Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/49/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715204166 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1715204166.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne: J. N., L.. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX, Š., zastúpená Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, IČO: 47 232 765, proti žalovanému: C. N., L.. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX, Š., zastúpený JUDr. Drahomír Tomčo, advokát, so sídlom Koceľova 9, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 6. septembra 2017 č. k. 39C/122/2015 - 204, takto r o z h o d o l : Odvolací súd konanie o odvolaní žalobkyne zastavuje. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania zmeňuje tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len ako „BSM“) a na vyrovnanie podielov uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 60.335,46 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie zároveň priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania (v plnom rozsahu) a uložil každej zo strán sporu povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 1.885,- € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 143, § 148, § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Osobné motorové vozidlo zn. P. H. v hodnote 2.500,- € prikázal súd prvej inštancie do výlučného vlastníctva žalobkyne, keďže to zhodne navrhli obe strany sporu. Peňažné prostriedky na účte vedenom v banke SLSP, a.s. vo výške 200,12 € a peňažné prostriedky na účte vedenom v banke VÚB, a.s. vo výške 10,80 € prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, keďže tieto boli zmluvne vedené na meno žalovaného. Spoločné nehnuteľnosti v hodnote 123.000,- € prikázal z dôvodu vhodnosti do výlučného vlastníctva žalovaného. Neakceptoval pritom návrh žalovaného, aby ich prikázal do podielového spoluvlastníctva oboch (bývalých) manželov, keďže by tým podľa názoru súdu prvej inštancie došlo k popretiu inštitútu vyporiadania BSM, pričom v budúcnosti by to mohlo viesť k ďalšiemu súdnemu sporu. Podľa názoru súdu prvej inštancie je v možnostiach žalovaného obstarať si pôžičku na vyplatenie žalobkyne. Navyše, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že je to práve žalovaný, ktorý po rozvode manželstva predmetné nehnuteľnosti užíva a v rodinnom dome naďalej i býva. Čo sa týka peňažných prostriedkov uložených pôvodne na troch účtoch a neskôr na jednom účte v banke Prima banka, a.s., súd prvej inštancie ustálil, že tieto nepatria do BSM, pretože boli ako splátka pôžičky vo výške 75.000,- € vrátené svedkovi Š. E.. Žalobkyňa podľa názoru súdu prvej inštancie v konaní nepreukázala, že sa jednalo len o fiktívnu pôžičku, a teda ani to, že tieto finančné prostriedky patria do BSM. 1.2. O trovách prvoinštančného konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania (v plnom rozsahu). Vychádzal pritom z toho, že to bola práve žalobkyňa, ktorá bola so svojím návrhom na vyporiadanie BSM v spornej časti (prikázanie predmetných nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovaného) úspešná, pričom medzi stranami panovala zhoda o rozdelení iných vecí z masy BSM. Neúspešný v spore bol teda žalovaný, ktorý do poslednej chvíle trval na prikázaní predmetných nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva oboch sporových strán. 1.3. O povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol súd prvej inštancie podľa § 2 ods. 1 písm. b) v spojení s § 5 ods. 1 písm. g) a § 7 ods. 8 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. 2. Proti predmetnému rozsudku vo všetkých jeho výrokoch podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, pričom žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že v časti priznania peňažnej sumy žalobkyni zaviaže žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 97.835,46 €, resp. alternatívne sumu vo výške 87.334,97 €. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie pochybil v tej časti napadnutého rozsudku, v ktorej do masy BSM nezahrnul sumu vo výške 75.000,- €, ktorú žalovaný koncom marca roku 2014 vybral z účtov vedených na svoje meno a údajne ich následne poukázal svedkovi Štefanovi Vicianovi ako vrátenie údajnej pôžičky z mája roku 2010. 3. Písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 24.11.2017 zobrala žalobkyňa podané odvolanie v celom rozsahu späť, pričom toto späťvzatie odvolania nijakým spôsobom neodôvodnila. 4. Proti predmetnému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie taktiež žalovaný, a to v časti výroku o náhrade trov konania. V podanom odvolaní žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Nesúhlasil s tvrdením súdu prvej inštancie, že žalobkyňa bola v spore úspešná a on ako žalovaný bol neúspešný. Taktiež nie je pravdou, že ohľadom iných vecí z masy BSM panovala medzi stranami sporu zhoda. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že do masy BSM patria aj finančné prostriedky na účtoch v banke Prima banka, a.s. v celkovej hodnote cca 75.000,- €. V rámci súdneho konania však bolo preukázané, že žiadne peňažné prostriedky v takejto hodnote do masy BSM nepatria. Žalobkyňa tiež v žalobe neuviedla, že do masy BSM patrí osobné motorové vozidlo zn. P. H., čo oznámil súdu až žalovaný. Podľa názoru žalovaného obe strany sporu mali v konaní v zásade rovnaký úspech. Vyporiadanie majetku bolo v záujme oboch strán sporu, pričom každá zo strán sporu dostala 1/2 spoločného majetku. Rozdelenie majetku prebehlo v súlade so zásadou zachovania parity podielov strán v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka. Návrh na vyporiadanie BSM môže podať ktorýkoľvek z bývalých manželov, súd nie je viazaný návrhom žalobcu na spôsob vyporiadania BSM. Z uvedeného dôvodu sa podľa názoru žalovaného nedá hovoriť o prevažnom úspechu žalobkyne. Žalovaný je preto toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. 5. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, pričom v podanom vyjadrení uviedla, že výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania považuje za vecne správny. Súd prvej inštancie podľa názoru žalobkyne dospel ku správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Žalobkyňa v žalobnom petite nežiadala zaplatenie konkrétnej sumy, ale polovice zo sumy, ktorá bude na účtoch ku dňu rozvodu. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobkyne na vyporiadanie BSM a prikázal predmetné nehnuteľnosti a peňažné prostriedky na účtoch do výlučného vlastníctva žalovaného. Súd prvej inštancie naopak nevyhovel návrhu žalovaného, aby boli predmetné nehnuteľnosti prikázané do podielového spoluvlastníctva oboch strán sporu. Z vecného hľadiska je teda možné skonštatovať, že súd prvej inštancie vyhovel žalobkyni v plnom rozsahu. Na základe uvedeného teda žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil. 6. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý považoval rozsudok v merite veci za vecne správne a žiadal ho potvrdiť. 7. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaných odvolaní v zmysle §379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolacie konania o odvolaní žalobkyne je potrebné zastaviť a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania zmeniť. 9. Podľa § 369 ods. 1 C.s.p. dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. 9.1. Podľa § 369 ods. 3 C.s.p. ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. 9.2. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne, ktorá vzala podané odvolanie v celom rozsahu späť skôr, ako o ňom bolo rozhodnuté, odvolací súd v zmysle § 369 ods. 1 a ods. 3 C.s.p. konanie o odvolaní žalobkyne zastavil. 10. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 10.1. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 10.2. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania v prejednávanej veci sa vzťahuje ustanovenie § 255 C.s.p., podľa ktorého súd prizná plnú alebo čiastočnú náhradu trov konania podľa pomeru úspechu sporových strán vo veci. Súd prvej inštancie však podľa názoru odvolacieho súdu predmetné ustanovenie v prejednávanej veci nesprávne aplikoval a dospel tak k nesprávnemu právnemu názoru, že žalobkyňa bola v konaní plne úspešná. 10.3. Konanie o vyporiadanie BSM je jedným z konaní, v ktorých z (hmotnoprávneho) právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami sporu (pozri § 150 Občianskeho zákonníka), pričom obe strany sporu majú súčasne postavenie žalobcu i žalovaného (tzv. iudicium duplex). Platná právna úprava civilného procesu určité osobitosti takýchto konaní zohľadňuje, keď napr. ustanovuje, že súd nie je žalobným návrhom v týchto prípadoch viazaný (pozri § 216 ods. 2 C.s.p.). Vo vzťahu k náhrade trov konania však žiaden osobitný postup neponúka. Možno teda uzavrieť, že aj v týchto konaniach je pri rozhodovaní o náhrade trov konania s poukazom na § 255 C.s.p. nutné vychádzať zo zásady úspechu v spore. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 255 C.s.p. je rozhodujúcim kritériom úspech strany vo veci, resp. pomer úspechu v prípade, ak žiadna zo strán nemala v konaní plný úspech. V prípade plného úspechu má úspešná strana sporu nárok na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania. Pokiaľ mali obe sporové strany úspech len čiastočný, náhrada trov konania sa pomerne rozdelí, resp. ak mali obe strany sporu v konaní rovnaký úspech (i neúspech), konajúci súd vysloví, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. Mieru úspechu strany v konaní je možné určiť porovnaním žalobného petitu s konečným rozhodnutím súdu, pričom zhoda žalobného petitu s výrokom konečného rozhodnutia sa v zásade považuje za úspech žalobcu a naopak. 10.4. Konanie o vyporiadanie BSM je však svojou povahou špecifické (pozri vyššie), preto by v jeho prípade mechanické porovnanie žalobného petitu s výrokom rozsudku mohlo viesť k nesprávnemu (a nespravodlivému) záveru o úspechu či neúspechu danej sporovej strany v konaní, pretože by neprípustným spôsobom preferovalo tú stranu sporu, ktorá ako prvá podala žalobu na súd. Žalobu o vypriadanie BSM môže podať ktorýkoľvek z bývalých manželov, pričom za normálnych okolností by takýto žalobný návrh mal byť vždy súdom prejednaný a meritórne rozhodnutý. Skutočný predmet sporu teda nespočíva v tom, či BSM má alebo nemá byť vyporiadané, ale v tom, čo všetko do BSM patrí a akým spôsobom to má byť vyporiadané. Súd pritom nie je viazaný žalobným návrhom, ale naopak môže tento prekročiť a stranám prisúdiť viac (resp. niečo iné), než sa domáhajú. Súd nevyporiadava len majetok uvedený v žalobe, ale tiež akýkoľvek majetok (patriaci do BSM), ktorý je v priebehu sporu označený ktoroukoľvek zo sporových strán. Preto sa rozhodovanie o úspechu vo veci nemôže obmedziť len na skúmanie toho, či súd v merite vyhovel žalobnému návrhu. Okrem uvedeného je potrebné zohľadňovať viacero kritérií, ktoré vo svojom vzájomnom súhrne dajú odpoveď na to, ktorá zo strán bola v konaní úspešná (úspešnejšia). Súd by mal predovšetkým skúmať, do akej miery boli strany sporu schopné presadiť svoj návrh na spôsob vyporiadania BSM, a to nielen čo sa týka veľkosti požadovaného a skutočne priznaného podielu na spoločnom majetku, ale aj čo sa týka otázok rozsahu a hodnoty majetku tvoriaceho BSM. Súd teda posudzuje, či medzi stranami sporu existovala zhoda alebo spor ohľadom parity/disparity podielov. Základným pravidlom pri vyporiadaní BSM je rovnosť (parita) podielov, súd však môže za splnenia určitých podmienok určiť odlišnú veľkosť (disparitu) podielov (napr. za situácie, že sa jeden z manželov osobitnou mierou pričinil o nadobudnutie majetku alebo o jeho udržanie). Súd bude ďalej zisťovať, či sa sporové strany zhodli alebo sporili ohľadom toho, ktorý majetok patrí do BSM a ktorý už nie (rozsah BSM), ako aj ohľadom toho, aká je hodnota tohto majetku. V neposlednom rade súd prihliadne na to, aký spôsob vyporiadania majetku tvoriaceho BSM strany sporu navrhovali a aký spôsob vyporiadania súd v meritórnom rozhodnutí nakoniec zvolil (komu bola ktorá vec prikázaná do vlastníctva). V konkrétnom prípade môže súd prihliadnuť aj na to, ktorá zo strán dala príčinu súdnemu konaniu o vyporiadanie BSM, resp. ktorá zo strán zmarila mimosúdne vyporiadanie BSM (vyporiadanie dohodou). Až po posúdení všetkých vyššie uvedených hľadísk môže súd prijať záver o pomere úspechu strán vo veci. 10.5. V posudzovanej veci nebolo medzi stranami sporné, že podiely oboch strán na spoločnom majetku majú byť rovnaké. V konaní tiež nebolo preukázané, že by niektorá zo strán zmarila mimosúdnu dohodu o vyporiadaní BSM a teda zapríčinila súdne konanie. Strany sa tiež v prevažnej miere zhodli na rozsahu BSM, teda na tom, ktoré veci patria do BSM. Žalobkyňa trvala na tom, že do BSM patria tiež finančné prostriedky vo výške približne 73.000,- €, ktoré žalovaný formou splátky pôžičky zaplatil (vrátil) svedkovi Š. E.; žalovaný uvedené skutočnosti popieral. Súd prvej inštancie dal za pravdu žalovanému a predmetné finančné prostriedky do BSM nezahrnul, v tejto časti bol preto úspešný žalovaný a žalobkyňa bola neúspešná. Strany sporu sa tiež zhodli na hodnote vecí tvoriacich BSM, keď obe strany zhodným vyhlásením určili hodnotu osobného motorového vozidla, resp. súhlasili so znalkyňou stanovenou všeobecnou hodnotou spoločných nehnuteľností. Čo sa týka samotného spôsobu vyporiadania majetku tvoriaceho BSM, strany sporu sa zhodli vo všetkom okrem spôsobu vyporiadania vlastníctva spoločných nehnuteľností. Zatiaľ čo žalovaná už v podanej žalobe požadovala prikázanie predmetných nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovaného, žalovaný požadoval prikázanie týchto nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva oboch strán. Keďže súd prvej inštancie prikázal predmetné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného, žalobkyňa bol v tejto časti konania úspešná a žalovaný naopak neúspešný. Odvolací súd tiež súhlasí s tvrdením žalovaného, že predmetné osobné motorové vozidlo zn. P. H. bolo súdom prvej inštancie vyporiadané na základe návrhu žalovaného, rozhodnutie v tejto časti tak ide na vrub úspechu žalovaného. 10.6. Na základe vyššie uvedeného je teda možné uzavrieť, že obe strany sporu boli v konaní úspešné len čiastočne, pričom pomer ich vzájomného úspechu a neúspechu bol v zásade rovnaký. Zatiaľ čo žalovaný bol neúspešný v otázke spôsobu vyporiadania vlastníckeho práva ku spoločným nehnuteľnostiam (v hodnote 123.000,- €), pričom vo všetkých ostatných otázkach ohľadom predmetných nehnuteľností sa strany zhodli (veľkosť podielu na majetku, rozsah a hodnota BSM), žalobkyňa bola vo vzťahu k sporným peňažným prostriedkom vo výške približne 73.000,- € neúspešná v celom rozsahu. Žiadne iné relevantné skutočnosti, ktoré by svedčili žalobkyni alebo naopak žalovanému, v konaní neboli preukázané. Odvolací súd preto v prejednávanej veci aplikoval ustanovenie § 255 ods. 2 C.s.p., v zmysle ktorého ak majú strany v konaní rovnaký úspech, súd vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. 11. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd v zmysle § 388 C.s.p. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov (prvoinštančného) konania tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. 12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle §396 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p a § 256 ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa späťvzatím odvolania procesne zavinila zastavenie odvolacieho konania v tejto časti, preto žalovanému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v tejto časti v plnom rozsahu. V časti odvolacieho konania o odvolaní žalovaného mal žalovaný plný úspech, preto mu aj v tejto časti odvolacieho konania vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.) Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).