Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/12/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711203852 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1711203852.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcov: 1/. M. N., D.. XX.XX.XXXX, N. O. D.. X, Z., 2/ W. N., D.. XX.XX.XXXX, N. Z. XXX, U., obaja zast.: JUDr. Ján Florián Gajniak, advokát, s.r.o., Šafárikovo námestie 2, Bratislava, proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo občanov so sídlom v Pezinku, IČO: 00 170 364, Na Bielenisku 4, Pezinok, o náhradu škody a splnenie povinnosti, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 18. septembra 2014, č.k. 8C 95/2011-204, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa po čiastočnom zastavení konania od žalovaného, ktorý je od 01.06.2007 správcom bytového domu na Z. XX S. A. (ďalej len „bytový dom“), domáhali náhrady škody vo výške 13.778,43 eur s príslušenstvom, spočívajúcej v poplatkoch, ktoré musia vynaložiť ako bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. XX (ďalej len „byt“) v predmetnom bytovom dome aj keď byt neužívajú, a tiež v ušlom zisku, ktorý by dosiahli, keby byt prenajímali, a uloženia povinnosti žalovanému vystavať nový komín, do ktorého vyústi komínová rúra z kotla nachádzajúceho sa v ich byte a odstrániť zatekanie z balkóna do ich bytu opravou fasády. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že bytový dom, v ktorom vlastnia byt, má od počiatku vady, napr. vady strechy nad ich bytom, vady izolácií a komínov, ktoré sú spoločnými časťami a zariadeniami domu. Správcovia vady neriešili, predchádzajúci správca dal v roku 2006 strechu opraviť zaizolovaním a zateplením, ale pod novou izoláciou zostala premáčaná vrstva, ktorú nedal vysušiť, a tá spôsobuje prerážanie vlhkosti do ich bytu. Žalovaného ako nového správcu informovali o potrebe odstránenia vád spoločných častí a zariadení domu poškodzujúcich ich byt. Na schôdzi dňa 14.08.2008 im bolo bez hlasovania odporučené vetrať byt a chyba komína bola odmietnutá s tým, že pravdepodobne majú chybný ich kotol. Na schôdzi dňa 01.10.2009 opakovane uviedli, že zhasínanie kotla spôsobuje nevyhovujúci komín, so záverom, aby požiadavku oznámili správcovi spolu so stanoviskom odborníka, čo urobili listom zo dňa 04.08.2009, čo vyplýva zo zápisnice zo dňa 01.10.2009, podľa ktorej „revízia prebehla, no existuje aj protichodné technické vyjadrenie o tom, že parametre naozaj nevyhovujú“. Nahlášku podali dňa 10.10.2009 a okrem vady strechy a komína nahlásili aj zatekanie z balkóna. Keďže byt sa ani po troch rokov vetrania a kúrenia nevysušil, požiadali na schôdzi dňa 12.03.2010 o vysušenie resp. aspoň zmeranie vlhkosti za účelom zistenia obývateľnosti bytu a posúdenia funkčnosti komína. Na vlastné náklady si dali vyhotoviť posudky, z ktorých vyplýva, že na to, aby bol byt obývateľný, musí byť vykonaná náprava, a to odstránenie zavlhnutých omietok, úplne vysušenie interiérov, realizácia nových sanačných omietok, vymaľovanie a odstránenie problémov s plynovým kotlom. Listom zo dňa 30.09.2010 zaslali posudky žalovanému a žiadali odstránenie vád. Na schôdzi dňa 26.11.2010 bola odsúhlasená oprava, resp. výstavba komína, kúpa odvlhčovača na vysušenie bytu, oprava balkóna, ale bez termínu plnenia, správca nezačal konať, takže tento problém zostal nevyriešený, čím im vznikla škoda nemožnosťou užívať byt. Uviedli, že byt je v dôsledku vlhkosti a vypínania kotla neobývateľný, a nie je možné ho prenajímať, hoci majú záujem ho prenajať. Škoda predstavuje sumu 1.626,43 eur, ktorú musia vynaložiť na poplatky za užívanie bytu aj keď v ňom nebývajú, a ušlý zisk vo výške 12.152 eur, ktorý by obdržali, ak by byt prenajali, za obdobie od 14.08.2009 (od schôdze vlastníkov, na ktorej správca nekonal) do podania žaloby. Mali za to, že správca si nedostatočne plní svoju povinnosť starať sa o údržbu a opravy spoločných častí a zariadení domu, keď odstránenie vád odkladá. Hoci vysoké finančné investície schvaľujú vlastníci, správcovi vytkli, že sa nebol oboznámiť s vadami, neinformoval vlastníkov o stave spôsobenom vadami a o potrebe opráv, preto vlastníci nemajú záujem tento stav riešiť, pokiaľ sa ich priamo netýka. Žalovaný poukázal na to, že žalobcovia byt kúpili v roku 1997 a sami v žalobe uviedli, že mal od počiatku vady, a teda mali postupovať v súlade s § 599 Obč. zák.. Zdôraznil, že správu bytového domu vykonáva od 01.06.2007, teda až o 10 rokov neskôr, ako žalobcovia byt kúpili a zistili, že má vady. Namietal premlčanie náhrady škody, nakoľko žalobcom boli vady bytu zrejmé a známe od počiatku, teda odo dňa jeho kúpy. Uviedol, že ako správca postupuje výhradne v rámci zákona č. 182/1993 Z.z. a podľa zmluvy o výkone správy, z ktorých vyplýva spôsob rozhodovania o všetkých veciach týkajúcich sa bytového domu, pričom všetky rozhodnutia sú po hlasovaní zapracované do zápisnice prípadne do uznesenia zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov, a tieto sú pre neho ako správcu záväzné. Týmito uzneseniami je povinný sa riadiť a vykonať všetky činnosti, na ktoré ho vlastníci zaviazali. Zdôraznil, že o použití finančných prostriedkov na údržbu spoločných častí, spoločných zariadení a spoločných priestorov bytového domu rozhodujú vlastníci v súlade s § 14 zák. č. 182/1993 Z,z., pričom správca je len vykonávateľom vôle vlastníkov. Mal za to, že ako správca nemôže byť v spore pasívne legitimovaný. Súd prvej inštancie skonštatoval, že uznesením sp. zn. 8C 96/2011 zo dňa 25.09.2012 konanie v časti žaloby o uloženie povinnosti žalovanému odstrániť zavlhnuté omietky, úplne vysušiť interiéry, realizovať nové sanačné omietky a vymaľovať byt žalobcov zastavil. 3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobcovia sú podľa LV č. XXXX bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX na X. A. v bloku N.-W. v podiele 1/1 s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku 13624/774710, byt nadobudli na základe kúpnej zmluvy S. XXXX/XX. Zo Zmluvy o výkone správy v čl. II. (Práva a povinnosti správcu) sa v bode 1 písm. c), sa správca zaviazal starať sa o údržbu a opravy spoločných častí a spoločných zariadení domu podľa odôvodnených požiadaviek väčšiny bytov a v súlade s platnými právnymi predpismi. Zo zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len „vlastníci“) zo dňa 14.08.2008 zistil, že v bode 6 boli prejednané požiadavky žalobkyne 2/ a to: nevysušila sa izolácia, nevhodný komín, obsadené parkoviská, zatekanie balkónov. Podľa zápisnice zo schôdze vlastníkov zo dňa 01.10.2009 žalobkyňa 2/ opakovane podala sťažnosť na technicky nevyhovujúci stav komína a nesúhlasila so zápisnicou z minulej schôdze. Zo zápisnice zo schôdze vlastníkov zo dňa 12.03.2010 vyplýva, že žalobkyňa v 2/ rade vyslovila požiadavku na zmeranie vlhkosti v jej byte za účelom zistenia jeho obývateľnosti a požiadala o posúdenie funkčnosti komína. Zo zápisnice zo schôdze vlastníkov zo dňa 26.11.2010 zistil, že bolo hlasovanie o oprave komína žalobcov, vlhkosť v byte žalobcov, zatekanie, prevedenie opravy balkónu, a navrhol sa zakúpiť odvlhčovač pre žalobcov. Zo záverov znaleckého posudku č. 1/2007 A.. L.. M. R., W.. vo veci posúdenia príčin zavlhnutia a vzniku plesní v byte žalobcov zistil, že s ohľadom na už čiastočne realizovanú opravu strešného plášťa, ktorá nie je úplná, pretože nie je vysušená zatečená tepelná izolácia, a nie je tepelne zaizolovaná časť nad detskou izbou, odporučil vysušiť vrstvy premáčanej minerálnej vlny, a zateplenie nad detskou izbou aby bola zabezpečená tepelnoizolačná funkcia. Zo záveru znaleckého posudku č. 21/2010 A.. L.. M. R., W.. vo veci posúdenia vlhnutia v byte mal za preukázané, že z nameraných veličín, ktoré boli zistené po dlhodobom nepoužívaní bytu a jeho pravidelnom dennom vetraní sa javí, že namerané hodnoty objemovej vlhkosti sú porovnateľné s rovnovážnou vlhkosťou (vlhkosť, ktorú materiál naabsorbuje z okolitého prostredia) pre vápen-cementovú omietku. Podkladové betóny v kuchyni prekračujú hodnoty rovnovážnej vlhkosti. Odstránenie problémov s plynovým kotlom, odstránenie zavlhnutých omietok, zavlhnutých kútov v izbách novými sanačnými omietkami s úplným vysušením interiérov a vymaľovaním, by mali odstrániť nevyhovujúce podmienky pre trvalý pobyt osôb v byte. Odporučil preveriť kvalitu detailov klampiarskych prác pri atike, pri komíne a okolo všetkých telies prenikajúcich cez strešnú konštrukciu. 4. Vec posúdil podľa ust. § 123 Obč. zák., § 2 ods. 2 až 4, § 8 ods. 1 a 5, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1 a 8 zák. č. 182/1993 Z.z. a dospel k záveru, že žalovaný nie je v spore pasívne vecne legitimovaný. Ustálil, že vady, ktoré žalobcovia namietajú, sú vadami bytového domu a nie vadami ich bytu. Poukázal na to, že strecha je spoločnou časťou domu v zmysle zák. č. 182/1993 Z.z., pričom podľa § 2 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. sú spoločné časti a spoločné zariadenia domu v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Mal za preukázané, že vyššie uvedený problém zatekania strechy do bytu žalobcov tu bol od roku 1997, teda odkedy žalobcovia byt kúpili. Vyjadril názor, že nakoľko ide o vady bytového domu, bolo potrebné v zákonných lehotách uplatniť zodpovednosť za vady od objednávateľa diela (od zadávateľa stavby bytového domu) vo vzťahu k zhotoviteľovi diela (k realizátorovi stavby), a vyhodnotil, že uplatňovanie nároku na náhradu škody voči správcovi bytového domu nemá oporu v zákone. V tejto súvislosti vysvetlil, že ak škoda žalobcom vznikla v príčinnej súvislosti s danými vadami bytového domu, nesie zodpovednosť za škodu zhotoviteľ diela, pretože ak by bol pripustený výklad, že zodpovednosť za vady a následne aj za škodu, ktorá vznikla z vád bytového domu sa prenáša na správcu bytového domu, došlo by k zbaveniu zodpovednosti za vady zhotoviteľom bytového domu. Poukázal tiež na to, že spôsob, akým možno odstraňovať vady, je stanovený v zákone č.182/1993 Z.z., podľa ktorého sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome oprávnení a zároveň povinní rozhodovať o opravách spoločných častí a zariadení bytového domu na spoločných schôdzach vlastníkov. Zdôraznil, že je v záujme všetkých vlastníkov, aby príslušnou väčšinou hlasov rozhodli o oprave spoločných častí bytového domu (zatekajúcej strechy a komína), keďže práve pre takéto účely pravidelne mesačne uhrádzajú povinné príspevky do fondu údržby a opráv. V prípade, že by jednotliví vlastníci bytov v dome odmietli opravy vykonať napriek požiadavkám v rámci schôdze, zodpovedali by za prípadnú škodu v zmysle ust. § 415 Obč. zák.. Uviedol tiež, že ak by vlastníci odmietli udeliť súhlas na opravu strechy a komína, má prehlasovaný vlastník bytu, v tomto prípade žalobcovia, právo obrátiť sa v zákonom stanovenej lehote so žalobou na súd, čím nie je vylúčená zodpovednosť za škodu tým spôsobenú jednému z vlastníkov bytov podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z uvedeného dospel k záveru, že žalovaný nie je v spore vo vzťahu k uplatňovanému nároku pasívne vecne legitimovaný, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol, a ďalšími podmienkami nároku na náhradu škody sa už nezaoberal, a návrhy na doplnenie dokazovania uznesením zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal. 5. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia včas odvolanie a žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie vytkli, že nevykonal nimi navrhnuté dokazovanie vypočutím svedkov p. W. a kominára p. U., ktorí sa mali vyjadriť k ich objednávke na zabezpečenie opráv spoločných častí bytového domu zo dňa 10.10.2009, na ktorú dal súhlas práve pán W., pričom žalovaný začal vo veci tejto objednávky konať až po podaní žaloby a oprava komína sa vykonala až vo februári 2014. Namietali, že im bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože súd prvej inštancie neumožnil na pojednávaní dňa 18.09.2014 ich právnemu zástupcovi sa dostatočne oboznámiť so žalovaným predloženými zmluvami o dielo a príslušnými faktúrami, keď mu ich dal iba na nahliadnutie, hoci žiadal o lehotu na preštudovanie. Tvrdili, že preštudovaním zmlúv by mohli preukázať, že si žalovaný plnil svoje povinnosti zo zmluvy o výkone správy neodborným spôsobom. Svoje odvolanie následne doplnili ďalšími argumentami a návrhom na pristúpenie v návrhu uvedených účastníkov do konania na strane žalovaného (zrejme vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, čo sa odvolací súd len domnieva) v zmysle § 92 ods. 1 O.s.p.. Zopakovali svoju argumentáciu z konania pred súdom prvej inštancie a tvrdili, že žalovaný ako správca bytového domu porušil svoje povinnosti zo zákona č. 182/1993 Z.z. a zo zmluvy o výkone správy, keď po nahlásení vád, ktoré mu nahlásili v auguste 2009, sa neoboznámil so skutkovým stavom nahlasovaných závad bytového domu, neinformoval vlastníkov bytov o potrebe opravy vád spoločných častí a zariadení domu a predmetné opravy nezaradil do plánu opráv na nasledujúci rok, a preto o nich vlastníci bytov na schôdzach nehlasovali. Poukázali na to, že schôdze vlastníkov bytov boli vedené p. Šafárom, ktorý nimi namietané vady bagatelizoval a hovoril o nich ako o vadách v ich byte a odporúčal im, aby vlhkosť v byte vyriešili pravidelným vetraním, hoci nadmerná vlhkosť bola spôsobená premáčanou strechou, o čom existovali posudky. V marci 2010 im odporučil, aby si dali vyhotoviť posudky k nahláseným vadám, pričom posudok L.. M. R. z januára 2007 už bol vyhotovený. Uviedli, že predložili znalecký posudok o tom, že v ich byte je nadmerná vlhkosť, pre ktorú nie je možné byt užívať, čo klasifikovali ako havarijný stav napriek tomu, že do opravy strechy už bolo zainvestovaných 300.000,- Sk. O odstránení vád sa reálne hlasovalo až na schôdzi dňa 26.11.2010, keď vlastníci odsúhlasili výstavbu komína, opravu balkóna a kúpu odvlhčovača na odstránenie vlhkosti v ich byte. Tieto uznesenia schôdze vlastníkov neboli žalovaným vykonané a až na schôdzi dňa 23.02.2012 bolo potvrdené zakúpenie odvlhčovača a schválené, že žalovaný zrealizuje úpravu komína a balkónov. Keďže vady neboli žalovaným odstraňované, nie je ich byt užívaniaschopný a vzniká im škoda spočívajúca v poplatkoch, ktoré musia vynaložiť ako vlastníci predmetného bytu, aj keď ho neužívajú, a tiež ušlý zisk, ktorý by dosiahli, keby byt prenajímali. Mali za to, že žalovaný by si svoje povinnosti zo zákona a zo zmluvy splnil vtedy, ak by sa s vadami oboznámil osobnou obhliadkou alebo aspoň s predloženými posudkami, čo neurobil, keby oznámil ostatným vlastníkom bytov, že spoločné časti a zariadenia domu majú vady, ktoré treba odstrániť, alebo by zaradil opravy do plánu opráv, a svoju povinnosť by si splnil aj vtedy, keby dal o nimi žiadaných opravách aspoň hlasovať. Ak žalovaný tvrdil, že nimi označené vady neodstraňoval z dôvodu nevôle vlastníkov bytov a iba plnil ich rozhodnutie, mali za to, že mal povinnosť konať iniciatívne a vady opravovať aj bez predchádzajúceho súhlasu vlastníkov bytov ako havarijné (čl. III ods. 1 zmluvy o výkone správy). Uviedli, aké povinnosti vyplývajú žalovanému zo zmluvy o výkone správy, keď poukázali na to, že podľa čl. VII ods. 4 žalovaný zodpovedá za škodu spôsobenú výkonom správy v rozpore so zmluvou. Mali za to, že im škoda vznikla v príčinnej súvislosti daných vád s odmietavým prístupom žalovaného k ich odstraňovaniu, hoci bol na aktívne a iniciatívne odstraňovanie predmetných vád povinný v zmysle Občianskeho zákonníka zák. č. 182/1993 Z.z. a zmluvy o výkone správy. 6. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázali na zápisnice z pojednávaní, z ktorých jednoznačne vyplýva a opakovane to potvrdili aj žalobcovia, že si zakúpili v predmetnom bytovom dome byt po jeho kolaudácii, teda v novostavbe, pričom bytový dom už od počiatku vykazoval vady. Reklamáciu vady diela si však žalobcovia u predávajúceho neuplatnili a ani neodstúpili od kúpnej zmluvy. Zdôraznil, že počas celého obdobia trvania ich vlastníctva k bytu sa snažia preniesť zodpovednosť za nežiadúci stav žalobami, ktoré podávajú na správcov. S poukazom na § 8b zák. č. 182/1993 Z.z. zdôraznil, že je povinný riadiť sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, a teda vôľa vlastníkov je postavená nad záujmy a odporúčania správcu. Pasívne legitimovaným v konaní je preto každý jeden vlastník zapísaný na LV č. XXXX. Poukázal na to, že žalobcovia nadobudli byt v roku 1997, odkedy vady diela, na základe ktorých sa od neho domáhajú náhrady škody pretrvávajú, a ktoré boli na základe vôle vlastníkov priebežne odstránené tak, ako si to vlastníci bytov a nebytových priestorov schválili. Uviedol, že on ako správca vykonáva a realizuje len ich vôľu a nakladá s ich finančnými prostriedkami v intenciách zákona, keďže v prípade, že by z ich financiami a majetkom nakladal svojvoľne, spáchal by trestný čin podľa § 237 alebo § 238 Tr. zák.. Ostatné skutočnosti uvedené žalobcami v odvolaní považoval za irelevantné a zdôraznil, že žalobcovia boli v priebehu celého konania zastúpení advokátmi, ktorí ich mali upozorniť na to, že ich žaloba smeruje proti strane, ktorá nemá pasívnu legitimáciu v spore. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobcovia návrh na pristúpenie ďalších účastníkov do konania do ukončenia dokazovania a vyhlásenia rozsudku nepodali, a urobili tak až v odvolacom konaní. 7. Žalobcovia sa k vyjadreniu žalovaného k ich odvolaniu nevyjadrili. 8. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 9. Žalobcovia v odvolaní navrhli pristúpenie ďalších účastníkov do konania na strane žalovaného (zrejme vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome), preto rozhodoval o ich návrhu podanom v odvolacom konaní odvolací súd. Ich návrh uznesením č.k. 4Co 12/2015-236 zo dňa 03.02.2015, právoplatným dňa 18.02.2015, zamietol. 10. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/ a 2/ nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 11. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. S poukazom na citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi odvolaním napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali náhrady škody vo výške 13.778,43 eur s príslušenstvom a uloženia povinnosti žalovanému vystavať nový komín, do ktorého vyústi komínová rúra z kotla nachádzajúceho sa v ich byte a odstrániť zatekanie z balkóna do ich bytu opravou fasády, zamietol. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v spore, pričom svoje rozhodnutie v súlade s v čase jeho vyhlásenia a vypracovania účinným ust. § 157 ods. 2 O.s.p. aj náležite odôvodil. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, pričom svoj záver, ktorý viedol k zamietnutiu žaloby, riadne zdôvodnil, keď vysvetlil, že o oprave spoločných častí bytového domu (v súvislosti s nevykonaním ktorej mala žalobcom vzniknúť žalovaná škoda), ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, nerozhoduje správca, ale príslušnou väčšinou hlasov všetci vlastníci, pričom ak by všetci alebo niektorí vlastníci bytov v dome odmietli opravy vykonať, zodpovedali by žalobcom za prípadnú škodu podľa § 415 a nasl. Obč. zák., z čoho je zrejmé, že pasívne vecne legitimovaným nie je správca, ale vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. S odôvodnením rozhodnutia o zamietnutí žaloby súdom prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, a vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalobcov. 13. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a na odvolacie námietky žalobcov odvolací súd uvádza, že rozhodnutie o zamietnutí žaloby pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalobcami označeného žalovaného spočíva na správnom právnom posúdení veci. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa v prvom rade zaoberal vecnou legitimáciou sporových strán, nakoľko preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, a súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta. Pri riešení otázky pasívnej legitimácie súd posudzuje, či žalobcom patrí voči žalovanému hmotné právo, resp. či žalovanému vo vzťahu k žalobcom prislúcha hmotnoprávna povinnosť. Vecná legitimácia je totiž stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého je strana subjektom práva či povinnosti, ktorá je predmetom konania, a jej nedostatok je vždy dôvodom na zamietnutie žaloby. Odvolací súd zastáva rovnaký názor ako súd prvej inštancie, že v tomto spore nie je pasívne legitimovaným subjektom žalobcami označený žalovaný, ale všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorým výlučne prislúcha právo zákonom stanovenou väčšinou rozhodovať o vykonaní resp. nevykonaní opráv spoločných častí bytového domu, ktoré sú v ich podielovom spoluvlastníctve, a ktorí potom aj zodpovedajú za prípadnú škodu žalobcov, ak im nejaká konkrétna škoda vznikla v priamej príčinnej súvislosti s ich konaním, nekonaním, resp. rozhodovaním. Žalobcovia sa pokúsili nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného napraviť podaním návrhu na pristúpenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov do konania ako ďalších účastníkov na strane žalovaného, avšak až v odvolacom konaní, v ktorom už pristúpenie subjektov do konania nie je prípustné. 14. Odvolací súd zdôrazňuje, že záver o nedostatku aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie v spore vedie vždy k zamietnutiu žaloby bez potreby vykonávania ďalšieho dokazovania, čím sa aj súd prvej inštancie riadil a po prijatí svojho záveru už ďalšie dokazovanie, ktoré by bolo nadbytočné, nevykonal. Nemôže preto obstáť odvolacia námietka žalobcov, že súd prvej inštancie nevykonal nimi navrhnuté dokazovanie vypočutím svedkov p. W. a kominára p. U., ktoré pre rozhodnutie vo veci už nebolo potrebné, keď naviac výsluch svedka W. nenavrhovali žalobcovia, ale žalovaný (ktorý na jeho výsluchu netrval) a kominár by sa vyjadroval k závadám komína, hoci komín bol v čase rozhodnutia už opravený, ani ich tvrdenie o odňatí možnosti konať pred súdom, pretože súd prvej inštancie ďalšie dokazovanie zamietol, a na žalovaným predložené zmluvy o dielo s príslušnými faktúrami neprihliadol a dokazovanie ich oboznámením taktiež nevykonal, a preto z nich ani v rozsudku nevyvodil žiadne závery. Ak žalobcovia v odvolaní poukazovali na to, že žalovaný si plnil svoje povinnosti zo zmluvy o výkone správy neodborným, nimi popísaným spôsobom, a že svoje povinnosti porušil, čím im vznikla škoda, pričom svoje povinnosti zo zákona a zo zmluvy by si riadne splnil vtedy, ak by sa s vadami oboznámil osobnou obhliadkou alebo predloženými posudkami, keby oznámil ostatným vlastníkom bytov, že spoločné časti a zariadenia domu majú vady, ktoré treba odstrániť, alebo by zaradil opravy do plánu opráv, a svoju povinnosť by si splnil aj vtedy, keby dal o nimi žiadaných opravách aspoň hlasovať, odvolací súd považuje za potrebné vysvetliť, že ak by aj žalovaný konal tak, ako by mal správne podľa žalobcov postupovať, nemalo by to žiadny vplyv na prípadný vznik škody žalobcov (ktorá žalobcom nemohla vzniknúť v priamej príčinnej súvislosti s konaním resp. tvrdeným nekonaním správcu), pretože ako už bolo uvedené vyššie, o vykonaní resp. nevykonaní opráv spoločných častí bytového domu, ktoré sú v ich podielovom spoluvlastníctve, rozhodujú bez ohľadu na odporúčanie, postup alebo návrhy správcu výlučne vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, a správca len následne postupuje podľa ich pokynov. Ak vlastníci bytov a nebytových priestorov opravy spoločných častí bytového domu neodsúhlasili a neodhlasovali (keď návrh na hlasovanie mohli podať aj samotní žalobcovia), nemal správca povinnosť „ich vykonať“, a preto mu ani nebolo možné takúto povinnosť, ktorá nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, zo zmluvy o výkone správy, ani z rozhodnutia vlastníkov, ukladať rozhodnutím súdu (keď naviac žalobcovia nepreukázali, že správca má osobnú povinnosť vystavať nový komín alebo opravovať fasádu, ktorú mu žiadali žalobou uložiť). Nemôže obstáť ani tvrdenie žalobcov v odvolaní, že im vznikla škoda spočívajúca v poplatkoch, ktoré musia vynaložiť ako vlastníci predmetného bytu, aj keď ho neužívajú, keď platenie poplatkov sa viaže k ich vlastníctvu bytu a je ich povinnosťou zo zákona a zo zmluvy o výkone správy, a nie škodou. Ak žalobcovia v odvolaní vyjadrili tiež názor, že neobstojí tvrdenie žalovaného, že nimi označené vady neodstraňoval z dôvodu nevôle vlastníkov bytov a plnil iba ich rozhodnutie, pretože mal povinnosť vady opravovať aj bez predchádzajúceho súhlasu vlastníkov bytov ako havarijné, odvolací súd sa s ich argumentáciou nestotožnil, keďže vady spoločných častí bytového domu, na ktoré žalobcovia poukazovali, a ktoré existovali už v čase kúpy bytu žalobcami, teda v roku 1997, nie sú havarijným stavom, ktorý by bol správca povinný urgentne vyriešiť aj bez predchádzajúceho súhlasu vlastníkov bytov, ako sa mylne domnievajú žalobcovia, ale trvalým stavom bytového domu od počiatku, ktorý vlastníci bytov a nebytových priestorov taktiež od počiatku riešia a opravy priebežne zadávajú vykonať v súlade s ich rozhodnutím hlasovaním. Odvolací potom súd zhodne so súdom prvej inštancie vyhodnotil, že žalobcovia podali žalobu proti žalovanému, ktorý nie je v spore pasívne vecne legitimovaný, preto ak súd prvej inštancie ich žalobu zamietol, rozhodol správne. 15. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, nárok na náhradu trov nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).