Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/206/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711208414 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1711208414.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcov: 1/ J. U., B.. XX.XX.XXXX, X.: V. XXXX/XXX, G., 2/ V. U., B.. XX.XX.XXXX, X.: V. XXXX/XXX, G., v zast.: JUDr. Marta Bernáthová, Palkovičova 12, Bratislava, proti žalovaným: 1/ L. Š., B.. XX.XX.XXXX, X. G. XXX, 2/ I. Š., B.. XX.XX.XXXX, X. G. XXX, obaja v zast.: Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s.r.o., so sídlom: Bajkalská 31, Bratislava, o zaplatenie sumy 126.735,41 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č.k. 8C/189/2011-519 zo dňa 21.02.2018, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalobcom 1/ a 2/ sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom svojím prvým výrokom uložil žalovaným 1/ a žalovanej 2/ povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi v 1/ rade a žalobkyni v 2/ rade sumu vo výške 93 541,50 Eur spolu s úrokom z omeškania: - vo výške 9,5% p.a. zo sumy 131 139, 41 eur od 26.03.2009 do 23.4.2009, - vo výške 9,25 % p.a. zo sumy 129 461,41 eur od 24.04.2009 do 25.05.2009, - vo výške 9 % p.a zo sumy 127 783,41 eur od 26.5.2009 do 25.06.2009, - vo výške 9 % p.a zo sumy 126 105,41 eur od 26.06.2009 do 24.07.2009, - vo výške 9 % p.a zo sumy 124 427,41 eur od 25.07.2009 do 25.08.2009, - vo výške 9 % p.a zo sumy 122 749,41 eur od 26.08.2009 do 25.09.2009, - vo výške 9 % p.a zo sumy 121 071,41 eur od 26.09.2009 do 23.10.2009, - vo výške 9 % p.a zo sumy 119 393,41 eur od 24.10.2009 do 25.11.2009, - vo výške 9 % p.a zo sumy 117 715,41 eur od 26.11.2009 do 23.12.2009, - vo výške 9 % p.a zo sumy 116 037,41 eur od 24.12.2009 do 25.01.2010, - vo výške 9 % p.a zo sumy 114 367,41 eur od 26.01.2010 do 25.02.2010, - vo výške 9 % p.a zo sumy 112 687,41 eur od 26.02.2010 do 26.03.2010, - vo výške 9 % p.a zo sumy 111 009,41 eur od 27.03.2010 do 24.04.2010, - vo výške 9 % p.a zo sumy 109 331,41 eur od 25.04.2010 do 26.05.2010, - vo výške 9 % p.a zo sumy 107 731,41 eur od 27.05.2010 do 01.06.2010, - vo výške 9 % p.a zo sumy 107 653,41 eur od 02.06.2010 do 25.06.2010, - vo výške 9 % p.a zo sumy 105 975,41 eur od 26.06.2010 do 28.07.2010, - vo výške 9 % p.a zo sumy 104 297,41 eur od 29.07.2010 do 25.11.2010, - vo výške 9 % p.a zo sumy 103 697,41 eur od 26.11.2010 do 03.12.2010, - vo výške 9 % p.a zo sumy 103 497,41 eur od 04.12.2010 do 07.12.2010, - vo výške 9 % p.a zo sumy 103 397,41 eur od 08.12.2010 do 09.12.2010, - vo výške 9 % p.a zo sumy 103 297,41 eur od 10.12.2010 do 20.12.2010, - vo výške 9 % p.a zo sumy 100 297,41 eur od 21.12.2010 do 23.12.2010, - vo výške 9 % p.a zo sumy 99 297,41 eur od 24.12.2010 do 03.01.2011, - vo výške 9 % p.a zo sumy 98 297, 41 eur od 04.01.2011 do 10.01.2011, - vo výške 9 % p.a zo sumy 97 697,41 eur od 11.01.2011 do 24.01.2011, - vo výške 9 % p.a zo sumy 96 019,41 eur od 25.01.2011 do 25.03.2011, - vo výške 9 % p.a zo sumy 94 341,41 eur od 26.03.2011 do 14.04.2011, - vo výške 9,25% p.a. zo sumy 94 041,41 eur od 15.04.2011 do 24.05.2011, - vo výške 9,25% zo sumy 93 541, 50 eur od 25.05.2011 do zaplatenia, a to troch dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom vo zvyšku súd žalobu zamietol. Tretím výrokom žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok voči žalovanému v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade na náhradu trov konania vo výške 48%, o výške náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 37 ods. 1, § 657, § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 06.09.2011 sa domáhali, aby súd zaviazal žalovaného 1/ a žalovanú 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu vo výške 126 735,41 eur spolu s úrokmi z omeškania a náhrady trov konania. 3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov, oboznámením s obsahom žaloby, vyjadrením žalovaného v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade k žalobe, vyjadrením žalobcu k vyjadreniam žalovaných, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, pričom zistil nasledovné: 4. Súd mal za preukázané, že žalobcovia po neuhradení zmluvy o pôžičke niekoľkokrát vyzvali žalovaných na doplatenie dlžnej sumy, k čomu predložili vzájomnú emailovú komunikáciu, z ktorej vyplýva, že aj dcéra žalobcov urgovala žalovaných na vyriešenie danej situácie, kde ako reakcia na email dcéry žalobcov zo dňa 25.11.2010 okrem iného žalovaná v 2/ rade uviedla, „že ju všetko nesmierne mrzí. Skončí to, keď predáme U. a budeme mať peniaze pre tvojich rodičov. Kde v poslednej vete žalovaná v 2/ rade uviedla, že „ budem šťastná, ak táto zmluva bude podpísaná a dodržaná a konečne vyplatíme tvojich rodičov. “ 5. Žalobcovia predložili email žalovanej v 2/ rade zo dňa 08.07.2010, v ktorom žalovaná uviedla, že „ si neželáme viac, ako sa zbaviť Damoklovho meča nad svojimi hlavami, ktorými ručíme za peniaze, čo ste nám požičali. Nikdy náš záväzok nespochybňujeme a ani sme nespochybňujeme. Tak ako uvádzate, peniaze, ktoré ste nám požičali, sme použili na „rozvoj našich podnikateľských aktivít“. Žalovaná v emaily taktiež uviedla, že „vy máte peniaze kryté zmenkou, ktorú sme podpísali, takže sme si vedomí následkov“. Žalovaná taktiež uviedla, že „váš záväzok nepopierame, snažíme sa ho riešiť. No verte, že vyplatenie pôžičky nezadržiavame úmyselne a je predovšetkým v našom záujme. Zároveň nie sme schopní povedať Vám konkrétny termín vyplatenia, lebo zatiaľ máme iba ústne prísľuby“ Žalovaný v 1/ rade v emaily zo dňa 23.07.2010 uviedol, že „...v prvej polovici augusta mal vedieť oznámiť konkrétny dátum vyplatenia pôžičky..“ Z emailovej komunikácie jednoznačne vyplýva, že žalovaní si boli vedomí, že nemajú splatenú pôžičku, záväzok voči žalobcom nespochybnili, zároveň uviedli, že sú si vedomí, že majú voči žalobcom pohľadávku, ktorú chcú čím skôr splatiť, zároveň žalovaná v 2/ rade potvrdila, že peniaze majú žalobcovia kryté zmenkou. Žalovaní nikde v emailovej komunikácii nerozporovali výšku poskytnutej pôžičky. 6. Žalovaní predložili súdu čestné prehlásenie Y. T. zo dňa 26.06.2017 v ktorom uviedol, že p. U. uviedol, že je veľmi rád, že pán Š.W. konečne splatil celú pôžičku vrátane príslušenstva, ktorú spolu so svojou manželkou poskytol pánovi Š. a jeho manželke. Prehlásil, že už nemajú medzi sebou žiadne finančné záväzky. Tento rozhovor sa uskutočnil niekedy začiatkom roka 2011. Bol tiež svedkom keď pán Š. splácal p. U. v čiastkach túto pôžičku. 7. Súd poukazuje, že svedok Y. T., čestné prehlásenie, ktoré založili žalovaní do spisu ani nevypracoval, keď uviedol na pojednávaní, že mu to dal advokát. Taktiež na otázku, čo mu povedal žalobca v 1/ rade ohľadne danej pôžičky, odpovedal, že „teraz si nespomínam, ale je to spísané v čestnom prehlásení“. Z výpovede svedka súd mal za preukázané, že jeho čestné prehlásenie nemôže súd považovať za vierohodné, nakoľko bolo vopred pred podpisom pripravené advokátom žalovaných, naposledy bol prítomný pri odovzdávaní peňazí v roku 2011. 8. Z výpovede svedka T. Š. (brata žalovaného) vyplýva, že svedok na požiadanie žalovaného dával určité finančné prostriedky na účet žalobcu, alebo mu ich doniesol domov v hotovosti. Svedok uviedol, že mu žalobca povedal cca na jar 2011, že je pôžička splatená. Súd nemal z výpovede jednoznačne za preukázané, že žalovaní žalobcom splatili celú pôžičke, je pravda, že svedok uviedol, že období roka 2011 žalobca uviedol, že má pôžičku splatenú, ale súd dané tvrdenie nemá za preukázané, ak by to bola pravda, tak prečo žalovaní ako postupca vykonal jednostranný zápočet na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.01.2012, keď už podľa vyjadrenia svedka pôžička bola už na jar 2011 splatená. 9. Svedkyňa T. U. v svedeckej výpovedi potvrdila, že strany sporu mali veľmi priateľský vzťah, ktorý označila, že bol až rodinný. Zároveň potvrdila, že strany sporu medzi sebou komunikovali ohľadne danej pôžičke, kde následne jej rodičia z dôvodu uzatvorenia Zmluvy o pôžičke, zobrali úver v O. X., H..U.. a poskytli pôžičku, kde uviedla, že sa jednalo o sumu cca 4500 000,- Sk. 10. Svedok Y. J. v svedeckej výpovedi uviedol, že na požiadanie žalovaného v 1/ rade dával žalobcovi peniaze, bolo to v novembri 2009. Svedok v svedeckej výpovedi na jednej strane uviedol, že žalovaný v 1/ rade mu hovoril, že so žalobcom v 1/ rade riešili nejaké obchodné veci, následne svedok vo výpovedi uviedol, že o danej pôžičke, ktorá je predmetom konania nemal vedomosť. Svedok ohľadne splácania danej pôžička nič neuviedol, taktiež nepotvrdil, či peniaze, ktoré žalovaný v 1/ rade odovzdával žalobcovi sa týkali splácania zmluvy o pôžičke, alebo to boli finančné prostriedky z ich vzájomného podnikania. 11. Na základe vyššie uvedeného, súd nárok žalobcov považoval za čiastočne dôvodný, kde súd mal za preukázané, že strany sporu uzavreli Zmluvu o pôžičke, kde podpisy zmluvných strán boli riadne overené dňa 17.03.2008. Zo zmluvy z článku II. ods. 1 zmluvy vyplýva, že pôžička 4 600 000 Sk bude poskytnutá v hotovosti oproti podpisu zmluvy a istená dlžníkmi vystavenou zmenkou na sumu 5 600 000 Sk spoločne oboma dlžníkmi. Žalobcovia preukázali, že finančné prostriedky boli odovzdané žalovanému v 1/ rade až dňa 19.03.2017, z dôvodu, že dňa 19.03.2017 žalovaní vyhotovili zmenku, ktorú následne odovzdali žalobcovi. Žalovaní nepredložili súdu taký prostriedok procesnej obrany, z ktorého by súd mal jednoznačne za preukázané, že žalobcovia im poskytli finančné prostriedky v sume 3 050 000 Sk. Je nesporné, že zmenkou žalovaní taktiež potvrdili prevzatie peňazí od žalobcov vo výške 4 600 000,- Sk. Žalovaní do podania žaloby na súd, ani raz žalobcom neuviedli, že finančné prostriedky boli poskytnuté v nižšej sume, ako sa uvádza v Zmluve o pôžičke a na zmenke. Žalovaná v 2/ rade v emaily zo dňa 08.07.2010 sama potvrdila, že záväzok nespochybňovali a nespochybňujú a snažia sa ho vyriešiť čo najskôr, taktiež uviedla, že žalobcovia majú peniaze kryté zmenkou, ktorú podpísali a sú si vedomí svojich následkov. Žalovaní ako prostriedok procesnej obrany predložili faktúry vystavené spoločnosťou Creditbilanz s.r.o. za práce vykonané pre spoločnosť L&G Centrum, ako aj Zmluvu o postúpení pohľadávok, jednostranný zápočet pohľadávky, kde súd poukazuje, že k daným skutočnostiam sa už vyjadroval v bode 24,25. Z emailovej komunikácie mal súd za preukázané, že žalovaní niekoľkokrát ubezpečovali žalobcov, že peniaze vrátia žalobcom až keď predajú pozemky P. U. a z kúpnej ceny vyplatia žalobcov. Žalobcovia preukázali, že spoločnosť L&G Centrum s.r.o. Zmluvou zo dňa 26.11.2010 pozemok P. U. predala spoločnosti PRONTO CAR, s.r.o. v ktorej boli žalovaní spoločníkmi i konateľmi. Následne daná spoločnosť zmluvou zo dňa 10.01.2011 pozemok P. U. predala právnemu zástupcovi žalovanej v 2/ rade (otec žalovanej), ktorý daný pozemok následne predal. Súd poukázal na dané pozemky pretože, žalovaní v písomných emailoch a na pojednávaniach poukazovali, že peniaze z danej pôžičky potrebovali na zakúpenie pozemku P. U., kde daný pozemok nekúpili žalovaní, ale spoločnosť L&G Centrum, s.r.o. Daná skutočnosť vyplýva z emailu zo dňa 24.11.2010 v ktorej žalovaný v 1/ rade poslal žalobcom kúpnu zmluvu, ktorou chcel predať pozemok P. U. a ako vyplýva vyššie z tohto predaja mali žalovaní splatiť žalobcom dlžnú sumu. Z uvedeného vyplýva, že žalovaní prostredníctvom emailu prisľúbili žalobcom, že aby boli trpezlivý a danú pôžičku im splatia. Vypočutí svedkovia T. Š., Y. J., Y. T., nepotvrdili tvrdenú skutočnosť, že poskytnutá pôžička je zo strany žalovaných uhradená. Žalovaní nepreukázali, ani nepredložili žiadny relevantný dôkaz o splatení pôžičky. Zo Zmluvy o pôžičke mal súd za preukázané, že zmluvné strany si dohodli splatnosť pôžičky dňa 25.03.2009, aj napriek tomu, že si zmluvné strany dohodli splatnosť fixným dátumom, žalovaní splácali pôžičku ešte pred splatnosťou a to v roku 2008, roku 2011, čo žalobcovia súdu preukázali s výpisom z účtu, príjmovými pokladničnými dokladmi, ktoré sú uvedené v bode 22, 23. Súd mal za preukázané, že žalovaní splatili sumu vo výške 59 150,59 eur a preto súd žalobe žalobcov vyhovel v časti istiny vo výške 93 541,50 eur. Žalobcovia si na základe zmluvy o pôžičke nárokovali aj fixnú úrokovú sadzbu vo výške 1000 000 Sk ( 33 194 eur), súd konštatuje, že výška úrokov býva najčastejšie určená určitým percentom z požičanej sumy, nie je však vylúčené dohodnúť sa pevnou sumou, ktorú je dlžník povinný vrátiť. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úrokov súd prihliadal na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval, ako aj porovnal dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavou (bánk). Kde súd konštatuje, že dohodnutá fixná úroková sadzba je po prepočítaní na percentá 21,70%, kde súd zistil zo stránky A..B..sk, že za dané obdobie banky poskytovali úrok 8,11 % p.a. Preto súd vyhodnotil dohodnutú fixnú úrokovú sadzbu za neprimeranú, odporujúci dobrým mravom, nakoľko takáto výška úrokov podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek bankami (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 26/2011). Nakoľko podľa § 39 OZ ide o právny úkon, ktorý svojím obsahom odporuje dobrým mravom a preto je neplatný, kde zároveň podľa § 41 OZ neplatnosť právneho úkonu sa vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, z povahy právneho úkonu vyplýva, že túto časť možno oddeliť. Nakoľko ide o neplatnú časť právneho úkonu, súd výšku úrokov nemôže moderovať a neprimerane úroky znížiť na primeranú mieru, a preto súd žalobu v časti zamietol. 12. Súd priznal žalobcom aj úroky z omeškania v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z., a preto súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcom dlžnú sumu spolu s úrokmi z omeškania, tak ako je uvedená vo výroku rozsudku, pôžička bola splatná dňa 25.03.2009, a od nasledujúceho dňa sa žalovaní dostali do omeškania, kde žalobcovia preukázali, že žalovaní splácali pôžičku, tak ako je to uvedené v bode 22, 23 rozsudku, kde súd priznal žalobcom úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho od pripísania finančných prostriedkov na účet žalobcu v 1/ rade, resp. po prevzatí finančných prostriedkov a odo dňa nasledujúceho, úroky z omeškania súd priznal žalobcom podľa § 517 ods. Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z 13. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie do výrokov I a III. podali odvolanie žalovaní, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje odvolanie žalovaní odôvodnili podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ C.s.p. a ďalej tým, že žalobcovia nepreukázali odovzdanie predmetu pôžičky v deklarovanej výške 152 692 €. Žalovaní deklarujú, že len na základe samotnej zmluvy a pôžičke a zmenky nemožno odvodiť, že by žalobcovia odovzdali žalovaným pôžičku v sume 4.600 000 Sk. Žalobca 1/odovzdal žalovanému 1/ sumu 3 050 000,- Sk až po podpise zmluvy o pôžičky a odovzdaní zabezpečovacej zmenky, čo vyplýva aj z vyjadrení žalovanej 2/. Žalobcovia nepredložili žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že v čase odovzdania predmetu pôžičky disponovali sumou 630.000 Sk. Žalovaní taktiež namietajú výšku vrátenej pôžičky. V súvislosti s tabuľkou uhradených súm predloženou žalobcom , žalovaní uvádzajú, že v danej tabuľke nie je uvedená napr. suma 2000 eur, ktorú odovzdal žalobcovi 1/ pán J.. Žalobcami predložené kópie príjmových dokladov, nikdy neboli odovzdané žalovaným, žalovaní takého doklady nevypisovali ani nepodpisovali, ale boli účelovo vyhotovené len pre potreby tohto súdneho konania. Žalovaní taktiež poukazujú na listinu spísanú žalobkyňou 2/, ktorá preukazuje skutočnosť, že suma 27.716,96 eur bola uhradená na účet spoločnosti CREDITBILANZ, s.r.o. a taktiež skutočnosť, že žalobcovia si svoju pohľadávku svojvoľne navyšovali o úroky z úrokov a tiež napr. o sumu 300.000 Sk. V súvislosti s neunesením dôkazného bremena o prevzaní nižšej sumy žalovanými (3.050.000 Sk), títo poukazujú na predložené listinné dôkazy. Žalovaní zdôrazňujú, že žiadne písomné potvrdenie o prevzaní pôžičky vyhotovené nebolo. V súvislosti so sumou 6000 Sk, ktoré boli dňa 24.10.2008 poskytnuté z účtu žalovanej v 2. rade na účet žalobcu 1/, žalovaný uvádza, že súd zle interpretoval jeho vyhlásenie, nakoľko uvedenú platbu žalovaný 1/ považuje za splátku pôžičky v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 17.03.2008. Emailová komunikácia uvedená v bode 32 rozsudku nespochybňuje tvrdenia žalovaných o splatení pôžičky. Predmetný email bol napísaný pred predajom predmetnej nehnuteľnosti. Z emailu žalovanej 2/ zo dňa 08.07.2010 nevyplýva výška záväzku, ktorý v čase jeho odoslania existoval. 14. K odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ sa vyjadrili žalobcovia, ktorí žiadajú odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Žalobcovia v rámci svojho odvolania zotrvávajú na svojich doterajších tvrdeniach. 15. K vyjadreniu žalobcov sa vyjadrili žalovaní 1/ a 2/, ktorý v celom rozsahu trvajú na svojom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených. V rámci svojho vyjadrenia žalovaní zotrvávajú na nimi tvrdenom skutkovom stave a opätovne žiadajú odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 16. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 17. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/ a 2/ v nimi napadnutých výrokoch I. a III. rozsudku súdu prvej inštancie nie je opodstatnené. 18. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 19. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 20. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s rozhodnutím a názorom súdu prvej inštancie. 21. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešným žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania priznáva v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 C.s.p.). 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).