Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/297/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710209842 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1710209842.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: P. C., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. D., X. XX, zast. JUDr. Evou Klemovou, advokátkou v Pezinku, M. R. Štefánika 1, proti odporkyni: G.. D. I., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. D., X. XX, zast. JUDr. Darinou Tomčovou, advokátkou v Šenkviciach, Záhradná 58, o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: P. C., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. D., X. XX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Moyzesova 2, Pezinok, na čas po rozvode manželstva jeho rodičov, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 19. apríla 2017 č.k. 4C/246/2010-642 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1/Súd prvej inštancie rozsudkom (potom, čo rozsudkom zo dňa 14.03.2014 č.k. 4C 246/2010-394 rozviedol manželstvo navrhovateľa a odporkyne) zveril maloleté dieťa účastníkov - P. C., A.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi dieťaťa - navrhovateľovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 170 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Napokon rozhodol o styku otca s maloletým tak, že tento je oprávnený stretávať sa maloletým - každý párny týždeň od štvrtka od 16.00 hod. do pondelka do 8.00 hod. nasledujúceho kalendárneho týždňa, s výnimkou letných, vianočných, veľkonočných a jarných prázdnin, pričom otec si maloleté dieťa v čase určenom pre začiatok styku prevezme v školskom zariadení a po jeho skončení ho do školského zariadenia odovzdá, - každý nepárny týždeň od štvrtka od 16.00 hod. do piatka 8.00 hod., výnimkou letných, vianočných, veľkonočných a jarných prázdnin, pričom otec si maloleté dieťa v čase určenom pre začiatok styku prevezme v školskom zariadení a po jeho skončení ho do školského zariadenia odovzdá, - počas letných prázdnin od nedele od 18.00 hod. 27. týždňa do nedele 18.00 hod. 29. kalendárneho týždňa v roku, od nedele od 18.00 hod. 31. týždňa do nedele 18.00 hod. 33. kalendárneho týždňa v roku - počas vianočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok v čase od 24.12. od 15.00 hod. do 26.12. do 11 hod., každý párny kalendárny rok od 23.12. od 18.00 do 24.12. do 15.00 a od 26.12. do 11.00 do 02.01. do 18.00 nasledujúceho nepárneho kalendárneho roka - počas veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok od štvrtka predchádzajúcemu veľkonočnému piatku od 18.00 do veľkonočného pondelka do 18.00 hod; pričom, otec si maloleté dieťa v čase určenom začiatok styku prevezme a po jeho skončení ho odovzdá matke v mieste jej bydliska - počas jarných prázdnin v každom nepárnom roku od piatka18.00 hod do soboty nasledujúceho týždňa do 18.00 hod., kedy si otec dieťa prevezme a odovzdá ho matke v mieste jej bydliska. Taktiež súd uložil obom rodičom maloletého povinnosť podrobiť sa spolu s maloletým odbornému psychologickému poradenstvu počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, po dobu 6 mesiacov. 2/Vychádzal zo zistenia, že manželstvo účastníkov bolo rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 14.03.2014 č.k. 4C 246/2010-394 rozvedené. Navrhovateľ navrhol zveriť maloletého P. do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Dôvodil, že od narodenia sa o dieťa starajú s odporkyňou spoločne, navrhovateľ trávil so synom veľa času a aj po odchode odporkyne zo spoločnej domácnosti sa s ním pravidelne stretáva. Maloletý je na oboch rodičov zvyknutý, taktiež na prostredie v dome, kde vyrastal a trávil tam veľa času. V dome má dieťa zariadenú izbu, nakúpené veci, hračky, zverenie do starostlivosti oboch rodičov jednoznačne je v jeho záujme. Čo sa týka dĺžky starostlivosti jedného rodiča má navrhovateľ za to, že vzhľadom na vek dieťaťa, je ideálne striedanie po dvoch a v štyroch dňoch. Výživné počas trvania striedavej starostlivosti navrhovateľ nežiadal upraviť. Tejto vízie sa nevzdal navrhovateľ, resp. otec dieťaťa ani po zrušení rozsudku Krajským súdom v Bratislave (uznesenie zo dňa 27. októbra 2015 č.k. 5Co/265/2014) a trval na tom, že sa chce o syna starať v striedavej osobnej starostlivosti, nakoľko má na to rovnaké predpoklady ako matka dieťaťa. 3/Odporkyňa naproti tomu uviedla, že navrhovateľ nevie zabezpečiť základné životné potreby dieťaťa. Nevie variť, nikdy nekupoval potraviny, drogériu, hygienické potreby, neupratoval ani nežehlil. Na styk dieťaťa s otcom vždy pripravuje dieťa odporkyňa, pripraví plienky, lieky, oblečenie, tekutiny. Navrhovateľ pracuje ako živnostník, má neustále problémy so svojimi zákazníkmi, nakoľko málokedy dodrží dodací termín. Ľudia mu neustále telefonujú, je v strese a nervózny, nie je zodpovedný ani v práci, ani v bežnom živote. Striedavá osobná starostlivosť vyžaduje citovú a osobnostnú zrelosť, schopnosť spolupráce, nadhľad a dobrú vôľu a, samozrejme, prioritný záujem smerom k dieťaťu. Tieto atribúty otcovi dieťaťa jednoznačne chýbajú. Matka dieťaťa stále poukazovala na zhoršený psychický stav dieťaťa, u ktorého sa rozvinul a bol diagnostikovaný ADHD syndróm a poruchy učenia a s tým, že dieťa potrebuje predovšetkým zázemie a presný režim, ktorý mu otec nedokáže zabezpečiť. 4/Po zrušení skoršieho rozsudku Krajským súdom v Bratislave, súd prvej inštancie zabezpečil aktuálnu správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok zo dňa 05.04.2016, podľa ktorej matka s maloletým dieťaťom bývajú v objekte JŠ servis s.r.o., v Pezinku, v trojizbovom priestrannom, vkusne zariadenom byte, kde má maloletý vytvorené všetky podmienky na všestranný vývoj. Otec maloletého dieťaťa býva od zimy 2014 v Limbachu, v dome ktorého vlastníčkou je stará matka dieťaťa a strýko. Stará matka spolu s otcom dieťaťa obývajú samostatnú trojizbovú bytovú jednotku, kompletne zariadenú. Maloleté dieťa má k dispozícii zariadenú samostatnú izbu, kde sú vytvorené vhodné podmienky. Maloletý má psychické problémy a problémy v správaní, preto kolízny opatrovník upustil od pohovoru s maloletým. Súdu boli predložené úradné záznamy vyhotovené kolíznym opatrovníkom, z ktorých vyplývajú vyhrotené a pretrvávajúce problémy v komunikácii rodičov, ohľadom výchovy a starostlivosti o maloletého P.. Podľa správy Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie zo dňa 21.03.2016, maloleté dieťa má problémy v škole a v správaní. Sústredenosť dieťaťa je veľmi kolísavá, prítomná je porucha koncentrácie pozornosti - ADHD, narušený vývin reči. Podľa správy triednej učiteľky zo dňa 21.03.2016, maloletý P. má problémy v správaní, je agresívny, vulgárny, začal mať reči o sebapoškodzovaní, uteká z vyučovania, zamkne sa na WC a odmieta vyjsť. Podľa správy Detskej fakultnej nemocnice 2. Psychiatrickej ambulancie, zo dňa 18.04.2016 bol vyslovený záver, že maloleté dieťa trpí hyperkinetickou poruchou a ľahkým stupňom aspergerovho syndrómu. Dieťaťu bolo doporučené špeciálne pedagogické poradenstvo a poradenstvo v autistických centrách. 5/Vzhľadom na závery uznesenia odvolacieho súdu, bolo súdom prvej inštancie nariadené kontrolné znalecké dokazovanie vo vzťahu k znaleckému posudku č. X/XXXX zo dňa 22.06.2012 a k znaleckému posudku č. X/XXXX zo dňa 18.01.2013, so zameraním na súčasný stav. Súdny znalec PhDr. František Valúch vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX, kde odpovedal na súdom položené otázky. Zo záverov znalca vyplynulo, že lepšie predpoklady na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti má aktuálne matka dieťaťa, avšak obaja rodičia majú predpoklady zabezpečiť zdravý a stabilný vývoj dieťaťa. Znalec doporučil v prípade zverenia dieťaťa matke, styk s otcom upraviť každý párny víkend od piatku po škole do pondelka rána s odprevadením do školy, každý nepárny týždeň od stredy 15.00 do štvrtku rána a pomerne rozdeliť styk medzi rodičmi počas prázdnin a sviatkov. Znalec ďalej konštatoval, že maloletý Marek má silný emocionálny vzťah k obom rodičom a pripustil, že by pre neho bola najvhodnejšia striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov, avšak momentálne toho rodičia dieťaťa nie sú schopní. Vzhľadom na P. psychický stav, poruchy sústredenia a učenia je pre neho veľmi dôležité konzistentné rodinné prostredie s pevnými pravidlami, primeranou kontrolou, prejavmi chvály, empatie a lásky, čo za danej situácie je možné iba v starostlivosti matky. Pokiaľ by rodičia dieťaťa absolvovali párovú terapiu, bolo by možné uvažovať aj o striedavej osobnej starostlivosti. 6/Pokiaľ ide o materiálne a sociálne pomery účastníkov konania, otec dieťaťa je živnostník. Podľa Potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010, základ dane u navrhovateľa predstavoval sumu 5.847,05 eur, príjmy 22.805 eur a výdavky 16.957,95 eur. Podľa Potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012, základ dane bol 3.551,- eur, príjmy 10.488 eur, výdavky 6.937,- eur, v roku 2013 mal otec dieťaťa príjem 4.326,24 eur ročne, v roku 2014 vykazoval 0 základ dane, v roku 2015 bola základom dane suma 2.969,- eur. Svoje náklady vyčíslil navrhovateľ na sumu 398 eur (strava, hygiena, šatstvo, bývanie 58 eur, vreckové a výživné na maloletého v sume 170 eur/mesačne). Otec dieťaťa nemá vlastné bývanie, býva u matky, v bytovej jednotke rodinného domu. Matka dieťaťa bola v čase začatia konania na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok v sume 164,22 eur. Toho času je zamestnaná v spoločnosti JŠ servis s.r.o., jej priemerný čistý zárobok predstavoval sumu 447 eur k 06.06.2011. Ku dňu 25.10.2012 príjem odporkyne dosahoval sumu priemerne 350 eur/netto, k 10.10.2013 jej príjem dosiahol sumu priemerne 360 eur/netto. Odporkyňa je spoločníčkou obchodnej spoločnosti EUROLOV s.r.o., kde podľa daňového priznania za rok 2012, bola vykázaná daňová strata -363,18 eur. Ku dňu 17.06.2011 vyčíslila odporkyňa mesačné náklady na maloletého na sumu 709 eur (strava, plienky, hygiena, oblečenie a obuv, hračky, lieky, bývanie, poplatok za jasle, strava v jasliach). Ku dňu 24.10.2012 vyčíslila odporkyňa náklady maloletého na sumu 413,85 eur , kde jednotlivé položky nákladov zostali nezmenené, s výnimkou poplatkov za jasle, ktoré už dieťa prestalo navštevovať. Dňa 02.12.2013 špecifikovala náklady na maloletého v sume 453,- eur mesačne, kde uviedla i náklady na bývanie v sume 155 eur. Aktuálny príjem matky dieťaťa je 538,77 eur mesačne. 7/Na pojednávaní dňa 11.10.2013 odporkyňa uviedla, že naďalej riešia problémy cez kolízneho opatrovníka. Poukázala na dobu kedy maloletý syn podstúpil ťažkú operáciu, sa ako jeho rodičia nedokázali dohodnúť, čím dieťa dostali do život ohrozujúcej situácie. Navrhovateľ ju obvinil, že dieťa týra, takže som musela dokladovať na ÚPSVaR, že to nie je pravda. Musela predložiť potvrdenie o detskej lekárky, fotografie atď. Ďalej ju nahlásil, že nebalí dieťaťu potrebné veci keď ide na styk s otcom, čo nie je pravda, pretože vždy sa snaží kompletne syna pripraviť, ale navrhovateľ si jeho veci odo nej zobrať nechce s tvrdením, že všetko doma má, takže si berie iba kartičku poistenca, pas a lieky. Pred letom navštívili kolízneho opatrovníka bola to P.. O., ktorá sama skonštatovala, že dohoda s nimi nie je možná. Dokonca ju navrhovateľ obvinil, že je podplatená. Rozsudok dodržiava v plnom rozsahu. V poslednej dobe sa maloletý sťažuje, že v domácnosti navrhovateľa dochádza k hádkam s jeho priateľkou, že navrhovateľ hádže stoličky, čo však on sám poprel. Ona kontaktovala jeho priateľku, ktorá to potvrdila a uviedla, že 90% hádok je kvôli ich synovi, ktorý sa bije s dcérou priateľky navrhovateľky a ak to bude takto pokračovať tak vyhodí z domácnosti navrhovateľa aj jeho syna. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka na pojednávaní uviedla, že spis vzťahujúci sa k prípadu dôsledne naštudovala, pozvala si oboch rodičov a aj obe domácnosti navštívila, 04.10. prišla odporkyňa, ktorá uviedla tie skutočnosti, ktoré prezentovala aj na tomto pojednávaní a tiež potvrdila, že situácia sa čiastočne zlepšila, keď začali s navrhovateľom normálne komunikovať. Naposledy odbor navštívili rodičia 11.06. kedy bola vyhrotená situácia a odvtedy neboli ani raz. Domácnosť odporkyne je na ukážkovej úrovni. Dieťa tam má podnetné prostredie. Navrhovateľ sa dostavil 08.10. takisto potvrdil, že vzťahy sa mierne ukľudnili, navštívila domácnosť kde navrhovateľ žije, rozprávala sa s jeho priateľkou a obaja potvrdili, že dochádzalo v domácnosti k hádkam. Príčinou boli správanie sa maloletého Mareka, ktorý rodičov svojím spôsobom manipuloval. Správal sa nevhodne, radili sa aj s psychologičkou ako postupovať, tá im poradila určité formy prístupu k dieťaťu a odkedy ich praktikujú správanie dieťaťa sa výrazne zlepšilo. Mal. Marek má v domácnosti otca velikánsku izbu, množstvo vecí. Pevne dúfa, že kým mal. pôjde do školy rodičia sa budú snažiť podchytiť jeho výchovu, aby si mal. uvedomil, že má dvoch rodičov, ktorí dokážu medzi sebou komunikovať. Odkedy sa situácia medzi nimi upokojila výrazne to maloletému prospelo. 8/Kolízny opatrovník uviedol, že pojednávanie dňa 08.02.2017 opäť ukázalo, že komunikácia rodičov je nedostatočná. Je preto vhodné zveriť dieťa matke, ponechať styk s otcom a ešte ho rozšíriť. Po zlepšení komunikácie rodičov je možné opäť otvoriť otázku striedavej starostlivosti oboch rodičov. 9/Súd prvej inštancie konštatoval, že v čase začatia súdneho konania malo maloleté dieťa 2 roky, dnes má 8,5 rokov, pričom od roku 2010 boli rodičia dieťaťa v rozvodovom konaní a žijú v oddelených domácnostiach. Do dnešného dňa sa rodičia nie sú schopní konštruktívne dohodnúť na spôsobe úpravy práv a povinností k dieťaťu, každý preferuje svoj osobný názor a postoj k výchove a starostlivosti o dieťa. Táto skutočnosť predstavuje extrémnu záťaž pre maloleté dieťa, pretože rodičia svoju neschopnosť sa dohodnúť ventilujú často pred maloletým. Dieťa v čase vyhlásenia prvého prvostupňového rozsudku navštevovalo materskú školu, pre problémy v správaní a rečovú nezrelosť mu bol doporučený odklad školskej dochádzky. Dieťa stále žije v spoločnej domácnosti s matkou, s otcom sa pravidelne stretáva. Medzi rodičmi po celý čas trvajúceho súdneho konania rezonuje neschopnosť komunikovať bez nedorozumení a napätia, čo sa prejavovalo aj na súdnych pojednávaniach. Situáciu v rodine niekoľkokrát riešil kolízny opatrovník z iniciatívy či už jedného alebo druhého rodiča. Tento stav sa výrazným spôsobom prejavil na maloletom dieťati, ktoré malo a má zdravotné problémy, najmä psychického charakteru. Je zrejmé, že ide o dieťa, ktoré vyžaduje zvýšenú pozornosť a starostlivosť, nakoľko v kolektíve sa dieťa správalo problematicky, agresívne k rovesníkom. Znalecký posudok znalca PhDr. Činovského súd považoval za nepresvedčivý, vágny a jeho závery za spochybniteľné a to najmä z dôvodu, že znalec absolútne odignoroval skutočnosť, že dieťa vyžaduje špeciálny režim a taktiež sa vôbec nezaoberal nevraživosťou rodičov voči sebe navzájom. Tento rozpor nemohol odstrániť ani výsluch znalca a keďže súd dospel k záveru, že znalec vo svojej úlohe zlyhal, nemal súd vôbec záujem totožného znalca žiadať, aby posudok doplnil. Z uvedeného dôvodu sa ani nepriklonil k návrhu právnej zástupkyne vypočuť znalca v konaní, či vykonať kontrolné znalecké dokazovanie a dospel k záveru, že je potrebné, na posúdenie odborných otázok ustanoviť znalca nového. Súd považuje tvrdenia právnej zástupkyne, že "súd nevykonal všetky potrebné dôkazy na zistenie skutkového stavu " za zavádzajúce. Súd vykonáva dokazovanie podľa vlastnej úvahy a nie je povinný vykonávať dôkaz, ktorý účastník konania navrhuje, avšak ktorý sa javí nadbytočným a nehospodárnym. Znalkyňa PhDr. Zuzana Bieliková v znaleckom posudku konštatovala, že u matky dieťaťa sú lepšie predpoklady na zabezpečenie zdravého a všestranného vývoja dieťaťa. Dieťa je na matku ukotvené, pričom táto ukotvenosť vyplýva najmä z veku dieťaťa. Dieťa má problematické správanie sa a matka dokáže jeho výchovu lepšie zvládnuť. S otcom dieťa manipuluje. Znalkyňa podrobne i na pojednávaní vysvetlila, na základe čoho ustálila, že striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov je kontraindikovaná v prípade maloletého Mareka. Výslovne uviedla, že v tomto štádiu vývinu dieťaťa, je potrebné jedno stabilné prostredie. Súd so závermi znalkyne stotožnil, čo sa odrazilo i v prvom rozsudku súdu prvej inštancie. Súd trvá na závere , že striedavá starostlivosť oboch rodičov má miesto tam, kde sú vytvorené pevné citové väzby dieťaťa na oboch rodičov, kde obaja rodičia sú schopní a spôsobilí zabezpečiť potreby dieťaťa tak po stránke emocionálnej, materiálnej a aj organizačnej. Dôležitým faktorom pre tento záver bol vek dieťaťa, zrelosť, komunikácia rodičov navzájom, flexibilita. V danom prípade súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov a to z viacerých dôvodov. V prvom rade je to vek dieťaťa a jeho ukotvenosť na matku, jeho zdravotný a psychický stav, problematické správanie, potreba zvýšenej starostlivosti logopéda a psychológa. Dôležitým aspektom je tu zlá komunikácia medzi rodičmi, zlyhávanie pri spoločnom riešení otázok dôležitých pre vývoj dieťaťa (operácia, logopéd, odklad školskej dochádzky), rozdielne výchovné prístupy k maloletému, čo konečnom dôsledku môže priniesť do jeho detskej psychiky zmätok. Súd nepochyboval o tom, že obaja rodičia svoje dieťa milujú a nijako neznevažuje právo otca podieľať sa na výchove svojho syna. Obaja rodičia by však mali rešpektovať to, že je v záujme dieťaťa a pre jeho ďalší vývoj najlepšie a nepresadzovať svoju rodičovskú roľu nadovšetko. 10/Vzhľadom na závery uznesenia Krajského súdu v Bratislave, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený, súd postupoval podľa právneho názoru odvolacieho súdu a z dôvodu skutočnosti, že tu existujú dva diametrálne odlišné znalecké posudky, nariadil kontrolné znalecké dokazovanie. Znalec PhDr. Valúch vypracoval znalecký posudok, ktorým de facto potvrdil správne závery súdu prvej inštancie vyslovené v rozsudku. Konštatoval rovnako ako súd, že obaja rodičia sú schopní zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa a majú k nemu vytvorený citový vzťah. Potvrdil, že dieťa miluje oboch svojich rodičov a najradšej by bolo s nimi oboma. Potvrdil však aj to, že neustále ťahanice rodičov sa na dieťati podpísali, poznačili jeho psychiku. Konštatoval, že dieťa potrebuje vzhľadom k svojmu aktuálnemu stavu stabilné rodinné prostredie, pravidelný režim, lásku, podporu a pochopenie a toto je momentálne možné viac, ak bude dieťa zverené do starostlivosti matky s úpravou práva styku s otcom dieťaťa. Je potrebné tak urobiť pre zachovanie stability v živote dieťaťa, zabezpečenia jeho čo najbezproblémovejšieho vývoja. Striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov v budúcnosti nie je vylúčená, je však potrebné počkať, kým dieťaťa na ňu dozreje, stabilizujú sa jeho výkyvy v správaní, jeho logopedické problémy a v neposlednom rade, kým na striedavú starostlivosť dozrejú i jeho rodičia. Súd doplnil, že je potrebné si uvedomiť, že sú to oni dvaja, ktorí si vybrali jeden druhého za rodiča svojho dieťaťa. Sú matka a otec. Nemôžu byť nepriatelia, nemôžu byť konkurenti. Výchova a prospech ich dieťaťa má byť tým, čo ich bude navždy spájať, bez ohľadu na to, kto je ich životným partnerom. Rodičia dieťaťa v striedavej starostlivosti musia tvoriť tím, kde platia aspoň minimálne pravidlá slušnosti a chuť spolupracovať, tolerovať sa a mať aspoň základnú úctu k faktu, že i ten druhý je rodičom. Tento záver platil v čase vyhlásenia prvého rozsudku a platí aj dnes. Uplynutie času od začatia konania nijako situácii v rodine nepomohlo, naopak, dieťa je v horšom psychickom stave ako na začiatku konania, je však staršie. Súd preto opätovne a za podpory zistení znalca rozhodol o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti matky. Správnosť tohto záveru potvrdzuje i skutočnosť, že otec dieťaťa tvrdohlavo odmieta fakt, že maloleté dieťa má mať špeciálny režim, vzhľadom na zistenú diagnózu - ADHD. Otec dieťaťa si tieto fakty akoby neuvedomoval. Nevie o špeciálnych učebných pomôckach dieťaťa, nekomunikuje o jeho stave s ošetrujúcim lekárom, nezaujíma sa o diagnózu. Stále vychádza z toho, že dieťa je v úplnom poriadku. Takýto prístup otca jednoznačne svedčí proti striedavej starostlivosti oboch rodičov, pretože dieťa by sa tak pohybovalo v dvoch odlišných režimoch, čo vzhľadom na potrebu stability vo výchove a učení je nemysliteľné. Súd upustil od pôvodne plánovaného výsluchu dieťaťa z týchto dôvodov: maloletý bol podrobený trom znaleckým dokazovaniam, počas ktorých súd zisťoval postoj dieťaťa k spôsobu zverenia jednému z rodičov, dieťa je 7 rokov traumatizované správaním sa rodičov počas súdneho konania, zaťažované vyšetrovaním znalca, návštevami kolízneho opatrovníka. Dieťa nie je úplne psychicky zdravé, má stanovenú diagnózu ADHD s ľahkým aspergerovým syndrómom a ďalšie zaťažovanie dieťaťa tým, že sa musí dostaviť na súd, ZASA sa rozprávať s cudzou osobou, v cudzom prostredí o tom, čo ho najviac bolí a čo mu spôsobuje stres už roky, súd nepovažuje za konanie v najlepšom záujme dieťaťa. I bez výsluchu maloletého dieťaťa pred súdom, súd pozná názor maloletého, nakoľko ho vyslovil pre súdnym znalcom. Dieťa sa jasne vyslovilo, že má rado oboch rodičov a chce byť s nimi oboma. Dieťa nepreferuje starostlivosť rodiča jednotlivo a je jasné, že by bolo najradšej v úplnej rodine s oboma rodičmi naraz. Tento sen mu však jeho rodičia už nesplnia, nakoľko ich vzájomný vzťah nespadá ani do kategórie " slušný ". Aj súdny znalec zrozumiteľne uviedol, že na striedavú starostlivosť nie sú rodičia maloletého Mareka zrelí a momentálne nie je možná. 11/V ďalšom súd prvej inštancie odôvodnil výrok o výkone rodičovských práv, súčasťou ktorého je i určenie, kto bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok na čas po rozvode. Konštatoval, že v konaní nebol preukázaný žiaden právne významný dôvod, ktorý by odôvodňoval obmedzenie týchto práv niektorému z rodičov. Súd teda v konečnom rozhodnutí pristúpil k úprave, podľa ktorej obaja rodičia budú naďalej deti zastupovať a spravovať ich majetok. 12/Vyživovaciu povinnosť otca vo svojom prvom rozhodnutí určil súd prvej inštancie s prihliadnutím na náklady maloletého dieťaťa a na osobnú starostlivosť matky o dieťa, na sumu 170 eur mesačne, čo bolo menej ako polovica vyčíslených nákladov dieťaťa. Dieťa bolo v predškolskom veku, s pretrvajúcimi zdravotnými problémami (tráviace ťažkosti, alergia), navštevovalo predškolské zariadenie. Dnes je maloletý Marek žiakom základnej školy, druhý ročník. Je len a len logické, že náklady dieťaťa sa tým ešte zvýšili, nakoľko pribudli školské pomôcky, školské aktivity. Dieťa navštevuje Centrum pedagogicko- psychologického poradenstva a prevencie Pezinok, využíva špeciálne učebné pomôcky. Je všeobecne uznávanou súdnou praxou, že nástup školskej dochádzky je spojený so zmenou pomerov dieťaťa a potrebou zvýšeného výživného. Matka dieťaťa však zotrvala na požiadavke pôvodne určeného výživného. Dieťa je tiež vo veku, kedy rýchlo rastie, čo si vyžaduje časté nákupy nového oblečenia a obuvi. Matka sa o dieťa stará, zabezpečuje jeho náklady, pričom otec dieťaťa nepreukázal počas súdneho konania, že by niektoré z týchto nákladov hradil nad rámec poskytovaného výživného. Otec dieťaťa je zdravý, je schopný pracovať, jeho schopnosť práce nie je znížená a preto je súd toho názoru, že je spôsobilý plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Je živnostníkom, vykazuje činnosť, tak je na ňom, ako si usporiada svoje náklady podľa priorít. V konaní nebol preukázaný žiaden dôvod, pre ktorý by ťarchu vyživovacej povinnosti voči dieťaťu mala vo výrazne zvýšenej miere niesť matka dieťaťa. Súd ako nedôvodný vyhodnotil návrh otca dieťaťa, by výživné bolo určené na sumu 90 eur. Prihliadnuc na preukázané príjmy otca dieťaťa, skúmaním jeho daňových priznaní za roky 2013, 2014, 2015 súd dospel k záveru, že priemerný mesačný príjem otca dieťaťa sa pohybuje v rozpätí od 360- 450 eur. Otec dieťaťa je stolár a ako živnostník pracuje od roku 1999. Pred súdnym znalcom otec dieťaťa uviedol, že okrem stolárskej dielne, má tri nákladné autá a robí dopravcu. Ďalej uviedol, že dnes má veľa peňazí, funguje, má 15 ľudí, robí preto aby mal, ale nemíňa toľko ako predtým. Uviedol tiež, že investoval 40.000,- eur do technológií, kúpil nové plynové stroje, aby mohol viac zarobiť, kúpiť si dom. Z uvedených vyjadrení otca dieťaťa je zrejmé, že daňové priznanie neodzrkadľuje jeho jediný príjem, že momentálne sa mu podľa vlastných slov darí v podnikaní, dokonca si mohol dovoliť investovať, takže nepochybne mu nebude robiť problém platiť výživné na dieťa v rozsahu 170 eur mesačne. 13/Úprava styku maloletého dieťaťa s rodičom tvorí špeciálnu zložku rodičovských práv. Predpokladom rozhodovania súdu o styku rodiča s maloletým dieťaťom je zistenie, že sa rodičia maloletých detí na styku s deťmi, nedohodli, prípadne ich dohoda nezodpovedá záujmu dieťaťa. Vzhľadom na pretrvávajúcu napätú situáciu, ktorá existuje vo vzťahu otca dieťaťa a matky dieťaťa a najmä na existujúcu úroveň väzby otca na dieťa a opačne, je stretávanie sa otca s dieťaťom v prijatej úprave primerané. Je dôležité, aby sa dieťa s otcom stretávalo, aby sa ich vzájomná citová väzba nenarušila a naopak silnela. Súd prihliadol k tomu, že je vhodné, aby mal otec dieťaťa možnosť byť s dieťaťom tak v pracovnom týždni, kedy má dieťa povinnosti, ako aj čas počas víkendov, sviatkov a prázdnin, kedy je možné venovať sa oddychu a voľnočasovým aktivitám. Styk bol oproti pôvodnej úprave rozšírený, nakoľko dieťa už má takmer 9 rokov. Súd vyslovil názor, že prijatá úprava je primeraná a prospešná pre všetkých a je v záujme maloletého dieťaťa. Dieťa má dostatok možností tráviť čas so svojím otcom a naopak. Zároveň však sa u dieťaťa zachová pocit stability a domova, čo súd považuje za mimoriadne dôležité. 14/Napokon súd prvej inštancie, na základe doporučení súdneho znalca, ako aj návrhu právnej zástupkyne otca dieťaťa uložil rodičom dieťaťa zúčastňovať sa odborného psychologického poradenstva po dobu 6 mesiacov. Súd bol názoru, že je to nevyhnutné, pretože za dobu 7 rokov trvajúceho súdneho konania sa rodičia dieťaťa nenaučili slušne spolu komunikovať. Poradenstvo, osvojenie si slušnej rodičovskej spolupráce je v záujme ich spoločného dieťaťa, ktoré by si zaslúžilo, aby jeho rodičia dokázali o maloletom rozprávať, rozhodovať a podieľať sa na jeho výchove bez hádok a osočovania. Iba tak je možné v budúcnosti uvažovať o tom, že by striedavá osobná starostlivosť rodičov bola v záujme ich dieťaťa. Súd tak rozhodol podľa § 37 ods. 2 písmeno d/ Zákona o rodine. 15/Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ. Namietal, že súd prvej inštancie neprihliadal na závery znaleckého posudku PhDr. Činovského č. X/ XXXX, tento teraz považoval za nepresvedčivý, vágny a jeho závery za spochybniteľné napriek tomu, že skôr priznal odmenu znalcovi za vykonanie znaleckého dokazovania v plnom rozsahu, považoval teda činnosť znalca za vykonanú v súlade s ustanovením § 16 ods. 2 zák. č. 382/2004 Z.z. Ďalej namietal, že súd upustil od plánovaného výsluchu maloletého, v ktorej súvislosti poukázal na čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého i dieťa má byť informované o svojich právach, má byť vypočuté v konaní, v ktorom je zainteresované a ktoré sa ho týka. Podľa navrhovateľa zdravotný stav maloletého nie je až taký zlý, aby nebol schopný absolvovať výsluch na súde a poskytnúť súdu svoj názor, rovnako súd mohol výsluchom maloletého získať omnoho komplexnejší obraz o rozhodujúcich skutočnostiach, najmä keď ochorenie maloletého môže byť matkou zneužívané na dosiahnutie rozhodnutia o jej výlučnej starostlivosti o maloletého. Rovnako súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu keď konštatoval, že maloletý má stanovenú diagnózu ADHD s ľahkým aspergerovým syndrómom, čo je v rozpore so zdravotnou anamnézou maloletého uvedenou v znaleckom posudku PhDr. Valúcha, podľa ktorého sa podozrenie na aspergerov syndróm nepotvrdilo. Podľa odvolateľa súd nekriticky prevzal do rozhodnutia všetky tvrdenia matky maloletého, a to aj bez preukázania ich pravdivosti. Bol to navrhovateľ, ktorý mal záujem i vzťahové problémy s matkou maloletého riešiť v záujme dosiahnutia striedavej starostlivosti, čo matka vylučovala vytváraním stále nových protiargumentov. Matka dieťaťa sa takisto musela všetko naučiť, nikto jej osobnú starostlivosť o maloletého neodopieral. Navrhovateľ je rovnako zodpovedný, schopný a spôsobilý rodič ako matka, na rozdiel od matky sa však od neho vyžaduje dokazovanie zručností, ktoré matka nikdy dokazovať nemusela, čo považoval za diskrimináciu. Pokiaľ súd konštatoval, že dieťa je v horšom psychickom stave ako na začiatku konania, záver súdu o vhodnosti osobnej starostlivosti matky je v logickom rozpore s týmto tvrdením, keďže dieťa je v starostlivosti matky neustále. Navrhovateľ ako odvolateľ teda navrhol, aby odvolací súd maloletého na čas po rozvode zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorý ho budú spoločne zastupovať a spravovať jeho majetok, a výživné počas striedavej osobnej starostlivosti neurčil. V prípade, ak by odvolací súd považoval rozhodnutie o zverení maloletého matke za v súlade so zákonom, namietal navrhovateľ rozsudok v časti týkajúcej sa úpravy jeho styku s maloletým počas letných prázdnin a vianočných sviatkov, kedy nie je uvedené, kde má dôjsť k odovzdaniu a prevzatiu maloletého, pri úprave styku počas jarných prázdnin v nepárnom roku od piatka do soboty nasledujúceho týždňa môže vzísť dvojaký výklad, a to určenie začiatku styku - piatok prázdninového týždňa alebo piatok predchádzajúci prázdninovému týždňu, ktoré nedostatky robia výrok o úprave styku neurčitými a nevykonateľnými. 16/Matka maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca poukázala na to, že znalecký posudok PhDr. Činovského vyhotovený v čase, kedy maloletý bol vo veku necelých štyroch rokov, v súčasnosti už stratil svoje opodstatnenie z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletého - vek, diagnostikovaná porucha správania a pod. Ak otec namietal, že súd mal venovať pozornosť iným skutočnostiam, ktoré vyplynuli z rozhovoru maloletého so znalcom, týmto sa venoval samotný znalec, ktorý doporučil zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky. Pokiaľ by otec mal skutočný záujem synovi pri príprave do školy pomáhať, mohol si skutočnosti ohľadne používania špeciálnych učebných pomôcok resp. o integrovanom študijnom pláne dieťaťa zistiť sám, záujem matky určité veci v tejto súvislosti otcovi vysvetliť tento zľahčuje a zosmiešňuje. Absolvovanie párovej terapie mohol navrhnúť v priebehu konania je sám navrhovateľ, čo však neurobil. Nesúhlasila s tvrdením otca, že je rovnako zodpovedný, schopný a spôsobilý rodič ako ona, poukázala na jeho problémy v práci so zákazníkmi, dlhy, súdne spory a exekúcie, neschopnosť zabezpečiť si vlastné bývanie, nezáujem venovať sa synovi, kedy dieťa počas styku je so starou matkou - invalidnou dôchodkyňou na vozíčku. Otec ignoruje zdravotné problémy dieťaťa, nespolupracuje so školou. Matka opakovane poukázala na totožné závery posledných dvoch znaleckých posudkov, ktoré jednoznačne nedoporučili zavedenie striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Napadnutým rozhodnutím bol určený rozsiahly styk otca so synom, ktorého rámec prevyšuje rozsah navrhnutý samotným znalcom. Napriek tomu, že matka s rozsahom styku nesúhlasí, odvolanie do tejto časti nepodala, keď dúfala v skoré ukončenie konania. Navrhla preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 17/Kolízny opatrovník vzhľadom na vyhrotenú situáciu medzi rodičmi považoval rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, v prípade, že rodičia úspešne absolvujú a zvládnu navrhovanú terapiu znalcom, navrhol až následne otvoriť otázku zavedenia striedavej starostlivosti o maloleté dieťa. Aktuálne preto navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z hľadiska jeho vecnej správnosti potvrdiť. 18/Otec maloletého v písomnom stanovisku zo dňa 14. júla 2017 zopakoval, že matka žiadny dôkaz podporujúci jej tvrdenia o používaní špeciálnych učebných pomôckach a integrovanom študijnom pláne maloletého nepredložila. Absolvovanie párovej terapie matka odmietla ihneď po doručení znaleckého posudku PhDr. Valúcha, otec ho preto opakovane nenavrhoval. Matke vyhovuje stav, keď opakovane môže poukazovať na to, ako otec ju a jej rodinu nenávidí, lebo vie, že za stavu, keď má maloletý rovnako rád oboch rodičov, bolo by v jej neprospech, ak by sa práve vďaka párovej terapii posunuli do inej úrovne rodičovského vzťahu, preto nie je ochotná terapiu absolvovať. Otec dlh v Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni aktuálne znížil na cca 9.100 euro, skutočnosť, že nebol dosiaľ schopný zabezpečiť si vlastné bývanie tiež nie dôkazom neschopnosti byť dobrým rodičom. Prácu, príjem a bývanie otcovi nezabezpečili a nezabezpečujú jeho rodičia, na rozdiel od matky, matka maloletého si prácu vyhľadať a dokazovať, že si ju vie udržať, nemusela. Taktiež bývanie si matka nezabezpečila sama, o toto sa postaral jej otec, z deklarovaného príjmu bez pomoci rodičov by nepostavila dom. Nakoniec požiadal odvolací súd, aby venoval pozornosť obsahu výsluchu maloletého u znalca F.. Q. a vytvoril si obraz, ako sa každý z rodičov venuje maloletému P. v čase, ktorý s ním trávi. 19/Podaním zo dňa 10. januára 2008 matka predložila aktuálne doklady preukazujúce zdravotný stav maloletého - Rozhodnutie o integrácii v nešpecializovanej triede ZŠ v školskom roku 2017/2018 zo dňa 15. 9. 2017, so správou Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Pezinok zo dňa 14. 9.2016 a 28. 9. 2017. Matka so synom pravidelne navštevuje CPPP - P.. Q. (problémy s učením, logopédia) a P.. T.Á. (zvládanie hnevu). Dieťa má počas výuky v ZŠ pridelenú asistentku, ktorá s ním pracuje na hodine slovenského jazyka, telesnú výchovu neabsolvuje, v prípade neúspechu nezvláda hnev. Na ostatných predmetoch je špeciálne hodnotené len slovne. Otec sa o zdravotné problémy syna nezaujíma, so školou nespolupracuje, na rodičovské združenia nechodí, učitelia matku informujú, že dieťa po víkende strávenom s otcom chodí do školy nepripravené. 20/Odvolací súd prejednal odvolanie otca maloletého vec v zmysle ust. § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z. z. (Civilný mimosporový poriadok, ďalej len CMP), pričom dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je podľa § 387 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP) potrebné ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. 21/Podľa § 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane. 22/Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 23/Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 24/Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. 25/Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 26/Súd musí pri všetkých prípadoch rozhodovania o výkone rodičovských práv a povinností, rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd musí dbať o to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na osobný styk s obidvoma rodičmi. 27/Povinnosťou súdu je rešpektovať zásadu vyjadrenú v čl. 18 ods. 1 Dohovoru OSN o právach dieťaťa, podľa ktorej majú rodičia spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. V opačnom prípade by došlo k porušeniu práva druhého rodiča na spravodlivý proces v zmysle čl. 36 Listiny základných práv a slobôd, práva dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť podľa čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, i práva dieťaťa a rodiča na nadviazanie a udržiavanie vzájomného pravidelného styku podľa čl. 4 Dohovoru o styku s deťmi.4) 28/Vhodnosť či nevhodnosť zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti závisí od viacerých faktorov, ktorými sú napr. osobnosť dieťaťa, jeho vek, povahové vlastnosti dieťaťa, vývojové možnosti, adaptovateľnosť, citové väzby rodičov k dieťaťu, citové väzby detí k rodičom, výchovné schopnosti a povahové vlastnosti rodičov, životné a materiálne pomery rodičov, úroveň komunikácie medzi rodičmi, vzdialenosť medzi oddelenými bydliskami rodičov a iné. Rozhodnutie o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti ovplyvňujú aj kritéria, ktoré majú byť posudzované v najlepšom záujme dieťaťa, a to citové väzby dieťaťa, jeho vývinové potreby, stabilita budúceho výchovného prostredia a schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. O citových väzbách dieťaťa možno objektívne hovoriť, ak dieťa žije s oboma rodičmi, lebo pokiaľ žije len s jedným rodičom, jeho vôľa môže byť mierne formovaná týmto rodičom. Vývinovými potrebami dieťaťa sú myslené nielen základné materiálne podmienky pre život ako napr. stravovanie, bývanie, zdravotné ošetrenie, ale i rozvoj osobnosti dieťaťa, teda schopnosti rodiča budovať v živote dieťaťa základné zásady morálky, úctu k ľuďom, empatiu, zmysel pre česť a spravodlivosť, a pod. Právo dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom má byť zachované, inak by mohlo dôjsť k pretrhnutiu citového puta dieťaťa k niektorému rodičovi, čo vedie k jeho narušeniu základnej životnej istoty a popudzovanie proti druhému rodičovi, k poškodeniu psychického vývoja dieťaťa. Rodinné zázemie je pre všestranný rozvoj dieťaťa veľmi dôležité a dieťa, pokiaľ je to možné, by nemalo pretŕhať zväzky s ďalšími dôležitými osobami a s prostredím, na ktoré si zvyklo.5) 29/Vzájomná komunikácia medzi rodičmi je jedným z najdôležitejších faktorov, ktorý má vplyv na to, že striedavá osobná starostlivosť bude tým najlepším riešením pre maloleté dieťa a predovšetkým, že pôjde o jeho záujem. Pri striedavej osobnej starostlivosti rodičia spolu nekomunikujú iba o odovzdávaní dieťaťa, ale aj o jeho zdravotnom stave, školských a mimoškolských aktivitách, i aktívnom prežívaní voľného času. Nie je možné, že rodič odovzdá dieťa druhému rodičovi bez toho, aby ho informoval o všetkých vyššie uvedených skutočnostiach. Takýmto spôsobom by dokonca mohlo dôjsť k ohrozeniu nielen jeho zdravého vývoja, ale i jeho života. Informačnú povinnosť rodičov medzi sebou navzájom väčšinou rozhodnutia súdu priamo neupravujú, avšak v prípade, že už počas rozhodovania je jasné, že by mohlo dôjsť k jej nedodržiavaniu, mali by súdy pri svojom rozhodovaní upraviť aj túto informačnú povinnosť. Pri striedavej osobnej starostlivosti sú rodičia nútení vzájomne kooperovať a komunikovať, pretože pri jej nefungovaní je stále reálna možnosť, že dieťa môže byť následne zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Predpokladmi riadneho fungovania striedavej osobnej starostlivosti o dieťa je predovšetkým vzájomná tolerancia rodičov, spoločná vôľa i schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať. 30/Práve posledne menovaný atribút v danom prípade splnený nie je. Zo záverov znaleckého posudku PhDr. Františka Valúcha je zrejmé, že maloletého by bolo najvhodnejšie zveriť do striedavej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch, bohužiaľ jeho rodičia aktuálne nie sú schopní, pripravení a zrelí na takúto formu starostlivosti. Hoci maloleté dieťa má silný emocionálny vzťah k obom rodičom, prejavuje sa u neho frustrácia z dlhotrvajúcich sporov, hádok a nevhodného správania sa rodičov voči sebe i za prítomnosti maloletého. Rodičia doposiaľ nedokázali oddeliť ich partnerské vzťahy od rodičovských a tak problémy vzniknuté na partnerskej úrovni prenášajú na úroveň rodičovskú, čo sa v konečnom dôsledku odráža na psychickom stave maloletého, ktorý po tom maloletý prejavuje stále sa zhoršujúcimi prejavmi správania, pozornosti a určenia. Maloletý vzhľadom k jeho poruchám pozornosti, učenia a správania potrebuje pre svoje vývin a kompenzáciu psychického stresu a ujmy z neho vytvorenie konzistentného výchovného prostredia s pevnými pravidlami, primeranou kontrolou, korektným nastavením systému odmien a trestov, výrazným sýtením emocionálnej podpory, prejavov lásky, dôvery a primeraných telesný kontaktov s rodičmi. Toho sa dá za aktuálnej situácie dosiahnuť v súčasnosti zrejme len osobnou starostlivosťou matky. Znalec sa však domnieva, že ak by sa obaja rodičia podujali na párovú individuálnu psychoterapiu s cieľom naučiť sa konštruktívne komunikovať a efektívne pracovať s vlastnou emocionalitou a napätím, otec by bol schopný vytvoriť pre svojho syna adekvátne bývanie, zapracoval by na svojej zodpovednosti a naučil sa tvoriť a dodržovať dohody, bola by striedavá starostlivosť o maloletého možná. 31/Z vyššie uvedenými závermi sa plne stotožňuje i odvolací súd po dôslednom oboznámení sa s výsledkami vykonaného dokazovania v súdenej veci. Otec maloletého síce na jednej strane verbálne prejavuje snahu o zlepšenie vzťahov s matkou maloletého, v čom údajne prekážky vytvára práve matka, na druhej strane obsah jeho výpovedí pred súdom resp. v rámci znaleckého dokazovania svedčí stále o veľkom pocite krivdy na jeho strane, ktorý je primárnou a ťažko odbúrateľnou prekážkou pri zlepšovaní vzťahu. Tak ako správne uviedol súd prvej inštancie, práve poradenstvo pri osvojení si slušnej rodičovskej spolupráce je v záujme rodičov a ich spoločného dieťaťa, ktoré by si zaslúžilo, aby jeho rodičia dokázali o maloletom rozprávať, rozhodovať a podieľať sa na jeho výchove bez hádok a osočovania. Iba tak je možné v budúcnosti uvažovať o tom, že by striedavá osobná starostlivosť rodičov bola v záujme ich dieťaťa. Znalecký posudok PhDr. Činovského bol vypracovaný za odlišných pomerov, najmä pri nízkom veku dieťaťa, jeho závery sú aktuálne nepoužiteľné pri rozhodovaní napriek tomu, že v čase jeho vypracovania po formálnej stránke všetky náležitosti spĺňal. Dôvody, pre ktoré od plánovaného výsluchu maloletého súd prvej inštancie upustil, podrobne a zreteľne súd vysvetlil v odôvodnení napadnutého rozsudku, s týmto vysvetlením sa plne stotožňuje i odvolací súd. 32/Z vyššie uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostalo, než rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, stotožňujúc sa celkom s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 2 CSP. 33/V napadnutej časti týkajúcej sa úpravy styku otca s maloletým, kde otec namietal údajnú neurčitosť a nevykonateľnosť výroku súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že súčasťou takéhoto výroku súdu nemôže byť celkom podrobná úprava miesta, času a spôsobu odovzdania a prevzatia dieťaťa medzi rodičmi, ktorí sa rovnako i v tejto sfére musia naučiť vecne komunikovať a pred každým jednotlivým stykom sa o podrobnejších podmienkach dohodnúť. Z čiastkového výroku upravujúceho styk otca počas jarných prázdnin v každom nepárnom roku je zrejmé, že tento prebehne od piatka od 18.00 hod do soboty nasledujúceho týždňa do 18.00 hod, z čoho je zrejmé, že ide o piatok predchádzajúci prázdninovému týždňu. Sám odvolateľ konštatuje, že iný výklad by bol nelogický, je teda zrejmé, že tomuto čiastkovému výroku a úprave porozumel správne. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie i v tejto napadnutej časti, z hľadiska jej vecnej správnosti. 34/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).