Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/165/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716208030 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1716208030.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: X.. A. D., D. H. Č.. XX, T., zastúpený: JUDr. Jozef Zámožík, PhD., advokát so sídlom Hlavná č. 31, Trnave, proti žalovanému: S. S., D. N.Q. Č.. XX, o zaplatenie sumy 23.000 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 5. februára 2018 č.k. 9C 193/2016-51 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 23.000 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 23.000 Eur od 2.12.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznal náhrada trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia žaloby žalobcom domáhajúcim sa od žalovaného zaplatenia sumy 23 000 Eur s príslušenstvom, že so žalovaným uzavrel zmluvu o pôžičke zo dňa 27.6.2014, na základe ktorej požičal žalovanému sumu 23.000 Eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť mu pôžičku najneskôr do 1.12.2013, dlžnú sumu však neuhradil ani čiastočne. 3. Súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz č.k. 9C 193/2016-6 zo dňa 26.4.2017, proti ktorému žalovaný doručil súdu dňa 15.5.2017 odpor, v ktorom uviedol, že mu žalobca sľúbil požičať peniaze, avšak napokon mu žiadne peniaze neodovzdal, ktoré tvrdenie žalovaného žalobca svojim vyjadrením označil za nepravdivé. 4. Po zrušení platobného rozkazu nariadil vo veci pojednávanie. Vykonal dokazovanie listinami: Zmluva o pôžičke zo dňa 27.6.2014, výpis z účtu žalobcu v Prima banka, a.s., úverová zmluva č. XXXXXXX zo dňa 30.5.2014, Pokus o zmier zo dňa 2.12.2016. 5. Z predložených listinných dôkazov súd prvej inštancie zistil, že žalobca a žalovaný uzavreli Zmluvu o pôžičke zo dňa 27.6.2014, predmetom ktorej bolo požičanie sumy 23.000 Eur. Žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému uvedenú sumu do 27.6.2014, pri podpise zmluvy. Z výpisu z účtu žalobcu v Prima banka, a.s. za obdobie od 31.5.2014 do 30.6.2014 zistil, že žalobca dňa 12.6.2014 vybral sumu 22.000 Eur, ktoré mu boli na účet pripísané ako plnenie z Úverovej zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 30.5.2014. Dňa 2.12.2016 vyzval právny zástupca žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy do troch dní odo dňa doručenia výzvy, avšak bezvýsledne. 6. Žalobca na pojednávaní trval na podanej žalobe s odkazom na listinné dôkazy založené v súdnom spise. uviedol, že bol priateľom dcéry žalovaného. Rodina sa dostala do finančných problémov a žalobca sa rozhodol im pomôcť. Zobral si úver v banke a z peňazí, ktoré banka poskytla vybral sumu 22.000 Eur a poskytol žalovanému pôžičku. Žalovaný mu peniaze nevrátil. Žalovaný zotrval na svojej pôvodnej argumentácii, že žalobca mu žiadne peniaze neodovzdal. 7. Po právnej stránke vychádzal súd prvej inštancie z ustanovení § 34, § 489, § 517 ods. 1 a 2, § 657, 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 8. Zo zisteného skutkového stavu vyhodnotil, že strany sporu uzatvorili medzi sebou platnú zmluvu o pôžičke, na základe ktorej si dohodli požičanie sumy 23.000 Eur. Na základe žalobcom, predloženého dôkazu mal preukázané, že žalobca vybral zo svojho účtu sumu 22.000 Eur a žalovaný svojím podpisom na zmluve potvrdil prevzatie čiastky 23.000 Eur. Uviedol, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že peniaze z titulu pôžičky mu neboli odovzdané. Mal preto žalobcom v konaní za osvedčený žalobný nárok ním doloženými listinnými dôkazmi. Preto žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel a keďže žalovaný sa dostal s plnením dlhu do omeškania od 2.12.2016, priznal žalobcovi i úrok z omeškania v zákonnej výške 5,00% ročne z dlžnej sumy a to až do jej zaplatenia. 9. O nároku žalobcu na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a priznal žalobcovi, úspešnému v konaní, náhradu trov konania. 10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie, v ktorom uviedol, že mu nebolo umožnené sa k prejednávanej veci vyjadriť, nakoľko bol v tom čase hospitalizovaný a že má listinné dôkazy, kam boli finančné prostriedky žalobcu poukázané. 11. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu aj náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že tvrdenie žalovaného, že mu nebolo umožnené sa k predmetnej veci vyjadriť, nie je pravdivé, nakoľko žalovaný sa zúčastnil pojednávania dňa 20.11.2017, na ktorom bol predvolaný na pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 5.2.2018, ktorého sa žalovaný nezúčastnil, neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a ani nepožiadal o jeho odročenie. Mal za to, že tak boli splnené podmienky pre konanie pojednávania bez prítomnosti žalovaného. Tvrdenie žalovaného o hospitalizácii považoval tiež za bezpredmetné, nekonkretizované a nepreukázané. K argumentácii žalovaného, že má listinné dôkazy o tom, kam boli jeho finančné prostriedky poukázané, uviedol, že ide o neurčité a nezrozumiteľné tvrdenie žalovaného a nevie sa k nim preto relevantne vyjadriť a ak nejaké mal, mal ich predložiť v konaní pred súdom prvej inštancie a nie až v odvolacom konaní. Odvolanie žalovaného, ktoré nemá ani riadne náležitosti odvolania, považoval za účelové. 12. K tomuto vyjadreniu žalobcu sa žalovaný bližšie nevyjadril, len podaním zo dňa 2.5.2018 navrhol predvolať svedka T. Z., D. I.Ý. O. XXX a v podaní zo dňa 5.6.2018 uviedol, že zotrváva na svojom odvolaní. 13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) prejednal vec bez pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) postupom podľa 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 15. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP). 16. Podľa § 185 CSP môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. 17. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia § 132 CSP je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. V zmysle ust. § 185 CSP sa zaviedol princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. 18. Navrhovanie dôkazov stranami sporu je časovo ohraničené sudcovskou koncentráciou konania a zákonnou koncentráciou konania. Tieto predstavujú vyjadrenie základného princípu civilného sporu uvedeného v čl. 10 CSP (zásady arbitrárneho poriadku), podľa ktorého súd určuje priebeh a tempo konania s prihliadnutím na hospodárnosť konania tak, aby bol naplnený účel zákona. Sudcovskou koncentráciou konania sa rozumie povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoku (medzi ktoré sa radia aj návrhy na vykonanie dôkazov v zmysle § 149 CSP) včas. Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, keby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky, ktoré neboli uplatnené včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov. Podmienkou je, aby súd v rozhodnutí v merite veci náležite odôvodnil neprihliadnutie na včas neuplatnené prostriedky. Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu na uplatňovanie prostriedkov procesnej obrany a prostriedkov procesného útoku. Touto hranicou je moment vyhlásenia uznesenia, ktorým súd skončí dokazovanie. Na vyvrátenie skutkových tvrdení jednou stranou (žalobcom) a ním doložených dôkazov je potrebné vyvracanie týchto tvrdení podporiť skutkovými tvrdeniami a dôkazmi alebo návrhmi na vykonanie dôkazov. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej súd vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd hodnotí dôkazy v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Zákonodarca tým nadviazal na tradičnú zásadu civilného procesu - zásadu voľného hodnotenia dôkazov. 19. Predmetom súdneho sporu v prejednávanej veci bolo plnenie na základe písomnej zmluvy o pôžičke, z ktorej plnenie, t.j. odovzdanie sumy 23 000 Eur žalobcom žalovanému, druhá strana (žalovaný) popierala. 20. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 21. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. 22. Posúdenie, či medzi sporovými stranami vznikol záväzkovoprávny vzťah na základe písomne uzavretej zmluvy, v ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi jednorázovo 23 000 Eur najneskôr do 1.12.2016, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - v danom prípade ust. § 657 Občianskeho zákonníka, najmä čo do preukázania zákonom predpokladaných náležitostí na vznik zmluvy (záväzkovoprávneho vzťahu). Ak sa teda žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia žalovanej sumy a tvrdil, že táto suma súvisí s písomne uzavretou zmluvou o pôžičke medzi ním a žalovaným, leží na ňom dôkazné bremeno o tomto tvrdení. Rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré konkrétne musí sporová strana preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, teda právny predpis, ktorý je na sporný vzťah aplikovaný. Odtiaľ tiež vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie prípadné nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú sporovú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nedostatočne potvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. 23. Žalobca na preukázanie svojich skutkových tvrdení uvedených v žalobe ako aj na pojednávaní o poskytnutí pôžičky vo výške 23 000 Eur žalovanému doložil listinné dôkazy, a to písomne uzavretú zmluvu o pôžičke zo dňa 27.6.2014, pri ktorej uzavretí žalovaný prevzatie sumy 23 000 Eur svojim podpisom potvrdil. Žalobca tiež na preukázanie toho, že s takouto sumou pred poskytnutím pôžičky žalovanému disponoval, doložil ako dôkaz výpis z účtu Prima banka Slovensko, a.s. o výbere sumy 22 000 Eur s tým, že sumku 1 000 Eur mal mať v hotovosti. Pokiaľ tak žalovaný popieral tvrdenie žalobcu o poskytnutí mu uvedenej pôžičky a prevzatie sumy 23 000 Eur, bolo povinnosťou žalovaného, na ktorého sa prenieslo dôkazné bremeno, preukázať jeho tvrdenia, že k odovzdaniu mu sumy 23 000 Eur žalovaným nedošlo. Žalovaný prevzatie sumy 23 000 Eur od žalovaného pri uzavretí zmluvy o pôžičke svojim podpisom potvrdil a jeho tvrdenie, ktorým popieral prevzatie tejto sumy ničím nepreukázal. 24. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku riadne uviedol, na základe akých skutočnosti dospel k záveru, že žalobca uniesol procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností (nad všetky pochybnosti) a na druhej strane neunesenie dôkazného bremena žalovaným, čo malo v danej veci za následok vyhovenie žalobe žalobcu. Pri hodnotení dôkazov nemožno súdu prvej inštancie vyčítať pochybenia, a preto ani nemožno polemizovať s jeho závermi, ktoré žalovaný namieta v odvolaní. Pokiaľ žalovaný uviedol, že mu nebolo umožnené sa k prejednávanej veci vyjadriť, nakoľko bo v tom čase hospitalizovaný a že má listinné dôkazy, kam boli finančné prostriedky žalobcu poukázané, tieto odvolacie námietky odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril vo svojom odpore a k tvrdeniam žalobcu aj na pojednávaní dňa 20.11.2017, ktoré pojednávanie bolo odročené na deň 5.2.2018 a žalovaný vzal tento termín pojednávania na vedomie s tým, že nebude písomne volaný. Svoju neúčasť na pojednávaní dňa 5.2.2018 žalovaný neospravedlnil a nepožiadal o odročenie tohto pojednávania Potvrdenie o hospitalizácii od 12.1.2018 do 7.2.2018, doručil súdu až dňa 19.2.2018. Súd prvej inštancie tak procesne nepochybil, keď vo veci dňa 5.2.2018 konal a vyniesol rozhodnutie. Ak mal žalovaný nejaké listinné dôkazy, tieto bol povinný predložiť včas (§ 149 CSP). Z uvedeného možno teda konštatovať, že odvolacie námietky žalovaného nie sú dôvodné, a preto nebolo možné jeho odvolaniu vyhovieť. 25. Odvolací súd preto z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, úspešnému v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).