Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14CoPr/12/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712214935 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1712214935.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr. Dariny Kuchtovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcu: Z. E., J.. XX.XX.XXXX, G. A.. X.. N. XXXX/XX, Š., zastúpený: JUDr. Ing. Arpád Barczi, advokát, T. Vansovej 225/3, Galanta, proti žalovanému: RIVERTRANS s. r. o., Potočná 175, Čataj, zastúpený: JUDr. Beáta Kaprinayová, advokátka, Jašíkova 2, Bratislava, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 8Cpr/4/2012 - 440 zo dňa 14.09.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 8Cpr/4/2012 - 440 zo dňa 14.09.2016, p o t v r d z u j e. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 03.09.2012 domáhal, aby súd určil, že žalovaný neplatne okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom podaním daným dňa 28.06.2012, a doručeným žalobcovi dňa 03.07.2012. Súčasne sa domáhal, aby bol žalovaný zaviazaný poskytnúť žalobcovi náhradu hrubej mzdy vo výške 463,- eur mesačne za obdobie od 17.07.2012 až do dňa, kedy žalovaný umožní žalobcovi pokračovať v práci u žalovaného. 3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným vznikol dňa 07.06.2006 na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú, na základe ktorej žalobca vykonával prácu lodníka na vnútrozemskej lodi s miestom výkonu práce bez uvedenia. Dňa 03.07.2012 žalovaný doručil žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré skutkovo vymedzil tak, že: „Na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 07.06.2006 a Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.01.2012, vykonávate prácu lodníka na vnútrozemskej lodi. Pri výkone pracovnej činnosti ste, okrem iného, povinný vykonávať túto funkciu svedomito a riadne, podľa svojich schopnosti, vedomostí a síl, pričom osobitný dôraz je kladený na dodržiavanie bezpečnostných predpisov pri vykládke a nakládke tovarov do plavidla, Za účelom dosiahnutia odbornej spôsobilosti pre zvláštne znalosti ADN pre tankové plavidlá a pre plavidlá na prepravu kusov alebo látok voľne naložených, Vám zamestnávateľ na vlastné náklady zabezpečil školenie, pričom v roku 2011 Vám bolo Štátnou plavebnou správou vydané Osvedčenie o zvláštnych znalostiach ADN, Dňa 11.06.2012 ste ako zodpovedný pracovník začali plniť tankové plavidlo RIVER I na plniacej polohe č. 1 prístavu Pálenisko tekutým tovarom. Vašou povinnosťou bolo zotrvať pri plnení plavidla po celý čas nakládky, osobne dohliadať na plnenie komôr, kontrolovať bezpečnosť nakládky a vykonať okamžité opatrenia ak hrozí únik tekutého tovaru, Dňa 12.06.2012 nadránom približne o 01:15 hod., bolo vašou povinnosťou premanipulovať plnenie z komory č. 4 do komory č. 2. Je zrejmé, že túto povinnosť ste hrubým spôsobom zanedbali, a to vrátane kontroly uzavretia naplnenia komory č. 4 a nakládky do komory č. 2, nakoľko došlo k úniku tekutého tovaru cez bezpečnostný ventil, jeho vyliatie na palubu a následne do bazéna Pálenisko, Počas nakládky tovaru ste odišli a nechali ste plavidlo bez dozoru. Do dnešného dňa ste nepodali vysvetlenie, kde ste sa v čase úniku nafty zdržiavali, avšak zo šetrenia poverených orgánov a videozáznamu z nakladacej plošiny je zrejmé, že ste nemali vizuálny kontakt na plavidlo. Únik nafty až pracovník prevádzky plnenia člnov Slovnaft, a.s., Následkom vášho konania, a to nedovoleným zaobchádzaním so škodlivými látkami v priestore bazéna Pálenisko a nesprávnou manipuláciou plniacej komory plavidla RIVER I. došlo k mimoriadnemu zhoršeniu vôd (ďalej len" MZV"), nakoľko únik motorovej nafty spôsobil vážne znečistenia vodného toku, V zmysle Európskej dohody o medzinárodnej preprave nebezpečného tovaru po vnútrozemských vodných cestách (ADN) ste ako lodník povinný sa presvedčiť, že boli behom nakládky, prepravy a vykládky alebo akejkoľvek manipulácie s nebezpečným v nákladných priestoroch splnené zvláštne podmienky a uistiť sa, že je po celú dobu nakládky a vykládky zaistený trvalý a vhodný dohľad na vykonávanou prácou, V zmysle ust. § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce v platnom znení medzi základné povinnosti zamestnanca patrí dodržiavanie pracovnej disciplíny. Na základe vyššie uvedeného je nepochybné, že ste porušili pracovnú disciplínu takým závažným spôsobom, že nie je možné, aby ste naďalej zotrvali v pracovnom pomere.“ 4. Žalobca namietol, že žalovaný v bode 3. okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedol, že žalobca ako zodpovedný pracovník mal za povinnosť pri plnení plavidla osobne dohliadať na plnenie komôr plavidla, zotrvať pri plnení plavidla po celý čas. Žalovaný v pracovnej zmluve, ktorú uzavrel so žalobcom takúto charakteristiku nedohodol a neuviedol. Charakteristiku práce neuviedol ani v náplni práce a ani v inom internom predpise. Nie je preto možné požadovať plnenie takých pracovnoprávnych povinností, ktoré sa nedohodli, ktoré nie sú zrejmé a ani definované. Práca lodníka na vnútrozemskej lodi, na ktorú funkciu bola so žalobcom uzatvorená pracovná zmluva, môže obsahovať značne rôzny obsah v závislosti od konkrétnych podmienok daného pracoviska.. Žalobca nebol v pracovnej zmluve, ani v interných predpisoch a ani iným spôsobom oboznámený s platnými technologickými predpismi postupu plnenia komôr pre typ lode RIVER I., a ani nedisponuje vedomosťou o existencii takýchto technologických predpisov. Vzhľadom na zložitosť a potrebu odborných znalostí ohľadom plnenia tankerov žalobca vzhľadom na svoje vzdelanie a znalosti ani nemohol disponovať takýmito vedomosťami. Z toho dôvodu následne nie je možné vyžadovať plnenie povinnosti a vyvodzovať pracovnoprávne sankcie. Napriek tomu žalobca zotrval na plavidle počas nakládky a dohliadal na nakládku. Z videozáznamu uvádzaného žalovaným sa bez ďalšieho nedá vyvodiť, že by žalobca nemal vizuálny kontakt na plavidlo. Videozáznam zaznamenáva len tesný priestor nachádzajúci sa okolo napájacieho plniaceho hrdla a nezaznamenáva ostanú časť plavidla, kde sa nachádzal žalobca počas plnenia. Žalobca ani v pracovnej zmluve, pracovnom poriadku žalovaného a ani v inom internom predpise žalobcu nebol zaviazaný k dodržiavaniu podmienok ADN. Žalovaný v pracovnej zmluve len všeobecne zaviazal žalobcu k dodržiavaniu všeobecných predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, bez špecifického určenia náplne práce lodníka a následného dodržiavania predpisov ADN. Samotná dispozícia Osvedčenia o zvláštnych znalostiach ADN žalobcom ešte neznamená, že žalovaný môže platne požadovať plnenie takých pracovnoprávnych povinností, ktoré sa nedohodli v pracovnej zmluve alebo neuložili žalobcovi platne v internom predpise žalovaného, alebo v iných predpisoch žalovaného, ďalej ktoré nie sú zrejmé ani definované, ktorými žalobca nebol oboznámený. Navyše predpisy ADN v žiadnej časti neuvádzajú povinnosti lodníka, a konkrétne povinnosti lodníka presvedčiť sa či behom nakládky a vykládky je zaistený trvalý a vhodný dohľad nad vykonanou prácou. Pri zistení u spoločnosti Slovnaft a.s., a zo skorších informácii vyplýva skutočnosť, že predajca počas plnenia monitoruje plnenie lodí technickými prostriedkami ako aj ľudským personálom. Zodpovedný pracovník predajcu P. dňa 12.06.2012 v inkriminovanom čase bol v pozícii operátora na riadiacom centre, odkiaľ spúšťa, riadi, kontroluje a monitoruje proces plnenia plavidiel. Aj z videozáznamu je zrejmé, že plniace hrdlo napojené na plavidlo RIVER I. bolo vizuálne monitorované prostredníctvom technického zariadenia - videokamerou, ktorú má v správe spoločnosť EFG Slovakia s.r.o., s vedúcim K. H.. Na videozázname vidieť vytekanie motorovej nafty z pretlakového bezpečnostného ventilu plavidla. Takisto po zistení u spoločnosti Slovenská plavba a prístavy a.s., (ďalej len SPaP) bolo zistené, že pracovníci tejto spoločnosti, ktorí napájajú plniace potrubie z pobrežnej plniacej stanice a vizuálne monitorujú plnenie pravidiel, mohli z pobrežnej plniacej stanice vizuálne sledovať proces plnenia plavidla. Proces plnenia tak bol dostatočne monitorovaný technickými prostriedkami a vizuálne uvedenými osobami. Napriek tomu, žalobca sa počas plnenia nachádzal na plavidle, plavidlo nenechal bez dozoru, takže tvrdenie žalovaného, že žalobca odišiel a nechal plavidlo bez dozoru je nepravdivé. Bez funkčného alarmu a bez pripojenej zástrčky alarmu na elektroniku riadenia pobrežnej plniacej stanice, nie je možné spustiť plnenie plavidla. Bez zapnutého funkčného alarmu by nebolo možné spustiť nakládku tekutého tovaru z pobrežnej plniacej stanice. Pri nakládke je dostatočne technicky zabezpečená ochrana proti preplneniu, a pri preplnení nad stupeň 97,5% sa spustí alarm, ktorý upozorňuje optickým aj akustickým signálom preplnenie tankov plavidla, a pri preplnení nad stupeň naplnenia 97,5% sa automaticky preruší plnenie plavidla. 5. Žalovaný k veci viedol, že na okamžitom skončení pracovného pomeru trvá z nasledovných dôvodov: pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným bol uzavretý dňa 07.06.2006 na dobu neurčitú s 3- mesačnou skúšobnou dobou. Žalobca bol prijatý do zamestnaneckého pomeru za účelom vykonávania pracovnej funkcie lodníka. V zmysle vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 12/2005, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o kvalifikačných predpokladoch o overovaní odbornej spôsobilosti člena posádky plavidla, vodcu malého plavidla a vzory preukazov odbornej spôsobilosti členov posádky plavidla ("ďalej len vyhlášky"), musí lodník v zmysle § 15 vyhlášky zložiť skúšku z odbornej spôsobilosti na funkciu lodníka, ktorý je oprávnený vykonávať palubné práce na plavidle. Obsahom tejto skúšky sú v zmysle § 20 ods. 1 písm. a) vyhlášky vedomosti z pravidiel bezpečnosti prevádzky plavidla, a v zmysle § 20 ods. 1 písm. f) z obsluhy strojových zariadení lodí. Žalobca je držiteľom služobnej lodníckej knižky, ktorá mu bola vydaná Štátnou plavebnou správou, čo znamená, že skúšku z odbornej spôsobilosti na funkciu lodníka úspešne absolvoval. Počas skúšobnej doby žalobca absolvoval viaceré školenia v rámci vykonávania jeho pracovnej funkcie a následne počas celého trvania pracovného pomeru si opakovane obnovoval vedomosti z oblasti výkonu práce lodníka. Naposledy dňa 17.03.2012, teda 3 mesiace pred nehodou, kde účasť potvrdil vlastnoručne podpisom. Obsahom bolo opätovné oboznámenie posádky s pokynmi bezpečnosti pri práci, používania prístrojov nachádzajúcich sa na lodi, ich obsluha a školenie týkajúce sa poskytnutia prvej pomoci. Žalobca opiera svoju žalobu o nedodržanie § 43 ods. 1 písm. a), § 81 písm. c) Zákonníka práce (ďalej len ZP). V zmysle § 43 ZP v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: druh práce, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce, mzdové podmienky. Všetky podmienky vyplývajúce zo zákona žalovaný splnil. Žalobca bol v pracovnom pomere u žalovaného od júna roku 2006 a nie je možné, aby po viac ako šiestich rokoch vykonávania práce lodníka nevedel, aké činnosti má pri výkone svojej práce vykonávať. Žalobca pri pracovnom pohovore uviedol, že má 20 ročnú prax vo svojom odbore, či už v spoločnosti bývalej Dunaj plavby, alebo na lodiach v zahraničí. Na základe týchto informácií a preukázania odbornej spôsobilosti bol prijatý do zamestnania. Po uplynutí skúšobnej doby absolvoval žalobca na náklady žalovaného školenie Európskej dohody o medzinárodnej preprave nebezpečných tovarov po vnútrozemských vodných cestách ("ďalej len ADN"), ktoré ukončil dňa 02.12.2006 záverečnou skúškou, o čom mu bolo vydané osvedčenie Štátnou plavebnou správou Českej republiky v Prahe. Následne žalobca opäť na náklady žalovaného, absolvoval dňa 11.10.2011- 13.10.2011 ďalšie školenia ADN. Osvedčenie, ktorého držiteľom je žalobca, zo znamená, že je kvalifikovaným odborníkom na výkon svojej funkcie. Podmienkou udelenia osvedčenia o zvláštnych znalostiach ADN je dokonalá znalosť samotného predpisu, ako aj činností, ktoré má držiteľ tohto osvedčenia vykonávať. V kapitole 1.4 ADN - povinnosti účastníkov prepravy z hľadiska bezpečnosti, sú účastníci prepravy nebezpečného tovaru povinní urobiť primerané opatrenia podľa povahy a rozsahu predvídateľného nebezpečenstva tak, aby sa zabránilo vzniku škôd alebo zranení a aby sa prípadne minimalizovali následky. V zmysle uvedenej kapitoly v bode 1.4.2.3 príjemca, v tomto prípade žalobca, ako poverený pracovník mal povinnosť overiť pred nakládkou, počas nej a po vykládke, že sú splnené všetky ustanovenia ADN, ktoré sa naň vzťahujú. Najmä mal v zmysle písm. g) po celú dobu trvania nakládky alebo vykládky zabezpečiť trvalý a primeraný dohľad, teda, mal byť počas celého procesu osobne prítomný na mieste, z ktorého by videl a mohol rozpoznať, že nebezpečenstvo hrozí a mohol mu predísť, resp. zabrániť nebezpečenstvu hroziacemu a škode, ktorá následne dôsledku jeho konania vznikla. Alebo mal zabezpečiť za seba náhradu, ktorá by počas jeho prítomnosti, dozerala plynulosť a bezproblémovosť nakládky. V deň po nehode žalobca uviedol pred kapitánom plavidla, že spal v kormidelni. Z toho vyplýva, že žalobca pri výkone pracovnej činnosti závažne porušil pracovnú disciplínu a nesplnil si povinnosti vyplývajúce mu z pracovnej zmluvy a hlavne z predpisu ADN. Tvrdenie žalobcu, že nevedel v čom spočíva jeho práca sú účelové, v snahe vyhnúť sa prípadnému súdnemu sporu o náhradu škody, ktorá vznikla žalovanému v súvislosti s konaním žalobcu. Zo zákona vyplýva povinnosť mať na lodi na viditeľnom a prístupnom mieste pokyny a manuály pre lodnú posádku, pričom žalobca mal prístup do kormidelne neobmedzený. Ak by o svojich povinnostiach žalobca informovaný nebol, nemohol by v deň nehody, teda 11.06.2012 vyplniť Kontrolný záznam ADN, potvrdený jeho vlastnoručným podpisom. Okrem iného v bode 10 záznamu uviedol, že je po celú dobu nakládky a vykládky zabezpečený nepretržitý a vhodný dozor. Dňa 14.06.2012 dal žalovaný na vlastné náklady preveriť signalizáciu plnenia tankov na plavidle. Zo záznamu z kontroly vyplýva, že akustická ako aj optická signalizácia bola v poriadku a plne funkčná. V Kontrolnom zázname ADN, v bode 16 žalobca zaškrtol, že je zapojený výstražný prístroj na úrovni hladiny, čo znamená, že ak by sa žalobca v čase nehody nachádzal na palube lode, tak by ako to sám tvrdí, v prípade akéhokoľvek nebezpečenstva alebo havárie by musel počuť akustickú sirénu alebo visieť blikajúcu optickú signalizáciu, ktoré upozorňovali na to, že komora č. 4 tanku je preplnená. Ak by aj nepostrehol signály, pokiaľ by sa na palube nachádzal, musel by vidieť a cítiť, že na palubu preteká nafta. Akustická ako aj optická signalizácia sú len technickými pomôckami. Práca plnení tankerov obzvlášť nebezpečnými látkami, je prácou s vysokým stupňom ohrozenia, a práve preto vyššie uvedený predpis ADN ukladá povinnosť prítomnosti fyzickej osoby pri mieste nakládky a vykládky takéhoto tovaru. 6. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b ); § 70 Zákonníka práce a § 81 písm. c ) ZP. Konštatoval, že konanie žalobcu, na základe ktorého s ním žalovaný okamžite skončil pracovný pomer, je možno považovať za tak závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré by odôvodňovalo skončenie pracovného pomeru spôsobom predpokladaným v § 68 ods. 1 písm. b) ZP. Na základe predpisu Európska dohoda o medzinárodnej preprave nebezpečenstva nebezpečného tovaru po vnútrozemských vodných cestách č. 331/2010 Z.z., uverejneného v Zbierke zákonov č. 130/2010 (ďalej "ADN"), z kapitoly 1.4 vyplýva, že účastníci prepravy nebezpečného tovaru sú povinní urobiť primerané opatrenia podľa povahy a rozsahu predvídateľného nebezpečenstva, tak, aby sa zabránilo vzniku škôd alebo zranení a aby sa prípadne minimalizovali následky. V kapitole 1.4, bod 1.4.2.3 ADN je uvedené, že si mal overiť pracovník pred nakládkou, počas nej a po vykládke, že sú splnené všetky ustanovenia ADN, ktoré sa naň vzťahujú, a to po celú dobu trvania nakládky alebo vykládky zabezpečiť trvalý a primeraný dohľad, čo znamená, že mal byť počas celého procesu osobne prítomný na mieste z ktorého by videl a mohol rozpoznať, že nebezpečenstvo hrozí a mohol mu predísť, respektíve zabrániť nebezpečenstvu hroziacemu a škode, ktorá následne dôsledkom jeho konania vznikla. Z predloženého kontrolného záznamu ADN, ktorý je podpísaný a kde pri podpise je uvedené meno E. vyplýva, že bol pred nakládkou vypísaný. Okrem iného bolo v bode 10 bolo zaškrtnuté, že je po celú dobu nakládky a vykládky zabezpečený nepretržitý dohľad a vhodný dozor. Žalobca vo svojich výpovediach uviedol, že … "cca o polnoci, presný čas nevie, som si všimol, že došlo k úniku nafty. V tom čase som sa nachádzal v zadnej časti lode…v čase nakládky lode som obsluhoval strojné zariadenie". Zo zápisnice z pojednávania Okresného súdu Bratislava II v trestnom konaní pod sp. zn. 3T/31/2014 vyplýva, že svedok K. H., kapitán lode, uviedol, že žalobca mu povedal, že zaspal. Na pojednávaní dňa 01.07.2015 žalobca uviedol, že pred nakládkou spal v kormidelni, ktorá je súčasťou plavidla, kde je dohľad na celé plavidlo z 360 stupňov dopredu a dozadu. V čase nakládky nakladal, otváral a zatváral ventily, a sledoval tie ventily, ktoré treba ručne otvoriť. Keď produkt tiekol, bol v zadnej časti na toalete. V tom čase nemal vizuálny kontakt na ventily. Taktiež svedok Z. Absenciu žalobcu na palube pri ventiloch potvrdil aj svedok I., pracovník Slovnaftu, a.s., ktorý na pojednávaní dňa 05.06.2014 uviedol, že na "plošine nebol nikto. Išiel zavolať dispečerovi logistiky, hasičom, šéfovi, kde mu E. povedal, že môžeme ísť plniť ďalej, kde mu odpovedal, že „nech zabudne". Ďalej uviedol, že " ja som išiel brať vzorku, keď som videl, že vyteká nafta kričal som, a nikto tam nebol, tak som vypol plnenie. Bol to okamih". Svedok I. v rámci vyšetrovania skutku uviedol, že ".. v čase havárie sa tam nikto nenachádzal. Kde boli lodníci a dispečeri SPaP uviesť neviem". Svedok I. v rámci vyšetrovania skutku uviedol, že " v čase havárie sa tam nikto nenachádzal. Kde boli lodníci a či bol niekto na lodi uviesť neviem" . Zo zápisu z udalosti zo dňa 12.06.2012 sa okamžitým prešetrením sa zistilo okrem iného, že plnenie motorovej nafty zo strany posádky plavidla RIVER 1 bolo v čase udalosti bez dozoru. Podľa záznamu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II zo dňa 12.06.2012 bol žalobca zodpovedný za plnenie člnu, a k veci uviedol, že zabudol otvoriť ventil na nádrži č. 2, v dôsledku čoho v plniacom potrubí nastal veľký tlak, ktorý následne odistil poistný ventil na potrubí a z toho potrubia začala stekať nafta na palubu lode, a následne stekala do vody. Z. E. sa nachádzal na lodi v kormidelni. Nafta začala stekať v čase o 02:01 hod. a Horka zistil uvedenú skutočnosť až v čase o 02:19 hod., kedy rýchlo otvoril ventil na nádrži č. 2. Medzitým pracovník Vőrős zistil vytekanie nafty a vykonal odstavenie plnenia. 7. Súd poukázal na to, že počas tohto konania a aj v rámci trestného konania žalobca niekoľkokrát menil výpoveď, kde presne sa v čase nakládky nachádzal. Najprv uviedol, že bol v kormidelni kde zaspal; potom uviedol, že bol v zadnej časti lode a na pojednávaní uviedol, že bol na toalete. Z výpovede žalobcu je zrejmé, že pri ventiloch nebol, taktiež nemal vizuálny kontakt nad nakládkou. Na pojednávaní v trestnom konaní V. (kapitán plavidla) uviedol, že čas nakládky jednej nádrže trvá cca 20 minút, pričom plnič je povinný sledovať čas plnenia na hodinách. Keďže čas plnenia jednej komory je cca 20 minút, je vylúčené, aby sa komora preplnila počas chvíľky nepozornosti žalobcu. Pokiaľ by žalobca otvoril komoru, ktorá sa mala plniť následne, nedošlo by k preplneniu komory č. 4 a produkt by nevytiekol. Ak by sa žalobca počas nakládky nachádzal na palube lode a vykonával by trvalý a primeraný dohľad, mohol škode zabrániť. Žalobca namietal, že k vytečeniu nafty došlo preto, že zlyhal alarm. Zo správy o príčine škody z trestného spisu 1W 33.336 (č.l. 382) však vyplýva: „.....pri cisterne nebol zjavne žiadny dozor, ktorý by monitoroval prečerpávanie. Podľa informácii, ktoré majú k dispozícii, člen posádky zodpovedný za prečerpávanie operácie p. E. bol v čase vzniku škody v kormidelni plavidla. Podľa posádky bolo poplašné zariadenie plavidla na signalizáciu úniku na strane brehu zapojené, ale evidentne nebolo spustené. Prinajmenšom sa pumpy na brehu nezatvorili automaticky. Preto po konzultácii s U. bola dohodnutá kontrola systému poplašného zariadenia na signalizáciu úniku umiestneného na palube. V správe kontroly, ktorú vypracovala spoločnosť Alnico Bratislava, bolo uvedené, že v elektrických rozvodoch poplašného systému nákladnej cisterny 4 nebol prúd. Samotný poplašný systém nebol skontrolovaný, pretože nákladné cisterny boli zapečatené. Preto sa musíme domnievať, že predpoplašný a hlavný poplašný systém nákladnej cisterny 4 na pravom boku plavidla nereagoval. Z toho dôvodu musia predpokladať, že ventil nákladnej cisterny č. 4 na pravom boku plavidla pravdepodobne nebol úplne zatvorený, takže cisterna pretiekla.....“ . Zo svedeckej výpovede K. H. a aj z jeho výpovede z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že alarm musel byť funkčný, lebo by neprišlo k nakládke. Všetko je prepojené elektrickým káblom a bez funkčnosti tohto zariadenia sa nakládka nedá vykonať. Na nezavádnosť alarmu vypovedal aj svedok S. K., zamestnanec firmy Alnico servis, ktorý uviedol, že všetky zariadenia boli v rámci normy; ak by bola závada, určite by sa našla. V rámci trestného konania kapitán V. I. uviedol, že nevie o tom, že by bola dajaká závada na signalizačnom zariadení, toto si má skontrolovať ten čo nakladá, resp. má si to aj zapínať. Z výpovedí svedkov vyplynulo, že ak by alarm nebol spustený, tak by ani nemohlo dôjsť k nakládke. Práca plnení tankerov obzvlášť nebezpečnými látkami, je prácou s vysokým stupňom ohrozenia, a práve preto predpis ADN ukladá povinnosť prítomnosti fyzickej osoby pri mieste nakládky a vykládky takéhoto tovaru. Svedok S. J. uviedol, že alarm mal skontrolovať žalobca, nakoľko bol poverený nakládkou. Taktiež uviedol, že pokyny ako sa má postupovať pri plnení plavidla sa nachádzali v kormidelni. Tento svedok nemal znalosti ADN, a napriek tomu uviedol, že vie ako sa má postupovať pri plnení tankerov. Súd zdôraznil, že akustická a optická signalizácia sú len technickými pomôckami pri plnení plavidla, a povinnosťou žalobcu bolo overiť si pred nakládkou, či je spustený alarm. Žalobca na pojednávaní spochybnil, že by podpísal kontrolný záznam ADN. Skutočnosť, že kontrolný záznam ADN podpísal žalobca potvrdil svedok Vičík vo výpovedi vo vyšetrovacom spise, ako aj na pojednávaní dňa 14.10.2015. Žalobca taktiež poukazoval na nedostatočný technický stav lode, že nebola opatrená protišmykovým povrchom, a na palube nebol piesok. K stavu lode žalovaný uviedol, že plavidlo prešlo tzv. lodným osvedčením, ktoré sa opakuje každých 5 rokov. Ak by plavidlo neprešlo touto kontrolou, nepustia ho na plavbu. Svedkovia na pojednávaní uviedli, že plavidlo bolo opatrené protišmykovým náterom, taktiež pieskom. Súd sa technickým stavom lode nezaoberal, nakoľko to nesúviselo s predmetom konania. V tejto súvislosti súd vyhodnotil aj obranu žalobcu, že sa nemohol dostať na palubu plavidla, pretože nafta pretekala až po pás a nedalo sa dostať k tlačidlu na zastavenie nakládky. Svedok P. U. vo vyšetrovacom spise uviedol, že keď prišiel na plošinu, lodník Z. E. už umýval palubu. nevedel robil ďalej, ale nafta začala opäť striekať. Žalobca sám vo vyšetrovacom spise najprv uviedol, že odišiel po pripojení tanku č. 4 na kormidelňu, kde je aj ovládanie. Sadol si a čakal, kým sa tank č. 4 naplní podľa normy. To bolo v čase cca o 01.00 hod. Keď vychádzal von z kormidelne, zbadal som nejaký ruch na nakladacej plošine, a videl, že vyteká produkt cez pretlakový ventil na palubu. Kričal na neho dispečer zo Slovnaftu, že si všimol vytekajúci produkt a volal hasičov. Keď žalobca dobehol do stredu plavidla, zisťoval čo sa stalo a utekal otvoriť tank č. 2. Následne po chvíli sa pravdepodobne znížil tlak a produkt prestal striekať. Na otázku čo bolo príčinou pretekania produktu na palubu žalobca odpovedal, že naplnenie tanku č. 4 doplna, čo znamená, že sa naplnil až po vzduchové potrubie na obvod plynov z tanku. Tým začal produkt pretekať aj do ostatných tankov a začal striekať z pretlakového ventilu v strede plavidla. Uvedomil si, že neotvoril napĺňací ventil na tanku č. 2, čím sa stalo, že bol otvorený hlavný ventil a všetky napúšťacie boli zatvorené, a preto sa zvýšil tlak v potrubí. Snažil sa rýchlo otvoriť ventil na tanku č. 2, čo sa mu aj podarilo. Vtedy prišiel aj dispečer a ten zastavil prívod nafty na loď. To čo stalo bola jednoznačne jeho chyba a nepozornosť, a ešte sa mu to nikdy nestalo. To čo sa stalo ľutuje, svojím konaním sa snažil ako sa dalo odvrátiť znečistenie, ale už sa nepodarilo. Taktiež zo zápisu udalosti spísanej v deň nehody vyplýva, že boli nesprávne manipulované plniace komory a plnenie bolo bez dozoru. Tento zápis žalobca vlastnoručne podpísal. Žalobca mal pred nakládkou skontrolovať, či funguje alarm v zmysle predpisu ADN. Predpis ADN vyžaduje nepretržitý dohľad nad nakládkou aj z toho dôvodu, že v prípade ak nejakého dôvodu nefungovania signalizácie, by žalobca ak by mal nepretržitý dohľad, musel by hneď vidieť a taktiež cítiť, že na palubu preteká nafta. 8. Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 24.01.2016 poukázal na to, že bol pri plnení prekročený maximálny prevádzkový tlak 6 barov. K tomu súd uviedol, že k plneniu tankov sa vyjadrila spoločnosť Slovnaft a.s. tak, že pri plnení plavidla postupovala správne, žiadny z parametrov plnenia počas plnenia člnu RIVER I dňa 12.06.2012 neindikoval problém pri plnení, a technologický proces plnenia prebiehal štandardne. To bolo potvrdené aj v e-maily zo dňa 03.02.2016, že tlak bol počas plnenia štandardný, a k stúpaniu došlo až po havarijnom odstavení plnenia operátorom plnenia člnov. K zvýšeniu tlaku došlo pred ich uzatváracou armatúrou, nie na plavidle. Príčinou pretekania produktu na palubu bolo naplnenie tanku č. 4 doplna, až po vzduchové potrubie na obvod plynov z tanku, v dôsledku čoho začal produkt pretekať aj do ostatných tankov a začal striekať na palubu. Aj žalobca uviedol, že hneď išiel otvoriť ventil č. 2., čo znamená, žalobca zlou manipuláciou ventilov neotvoril ventil č. 2, a následne v plniacom potrubí vznikol veľký tlak, ktorý odistil poistný ventil na potrubí, z potrubia začala pretekať nafta na palubu lode a z paluby stekala do vody. Zo zápisu z udalosti vyplýva, že podľa kamerového systému začala nafta pretekať o 2:01:07 a prestala o 02:20:0 hod., pričom vytieklo 13 635 l motorovej nafty. Nešlo teda o krátkodobú, resp. chvíľkovú nepozornosť žalobcu, ak nafta tiekla cca 20 min, čo si žalobca nevšimol. 9. Súd prvej inštancie tak mal za preukázané, že žalobca pri výkone pracovnej činnosti závažne porušil pracovnú disciplínu, nakoľko si neplnil povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy a hlavne povinnosti z predpisu ADN. Žalovaný vo veci uniesol dôkazné bremeno vzťahujúce sa na jeho tvrdenie o závažnom porušení pracovnej disciplíny zo strany žalobcu. Súd preto žalobu zamietol v celom rozsahu. Súd zamietol návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania, a to obhliadku na mieste samom, a posudkom na objednávku žalobcu na Technickej katedre ohľadne otázok tlakových pomerov v plniacom potrubí a potrubí pri otváracom ventile. Tieto návrhy zamietol z dôvodu ich nadbytočnosti. K tlaku plnenia a ako sa plnilo sa dva krát vyjadrila spoločnosť Slovnaft a.s., Bratislava. 10. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. v spojení s § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V prejednávanej veci bol plne úspešný žalovaný a preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania. 11. Rozsudok napadol odvolaním žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 01.12.2016. Domáhal sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a rozhodol v zmysle žalobného petitu, a súčasne mu priznal aj náhradu trov konania. Alternatívne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní zotrval na všetkých svojich tvrdeniach v podanej žalobe a v priebehu konania na súde prvej inštancie. Opätovne namietol, že žalovaný v pracovnej zmluve, ktorú uzatvoril so žalobcom ako lodníkom na vnútrozemskej lodi, sa nedohodol, ani neuviedol a ani neoboznámil žalobcu s obsahom jeho pracovnej náplne. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žiaden interný predpis takúto charakteristiku druhu práce neobsahoval. Medzinárodná zmluva ADN neobsahuje žiaden takýto popis konkrétnej činnosti lodníka, alebo konkrétny popis práce a povinností lodníka vzťahujúci sa ku konkrétnemu plavidlu, ku konkrétnej technológii, a preto je ich potrebné vymedziť buď v pracovnej zmluve, alebo v inom predpise zamestnávateľa. Vzhľadom na technickú zložitosť problematiky, ktorá sa týka predmetu sporu, žalobca navrhol súdu obhliadku plavidla na technológiu plnenia, postupov a kontrolných mechanizmov, avšak súd tento dôkazný prostriedok odmietol. Na druhej strane sa dostatočne nevysporiadal s prešetrením navrhovaných dôkazov a skutočností, a znemožnil žalobcovi preukázať svoje tvrdenia, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Žalobca taktiež navrhol vypočuť v konaní ako svedka Z. tiež lodníka, ktorý bol v rovnakom pracovnom zaradení lodníka ako žalobca. Aj tento dôkazný prostriedok súd odmietol. Svedok mal byť vypočutý aj na existenciu príslušných predpisov u žalovaného, na otázku, či bol tento svedok o nich poučený a ak áno, akým spôsobom; a nie na otázky, čo sa stalo počas havárie dňa 12.06.2012. Navyše existuje vedomosť, informácia, ktorú počul žalobca na vlastné uši, že tento svedok mal na príkaz štatutára žalovaného niečo odstrániť z elektroniky alarmu, v dôsledku čoho tento nereagoval na vytečenie nafty a na elektroniku brehu ohlásil stav OK. Pritom nikto zo zamestnancov žalovaného nevedel vysvetliť, ako mohla vytiecť nafta tak, že alarm zisťujúci pretečenie nafty nereagoval a neodpojil automaticky plnenie. Vykonaným dokazovaním nebolo zistené, či u zamestnávateľa existoval nejaký predpis vzťahujúci sa na prácu vykonávanú žalobcom, a ak áno, aký a s akým obsahom. Dôkazné bremeno na preukázanie okamžitého skončenia pracovného pomeru pokiaľ ide o porušenie pracovnej disciplíny žalobcu, leží pritom na žalovanom, ktorý nemôže dodatočne meniť ani upresňovať dôvody uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru. K hodnoteniu listinných dôkazov žalobca namietol, že súd bez náležitého zistenia odôvodnenia uzatvoril, že kontrolný záznam založený na č. listu 29 spisu, žalobca podpísal, hoci to žalobca poprel. Kontrolný záznam vyplňuje kapitán pred začiatkom nakládky, pričom žalovaný bol poslaný spať o 18. hodine a kapitán išiel spať o 20. hodine, a v ten večer sa už nestretli. Žalovaný bol presvedčený o tom, že v čase, keď bol zobudený, technológia plnenia bola už zapojená vrátane zapnutia alarmu (bez zapnutia alarmu sa nedá spustiť plnenie) a produkt už tiekol, čo znamená, že kontrolu spustenia nakládky v čase pred jeho zobudením už mal vykonať kapitán a pracovníci spoločnosti Slovenská plavba a prístavy (ďalej len SPaP). Preto mu nemohla vzniknúť zodpovednosť za splnenie podmienok ADN, ktoré musia byť splnené pred spustením nakládky. Nebolo mu preukázané, že by nezačal plniť plavidlo v zmysle bodu 8.6.3. ADN, a v tejto časti žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Ďalším dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru malo byť porušenie povinností pri nakládke -uzavretie komory č. 4 a komory č. 2, následkom čoho ako nesprávnej manipulácie malo byť vytečenie nafty. Každý jeden svedok, či už v tomto konaní alebo prípravnom konaní v rámci trestného konania uviedol, že ak sú uzatvorené komory č. 4 a 2, nie je možné, aby vytekala nafta cez pretlakový ventil. Za týchto okolností by potom nemohol nastať následok - vytečenie nafty. Žalobca navyše nebol v súlade s príslušným ustanovením Zákonníka práce poučený o postupe plnenia poradia jednotlivých komôr tankov plavidla a to aj napriek tomu, že u žalovaného pracoval viac rokov. Pri plnení dostával od kapitána len akési papieriky, na ktorých bola uvedená len požadovaná výška hladiny naplnenia jednotlivých tankov a množstvo nafty v tonách, a nie to, akým poradím sa majú jednotlivé tanky plniť. Žalobca matematickým výpočtom preukázal súdu, že celkový počet takýchto postupností plnenia je vyše 700, pričom niekoľko spôsobov plnenia doložil aj žalobca. Aj svedkovia potvrdili, že je možné plniť rôznymi spôsobmi. O to väčšia mala byť povinnosť žalovaného tento postup jednoznačne stanoviť pre svojich zamestnancov. Podľa žalovaného následkom porušenia povinností žalobcu mal byť únik tekutého tovaru cez bezpečnostný ventil, pričom únik mal spôsobiť porušenie povinnosti žalobcu uzatvoriť komoru č. 4 a č. 2. Uvedený postup, na základe ktorého mala vytiecť nafta cez pretlakový ventil, na základe vykonaných dôkazov nie je reálne a objektívne možný. Takéto porušenie nebolo žalobcovi preukázané. Ďalším dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru malo byť to, že žalobca mal odísť a nechať plavidlo bez dozoru a nezotrvať pri plnení plavidla po celý čas nakládky. Žalobca však v skutočnosti počas celej doby nakládky bol na palube plavidla, toto neopustil, nenechal ho bez dozoru. Žalobcu nikto nevidel na brehu, zo žiadnej výpovede svedkov nevyplýva, že bol videný na brehu mimo plavidla a že by nezotrval pri plnení nakládky celý čas. Práve naopak, svedkovia ho videli na palube plavidla v inkriminovanom čase. Súd si pletie pojmy paluba plavidla a plošina, pričom na plošine sa žalobca ani nemal nachádzať, pretože plošina je priestor mimo plavidla, a je to časť, ktorá je umiestnená na brehu. Tvrdenie žalovaného, že žalobca odišiel a nechal plavidlo bez dozoru, a že nezotrval celý čas pri plnení plavidla, vyvracajú výpovede svedkov ako aj kamerový záznam, ktorý je súčasťou spisu. Svedkovia potvrdili aj to, že kormidelňa je súčasťou paluby plavidla. Aj keby bolo pripustené, že žalobca bol v kormidelni počas plnenia (kde sa mimochodom mohol zdržiavať aj podľa výpovede kapitána plavidla V. I.), tak ani v tomto prípade by sa nedopustil porušenia pracovnej disciplíny. Podľa výpovedí svedkov je kormidelňa súčasťou plavidla a nachádza sa na jeho palube. Z tohto miesta musí byť dohľad na všetky časti plavidla a aj na výškomery merania hladiny plnenia. Súd nevykonal v tejto súvislosti dôkaz prehratím kamerového záznamu, ktorý by absolútne jasne potvrdil, či žalobca odišiel z plavidla alebo nie. Nelogické je aj tvrdenie súdu, že žalovaný mal spať, keď na druhej strane uvádza, že mal odísť a nechať plavidlo bez dozoru. Ďalším dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru malo byť porušenie povinnosti žalobcu osobne dohliadať na plnenie komôr. Keďže žalobca nebol prítomný pri spustení nakládky, pretože ho kapitán lode poslal spať, nemohol ani skontrolovať splnenie podmienok ADN pred spustením nakládky. Bol presvedčený, že túto kontrolu vykonal kapitán, keďže všetko bolo pozapájané a produkt tiekol. Na základe toho ani nemohol niesť zodpovednosť za splnenie podmienok splniteľných pred spustením nakládky. Z predpisov ADN nevyplýva, že by nakládka musela byť zabezpečená výslovne osobným dozorom. Nakládka aj vykládka sa dozoruje technickými zariadeniami, pričom nemožno súhlasiť s názorom súdu, že dozor prostredníctvom technického zariadenia je len doplnkový. Ďalším dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru malo byť to, že žalobca v zmysle ADN mal byť povinný sa presvedčiť, že boli behom nakládky, prepravy a vykládky, alebo akejkoľvek manipulácii s nebezpečným tovarom v nákladných priestoroch splnené zvláštne podmienky, a uistiť sa, že je po celú dobu nakládky a vykládky zaistený trvalý a vhodný dohľad nad vykonávanou prácou. Z uvedeného nie je jasné, aké ustanovenia ADN mal žalovaný a súd na mysli; teda aké konkrétne zvláštne podmienky mali byť žalobcom splnené, a akých konkrétnych porušení pracovných povinností sa mal dopustiť. Pokiaľ je dozor vykonávaný pomocou technických prostriedkov, musí byť odsúhlasené medzi brehom a plavidlom, akým spôsobom je zabezpečený dozor a v kontrolnom zozname má byť následne odsúhlasený, že toto bude zabezpečené automatickým zariadením s káblovou komunikáciou na breh, s tzv. alarmom. Ak by došlo k preplneniu, tak by tento systém mal automaticky vypnúť plnenie. Vykonanie dokazovania kamerovým záznamom však súd nevykonal. Podľa názoru žalobcu podmienkam bodu 8.6.3. ADN bolo v plnom rozsahu vyhovené a žalobca neporušil žiadnu povinnosť o nezaistení trvalého dohľadu uvádzanú žalovaným. Navyše žalobca bol aj osobne prítomný a vykonával osobný dohľad na palube plavidla, z ktorého neodišiel. Súd preto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a neúplne zistil skutkový stav. Ďalším dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru malo byť kontrolovanie bezpečnosti nakládky a vykonanie okamžitého opatrenia, ak hrozí únik tekutého tovaru. Zo súdom odmietnutého nevykonaného obrazového záznamu, je možné vidieť, že nafta hrubým prúdom preteká cez horný okraj vyvýšenej časti hornej paluby, kde následne steká na podlahu dolnej paluby smerom k zadnej časti plavidla. Žalobca pravdivo uviedol, že pretekajúca nafta mu bola po pás, o čom nemôže byť žiadna pochybnosť. Za minútu pritom vytekalo 4 980 litrov nafty a za každú sekundu 83 litrov. Pri takomto množstve dolná paluba plavidla, kde sa nachádzal žalobca v rozhodnom čase, kedy zistil únik nafty, bola úplne zaliata naftou. Preto žalobca nemal možnosť odstaviť plnenie z plavidla. Súd nevykonal ani navrhované dokazovanie, či nanášaná farba na povrchu paluby lode mala certifikát ako protisklzová, teda či bola opatrená protišmykovým náterom a pieskom. V rozpore s ustanoveniami ADN sa na palube plavidla nenachádzalo ani technické zariadenie vo forme tlačidla na vypnutie plnenia alebo iné technické riešenie, za existencie čoho by nedošlo k mimoriadnej udalosti a žalobca by mohol odstaviť nakládku. Žalobca nemohol vypnúť plnenie plavidla bez ohrozenia svojho života a zdravia, keďže paluba plavidla bola natoľko klzká a šmykľavá, že nebolo možné sa po nej bez ohrozenia života pohybovať. Túto skutočnosť potvrdil aj kapitán plavidla V.. Podľa § 147 ZP mal žalovaný zabezpečiť také pracovné podmienky, ktoré by neohrozovali bezpečnosť a zdravie žalobcu. Pokiaľ ide o funkčnosť alarmu, žalobca si síce dal preskúšať alarm, ale až o dva dni neskôr, ako sa stala havária; teda až dňa 14.06.2016. Z vypracovanej správy vyplýva, že nebolo možné vykonať kontrolu alarmu, pretože tanky boli zaplombované. Žalobca poukázal na výpoveď svedka S. K. v trestnom konaní, ktorý uviedol skutočnosti, z ktorých nevyplývala bezporuchovosť alarmu, ako to uviedol žalovaný. Svedok uviedol hodnoty, ktoré sú mimo normy a funkčnosť plavákov ani nebola zisťovaná. Zápis odbornej firmy Alniko neobsahuje informáciu o tom, že by bol alarm preskúšaný ako celok. V tomto smere súd opätovne nevykonal v dostatočnom rozsahu zisťovanie skutkového stavu. Žalovaný porušil aj § 23 ods. 1 zákona č. 338/2000 Z. z., keď nezabezpečil splnenie dohodnutej podmienky maximálneho plniaceho tlaku 6 barov, uvedeného v kontrolnom zázname. V potrubí, na ktorom mal byť umiestnený pretlakový ventil, musel byť tlak viac ako 6 barov. Súd sa nezaoberal technickým stavom plavidla v rozhodnom čase a nezistil tak, či boli vytvorené vhodné podmienky na bezpečný a zdravie neohrozujúci výkon práce pre žalobcu, a či bolo od neho možné spravodlivo požadovať splnenie pracovných povinností ak by nedošlo k prekročeniu maximálneho tlaku 6 barov, keďže pretlakový ventil ciachovaný na otvárací tlak 8 barov by sa neotvoril ani pri akejkoľvek činnosti, resp. nečinnosti žalobcu. Samotná spoločnosť Slovnaft, ak by priznala prekročenie maximálneho plniaceho tlaku 6 barov, vystavila by sa postihu a zodpovednosti. Súd sa v rozsudku odvolával aj na správu o príčinách škody, ktorú vypracovala poisťovacia spoločnosť pre účely krytia poistnej udalosti. Správu spracovala osoba, ktorá nebola svedkom udalosti a napriek tomu vyjadrila názor v správe, že je nemožné, aby pri uzatvorených ventiloch č. 4 a 2 by mohlo dôjsť k vytečeniu nafty cez pretlakový ventil. Je to v rozpore s ukazovateľmi tlakového diagramu na č. lisu 131 spisu, kde v maxime krivky je prítomný tlak viac ako 10 barov. Súd preto dostatočne nezdôvodnil, z akého dôvodu považoval za neúčelné a nadbytočné vyhotovenie odborného posudku na tlakové pomery pri plnení plavidla. Rozsudok je preto arbitrárny a dostatočne neodôvodnený. 12. Súd prvej inštancie doručil odvolanie žalobcu právnej zástupkyni žalovaného, ktorá ho prevzala dňa 24.02.2017. K dôvodom odvolania sa vyjadrila písomne podaním doručeným súdu dňa 14.03.2017. Zdôraznila, že odvolanie neobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré by v priebehu konania neboli zo strany žalobcu už prednesené, a s ktorými by sa už podrobne a presvedčivo nevyporiadal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Upozornila aj na to, že žalobca sa krátko po skončení pracovného pomeru u žalovaného zamestnal u iného zamestnávateľa, čo sám deklaroval. Preto je zarážajúce jeho trvanie na tom, aby ho žalovaný ďalej zamestnával a jeho nároku na náhradu mzdy. Žalobca v konaní nepredložil ani jeden dôkaz, ktorý by naznačoval, že vytečenie motorovej nafty nenastalo hrubým porušením jeho pracovných povinností. Aj z výpovedí svedkov jednoznačne vyplynulo, že havária nastala dôsledkom nekonania žalobcu - zanedbaním dohľadu nad plnením tankov, nesprávnou manipuláciou s plniacimi komorami a hrubým porušením pracovno-právnych predpisov a ADN. Následkom porušenia pracovnej disciplíny žalobcu spojeného s vytečením nafty do Dunaja, sa dostal žalovaný na „čiernu listinu“ a niekoľko mesiacov mu nebolo umožnené nakladať tekuté tovary na prekladisku minerálnych olejov. Podmienkou na ďalšie zákazky zo strany klienta žalovaného bolo potvrdenie, že dotyčný zamestnanec už u neho nepracuje a bol prepustený. Za spôsobenie vysokej škody bola žalovanému udelená pokuta až v hodnote 100 000,- eur. Predmetná udalosť bola natoľko závažná, že správca prístavu nainštaloval na plošinu tlačidlo, ktorý musí posádka zodpovedná za plnenie plavidla stláčať vždy v intervale 7 minút. Žalobca je držiteľom služobnej lodníckej knižky a osvedčenia o zvláštnych znalostiach ADN. Touto knižkou žalobca disponoval už v čase začatia pracovného pomeru a školenia ADN mu zabezpečil žalovaný na vlastné náklady. Z predpisov ADN vyplývajú jednoznačné povinnosti plniča, ku ktorým patrí aj stály a nepretržitý dozor pri plnení plavidla. Na strane posádky plavidla musí byť zabezpečený plnič, teda pracovník, ktorý manuálne manipuluje s ventilmi a uzávermi komory. Bez tejto manipulácie nie je možné plavidlo naplniť. Jeho funkciu preto nemožno ničím nahradiť a nesupluje žiadne technické zariadenie. Samotný žalobca, ktorý má rozsiahlu a dlhoročnú prax, jednoznačne vo svojej výpovedi potvrdil, že plnenie prebiehalo normálne a popísal spôsob, akým sa plnilo plavidlo. Existenciu príručky na plnenie plavidla potvrdil aj svedok Novák, podľa ktorej sa plní. K príslušným dokumentom majú pracovníci žalovaného nepretržitý prístup. Vykonanie dôkazného prostriedku obhliadkou plavidla a technológie plnenia nebolo potrebné, pretože predmetom konania bolo posúdenie, či žalobca porušil alebo neporušil závažným spôsobom svoju pracovnú disciplínu. Takýto dôkaz by mal význam len vtedy, ak by došlo k relevantnému spochybneniu, že predmetné plavidlo by z konštrukčného hľadiska bránilo žalobcovi zabezpečiť dohľad nad plnením. Samotný žalobca potvrdil, že v čase vytečenia nafty nemal vizuálny kontakt s hodinami a plniacimi ventilmi. Obhliadka plavidla preto bola v tomto smere úplne nadbytočná. Postup plnenia popísal podrobne sám žalobca a aj viacerí svedkovia. Nedošlo k rozporu o tom, ktorá z komôr sa má alebo nemá plniť a v akom poradí. Dokazovanie postupu plnenia s odstupom rokov nemá pre tento spor akúkoľvek výpovednú hodnotu. Svedok Z. E. v prípravnom trestnom konaní vypovedal, že nedostal žiadny pokyn niečo odstrániť z elektroniky alarmu, ako to mal počuť žalobca, a tiež uviedol, že sa pred ním žalobca všetkým ospravedlnil za to, čo sa stalo. Vyhovujúci technický stav plavidla bol v konaní preukázaný osvedčeniami o vykonanej kontrole. Žalobca nepreukázal, že by s alarmom bolo akokoľvek manipulované. Navyše súd vykonal dôkaz správou o kontrole elektrických zariadení, ktorou bol preskúšaný alarm po nehode, pričom závady neboli zistené. Z vykonaných dôkazov možno nepochybne vyvodiť závery, že žalobca bol dostatočne informovaný a preškolený, ako nakladať loď. Podľa názoru žalovaného bolo preukázané, že žalobca závažne porušil pracovnú disciplínu nedovoleným zaobchádzaním so škodlivými látkami a nesprávnou manipuláciou plniacej komory. Žalovaný formuloval dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru zo záznamov šetrenia nehody, predovšetkým zo zápisnice z udalosti vytečenia nafty zo dňa 12.06.2012, ktorú podpísal samotný žalobca po tom, ako sám uviedol, čo sa stalo. Svoj podpis v tejto zápisnici nikdy nespochybnil a sú na nej navyše podpísaní aj iní svedkovia, ktorí toto potvrdili. Nie je sporné, že žalobca sa dohodol s kapitánom a posádkou plavidla, že ho zobudia na začiatku nakládky. Je irelevantné, či bol alebo nebol žalobca pri začiatku nakládky v čase okolo 20.00. Vytečenie nafty nastalo až nad ránom okolo 02.00. V tomto smere súd starostlivo skúmal, kde sa nachádzal žalobca v čase, kedy došlo k preplneniu tanku. Tento v konaní viackrát zmenil výpoveď, avšak bolo jednoznačne preukázané, že vizuálny kontakt na hodiny a ventily nemal a neučinil nič, aby zabránil k preplneniu komory naftou. Žalobca bol svedkami videný až v čase, kedy nafta bola vytečená a umýval palubu. Za najpodstatnejšiu a smerodajnú považuje žalovaný výpoveď svedka Klinku, ktorý uviedol, že sa mu žalobca priznal, že zaspal. Táto výpoveď zo strany žalobcu taktiež nebola nijako spochybnená. V konaní žalobca ďalej spochybnil, že by podpísal kontrolný záznam po skončení nakládky. Samotné spochybnenie nestačí, pretože žalobca mohol predložiť také dôkazy, ktorými by túto skutočnosť preukázal, čo však neučinil. Všetci svedkovia, ktorí vypovedali, videli žalobcu na plavidle až v čase po vytečení nafty, a nie v čase pred jej vytečením, alebo v čase kedy nafta začala striekať. Kapitán lode celú nakládku spal a mal nastavený budík až na koniec nakládky. Preto nevidel a nemohol vedieť, kedy začala nafta striekať a tobôž nie žalobcu v tom čase na palube. Pokiaľ ide o dôkaz kamerovým záznamom, zástupkyňa žalovaného zdôraznila, že žalobca založil do spisu CD, na ktorom malo byť zachytené video z kamery, ktorá snímala plavidlo počas nakládky. Jeden CD nosič si vyžiadal aj žalovaný, pričom na tomto nosiči nebolo nahraté žiadne video. Žalobca mal preto do spisu založiť CD s nahrávkou opätovne, čo však neučinil. Preto súd tento dôkaz ani vykonať nemohol. Kamerové snímanie nie je dozorom nakládky, ako to tvrdí žalobca. Posádka plavidla nemá obrazovku k dispozícii a navyše nedokáže nasnímať hodiny komôr. Taktiež alarm nie je dozorom nakládky, je to len bezpečnostná poistka, ktorá ako každé technické zariadenie môže zlyhať. Žalobca ďalej tvrdil, že nemohol včas zakročiť voči vytečeniu nafty, lebo sa všade šmýkalo a bez ohrozenia života sa nedalo k ventilom dostať. Právna zástupkyňa žalovaného zdôraznila, že pokiaľ by žalobca bol tam, kde mal byť po celý čas nakládky, teda pri ventiloch, nebolo by potrebné vybiehať k ventilom po šmykľavej palube. Viacerí svedkovia pritom potvrdili technickú vybavenosť plavidla proti šmýkaniu, teda opieskovanie paluby. Nie je pritom rozhodujúce, či sa na palube šmýkalo alebo nie, ale podstatné bolo, či žalobca konal pri nakládke tak, že dodržal svoje pracovné povinnosti. Toto bolo nesporne preukázané. Z fotografie a popisu plavidla je zrejmé, že komory sú obrovské a ich naplnenie trvá niekoľko hodín. Nešlo teda o nejakú chvíľku nepozornosti zo strany žalobcu. Dobrý technický stav plavidla bol preukázaný certifikátmi o kontrole. Pokiaľ je žalobca presvedčený, že spoločnosť Slovnaft plnila pod neprípustným tlakom, mohol súdu predložiť dôkaz, ktorým by takéto tvrdenie podporil. To však neurobil. Z týchto dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a priznal žalovanému aj nárok na náhradu trov konania. 13. K vyjadreniu žalovaného podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu repliku, podaním doručeným súdu dňa 20.04.2017. Trval na tom, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ako zamestnávateľ preukázať tvrdené dôvody porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobcu. Jedným z dôvodov bolo porušenie povinností žalobcu premanipulovať plnenie z komory č. 4 do komory č. 2, vrátane kontroly uzavretia naplnenej komory č. 4 a nakládky do komory č. 2, nakoľko došlo k úniku tekutého tovaru cez bezpečnostný ventil. K takejto situácii reálne nemohlo dôjsť, čo je dôkazom o neexistencii dôvodov uvedených v okamžitom skončení pracovného pomeru so žalobcom. Je dôležité, aby súdy porozumeli technickému riešeniu plnenia plavidla a žalobcovi uložených povinností. Predpis ADN, z ktorého odvodzuje žalovaný odbornú spôsobilosť žalobcu k plneniu plavidla, neobsahuje podmienky bezpečnosti pri preprave tovarov, resp. ustanovujú podmienky bezpečnosti pri preprave tovarov, ale nie konkrétne technologické postupy plnenia na konkrétnom plavidle. Takýchto možností by na konkrétnom plavidle žalovaného mohlo byť teoreticky až 700, čo preukazoval žalobca na súde prvej inštancie. Samotná existencia osvedčenia ADN nenahrádza povinnosť zamestnávateľa oboznámiť zamestnanca s konkrétnymi pracovnými postupmi špecifickými na danom plavidle, ktorých nedodržiavanie by mohol sankcionovať až následne. Z nevykonaného dôkazu - obhliadky lode a z kamerového záznamu na plavidle jednoznačne vyplýva, že žalobca neopustil plavidlo, a to, že nemohol bez ohrozenia svojho zdravia či života zasiahnuť s cieľom odstavenia nakládky nafty. Navyše žalovaný nesplnil podmienky ADN o umiestnení núdzových vypínačov odstavenia plnenia plavidla vpredu a vzadu na plavidle. Súd sa nevyporiadal s výpoveďou svedka Pavúčika, že hodnoty na alarme boli mimo normy. Pri testovaní alarmu tento svedok nevykonal úplný test funkčnosti, pretože komory a funkčnosť v nich uložených snímačov hladiny nekontroloval, a teda nekontroloval, či alarm ako celok bol funkčný. Navyše účelová kontrola alarmu bola vykonaná až 2 dni po havárii. Žalobca popiera, že by svedkovi H. povedal to, že zaspal. Takáto skutočnosť nebola objektivizovaná ani v trestnom konaní. Listinu, ktorá sa vystavuje pred nakládkou, žalobca nemohol podpísať, pretože pred nakládkou spal na príkaz kapitána plavidla, a navyše č. osvedčenia ADN žalobcu sa nezhoduje s číslom uvedeným na tejto listine. Pokiaľ ide o video na nosiči CD, žalovaný na súde prvej inštancie nereklamoval a ani neuvádzal, že by tento nosič bol prázdny a že by sa jeho obsah nedal prehrať. Túto skutočnosť nereklamoval ani súd, z čoho vyplýva, že tento záznam vôbec nevidel. Z videozáznamu jasne vidieť, že žalobca neopustil plavidlo a že povrch plavidla bol hrubo zaliaty klzkou naftou. Žalovaný ako prevádzkovateľ plavidla hrubým spôsobom zanedbal zaistenie prevádzkyschopnosti plavidla, pretože svedkovia nevideli a nepočuli zvukovú alebo svetelnú signalizáciu spustenia alarmu pre prípad preplnenia komôr plavidla. Keďže žalovaný nezabezpečil núdzové vypínače na plavidle, žalobca nemal reálne možnosť z plavidla vypnúť plnenie. To sa dalo jedine z brehu, k čomu by ale musel opustiť plavidlo a porušil by svoju povinnosť zotrvať na plavidle počas plnenia. Z tlakového diagramu, ktorý je súčasťou spisu, je jasné, že pri plnení bol prekročený dohodnutý tlak plnenia plavidla 6 barov, pretože sa plnilo pod tlakom až 10 barov. Nafta vytiekla cez pretlakový ventil a keď sa ventil otvoril tak plniaci tlak, ako aj tlak vo všetkých potrubiach musel byť vyšší ako otvárací tlak 8 barov plniaceho ventilu. Maximálny tlak však mohol byť len 6 barov. 14. K replike žalobcu podal žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu dupliku podaním doručeným súdu dňa 13.07.2017. Uviedol, že z vykonaného dokazovania aj z odôvodnenia rozsudku jasne vyplýva, že žalobca v zmysle pracovnej zmluvy bol prijatý na funkciu lodník na vnútrozemskej lodi a bol kvalifikovaným odborníkom na výkon tejto funkcie. Súd poukázal aj na ustanovenia Európskej dohody ADN vo vzťahu k povinnostiam plniča, konkrétne na ustanovenia bodu 1.4.2.3., podľa ktorého bol žalobca povinný po celú dobu nakládky a vykládky nebezpečného tovaru zabezpečiť trvalý a primeraný dohľad. Vyporiadal sa aj so skutočnosťou, že žalobca bol povinný plniť túto povinnosť. Nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že existencia osvedčenia ADN bola len vstupnou podmienkou výkonu jeho práce na plavidle. Keďže predmetom podnikania žalovaného bola preprava nebezpečného tovaru, výkon práce žalobcu si vyžadoval špeciálne znalosti ADN. Samotná Európska dohoda o ADN bola ratifikovaná už v čase trvania pracovného pomeru žalobcu a je medzinárodnou zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonmi. Navyše na plavidle existovala príručka na plnenie, čo potvrdil aj svedok J.. Samotný žalobca počas vyšetrovania podrobne popísal technologický postup plnenia produktu, teda vedel, ako sa postupuje. Žalobca v čase havárie nebol osobne prítomný na plavidle a to konkrétne na mieste, z ktorého by videl a mohol rozpoznať, že nebezpečenstvo hrozí a mohol mu predísť. Žalovaný zdôraznil aj to, že podľa rozhodnutia správnych orgánov, ktoré prešetrovali haváriu, bolo hlavnou príčinou úniku motorovej nafty zlyhanie ľudského faktoru - nesprávna manipulácia pri plnení plavidla pracovníkom obsluhy plavidla. V čase havárie plavidlo malo vykázané všetky servisné prehliadky a jeho stav bol vyhovujúcu na účel nakládky a prevozu tekutého tovaru, čo bolo v konaní preukázané. 15. K duplike žalovaného podal právny zástupca žalobcu ďalšiu repliku podaním doručeným súdu dňa 30.08.2017. V tomto podaní opätovne zotrval na všetkých svojich tvrdeniach z konania na súde prvej inštancie a aj na odvolacích námietkach. Podľa neho žalovaný uvádza také tvrdenia, ktoré tvrdené alebo preukázané ani neboli. Pre preukázanie skutku je podstatná skutočnosť, že žalobca začal plniť tankové plavidlo River I a nie to, či na kontrolnom zázname sa nachádza jeho podpis. Svedkami - pomocného lodníka J. kapitána plavidla I. a dispečera Slovnaftu I., bolo preukázané, že v čase spustenia nakládky žalobca spal na pokyn kapitána. Nebolo teda preukázané, že žalobca dňa 11.06.2012 začal ako zodpovedná osoba plniť tankové plavidlo. 16. K uvedenej replike predložil právny zástupca žalobcu dodatok doručený súdu dňa 08.09.2017. Považuje za scestné, že žalovaný argumentuje rozhodnutím Slovenskej inšpekcie životného prostredia zo dňa 08.03.2013. Samotné rozhodnutie k meritu veci je len vo výroku rozhodnutia a neobsahuje nič, čo by zakladalo akúkoľvek zodpovednosť žalobcu v pracovno-právnom konaní. Navyše tento správny orgán nevyšetril vec tak, aby nebola odôvodnená pochybnosť o správnosti rozhodnutia v súlade s princípmi správneho konania. Zo správy poisťovne o vzniku škody vyplýva, že poplašné zariadenie plavidla na signalizáciu úniku na strane brehu nebolo evidentne spustené. Prinajmenšom sa pumpy - čerpadlá na brehu nezatvorili automaticky. Z ďalšej správy spoločnosti Alnico vyplýva, že v elektrických rozvodoch poplašného systému - alarmu nákladnej cisterny nebol prúd. Samotný poplašný systém nebol skontrolovaný, pretože nákladné cisterny boli zapečatené. Z toho vyplýva, že plavidlo v čase havárie nebolo v prevádzkyschopnom stave. Hlavným dôvodom vytečenia nafty na plavidlo z pretlakového ventilu a následne do bazéna Pálenisko nebolo porušenie pracovno-právnych povinností žalobcu, ale prekročenie maximálneho plniaceho tlaku zo strany brehu, za čo je zodpovedná spoločnosť Slovnaft. Ďalším dôvodom bolo porušenie povinnosti zo strany žalovaného v súvislosti s nefunkčným alarmom a neumiestnením núdzových vypínačov odstavenia plnenia plavidla, kedy žalobca nemohol reálne zasiahnuť a odstaviť plnenie plavidla. 17. K uvedeným replikám žalobcu predložil právny zástupca žalovaného ďalšiu dupliku, podaním doručeným súdu dňa 03.11.2017. K spochybňovanému rozhodnutiu Slovenskej inšpekcie životného prostredia zdôraznil, že síce sa týkalo udelenia pokuty spoločnosti žalovaného v súvislosti so spornou haváriou, ale vydaniu tohto rozhodnutia predchádzalo dokazovanie v zmysle Správneho poriadku. Technický stav plavidla v čase havárie nebol predmetom sporu, pričom plavidlo malo v čase udalosti vykázané všetky servisné prehliadky a jeho stav bol vyhovujúci na účel nakládky tekutého tovaru. Aj núdzové vypínače, ktorých umiestenie spochybňuje žalobca, boli umiestnené tak, ako si to vyžadujú platné predpisy. K otázke zapojenosti poplašného systému sa žalovaný taktiež opakovane vyjadroval. Ak by poplašné zariadenie nebolo spustené pred nakládkou a núdzové vypínače odstavenia plnenia neboli nainštalované tak, ako si to vyžadujú predpisy, plavidlo by nebolo k nakladaniu nebezpečného tovaru pripustené. Z toho vyplýva, že žalovaný si svoje povinnosti zamestnávateľa neporušil. 18. Uvedená duplika žalovaného bola poslaná žalovaným na vedomie aj právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý k nemu nepredložil ďalšiu repliku. 19. Odvolací súd podľa §379 a § 380 CSP preskúmal napadnutý rozsudok súdu v rozsahu podaného odvolania žalobcu, vec prejednal bez nariadenia pojednávania postupom podľa 385 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 20. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie na posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, podrobne vyhodnotil vykonané dôkazy, a svoje skutkové a právne závery jasne a presvedčivo odôvodnil. S jeho závermi sa v plnom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd ( § 387 ods. 2 CSP). V podanom odvolaní žalobca neviedol žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa už súd prvej inštancie nevyporiadal v napadnutom rozsudku, a ktoré dostatočne vyvrátil svojim vyjadreniami v odvolacom konaní aj žalovaný. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie, považuje odvolací súd preto zdôrazniť len nasledovné : V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobca bol dostatočne odborne pripravený pre výkon povolania lodníka už pri vzniku pracovného pomeru so žalovaným, v tejto profesii už mal aj dostatočnú prax a v priebehu trvania jeho pracovného pomeru v spoločnosti žalovaného bol preukázateľne opakovane odborne pripravovaný špeciálne aj na prácu pri nakládke a preprave nebezpečných látok. Z jeho samotných výpovedí v trestnom konaní a aj v prejednávanej veci je jednoznačné, že v rozhodnom čase veľmi dobre ovládal technológiu a všetky postupy pri plnení tankov lode, ktoré sám podrobne popísal. Nemôže preto obstáť jeho odvolacia námietka, že zamestnávateľ porušil svoje povinnosti dostatočne ho poučiť o jeho pracovných povinnostiach. Z listinných dôkazov vypracovaných bezprostredne po havárii, výpovedí svedkov a zo samotných vyjadrení žalobcu po havárii jednoznačne vyplynulo, že si žalobca uvedomoval zanedbanie svojich pracovných povinností. Priznal sa, že v rozhodnom čase zaspal a svoje konanie pred viacerými svedkami oľutoval. Osobne podpísal aj zápisnicu z udalosti vytečenia nafty zo dňa 12.06.2012, z ktorej jeho zavinenie jednoznačne vyplynulo. K príčinám vzniku havárie prebehlo aj riadne správne konanie, ktorého výsledkom bolo uloženie finančnej sankcie žalovanému, a z ktorého rovnako vyplynula osobná zodpovednosť žalobcu za vznik havárie. Hlavnou obranou žalobcu boli aj tvrdenia o zlyhaní technologických zariadení na zabránenie vzniku havárie, nedostatočná vybavenosť plavidla na včasné zamedzenie vzniku škody, resp. porušenie technologických podmienok pri plnení tankov zo strany spoločnosti Slovnaft. Tieto tvrdenia žalobca v priebehu konania nepreukázal a pre rozhodnutie o predmete sporu ani neboli rozhodujúce. Podstatné bolo to, že žalovaný vo veci uniesol svoje dôkazné bremeno a preukázal, že žalobca v rozhodnom čase porušil svoje základné povinnosti lodníka pri nakládke nebezpečných látok, zanedbal priamy osobný dozor nad celým priebehom plnenia tankov a nesprávnou premanipuláciou plniacich komôr spôsobil vytečenie nafty do Dunaja. Skutočnosť do akej miery na vzniku tohto následku mohla mať prípadná nefunkčnosť alarmu, resp. nesprávny tlak pri plnení komôr zo strany objednávateľa prepravy, je otázkou podružnou, ktorá môže mať význam len pri vyvodení miery zodpovednosti na náhradu spôsobnej škody voči žalobcovi. Z hľadiska skúmania dôvodnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom podľa § 68, ods. 1 písm. b) ZP je rozhodujúca len existencia závažného porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobcu, čo v konaní nesporne bolo preukázané. 21. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v tejto časti potvrdil podľa § 387 ods. 1,2 CSP. 22. Keďže žalovyný bol vo veci úspešný aj v odvolacom konaní, súd mu podľa § 255 ods. 1 CSP priznal aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O ich výške rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).