Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/133/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714210231 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1714210231.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobkyne: V. G., M.. XX. XX. XXXX, Q. F. Č.. XXX, proti žalovanému: Obec Vištuk, Vištuk č. 353, IČO: 00 305 171, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 21. januára 2016, č. k. 33C/163/2014 - 51, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobou, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že je vlastníčkou pozemku parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere 148 m2, druh pozemku: záhrady, pozemku parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere 417 m2, druh pozemku: záhrady, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, vedeným Okresným úradom Pezinok, katastrálny odbor, pre okres Pezinok, obec Vištuk, katastrálne územie Vištuk, a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 80 písm. c), § 159 ods. 2 O. s. p. a vecne nedostatkom naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení vlastníckeho práva, nakoľko z výpisu z listu vlastníctva č. XXX vzniklo vlastníctvo k pozemku parcela registra „C“ č. XXX/X J. Č.. XXX/X Československému štátu na základe dedičského rozhodnutia po poručiteľke J. B., ktorá zomrela dňa XX. XX. XXXX, pričom štát nadobudol vlastníctvo od úmrtia, čo bolo konštatované v dedičskom rozhodnutí sp. zn. D 1293/85, pričom takto je zapísaná časť spornej nehnuteľnosti v jednej polovici na Slovenskú republiku i v súčasnosti a časť pozemku je stále vedená na L. B., M. R. XX. XX. XXXX, a aby takýto rozsudok v prípade jeho úspechu bol záväzný i pre Slovenský štát, ktorý je toho času vedený ako spoluvlastník sporných pozemkov, potom by Slovenský štát musel byť účastníkom tohto súdneho konania, keďže bez toho, aby bol účastníkom tohto súdneho konania by rozsudok pre Slovenský štát záväzný nebol (§ 159 ods. 2 O. s. p.) a nebolo by možné na základe takéhoto rozsudku vykonať zápis do katastra nehnuteľnosti s tým, že túto skutočnosť nemožno preklenúť právnou argumentáciou žalobkyne, že uvedený pozemok zo zákona prešiel na obec Vištuk, pretože podľa ust. § 462 Občianskeho zákona účinného ku dňu XX. XX. XXXX, kedy zomrela J. B. ako i v čase súčasnej platnosti, dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu, teda nie obci. Poukázal na skutočnosť, že z kúpnej zmluvy predloženej žalobkyňou a v kontexte jej výpovede na pojednávaní je nesporné, že predmetom kúpnej zmluvy boli iba pozemky parcela č. XXX J. Č.. XXX/X, avšak v čase registrácie zmluvy štátnym notárstvom neboli súčasťou týchto pozemkov aj pozemky parcela č. XXX/X J. Č.. XXX/X, ktoré boli pred registráciou, predstavujúcej zavŕšenie vecnoprávneho charakteru zmluvy, odčlenené, pričom z bodu 7 zmluvy registrovanej štátnym notárstvom je nesporné, že parcela č. XXX mala výmeru 274 m2 a parcela č. XXX/X mala výmeru 732 m2. Uviedol, že pokiaľ žalobkyňa odvodzovala svoje vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam uzavretím kúpnej zmluvy, ktorú neuzatvárala ako kupujúca sama, ale s manželom T. G., tak nehnuteľnosti, ktoré žiadala určiť do svojho výlučného vlastníctva, pokiaľ by sa preukázali jej tvrdenia ako pravdivé, resp. záväzné, by museli patriť do dedičstva po jej manželovi, a nakoľko by musel byť vyvodený právny záver, že uvedená nehnuteľnosť bola súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva, muselo by dôjsť k jeho vyporiadaniu a následnému prededeniu za účasti všetkých dedičov. Rozhodnutie trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 veta prvá O. s. p. a vecne úspechom žalovaného, ktorému však náhradu trov nepriznal, nakoľko o priznanie náhrady nežiadal. 2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote žalobkyňa odvolanie a navrhla napadnutý rozsudok ako nezákonný zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Nesúhlasila s právnym názorom súdu prvej inštancie, že nepreukázala naliehavý právny záujem na podaní žalobného návrhu podľa ust. § 80 písm. c) O. s. p., nakoľko kúpnou zmluvou zo dňa 01. 09. 1982 s manželom (T. G.) odkúpili od manželov B. celý ich majetok ako bol pôvodne zapísaný na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Vištuk, teda pozemky parcela č. XXX a č. XXX/X za kúpnu cenu 25.000,- Kčs, ktorá bola vyplatená kupujúcimi v deň podpisu zmluvy dňa 14. 09. 1982, kedy boli overené podpisy predávajúcich manželov B. s tým, že do tohto majetkového telesa patrili výmerovo aj pozemky parcela č. XXX/X, záhrady o výmere 148 m2 a parcela č. XXX/X, záhrady o výmere 417 m2 ako súčasť pozemku parcela č. XXX/X z čoho vyplýva, že ešte vtedy spoločne s manželom zaplatili kúpnu cenu 25.000,- Kčs za celú výmeru. Uviedla, že zo samotnej kúpnej zmluvy bez akýchkoľvek pochybností vyplýva vôľa zmluvných strán predať a kúpiť celý majetok evidovaný na liste vlastníctva č. XXX (správne č. XXX, pozn. odvolacieho súdu) pre katastrálne územie Vištuk s tým, že jej oprávnený záujem (ust. § 80 písm. c/ O. s. p.) je na základe vyššie uvedeného daný tým, že hodlá nadobudnúť majetok, za ktorý zaplatila kúpnu cenu, avšak teraz nemá majetok ani peniaze, pričom kúpnu zmluvu spisoval štátny notár na štátnom notárstve, ktorý mal vedieť a poučiť predávajúcich a kupujúcich, že nie je možné podľa ust. § 200 vtedy platného Občianskeho zákonníka predať a kúpiť takúto výmeru presahujúcu tam stanovené limity. Nesúhlasila ani s tvrdením súdu prvej inštancie, že majetok po nebohej J. B. pripadol štátu a nie obci, pretože v liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Vištuk sú v súčasnosti zapísaní ako podieloví spoluvlastníci v jednej polovici L. B., M.. XX. XX. XXXX a G. Q. - F.. Poukázala na skutočnosť, že pôvodnými vlastníkmi predmetných nehnuteľností boli L. B. s manželkou J., rodenou L., každý v jednej polovici s tým, že po smrti J. B. dedil titulom odúmrte jej podiel o veľkosti jednej polovice štát v zastúpení Okresným národným výborom, čo je zrejmé aj z rozhodnutia sp. zn. D 1293/85 a v bývalej evidencii nehnuteľností zapísané pod položkou F. X/XX, z čoho jednoznačne vyplýva, že už v čase smrti manželky L. B. bol aj on nebohý, inak by nedošlo k nadobudnutiu majetku štátom titulom odúmrte, a preto aj podiel L. B. o veľkosti jednej polovice mal byť zapísaný v prospech bývalého Československého štátu v správe ONV, pričom tento stav nie je vzhľadom na ust. § 2 ods. 1, 7 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01. 05. 1991, nutné konvalidovať. Žalobkyňa vo svojom odvolaní ďalej uviedla, že majetok nadobudla spoločne s nebohým manželom do bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré bolo po jeho smrti vyporiadané a prejednaný majetok poručiteľa, a preto nemohol byť prejednaný majetok poručiteľa, ako tvrdí súd prvej inštancie, ktorý poručiteľ nevlastnil. 3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne aj právne správny, ako aj správne a dostatočne vyargumentovaný. 4. Žalobkyňa, ktorej bolo vyjadrenie žalovaného k jej odvolaniu doručené dňa 04. 05. 2016, sa k nemu nevyjadrila. 5. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 380 C. s. p. a § 389 ods. l písm. b), c) C. s. p. (zákon č. 160/2015 Z. Z. v znení účinnom od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné, nakoľko rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň je nepreskúmateľný. 6. V posudzovanej veci sa žalobkyňa domáhala žalobou podľa ust. § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 06. 2016 určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, pozemku parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere 148 m2, druh pozemku: záhrady, pozemku parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere 417 m2, druh pozemku: záhrady, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, vedeným Okresným úradom Pezinok, katastrálny odbor, pre okres Pezinok, obec Vištuk, katastrálne územie Vištuk, z ktorého vyplýva, že obe parcely (parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere 148 m2, druh pozemku záhrady a parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere 417 m2, druh pozemku záhrady) sú v podielom spoluvlastníctve L. B., M.. XX. XX. XXXX, P., R. R., P. a G. Q. F., P., o veľkosti podielu každého zo spoluvlastníkov 1. 7. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb., do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. 8. Podľa § 2 ods. 7 zákona č. 138/1991 Zb., veci a majetkové práva podľa odsekov 1, 2 a 5 nadobúda obec dňom účinnosti tohto zákona. 9. Podľa § 18 zákona č. 138/1991 Zb., tento zákon nadobúda účinnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni jeho vyhlásenia, t. j. 01. 05. 1991. 10. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 157/1988 Zb., národné výbory sú orgánmi socialistickej štátnej moci a správy v krajoch, okresoch a obciach. Vo svojej činnosti upevňujú pod vedením Komunistickej strany Československa socialistické spoločenské zriadenie, spravujú sa ústavou, ostatnými zákonmi a právnymi predpismi. 11. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 157/1988 Zb., okresný národný výbor riadi národné výbory nižšieho stupňa. Pomáha im v ich práci, najmä pre ne organizuje odbornú a poradenskú činnosť, zaoberá sa ich podnetmi a upozorneniami, radí sa s nimi, dozerá na plnenie zákonov a zachovávanie štátnej disciplíny. Vykonáva periodické revízie hospodárenia národných výborov nižších stupňov, ako aj organizácií a zariadení riadených a spravovaných týmito národnými výbormi. 12. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 157/1988 Zb., okresný národný výbor vykonáva štátnu správu na všetkých úsekoch uvedených v § 19. 13. Podľa § 19 zákona č. 157/1988 Zb., národné výbory podľa osobitných predpisov vykonávajú štátnu správu aj na úseku financií a správy a ochrany národného majetku. 14. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd prvej inštancie, ktorý zamietnutie žaloby odôvodnil nedostatkom naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nakoľko stranou sporu na strane žalovaného (do 30. 06. 2016, účastník konania) nebol štát (Slovenská republika), z dôvodu ktorého v prípade, ak by bola žalobkyňa v spore úspešná, rozsudok by nebol pre štát v zmysle ust. § 159 ods. 3 O. s. p záväzný, nesprávne právne posúdil zápis vlastníckeho práva na výpise z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Vištuk, nakoľko účinnosťou zákona č. 138/1991 Zb., t. j. dňom 01. 05. 1991 do vlastníctva obcí prešli z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú, a teda aj spoluvlastnícky podiel na predmetných pozemkoch prešiel z vlastníctva Slovenskej republiky, predtým Československej socialistickej republiky v správe Okresného národného výboru Bratislava - vidiek do vlastníctva žalovaného - obce Vištuk. 15. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že aj záver súdu prvej inštancie, že predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 01. 09. 1982 boli iba pozemky parcela č. XXX a XXX/X a v čase jej registrácie štátnym notárstvom neboli súčasťou týchto pozemkov aj pozemky parcela č. XXX/X a XXX/X, je predčasný a nevyplýva z vykonaného dokazovania, nakoľko parcela č. XXX/X o výmere 732 m2 uvedená v kúpnej zmluve vznikla z pôvodnej parcely č. XXX/X o výmere 1297 m2 až na základe geometrického plánu zo dňa 09. 11. 1982, teda 2 mesiace po podpise zmluvy, a preto nie je vôbec zrejmé, vo vzťahu k akým nehnuteľnostiam nastali vecnoprávne účinky registrácie kúpnej zmluvy štátnym notárstvom, keď ani z fotokópie zmluvy nie je vzhľadom na jej nečitateľnosť možné zistiť, kedy k registrácii zmluvy vôbec došlo. 16. Z čl. I. kúpnej zmluvy uzavretej dňa 01. 09. 1982 medzi L. B., M.. XX. XX. XXXX a J.Q. B., D.. L., M.. XX. XX. XXXX ako predávajúcimi a V. G., D.. Š., M.. XX. XX. XXXX (žalobkyňa) a T. G., M.. XX. XX. XXXX ako kupujúcimi vyplýva, že predávajúci sú vlastníkmi rodinného domu a záhrady vo Vištuku a tieto nehnuteľnosti sú vedené v EN Stredisko geodézie Bratislava - vidiek v Pezinku s tým, že vlastníctvo je preukázané výpismi z vlastníckych listov a zároveň, že predávajúci celú nehnuteľnosť odpredávajú za kúpnu cenu 25.000,- Kčs kupujúcim vzhľadom k tomu, že sa starali o tieto nehnuteľnosti, a aj o nich, ako bezdetných manželov s tým, že podľa článku VII. zmluvy sa vyznačí zmena vo vlastníckom liste v EN Stredisko geodézie Bratislava - vidiek v Pezinku v prospech nadobúdajúcich - kupujúcich v celosti ako bezpodielové vlastníctvo manželov, a to parcela č. XXX, zastavaná plocha č. XXX vo výmere 274 m2 a parcela č. XXX/X - záhrada vo výmere 732 m2. 17. Socialistické spoločenské vlastníctvo (§ 123 Občianskeho zákonníka účinného do 31. 03. 1983) požívalo iný režim právnej úpravy i ochrany ako osobné vlastníctvo (§ 127 až §135 Občianskeho zákonníka). Dôsledkom tohto bolo i to, že spôsoby nadobúdania osobného vlastníctva sa odlišovali od štátneho, tzv. socialistického spoločenského vlastníctva. Takouto odlišnosťou bola aj podmienka registrácie zmlúv o prevode nehnuteľností, ktorá sa vyžadovala vždy, pokiaľ išlo o prevod vlastníctva nehnuteľnej veci do osobného vlastníctva a nevyžadovala sa pokiaľ išlo o prevod vlastníctva nehnuteľnej veci do štátneho, tzv. socialistického vlastníctva. 18. Je potrebné uviesť, že ustanovenie § 134 Občianskeho zákonníka bolo zaradené v druhej hlave druhej časti Občianskeho zákonníka označenej ako „Osobné vlastníctvo“, v ktorej bolo zaradené pod „Spôsoby nadobúdania osobného vlastníctva“. Uvedené vyjadruje, že ustanovenie § 134 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje (len, práve) k spôsobu nadobudnutia veci do osobného vlastníctva. V zmysle uvedeného ustanovenia registráciu k svojej platnosti vyžadovali všetky zmluvy, ktorými občan, prípadne aj štát alebo socialistická organizácia prevádzala na iného občana nehnuteľnosť, pokiaľ ide o predmet osobného vlastníctva, a to do jeho osobného vlastníctva a v prípade, ak boli nehnuteľnosti prevádzané z vlastníctva občana do vlastníctva štátu alebo socialistickej organizácie, zmluva o tomto prevode registrácii nepodliehala, pretože na základe tohto prevodu nedochádzalo k vzniku osobného, ale k vzniku socialistického spoločenského vlastníctva. 19. Rozhodnutie štátneho notárstva malo za účinnosti Občianskeho zákonníka za následok, že vzniknutá zmluva nadobudla účinnosť, t. j., že začala spôsobovať zamýšľané právne následky (v danom prípade zmenu vlastníckeho práva). Právomoc štátnych notárstiev rozhodovať o účinnosti zmluvy bola založená ustanovením § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, k zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom s tým, že vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy a postup štátneho notárstva pri registrácii zmluvy upravoval zákon č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (notársky poriadok v ustanoveniach § 61 až § 65), z čoho vyplýva, že kúpna zmluva zo dňa 01. 09. 1982, keďže bola zmluvou o prevode nehnuteľností, musela byť podľa ust. § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka uzatvorená v písomnej forme, a preto pre posúdenie jej určitosti a tým aj platnosti, je významný len ten prejav vôle, ktorý bol vyjadrený v písomnej forme. 20. Pochybenia sa dopustil súd prvej inštancie aj tým, že sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal so skutočnosťami vyplývajúcimi z rozhodnutia Štátneho notárstva zo dňa 22. 10. 1982, č. k. D 1293/85 - 11, ktorým bol prededený majetok poručiteľky J. B. (v záhlaví daného rozhodnutia je uvedené zjavne nesprávne priezvisko poručiteľky, B., pozn. odvolacieho súdu), zomrelej dňa XX. XX. XXXX, okrem iného aj nehnuteľnosti v katastrálnom území Vištuk, a to parcela č. XXX/X o výmere 148 m2, parcela č. XXX/X o výmere 417 m2, ktoré pripadli podľa ust. § 460 Občianskeho zákonníka Čsl. štátu zastúpenému finančným odborom ONV Bratislava - vidiek v celosti z dôvodu, že poručiteľka zomrela bez zanechania závetu, vlastné deti nemala, manžel, rodičia a súrodenci ju predumreli, čo je však v rozpore so skutočnosťou evidovanou na výpise z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Vištuk, podľa ktorého je aj v súčasnosti podielovým spoluvlastníkom predmetných parciel o veľkosti podielu 1 L. B., M.. XX. XX. XXXX, keď podľa ust. § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. 21. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že Občiansky súdny poriadok účinný do 30. 06. 2016 v ustanovení § 120 ods. 1, veta tretia vychádza z toho, že súd nie je pri vykonávaní dôkazov odkázaný len na formálny návrh účastníka na vykonanie dôkazu, ale pripúšťa možnosť vykonať aj iné, účastníkmi konania nenavrhované dôkazy. Ich vykonanie však podmieňuje ich výnimočnosťou, ako aj ich nevyhnutnosťou pre rozhodnutie vo veci. Ide teda o také dôkazy, ktoré vyplynú z doterajšieho priebehu konania bez toho, aby zákon ukladal súdu povinnosť takéto dôkazy vyhľadávať. Pritom právo súdu vykonať aj účastníkmi konania neoznačené a nenavrhnuté dôkazy zostáva len v polohe možnosti a nie povinnosti. Je preto na súde, aby v každom konkrétnom prípade posúdil, či výnimočne vykoná aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z uvedeného teda vyplýva, že ak dôkaz potrebný a nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci vyjde v priebehu konania najavo (súd má o ňom vedomosť), bez ohľadu na návrhy účastníkov konania môže a zároveň aj musí súd výnimočne takýto dôkaz vykonať. Súd po takýchto dôkazoch nepátra, pretože je vecou účastníkov konania, aby ich vykonanie navrhli a aby sa starali o svoje práva. 22. Z uvedeného preto vyplýva, že na to, aby mohol súd prvej inštancie kvalifikovane skutkovo a zároveň právne posúdiť určovaciu žalobu žalobkyne, bolo jeho povinnosťou doplniť dokazovanie zabezpečením úradne overenej kópie archivovanej kúpnej zmluvy zo dňa 01. 09. 1982 vrátane akýchkoľvek príloh zmluvy, geometrického plánu zo dňa 09. 11. 1982, ako aj rozhodnutia o dedičstve po jej manželovi (poručiteľ T. G.). 23. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c) C. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 C. s. p., v ktorom bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o nároku žalobkyne v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 C. s. p.) a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý je nutné správne, dostatočne presvedčivo a logicky odôvodniť v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ust. § 220 ods. 2 C. s. p. 24. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov celého konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.). 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.)