXX P. pozemok pod domom pare. č. XXX, ktorý celý podliehal konfiškácii. Keďže pozemok pare. č. XXX je spoločný dvor, ďalšími spoluvlastníkmi boli V. V., a to od 10.11.1931 a Q. V., spoluvlastník od 6.8.1931, obaja československí štátni občania slovenskej národnosti, na ktorých sa konfiškácia nevzťahovala. K parcele č. XXX, spoločný dvor, nadobudol Československý štát vlastnícke právo len k spoluvlastníckemu podielu M. G. na C. B. F. W.. Č.. XXX. B. W. V. V. P. Q. V. na B. F. W.. Č.. XXX zostali nedotknuté, a preto aj boli správne zahrnuté do aktív dedičstva. 32. V duplike na vyjadrenie žalobcu žalovaní neuvádzajú nové skutočnosti a zotrvávajú na svojej doterajšej argumentácií. 33. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Dňom 1. júla 2016 bol Občiansky súdny poriadok zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Podľa § 470 odsek 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. To znamená, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 odsek 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok odvolania do 30.6.2016, pretože právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované. 34. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP). Vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné, a to vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o vlastníckom práve žalovanej 3/ k spornej nehnuteľnosti a o tom, že spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 k spornej nehnuteľnosti patrí do dedičstva po poručiteľovi M. X., N. XX.X.XXXX, ktorý dňa XX.X.XXXX zomrel. Vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu o určenie podielového spoluvlastníctva odvolanie žalobcu dôvodné nie je. 35. Zo skutkového stavu ustáleného súdom prvej inštancie vyplýva, že parcela číslo XXX, D.C. W. P. N., D. na R. M. Č.. XXX, K. Ú.D. X., Y. W., Y. W. P. B. F. Y. M. XXX V. Q. M. W. B. M. N.N. - F. D. na R. M. Č. XXX, P. Č.B. XX, K. Ú. X., Y. W., Y. W. M. W. pre K. M. 1.. M. N.Ľ. - F. D. na R. M. Č.. XXX je žalovaná 3/ a M. X. N. XX.X.XXXX, K.Ý. F. XX.X.XXXX D. (pôvodne žalovaný 1/). Dedičmi po zomrelom M. X. sa podľa Osvedčenia o dedičstve XXD/XXXXXX-XX, F. XXX/XXXX zo dňa 6.9.2010, právoplatné 6.9.2010, vydané notárkou JUDr. Veronikou Baračičovou ako súdnou komisárkou, stali žalovaná 3/, T. X. narodený XX.XX.XXXX (Ž. X/) P. W.. M. X.W. N. X.XX.XXXX (Ž. 3/). Vlastníkom nehnuteľnosti - domu zapísaného na liste vlastníctva č. XX Q.e žalobca. 36. Inštitút spoločný dvor je osobitným, špecifickým druhom spoluvlastníctva pozemku. Podiel na spoločnom dvore sa viaže k nehnuteľnosti - k stavbe, a nie ku konkrétnemu vlastníkovi. S prevodom stavby sa prevádzal i podiel zo spoločného dvora. Dôvodom pre takýto postup je zabezpečenie riadneho užívania stavby bez ohľadu na to, či je stavba vo výlučnom vlastníctve jednej osoby, respektíve v podielovom spoluvlastníctve viac osôb. Rozhodujúce pre výšku spoluvlastníckeho podielu ku spoločnému dvoru je to, ku koľkým stavbám sa spoločný dvor viaže. Spoločný dvor ako inštitút sui genreis nebol priamo normatívne upravený hmotnými predpismi občianskeho práva, ale právnymi predpismi upravujúcimi vykonávanie zápisov do pozemkovej knihy. Účinnosťou stredného Občianskeho zákonníka (zákon č. 141/1950 Zb.) dňom 1.1.1950 zanikli všetky vlastnícke útvary vedené podľa uhorského obyčajového práva, a teda aj inštitút spoločného dvora. Uvedené vyplýva z prechodných ustanovení tohto zákona (§568 odsek 1 citovaného zákona). Veci sa v zmysle tohto zákona rozdeľovali a dodnes sa rozdeľujú na hnuteľné a nehnuteľné, pričom pozemky a stavby boli a sú samostatné veci v právnom zmysle a jedná sa o nehnuteľnosti (§ 25 a § 26 stredného Občianskeho zákonníka). Účinnosťou stredného Občianskeho zákonníka nastala situácia, že spoločný dvor sa stal samostatnou vecou v právnom zmysle, rovnako aj domy, ku ktorým patril. Spoločný dvor sa stal ako samostatná vec (pozemok) spoluvlastníctvom vlastníkov domov, ku ktorým patril. Po 1.1.1951 sa už nadobudnutím vlastníctva domov nenadobúda automaticky vlastníctvo k spoločnému dvoru, keďže je samostatným predmetom vlastníckeho práva a vecou v právnom zmysle. 37. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že pôvodne bola parcela č. XXX, katastrálne územie X., v pozemkovej knihe evidovaná ako spoločný dvor v podielovom spoluvlastníctve vlastníka domu číslo XXX B. W. Č. W. XXX D. M. W. K. M. M. Č.. XX P. M. F. Č.. XXX B. W. Č. W. XXX, D. M. W. K. M. M. Č. XXX, bez uvedenia výšky spoluvlastníckych podielov. V prípade, že v pozemkovej knihe nebolo uvedené v akom pomere prislúcha nehnuteľnosť spoluvlastníkom, spoluvlastnícky pomer bol rovnaký. Rozhodujúcim ku spoločnému dvoru v čase zápisov do pozemkovej knihy bolo to, ku koľkým stavbám sa spoločný dvor viaže. Vlastníkom domu číslo XXX, W. Č. W. XXX bol podľa zápisu v pozemkovej knihe vložka č. XXX W. G.. M. F. Č.B. XXX W. Č. W. XXX A. J. V. P. Q. V. J. T. B.. M.E. W. K. F. B. Č. XXX W. na Š. T. K.K. K. Č. X XX/XXX-XXXX D. F. XX.X.XXXX, K. T., Ž. M. G., N. F.P. (N. Q. D.) Y. M. X. treba považovať podľa § 1 ods. 1 písm. a/ nariadenia č. 104/1945 Sb. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. n.SNR za osobu nemeckej národnosti a na základe tohto rozhodnutia považuje sa pôdohospodársky majetok v rozsahu § 2 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR patriaci vlastníckym právom M. G. za skonfiškovaný ku dňu 1.3.1945. Z toho vyplýva, že parcela číslo XXX ako spoločný dvor prináležiaca k viacerým domovým nehnuteľnostiam a teda aj vo vlastníctve vlastníkov týchto domových nehnuteľností nebola konfiškovaná v celosti všetkým jej vlastníkom, ale konfiškácia sa týkala len majetku jedného spoluvlastníka, a to M. G.. Na základe konfiškačného rozhodnutia boli parcely popisné číslo XXX (A. na N. M. F. Č. XXX), Č. XXX, XXX, XXX Y. D. M. Č. XXX W. K. P. Ď. A. M. M. W. M. Č. XXXX K. Ú. X. a bolo k nim vyznačené vlastnícke právo Československého štátu v celosti. Teda Československý štát v celosti nadobudol to, čoho vlastníkom bol M. G.. K jeho majetku patril aj pozemok pod domom číslo XXX, a keďže sa k nemu viazalo i vlastníctvo spoločného dvora vo výške 1 spoluvlastníckeho podielu, stal sa Československý štát aj vlastníkom tohto spoluvlastníckeho podielu. Zo žiadneho dokladu v súdnom spise nevyplýva, že M. G. bol k času konfiškácie jeho majetku jediným vlastníkom spoločného dvora - parcely číslo XXX a teda, že Československý štát sa stal úkonom konfiškácie majetku M. G.C. jediným vlastníkom nehnuteľnosti - spoločného dvora. Dňa 29.6.1973 uzavreli žalovaná 3/ a jej manžel M. X. s Miestnym národným výborom M. V. dohodu o zriadení práva osobného užívania pozemku, parcely č. XXX,XXX P. XXX nachádzajúce sa v katastrálnom území V. (C.. Č.. X.). M. M. Č. XXXX W. K., M. K. A. C. N. Z., A. K. W. Č. XXX P. XXX v časti majetková podstata v rokoch 1973 a 1974 evidované vlastníctvo Československého štátu, ktoré bolo evidované aj k parcele číslo XXX, ale v časti majetková podstata bol evidovaný zápis dvor intravilán spoločne s domom parcelné číslo XXX. Zákonom číslo 509/1991 Zb. bol zmenený Občiansky zákonník a v zmysle ustanovenia § 872 sa právo osobného užívania pozemku žalovanej 3/ a M.Í. X. zmenilo na ich vlastníctvo v režime bezpodielového spoluvlastníctva. 38. Žalobca odvodzuje svoj spoluvlastnícky podiel k spornej parcele číslo XXX K. Ú. X. (W. V.N.) Y. W. W. Q. V. P. V. V.. D. F. T. Š. N. A. - M. , Č.. K.. F. XXX/XX - X D. F. XX.X.XXXX, po W. V. V.N. N. XX.XX.XXXX, D. X.X.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.4.1973 vyplýva, že v rámci dedičstva bola prejednaná aj sporná parcela č. XXX označená ako spoločný dvor, vedená v pozemkovej knihe, k. ú. V., M. Č.B. XXX P. Q. M. B. C. F. B. Q. V. P. B. V. K. M. W. 1.. Po Ú. Q. V. B. B. V. stal jej jediným dedičom. Z dedičského rozhodnutia vydaného Štátnym notárstvom Bratislava - vidiek , č. k. F. XXXX/XX/-XX D. F. XX.XX.XXXX, právoplatné dňa 29. 7. 1980 vyplýva, že 1 spoluvlastnícky podiel Q. V. na spornej parcele č. XXX nebol predmetom dedenia. Dňa 20.4.1989 uzavrel žalobca kúpnu zmluvu, na základe ktorej mu B. V. W. Y. J. (W.T. Č. XXX/X D. W., B.. Č.. XXXX M. M. XXm X, 1. W. Č.Í. XXX D. M. M. XXX V. K. Ú.D. V. D. na R. M. Č.. XX ) P. W. Č. XXX - B.N. F. M. M. XXXmX, D. na R. M. Č.. XX. F. X. X. XXXX Ž.Y. W. Ľ. D. N. X.X.XXXX N. W. Č. XXX/X T. F. B.. Č.. XXXX M. M. XXm X, D. M. Z. N. na R. M. Č.. XXX K.R. Ú. V., 1. - E. nehnuteľnosti zapísanej v evidencii nehnuteľností Bratislava - vidiek na liste vlastníctva č. XX, K. Ú. V. W. Č. XXX D.S. M. M. XXX V. P. Č. B. F., D. na R. M.E. Č.. XXX, K. Ú. V., W. Č. XXX. F. X.X.XXXX Ľ.L. D. C. N. F. W. na Ž.. M. F. D. Q. L., Ž. Ľ.L. D. W. svoj B. W. M. 1. K. B. W., W. Č.. XXX. Do notárskej zápisnice N 62/96, Nz 55/95 spísanej notárkou JUDr. Elenou Jankovou žalobca prehlásil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parcela č. XXX/X, F. B. Č. XXX M. M. XX V. M. E. P. P. W. Č.. XXX záhrada vo výmere 604 m2. 39. Z notárskej zápisnice Nz 584/65, N 536/65 spísanej na Štátnom notárstve Bratislava - vidiek vyplýva, že Q. V. N. X.XX.XXXX, od ktorého ako svojho právneho predchodcu žalobca tiež odvodzuje svoj spoluvlastnícky podiel k spornej nehnuteľnosti, predal dňa 2.11.1965 nehnuteľnosť v katastrálnom území V. vedenú v Evidencii nehnuteľností ako parcela číslo XXX/X,XXX, a to 1 rodinného domu a záhrady spolu s maštaľou P. B., N. XX.X.XXXX. Štátne notárstvo Bratislava - vidiek v dedičskom rozhodnutí F. XXXX/XX D. F. XX.XX.XXXX potvrdilo, že celé dedičstvo po P. B. prešlo na jej syna, žalobcu. V rozhodnutí je uvedené, že predmetom dedičstva je polovica rodinného domu, dvora a záhrady M. V. a na jeho základe sa vyznačí zmena na liste vlastníctva č. XX, W.. Č.. XXX/X dom, dvor v 1-ne ako aj vo vložke číslo XX, parc. č.XXX záhrada v 1 ne namiesto poručiteľky. 40. Žalobca v predmetnom konaní žiada, aby súd určil, že žalobca a žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parcelné číslo XXX Y. výmere 363 m2, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX, pre K. Ú. X., Y. W., okres Pezinok v spoluvlastníckom podiele 1 pre žalobcu a 1 pre žalovaných. Žalobca touto žalobou sleduje určenie vlastníctva k nehnuteľnosti (spoločnému dvoru) súdom, aby medzi stranami sporu nedochádzalo k nezrovnalostiam ohľadom tohto vlastníctva, pretože zo strany žalovaných mu nie je umožnené ako spoluvlastníkovi predmetnú nehnuteľnosť riadne užívať. 41. Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30.6.2016, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. 42. Podľa § 137 písmeno c) Civilného sporového poriadku <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/>účinného od 1. 7. 2016 žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 43. Podľa citovaného § 80 písm. c) OSP, žalobou (návrhom na začatie konania) bolo možné uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Súd sa preto v prvom rade musí zaoberať otázkou prípustnosti určovacej žaloby a v tej súvislosti aj otázkou danosti naliehavého právneho záujmu, ktoré podmienky tvoria conditio sine qua non určovacej žaloby. Ak totiž súd dospeje k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre prípustnosť určovacej žaloby, respektíve že nie je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je potrebné takúto žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania. Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je daná vtedy, ak je tu stav, že právo respektíve právny vzťah medzi stranami sporu je sporný, jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, respektíve stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, a jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, respektíve ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem je zásadne daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo, ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Súd v každom štádiu konania musí mať doloženú existenciu takéhoto záujmu, inak (a to bez skúmania vecnej stránky žaloby), musí žalobný návrh ako neprípustný zamietnuť. Či tento záujem jestvuje, skúma súd ex offo, t.j. z úradnej povinnosti. Platí to aj pre súd prvej inštancie, aj pre súd odvolací. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Je teda nutné, aby tento naliehavý právny záujem jestvoval nielen v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. 11. 1998, sp. zn. 5Cdo 60/1998, publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. Rc 8/2000, určovacou žalobou sa žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívna určovacia žaloba), alebo že tu nie je (negatívna určovacia žaloba). Takéhoto určenia sa môže žalobca domáhať vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo je neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 112/2004 (81/2006 ZSP) naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) OSP sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. Určovacia žaloba má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti). Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva, a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. 44. Vyššie uvedené závery o potrebe preukázania naliehavého právneho záujmu platia aj za účinnosti CSP, keď podľa § 137 písm. c) a d) CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> účinného od 1.7.2016, t.j. v čase rozhodovania odvolacieho súdu, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 45. Súd prvej inštancie v súlade s § 80 písmeno c) OSP účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení a ohrozenie práva respektíve neistotu právneho postavenia žalobcu odvodil z poznámky na liste vlastníctva k spornej nehnuteľnosti, že hodnovernosť údajov o práve k nehnuteľnosti na diel „ a“ o výmere 81m2 vytvorený podľa geometrického plánu Č.. XXX-X-XXXX-XXX/XX, Q. spochybnená. Samotná skutočnosť tejto poznámky však nezakladá naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení spoluvlastníckych podielov k parcele číslo XXX zastavaná plocha a nádvoria o výmere 363 m2, pretože tak, ako žalobca žiada určiť spoluvlastnícke podiely, je už spoluvlastnícke právo v súčasnosti identifikované v katastri nehnuteľností a je v požadovanom podiele (1 pre žalujúcu stranu, 1 pre žalovanú stranu) aj zapísané na Liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie X.. V prípade existencie vlastníckeho práva má každý vlastník právo na ochranu vlastníckeho práva v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka, ak mu do jeho vlastníckeho práva niekto zasahuje. V danej veci nejde o duplicitu vlastníckeho práva (zápis vlastníctva dvoch osôb k tej istej nehnuteľnosti). Žalobca žiada o potvrdenie údajov vyplývajúcich zo zápisu z katastra nehnuteľností, pretože žalovaní sú presvedčení, že im sporná nehnuteľnosť patrí v celosti. Odvolací súd poukazuje na to, že v súlade s platnou právnou úpravou sú údaje katastra nehnuteľností hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Právnu domnienku, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyjde najavo opak. Vo svojej podstate domnienka znamená, že určitá právna skutočnosť týkajúca sa dokazovania sa považuje za preukázanú, hoci jej preukázanie nevyplýva z vykonaného dokazovania. Vzhľadom k tomu, že žalobca považuje za vlastníkov spornej nehnuteľnosti jej vlastníkov podľa aktuálneho stavu údajov v katastri nehnuteľnosti, ním požadovaným určením sa nerieši stav neistoty jeho postavenia, a ani ohrozenie práva. V prípade vyhovenia takejto žalobe, alebo aj v prípade zamietnutia žaloby by sa na postavení žalobcu a žalovaných nič nezmenilo, keďže ich spoluvlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti im podľa zápisu v katastri nehnuteľností už prináleží, ich podielové spoluvlastníctvo na spornom pozemku je už v katastri nehnuteľností zapísané a výsledok konania nemá na zápis obmedzujúcej poznámky v katastri nehnuteľností priamy dopad, jej odstránenie nerieši. Naliehavý právny záujem na žalobcom požadovanom určení nie je možné odvodiť ani od preventívneho charakteru inštitútu určovacej žaloby, pretože z tejto podstaty určovacej žaloby by bolo možné, len ak nie je daný dôvod k žalobe na plnenie. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalobca sa proti žalovaným žalobou na plnenie domáha ochrany spoluvlastníckych práv, a to žalobou so žalobným petitom uloženia povinnosti žalovaným odstrániť zo spornej nehnuteľnosti železnú bránu, kríky a umožniť mu nerušený prejazd po spornej nehnuteľnosti, v rámci ktorej legitímnosť konania žalovaných, ktorú žalobca popiera, musí byť prejudiciálne vyriešená. Súd prvej inštancie síce rozhodol o určovacej žalobe žalobcu vecne správne, keď túto zamietol, avšak rozhodol na základe nesprávneho právneho dôvodu, pretože dôvodom pre zamietnutie žaloby mal byť nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba žalobcu o určenie podielového spoluvlastníctva zamietnutá ako vecne správny potvrdil. 46. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že v súdenej veci sa žalovaní vzájomnou žalobou zo dňa 15.4.2010 (č. l. spisu 27) domáhali určenia, že žalovaná 3/ je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 k parcele č. XXX D. W. P. N. Y. M. XXXmX N.F. B. M. K. Ú. X., Z. B. K. W., P. Ž. F. F. po M. X., N. XX.X.XXXX, D. XX.X.XXXX, patrí spoluvlastnícky podiel 1 k spornej parcele. Podaním zo dňa 11.9.2013, doručeným súdu prvej inštancie 24.9.2013, navrhli žalovaní úpravu vzájomnej žaloby tak, aby súd prvej inštancie určil, že žalovaná 3/ je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností podľa Geometrického plánu č. 5/2013 vypracovaného geodetom Ing. Robertom Sadloňom zo dňa 5.2.2013 v podiele 1 ku: - nová parcela č. XXX/X, W. T. E., D. W. P. N., Y. M. XX V., N. B. M. K. Ú. X., Z. B. K. W., - N. W. Č..XXX/X, W. T. E., D. W. P. N., Y. M. XXX V., N. B. M. K. Ú. X., Z. B.M. K. W., - N. W. Č.. XXX, W. T. E., D. W. P. N., Y. M.V. XXX V., N. B. M. K. Ú. X., Z. B. K. W. P. F. F. po M. X., N. XX.X.XXXX, D. XX.X.XXXX, W. B.E. W. K. N. podľa X. W. Č.. X/XXXX M.S. X. J.. T. B. D. F. X.X.XXXX M. W. 1. K.: - N. W. Č.. XXX/X, W. T. E., D. W. P. N., Y. M. XX V., N. B. M. K. Ú.D. X., Z. B. K. W., - N. W. Č..XXX/X, W. T. E., D.É. W. P. N., Y. M. XXX V., N. B. M. K. Ú. X., Z. B. K. W., - N. W. Č.. XXX, W. T. E., D. W. P. N., Y. M. XXX V., N. B. M. K. Ú.D. X., Z. B. K. W.. Geometrický plán pripojil k tomuto podaniu (č. l. 203). 47. Predmetné podanie žalovaných je zmenou žaloby, pretože určenie vlastníckeho práva, ktorého sa žalovaní týmto podaním domáhajú dopadá nie len na spornú parcelu č. XXX, ale aj na parcelu inú (parcela č. XXX). Podľa § 95 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30.6.2016, mohol navrhovateľ (žalobca) za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania (žalobu). Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene. Obdobnú úpravu rieši v ustanoveniach § 139 až § 143 aj Civilný sporový poriadok, ako v súčasnosti platný procesný poriadok súdneho konania. Keďže zmena žaloby nemôže byť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, je stanovené, že k tomuto procesnému úkonu je potrebný súhlas súdu a že súd môže pripustiť zmenu žaloby len vtedy, ak sú splnené určené predpoklady. O zmene žaloby rozhoduje súd uznesením a týmto uznesením je súd viazaný. Pokiaľ súd prvej inštancie nerozhodne o uplatnenej zmene žaloby, nemôže pokračovať v konaní o pôvodnej žalobe. V danom prípade súd prvej inštancie tatko nepostupoval a o zmene žaloby žalovaných nerozhodol. Ešte na poslednom pojednávaní dňa 13.1.2016 pred vyhlásením rozsudku o základe predmetu sporu žalovaní doložili do súdneho spisu originál podania z 11.1.2016, doručený súdu prvej inštancie faxom 12.1.2016, v ktorom zotrvali na zmenenom vzájomnom žalobnom návrhu. Právny zástupca žalovaných zotrval na tomto návrhu aj v jeho záverečnom prednese (v úvode uviedol, že sa ho pridržiava) aj keď v jeho závere predniesol, že žiada o určenie, že žalovaná 3/ je výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti v podiele 1 a druhá polovica patrí do dedičstva po M. X., bolo povinnosťou súdu prvej inštancie vysporiadať sa procesne s ustálením predmetu konania podľa vzájomnej žaloby žalovaných. Z obsahu zápisnice z pojednávania, a ani z nahrávky z pojednávania totiž nevyplynulo, že by žalovaní od zmeny vzájomnej žaloby upustili. Prostredníctvom ich právneho zástupcu predniesli, že ponechávajú na úvahu súdu ako bude postupovať(nahrávka z pojednávania), teda ako o ňom rozhodne. 48. Danosť žalobného návrhu patrí k vecným procesným podmienkam súdneho konania. Súd prvej inštancie zaťažil konanie vadou, keď napriek tomu, že nebolo procesne rozhodnuté o požadovanej zmene vzájomnej žaloby, z ktorého dôvodu nebol ustálený predmet konania, vo veci meritórne rozhodol. Táto procesná vada, ktorú nie je možné odstrániť v odvolacom konaní, a na ktorú musel odvolací súd prihliadnuť, aj keď nebola v odvolacích dôvodoch uplatnená (§ 380 CSP), sa stala dôvodom, pre ktorý odvolací súd musel napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vo výroku ktorým rozhodol o určení, že žalovaná 3/ je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 k parcele číslo XXX, K. Ú. X., evidovaná Správou katastra Pezinok, a že spoluvlastnícky podiel M. X. k tejto parcele patrí do dedičstva po M. X. v zmysle § 389 odsek 1 písmeno a) CSP zrušiť a s odkazom na ustanovenie § 391 odsek 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 49. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 391 odsek 2 CSP viazaný. Prvoinštančný súd v prvom rade odstráni procesný nedostatok konania o vzájomnej žalobe žalovaných spočívajúci v ustálení predmetu sporu tým, že rozhodne o návrhu žalovaných na zmenu ich vzájomnej žaloby, ktorú následne opätovne prejedná a o nej rozhodne. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na inštitút nehnuteľnosti definovaný ako spoločný dvor, ktorý bol (je) osobitným, špecifickým druhom spoluvlastníctva pozemku. Pokiaľ Československý štát konfiškoval poľnohospodársky majetok po M. G., mohol skonfiškovať tento majetok len v rozsahu, aký mu patril. V prípade nepreukázania výlučného vlastníctva M. G. k spornej parcele, nebola táto vo výlučnom vlastníctve M. G., tak ako bol vo výlučnom vlastníctve M. G. jeho dom na parcele č. XXX a pozemok pod domom parcela č. XXX, ktoré celé vzhľadom na výlučné vlastníctvo konfiškácii podliehali. Keďže pozemok, parcela číslo XXX bola (je) spoločný dvor jej ďalšími spoluvlastníkmi v čase konfiškácie majetku M. G. ako vlastníka jedného z domov, ku ktorému spoločný dvor patril, bol vlastník druhého domu na tomto spoločnom dvore. Preto sa súd prvej inštancie bude musieť vysporiadať s právnym titulom nadobudnutia vlastníctva žalovaných, respektíve ich právneho predchodcu, k spornej nehnuteľnosti o ktorej tvrdia, že výlučne patrí im, a to aj z dôvodu vydržania vlastníckeho práva, ktorým ako jedným z nadobúdacích titulov žalovaní argumentovali pri uvádzaní rozhodujúcich skutočností na podporu dôvodnosti ich vzájomnej žaloby. 50. Podľa § 152 ods. 2 OSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/> rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti, alebo len o jej základe. Rovnaká procesná úprava vyplýva aj z ustanovenia § 212 odsek 2 CSP. Záverom odvolací súd s ohľadom na postup súdu prvej inštancie, ktorý vo veci vyhlásil medzitímny rozsudok uvádza, že medzitímny rozsudok predstavuje rozsudok o základe uplatneného nároku. Súdna prax už v minulosti dospela k záveru, že za základ prejednávanej veci, o ktorom súd môže, pokiaľ je to účelné, rozhodnúť medzitímnym rozsudkom, je potrebné spravidla považovať všetky sporné otázky vyplývajúce z uplatňovaného návrhu, ktoré musí súd posúdiť, ak má o veci rozhodnúť, s výnimkou výšky nároku. Rozhodnutie o základe veci je v prvom rade rozhodnutím o skutkovom základe sporu, ktorým je uplatnený nárok charakterizovaný, a z ktorého sa odvíja právne posúdenie základu veci. Ide o všetky skutkové a právne otázky, od ktorých závisí posúdenie opodstatnenosti uplatneného nároku, s výnimkou okolností, ktoré sa týkajú výšky nároku. Medzitímnym rozsudkom musí byť rozhodnuté o celom základe prejednávanej veci (nie len o určitej spornej právnej otázke). Výrok medzitímneho rozsudku môže byť formulovaný len tak, že nárok je opodstatnený (daný); medzitímnym rozsudkom možno rozhodnúť len tak, že nárok je daný (nie tak, že nárok nie je daný). Čiastočným rozsudkom súd mohol rozhodnúť v zmysle ustanovenia § 152 ods. 2 OSP rovnako za podmienky, že je to účelné. Čiastočným rozsudkom môže byť rozhodnuté o častí nároku, o nároku len jedného žalobcu, o nároku uplatnenom voči jednému zo žalovaných, o jednej z viacej vecí spojených v spoločnom konaní. V predmetnej veci je predmetom konania určenie vlastníckeho práva a nároky vyplývajúce zo spoluvlastníckeho právneho vzťahu a rozhodnutie súdu prvej inštancie malo procesný charakter čiastočného rozsudku. 51. O nároku trov celého konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku v zmysle § 262 odsek 1 CSP, v ktorom súd prvej inštancie rozhodne o zvyšku uplatneného nároku. 52. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/> o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).